Psi sú bezpochyby najlepšími priateľmi človeka. Dnes bude reč o ďalších pomocníkoch, tentoraz psoch záchranároch. Záchranárske psy sú využívané ako v službách polície či hasičov, tak najmä ako dobrovoľníci nasadení iba v prípade potreby. Vyhľadávajú stratené osoby v uzavretých aj otvorených priestoroch, osoby pod troskami zrútených domov či zasypané snehom. Psy preto musí byť vycvičené na vyhľadanie a označenie živých alebo mŕtvych osôb v rôznych situáciách a prostrediach.
Nástrojem záchranářského psa je nos. záchranářští psi jsou vycvičeni k hledání lidí pomocí tzv. pachovou stopu hledané osoby. Vystopují pach člověka a pak k němu dovedou svého průvodce. pri pátracích a záchranných operacích.
Všetci členovia Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády sa tejto aktivite venujú ako dobrovoľníci. „Výcvik dovedností nosů našich psů a jejich průvodců je nepřetržitý a nepřerušovaný proces. Psy z Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády trénujú celý život. Nič také ako ukončený výcvik v tejto oblasti totiž neexistuje. Trénujeme při každé příležitosti, často s využitím vlastních dovedností a zdrojů, nevyhýbáme se zkušenostem a laskavosti jiných sdružení a formací z celé Evropy.
Kde a ako trénujú záchranárske psy?
Bratislavská kynologická záchranárska brigáda (BKZB) pracuje na budovaní cvičiska s ruinovým trenažérom od roku 2016. Aj vďaka podpore Nadácie VÚB sa podarilo postaviť cvičisko v obci Rohožník, na ktorom môžu cvičiť nielen členovia BKZB, ale aj hasiči a iné záchranárske zložky. Výcvikové centrum pre záchranárske psy a cvičenia pri záchrane zavalených osôb podporuje aj Nadácia VÚB.
Na našom cvičisku máme ruinu. Vyhľadávanie v nej simuluje situáciu, keď spadnú budovy po zemetrasení, po výbuchu plynu, čiže psy hľadajú zasypaných, zranených ľudí. Pri záchranárskom výcviku je ideálne začať pracovať čo najskôr. Je dobré výcvik podchytiť odmalička, pretože šteniatko sa musí naučiť veľa vecí.
Aký pes môže byť záchranár?
Nie je pravidlom, že záchranársky výcvik je vhodný iba pre vybrané plemená. Najvhodnejšie plemeno neexistuje. „Záchranárstvo je zaujímavé odvetvie, pretože tam nie je žiadna podmienka. Záchranársky psík nemusí byť nutne veľký, ako je to napríklad pri obrane, ale pokojne môže byť malý či stredný. V rámci záchranárstva existuje niekoľko disciplín, preto sa dá pre psíka vybrať tá ideálna.
Najčastejšie sú ale používané nemecké či belgické ovčiaky, border kólié, veľkí bradáči, retrievery a pod. Pokiaľ si kupujeme psa priamo pre takýto výcvik, mali by sme sa zamerať najmä na povahu psa, aby sa nebál ľudí či zvukov a aby mal záujem pracovať. Mali by sme brať do úvahy aj veľkosť psa, v niektorých situáciách je potrebné aby sme psa preniesli. Príliš malé plemená by naopak mohli mať problém v pohybe po sutinách. Pes musí mať pevné nervy a dobrý nos na pachové práce.
Ukážkovým príkladom toho, že netreba mať predsudky voči plemenám psíkov, je americký stafordšírsky teriér Atrei. „Toto plemeno je škatuľkované ako bojové, agresívne plemeno, ale v skutočnosti je to úplne pohodový neagresívny psík a dá sa s ním pracovať. Všetko je to o správnom vedení a hlavne o psovodovi a jeho rozhodnutí, koľko času je ochotný cvičeniu venovať.
Výcvik a jeho náročnosť
Klasický výcvik tvorí základná poslušnosť, povely, ktoré sa psík naučí a bežne potrebuje. S výcvikom sa môže začať už od malého šteňaťa, musíme ale brať do úvahy fyzické a psychické možnosti psa. U šteniat sa zameriavame predovšetkým na motiváciu a základy poslušnosti. Ďalej trénujú pohyb po nestabilnom povrchu a sutinách, zoznamujeme ich s rôznymi materiálmi a učíme základy označovania figurantov. Psy motivujeme vo väčšine prípadov hračkou, je ale možné využiť aj maškrty. Všetok výcvik prebieha formou hry a pozitívnej odmeny za správne správanie.
Musíme brať do úvahy, že šteňa sa nevydrží dlho sústrediť a preto by žiadne cvičenie nemalo trvať dlhšie ako pár minút. Pes musí byť nachystaný na rôzne varianty, v praxi môže vzniknúť nekonečné množstvo rôznych situácií. Na každom tréningu sa snažíme, aby sa naučil niečo nové, spoznal novú situáciu, nového človeka, nový pach. Práve to je pre väčšinu ľudí problém, je to časovo veľmi náročné. Nemôžem si povedať, že pol roka nebudem so psom robiť nič, a potom sa k tomu vrátim.
„Výcvik trvá celý život, to nie je žiadny dvojmesačný kurz. Počas tréningov sa pes zoznamuje s rôznymi situáciami. Môže sa stať, že hľadaný človek je v strese, môže sa zľaknúť, zahnať sa na psa, platí však, že pes nemôže za žiadnych okolností napadnúť človeka, a ak sa to stane, dostáva dištanc a nemôže sa zúčastňovať na záchranných akciách. Takéto psy sa potom z výcviku vyraďujú.
Psovod musí jednoducho vedieť rozmýšľať aj za svojho psa. V praxi môže psa vždy niečo prekvapiť a len človek, ktorý ho dobre pozná, vie vyhodnotiť situáciu. Môže sa stať, že pachy prúdia v sutinách rôznymi smermi. Naše psy učíme, aby osobu označovali štekaním, ale môže sa stať, že nastane situácia, keď vietor fúka rôznymi smermi, pes sa nevie rozhodnúť, nevie sa dostať k tomu najintenzívnejšiemu pachu, ale dáva najavo, že niečo cíti. Nie štekaním, ale napríklad hrabaním, chodením. Človek, ktorý nežije s tým psom a nepozná jeho reakcie, si povie, že tam nič nie je, aj keď to tam je.
Zásahy v teréne si vyžadujú kondíciu nielen psa, ale aj psovoda. „Nejde o desaťminútovú prechádzku v lese. Terény, kde sa ľudia hľadajú, sú zarastené, často do kopca a neprístupné.
Spolupráca a nasadenie
Bratislavská kynologická záchranárska brigáda spolupracuje s viacerými zložkami. Sme členom Slovenského Červeného kríža, čiže musíme mať aj zdravotnícky výcvik. Máme aj členov, ktorí sa zdravotníctvu venujú aj v profesijnom živote. V prípade udalostí, keď príde k zrúteniu budov, musíme spolupracovať s hasičmi. Keď sa hľadá osoba v lese, spolupracujeme s políciou, ktorá akciu riadi.
Brigáda sa zúčastňuje napríklad na hľadaní nezvestných osôb v lesoch, ale aj na prehľadávaní ruín padnutých budov. Pred štyrmi rokmi sme prehľadávali ruiny, keď padol kostol v Lábe. Našou úlohou bolo preveriť, že v ruinách nikto nie je. Keďže situácií, pri ktorých by došlo k zrúteniu budov na Slovensku, až tak veľa nemáme, v minulosti chodievala brigáda pomáhať aj do krajín ohrozených zemetraseniami.
Podľa Lipovskej by mal mať každý pes určitý výcvik, ktorý mu zamestná hlavu. „Pes potrebuje stimul. Samotné hľadanie nie je dlhá aktivita, ale pre psíky psychicky únavná. Noví členovia sa často čudujú, že šteniatko bolo na pľaci len desať minút, ale domov prišlo úplne vyčerpané. Výcvik je potrebný aj z toho dôvodu, aby bol psík nejako zamestnaný a aby nevymýšľal hlúposti. Situácie, keď pes napríklad niekoho napadne, vznikajú práve preto, že mu majiteľ nevie nájsť vhodné aktivity, ktoré by ho zabavili. Väčšinou je výsledkom, že demoluje veci doma alebo napáda iné psy či ľudí.
Ľudia majú záujem o tréningy, no väčšinou sa to skončí pre ich časovú vyťaženosť. „Každý má dnes prácu, deti, dom, a na toto nie je čas. Nie každému sa chce ísť ešte po robote cvičiť so psom. Je iné, keď idem so psom na prechádzku a pri tom zrelaxujem, vypnem, ale v prípade výcviku musí aj psovod rozmýšľať. Je to náročné na psychiku, nielen pre psíka, ale aj pre človeka. Nedá sa to robiť mechanicky a so zlou náladou.
Pozrite si tréning policajných psov
Vratislavská jednotka Dobrovolného hasičského zboru - Specializovaná záchranná jednotka funguje od roku 2014 a je jednou z najväčších v juhozápadnom Poľsku. Táto obecně prospěšná organizace využívá záchranářské psy k pátrání po pohřešovaných lidech v terénu a v sutinách. Je to organizace, kterou může podpořit každý daňový poplatník 1 % z daně, což jim pomáhá plnit poslání pomoct druhým.
V porovnaní, záchranársky pes dokáže prehľadať rozsiahlu oblasť za 30 minút, zatiaľ čo 10 ľudí by na to potrebovalo až 3 hodiny denne. Špecializovaná záchranná jednotka v tomto prípade hľadá zdarma.
Ak sa chce človek venovať so svojím psom záchranárstvu, musí to brať ako dlhodobý záväzok. Pes je vycvičený tak, že ho práca baví a pre svojho pána nájde čokoľvek. Psovod je mu pri práci oporou a pomocníkom. Základom pre dobrú prácu záchranárskych psov je ich vzťah a dokonalá súhra so psovodom.
tags: #pes #ktory #pomaha #poziarnykom