Pes, najlepší priateľ človeka, je zaujímavý v mnohých ohľadoch. Určite aj v tom, že hoci svojho psa poznáme lepšie než ktokoľvek iný, človek za bežných okolností nepozná psa ako živočíšny druh nikdy dostatočne dokonale. Inšpiráciou pre článok bol objav zaujímavej knihy zameranej na psov a množstvo zaujímavostí, ktoré sa ich týkajú. Anatomie psa domácího popisuje stavbu těla psa domácího a s ní související vlastnosti.
Kostra a svalstvo
Kostra je podporný a zjednocovací systém organizmu a spolu so svalovou sústavou tvorí pohybové ústrojenstvo psa. Kostra psa sa bez ohľadu na plemennú príslušnosť psa skladá z 271-282 kostí. Kostra sa delí na tri hlavné časti - lebku, ktorá chráni mozog a nesie silné čeľuste umožňujúce mäsožravý spôsob života, osový skelet - chrbticu a hrudný kôš, ktoré tvoria os tela a chránia vnútorné orgány, a kostru končatín. Jednotlivé kosti sú navzájom spojené kĺbmi, ktoré umožňujú ich vzájomný pohyb. Na konci kostí je pružná hladká chrupavka, ktorá v spojení s kĺbovým mazom tento pohyb ďalej uľahčuje. Niektoré kĺby sú natoľko spevnené väzmi, že sú prakticky nepohyblivé, ako je napr. kĺbne spojenie panvy a krížovej kosti.
Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. Lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický. V hornej a dolnej čeľusti psa sa nachádzajú zuby.
Nosnou časťou kostry je chrbtica. Tá sa skladá zo stavcov, ktorých je v tele psa 50 až 53 a to 7 krčných, 13 hrudných, 7 bedrových, 3 krížové (sú zrastené a tvoria tzv. krížovú kosť) a 20 až 23 stavcov chvosta. Stavec sa skladá z tela, stavcového oblúka a výbežkov. K hrudným stavcom sú kĺbmi pripojené klenuté rebrá tvoriace hrudný kôš uzatvorený hrudnou kosťou. Pes má 13 párov rebier, z toho 9 pravých a 4 nepravé. Pravé rebrá sú spojené chrupavkami s hrudnou kosťou a nepravé rebrá sú spojené navzájom tvoriac tak chrupavkovitý rebrový oblúk. Hrudný kôš chráni životne dôležité orgány akými sú srdce a pľúca. Stavce chvosta tvoria jeho os a sú veľmi pohyblivé.
Hrudné končatiny tvoria šikmo uložené, trojuholníkové lopatky, ktoré sú spojené s ramennou kosťou pomocou ramenného kĺbu. Na túto kosť nadväzuje predlaktová kosť, ktorá sa skladá z dvoch k sebe priliehajúcich kostí a to vretennej a lakťovej kosti. Predlaktie spája so 7 zápästnými kosťami zápästný kĺb. Panvové končatiny spája s panvovou kosťou kĺb. Panvové končatiny tvorí stehenná kosť s jabĺčkom, holenná kosť, lýtková kosť, podpriehlavkové a priehlavkové kosti, kosti prstov a sezamské kosti.
Kostrové svaly psa sa šľachami upínajú na kosti a prenášajú na ne svalovú prácu, čím umožňujú pohyb celého zvieraťa. V psích svaloch je len málo väzivovej zložky, prevláda svalová tkanina, pričom v hlbokých svaloch končatín celkom prevládajú pomalé červené vlákna typu I, ktoré zabezpečujú neustále napätie, bez toho, aby sa unavili. V povrchových svaloch sú červené vlákna spoločne s rýchlymi bielymi vláknami typu II.A, ktoré umožňujú rýchly silový pohyb a pritom sú tiež veľmi odolné proti únave. Svaly zodpovedajú prispôsobeniu psa ako vytrvalého bežca. Rýchle červené vlákna, ktoré umožňujú maximálny silový pohyb, ale rýchlo sa unavia, u psa nie sú. Pes ale nemá žiadny mechanizmus pre neúnavné státie a v pokoji usedá alebo si ľahá. Celkom svalovú sústavu psa tvorí 498 svalov. Okrem kostrového svalstva je v tele psa aj svalovina hladká, ktorá tvorí steny orgánov, vývodov žliaz a ciev.
Pes má dobre vyvinuté mimické svaly, ktoré mu umožňujú širokú tvárovú mimiku, ktorá je pre psa dôležitá pri komunikácii. Rovnako tak žuvacie svaly sú mohutne vyvinuté. Svalová sústava psa predstavuje súbor kostrových svalov, ktoré sú zodpovedné za aktívny pohyb tela psa. Svalová sústava predstavuje aktívnu zložku pohybovej sústavy. Kostrové svalstvo tvorí 30 - 50 % hmotnosti tela psa.
Zmyslové orgány
Zmyslové ústrojenstvo slúži na komunikáciu organizmu s vonkajším prostredím a tiež analyzuje zmeny vo vnútri organizmu. Zmyslové orgány sú vybavené takzvanými receptormi, ktoré prinášajú mozgu dôležité informácie. Každý receptor je určený na vyhradený druh podnetov.
Zrak
Pes sa na svet pozerá v odtieňoch modrej a žltej, čo je pre nás absolútne nepredstaviteľné. Niektoré odtiene zelenej a červenej sa psom budú zdať úplne rovnaké. Keď už sme pri oku. Veľmi dobre si všimnite, koľko viečok pes používa. Má ich tri. Vďaka posadeniu orgánov zraku sa na svet pozerá v oveľa širšom uhle. V minulosti sa predpokladalo, že pes vidí čiernobielo. Výskumy v posledných rokoch ukázali, že pes rozpoznáva výrazné farby a pravdepodobne vidí pastelovo. Pes zaregistruje pohybujúcu sa osobu zo vzdialenosti cca 500 m, svojho psovoda spozná asi zo 100 m.
Sluch
Sluch psov sa dokáže sústrediť jedným smerom aj bez pohnutia hlavy. Psom stačí pohybovať ušami a darí sa im to dokonale. Veď sa o tieto pohyby starajú necelé dve desiatky svalov. Kým človek začuje šelest zo vzdialenosti 3-4 m, pes ten istý zvuk začuje už zo vzdialenosti cca 25 m. Psy dokážu vnímať aj ultrazvuk do 35 000 až 60 000 Hz, človek do 20 000 Hz. Mimochodom najdlhšie uši na svete mal pes Tigger plemena anglický farbiar.
Čuch
Každý pes je jedinečný svojim pachom. Môžu za to pachové žľazy v okolí chvosta. Pes dokáže zistiť prítomnosť niektorých látok aj v miliónkrát nižšej koncentrácii než človek. Čuchové pole človeka má 5 cm², nemeckého ovčiaka 160 cm². Pes čuchom vyhľadáva potravu, orientuje sa v teréne, identifikuje veci, osoby, zvieratá. Má veľmi dobrú čuchovú pamäť, ktorá sa využíva pri stopovaní ľudí a zvierat.
Tráviaca sústava
Tráviaca sústava zabezpečuje výmenu pevných a tekutých látok. Začína sa ústnou dutinou, pokračuje hltanom, tráviacou trubicou zloženou z pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva a končí ritným otvorom.
Začiatok tráviacej trubice je dutina ústna, u psa nazývaná morda. Vstup do mordy vymedzuje dolný a horný pysk, pričom pysky sú veľmi citlivé, dobre pohyblivé a často tmavo pigmentované. Zo sliznice na okrajoch pyskov vyrastajú pyskové papily. Uprostred horného pysku je hlboká brázdička, philtrum. Sliznica pyskov a tvárí prechádza na alveolárne, tzn. zubné lôžka nesúce plochy hornej a dolnej čeľuste, kde je sliznica už označovaná ako ďasno. Tam sa pevne spája s okosticou a vytvára ďasnové papily okolo koruniek zubov. Po stranách je ohraničená tvárami. Strop dutiny ústnej tvorí tvrdé a mäkké podnebie. Na tvrdom podnebí za rezákmi ústi rezákový priechod, spojený s malým Jacobsonovým orgánom. Uprostred podnebia je naznačený patrový šev a naprieč podnebím prebieha 6-10 patrových stupňov (rugae palatinae), ktoré zabraňujú vypadávaniu potravy.
Jazyk psa je dlhý, s hlbokým stredovým žliabkom, ktorý však nedosahuje až k hrotu jazyka. Na spodnej strane sa od hrotu jazyka až k uzdičke ťahá hmatový útvar zvaný lyssa, ktorý je tvorený tukovou a väzivovou tkaninou s ostrovčekmi chrupavky. Na koreni jazyka je na každej strane jedna lístkovitá a 2-3 hrazené papily, ktoré nesú chuťové poháriky.
Chrup psa je heterodontný, rozlíšený na štyri rôzne typy zubov: rezáky, špiciaky, tretie zuby (premoláre) a stoličky (moláre). Všetky zuby sú brachyodontné, tzn. s ukončeným obdobím rastu, tretie zuby a stoličky sú sekodontné, teda vybiehajúce vo výrazné hrotité výbežky. Štvrtý tretí zub (P4) v hornej čeľusti a prvá stolička (M1) v čeľusti spodnej sú najväčšími zubami a vytvárajú spoločne tzv. trhákový komplex.
Mliečny chrup psa sa skladá z 28 zubov: šiestich rezákov v hornej čeľusti, šiestich rezákov v dolnej čeľusti, špiciakov a v každej čeľusti z 6 premolárov, p2, p3 a p4. Mliečne zuby sú menšie a majú redšiu sklovinu šedivo bielej farby, ktorá sa líši od farby skloviny trvalých zubov. Šteniatka sa rodia úplne bez zubov: mliečne rezáky sa prekusujú medzi 4.-6. týždňom veku, špiciaky medzi 3.-5. týždňom, tretie zuby medzi 5.-6. týždňom veku. Medzi tretím a štvrtým mesiacom veku sa mliečne zuby postupne obrusujú a rozostupujú. Trvalé zuby sú založené pod mliečnymi a svojím rastom mliečne zuby postupne vytláčajú. Výmena zubov začína na konci štvrtého až v polovici piateho mesiaca veku, pričom u veľkých plemien psov začína a je ukončená skôr, než u plemien stredných a malých. Najprv dochádza k výmene rezákov, okolo piateho mesiaca vyrastá trvalý tretí zub P1 a trvalá stolička M1, u polročného šteniatka začína rast trvalých špiciakov, premolárov a molárov. Trvalé špiciaky môžu narastať pred mliečnymi špiciakmi, pričom tie ešte nevypadávajú, a šteniatko má dočasne v mordě špiciakov viac, než štyri. Pretrváva ak tento stav nad siedmy mesiac veku, alebo je v tejto dobe v mordě psa ešte nejaký iný mliečny zub, jedná sa už o retenciu mliečneho chrupu. Je to stav častý u trpasličích plemien psov, zvlášť u jorkšírskeho teriéra, čivavy, jazvečíkov alebo trpasličích pudlov.
Chrup dospelého psa sa skladá z 42 zubov, mliečny chrup obsahuje 28 zubov. Mliečny chrup je šedobiely a skladá sa z 6 rezákov, 2 špiciakov a 6 črenových zubov v každej čeľusti. K výmene mliečneho chrupu dochádza v polovici 4. mesiaca a nezriedka pes prezubuje až do začiatku 6. Chrup dospelého psa sa skladá zo 12 rezákov (z lat. intersticini - I), 4 špiciakov (z lat. Canini - C), 16 črenových (z lat. Premolares - P) a 10 stoličiek (z lat. Molares - M). Zuby sa v odbornej literatúre číslujú pre každú polovicu čeľuste zvlášť a označujú sa takto: Rezáky sa číslujú od stredu čeľuste k špiciaku ako I1, I2 a I3. Špiciak je len jeden a označuje sa písmenom C. Črenové zuby sa niekedy číslujú spredu dozadu, inokedy naopak a označujeme ich písmenom P (premoláre). Stoličky (moláre) sa označujú písmenom M a čísľujú sa smerom spredu dozadu. Ak je v papuli psa menej ako 42 zubov, hovoríme o chudozubosti (oligodoncia), ak ich má pes viac, ide o nadpočetnosť zubov (polidóncia, hyperdoncia). Pes, ktorý má správny počet zubov je označovaný za plnochrupého.
Rezáky psa sú malé a v každej polovici čeľuste sú tri: I1 sú tiež nazývané klíšťky, I2 stredáky a I3 krajáky. Rezáky pes používa pri starostlivosti o srsť, na vyhryzávanie parazitov a na odhryzávanie zvyškov mäsa z kostí. Pravidelné oblúky rezákov tiež tvoria podporu línie medzi špiciakmi. Horné krajáky sa ďalej spoločne so špiciakmi ďalej podieľajú na stavbe tzv. Špiciaky psa sú dlhé, jednoperenové a mohutné zuby, horné špiciaky zapadajú do priehlbiny v dolnom pysku, dolné špiciaky medzi horné krajáky a horný špicák. Korene špiciaka môžu byť až dvakrát dlhšie ako korunka. Ich funkcia je ako mechanická - horné špiciaky pomáhajú udržať horný pysk von z papule a dolné držia jazyk vnútri papule - hlavne sú ale uzpôsobené na uchopenie koristi či nepriateľa a na odtrhávanie tkaniva. Prvý premolár v hornej čeľusti je malý zub, ktorý svojou prítomnosťou pravdepodobne ďalej spevňuje fixáciu špiciakov v čeľusti. Trhákový komplex zložený z najväčších premolárov a molárov slúži na krájanie kusov mäsa a drvenie kostí. Posledná stolička M3 je malá a nemá väčší význam. Zuby psa sú v čeľusti uchytené koreňmi, ktorých je v závislosti od zuba rôzny počet. Najviac koreňov, tri, majú štvrtý premolár a stoličky v hornej čeľusti. Tieto zuby visia v čeľusti naozaj pevne a k ich vypadnutiu dochádza zriedka, len pri pokročilom ochorení ďasien. Chrup psa so 42 trvalými zubami je chrup kompletný a dotyčný pes môže byť označený ako plnochrupý. Chýba ak niektorý trvalý zub, nazýva sa tento stav ako oligodoncia, chudozubosť. Plemenné štandardy väčšiny plemien vyžadujú kompletný chrup, pričom chýbajúci P1 alebo M3 nebýva považovaný za vadu vylučujúcu. Chýbajúce zuby sa tolerujú u plemien s krátkymi, deformovanými čeľusťami a sú bežné u naháčov, pretože neprítomnosť tretích zubov a stoličiek je geneticky viazaná na gén pre bezsrstosť.
Jednotlivé plemená sa odlišujú tiež postavením rezákov v hornej a dolnej čeľusti, ide o tzv. skus. Správny skus určuje štandard daného plemena. Ak horné rezáky prekrývajú dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov, hovoríme o nožnicovom skuse. Ak sa rezáky vzájomne dotýkajú kúsacími plochami, ide o kliešťový skus. Nosnou časťou kostry je chrbtica. Stavce chvosta tvoria jeho os a sú veľmi pohyblivé. U niektorých plemien štandardy predpisujú skracovanie chvosta, čo je však u nás od januára 2004 legislatívne zakázané (zákon č. 39/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Žalúdok psa je jednokomorový a jednoduchý. Má podobu vakovito rozšírenej trubice v tvare písmena U, ktorá leží naprieč v bránicovej klenbe. Jeho tvar a veľkosť sa mení v súvislosti s jeho naplnením a polohou tela. Začína širokým česom (kardiou), ktoré umožňuje ľahké zvracanie. Je veľmi rozťahovateľný a v pomere k telu veľký, priemerne má obsah 0,5-2,5 l, u veľkého psa aj 6 l. Prázdny žalúdok dolieha na pečeň a jeho veľké zakrivenie začína vľavo pri 12. rebre a pokračuje do úrovne prechodu 10. rebra v chrupavku. Naplnený žalúdok naopak posúva pečeň doprava, vyklenuje bránicovú klenbu o jedno medzi rebro dopredu, vzadu dosahuje až k 4. bedrovému obratlu, kde odtláča ľavú obličku, a dole dolieha na brušnú stenu.
Tenké črevo psa je pomerne krátke, jeho dĺžka predstavuje len asi trojnásobok až štvornásobok dĺžky tela. Dvanástnik psa je dlhý asi 25 cm, prechádza od pyloru vpravo pod viscerálnou plochou pečene ako pars cranialis, tam sa otáča, pokračuje smerom k panve ako pars descendens, pričom na svojom priebehu je sprevádzaný lalokom pankreasu, otáča sa okolo pravej obličky, na úrovni 5. alebo 6. bedrového obratla obchádza slepé črevo a pokračuje po ľavej strane smerom k hlave ako pars ascendens. U ľavej obličky prechádza v lačník, ďalšiu časť tenkého čreva. Do dvanástnika ústia žľazy produkujúce tráviace enzýmy, z ktorých najväčšia je bezpochyby pankreas. Ten má u psa podkovovitý tvar, telo leží v blízkosti vrátnika, menší ľavý lalok sa vkladá medzi hrubé črevo a pečeň, väčší pravý lalok dolieha na zostupnú časť dvanástnika. Pankreas psa má dva vývody, pričom menší, ductus pancreaticus, môže aj chýbať. Nie je tomu tak, ústí do čreva spoločne so žlčovodom, 3-6 cm za vrátnikom na otvore papila duodeni major. Druhý, prídavný vývod ductus pancreaticus accessorius ústí samostatne na papila duodeni minor 3-8 cm za pylorom. Pankreas má, rovnako ako u človeka, aj endokrinnú zložku: najdôležitejší produkovaný hormón je inzulín. Pečeň psa sa člení na 6 lalokov, ktoré sa vkladajú priečne do pravej a čiastočne aj do ľavej bránicovej klenby.
Stredná časť tenkého čreva, lačník (jejunum), tvorí 6-8 kľučiek na dlhom pohyblivom závese, ktoré vypĺňajú dolnú polovicu brušnej dutiny. Posledný úsek, kyčelník (ileum), je krátky a plynule prechádza do hrubého čreva, s ktorým má zhodný priemer. Najdlhšia časť hrubého čreva, tračník (colon), je u stredne veľkého psa dlhý asi 65 cm a rovnako ako u človeka sa delí na vzostupný (colon ascendens), priečny (colon transversum) a zostupný (colon descendens). Je uložený pri strope brušnej dutiny.
Dýchacia sústava
Dýchacia sústava psa je tvorená dýchacími cestami a pľúcami. Horné cesty dýchacie začínajú zvonka ňufákom s nozdrami. Nosová špongia je tmavo pigmentovaná, hubovitá a zvlhčovaná nosovými sekretmi. Nozdry psa na boku pokračuje hlbokým žliabkom (sulcus alaris), ktorý vedie hore a do strany. Dutina nosná psa je rozdelená nosovou prepážkou na dve časti na každá polovica je ďalej rozdelená na horný, stredný a dolný priechod tromi pármi nosných mušlí a s nimi spojenými slizničnými riasami. Veľká časť nosnej dutiny je vystlaná respiračnou sliznicou s viacradovým riasinkovým epitelom, ktorý zachytáva nečistoty z vdychovaného vzduchu a zvlhčuje ho. Početné žilové pletene v podslizničí vzduch tiež ohrievajú. Horný nosný priechod ústi do oddielu vystlaného čuchovou sliznicou. Plocha čuchovej sliznice psa sa priemerne pohybuje od 60 do 170 cm², naproti tomu u človeka je to iba 5 cm². Do nosnej dutiny ústí veľká postranná nosová žľaza (gl. lateralis nasi), ktorej riedky sekret vyteká nozdrami von a neustále zvlhčuje nosovú špongiu psa, a slzovodom. Pes má vedľajšie nosné dutiny, a to jednu väčšiu v čelnej kosti a malú výchlipku v hornej čeľusti (recessus maxillaris).
V hltane sa kríži dýchacie cesty s tráviacou sústavou. Vchod do hrtana je pri prehĺtaní uzavretý hrtanovou príklopkou. V hrtane psa sa nachádzajú hlasivky, ktoré umožňujú štekot, kňučanie a vytie. Hrtan je posledným úsekom horných ciest dýchacích, ďalej už pokračujú dolné cesty dýchacie: priedušnica psa je pevná trubica spevnená 42-46 chrupavčitými prstencami, na priereze je okrúhla a vystiela ju sliznica s viacradovým riasinkovým epitelom. Vstupuje do hrudníka psa a nad srdcovou bázou sa rozvetvuje na dve priedušky, ktoré vstupujú do pľúc. Pravá pľúca sú výrazne väčšie ako ľavé a sú hlboko rozdelené na štyri laloky, ktoré sú zavesené na pľúcnej stopke tvorenej prieduškou a cievami. Ľavé pľúca sú podobne rozdelené na tri laloky. Delením priedušiek vzniká tzv. pľúcny strom, pričom posledným delením vznikajú priedušinky, ktoré privádzajú vzduch do pľúcnych mechúrikov.
Pri dýchaní je najdôležitejším svalom bránica, ktorá s... K dýchacej sústave patria orgány, ktoré zabezpečujú výmenu plynov medzi telom a vonkajším prostredím. Reguluje tiež teplotu. Začína sa nosnou dutinou, pokračuje nosohltanovým priechodom cez hrtan do priedušnice a priedušiek a odtiaľ do dýchových kanálikov a komôrok, ktoré tvoria pľúca.
3 typy problémov s dýchaním u psov a čo s nimi robiť
Kožná sústava
Kožnú sústavu tvorí súbor ústrojstiev chrániacich organizmus psa pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Skladá sa z kože a srsti. Koža sa skladá z troch vrstiev - endodermy (vnútorná vrstva, podkožie), škáry a epidermy (vonkajšia vrstva, pokožka). U psa je tenká a jemná, pokrýva celé telo. Pomocou nervových zakončení poskytuje organizmu informácie o vonkajšom prostredí. Epiderma, čiže pokožka je najvrchnejšou vrstvou kože. Jej vrchná vrstva rohovatie a odlupuje sa. Pod ňou sa nachádza škára tvorená zväzkami kolagénnych vlákien a cievami zabezpečujúcimi prekrvenie orgánu. Nachádzajú sa v nej chlpové vačky, potné a mazové žľazy, cievy a nervové zakončenia. Endoderma tvoriaca spodnú vrstvu kože, umožňuje jej pohyb. Nachádzajú sa v nej tukové vrstvy slúžiace ako izolácia.
Srsť psa sa líši v závislosti od plemena. Hladkosrstí psi majú hladkú a priliehavú srsť vyrastajúcu z kože šikmo, často bez podsady. Psy s takouto srsťou sú citlivejší na poveternostné podmienky - nie je vhodné ich chovať celoročne vonku (týka sa to napr. pinčov), pretože v zime im hrozia omrzliny a v lete úpal (výnimkou sú krátkosrsté chrty, ktoré znášajú vysoké teploty veľmi dobre). Hrubosrsté plemená (väčšina teriérovitých) majú dva druhy srsti - kryciu srsť a podsadu. Krycia srsť vyrastá z kože strmo a pod ňou sa nachádza jemnejšia srsť, zabezpečujúca termoizoláciu. Krycia srsť v tomto prípade slúži najmä ako účinná ochrana proti nepriaznivým poveternostným podmienkam (dážď, sneh). Chlpy krycej srsti svojou štruktúrou pripomínajú vlákna zo škrupiny kokosového orecha. Hrubosrsté plemená takmer nepĺznu, ich srsť však treba aspoň dvakrát ročne upravovať trimovaním (vytrhávanie dozretých chlpov prstami, prípadne trimovacími nožmi a nožničkami), čo je časovo a finančne náročnejšie. Dlhosrsté plemená (jorkšírsky teriér, afganský chrt a pod.) majú veľmi dlhú srsť náročnú na úpravu. Maďarský puli, či komondor majú motúzovitú srsť, ktorá vzniká prirodzeným spletením krycej srsti s podsadou. Existujú tiež rôzne druhy kučeravej srsti.
Okrem chlpov srsti z kože vyrastajú aj hmatové chlpy. Sú to hrubé a dlhé chlpy rastúce na určitých miestach tela, najmä na tvári, hornom pysku, hornom viečku a pod bradou. Nachádzajú sa v nich hmatové zakončenia a tvoria spolu s podkožnými nervovými zakončeniami tzv....
Močová sústava
Močová sústava slúži na vylúčenie odpadu, ktorý vzniká pri látkovej výmene v organizme psa. Jej základným orgánom sú obličky - párový orgán tvaru fazule. Obličky filtrujú krv a nežiaduce látky a vo forme moču ich odstraňujú z tela. Moč z obličiek odchádza dvomi močovodmi do močového mechúra, kde sa hromadí a postupne odchádza močovou rúrou z tela von.
Pohlavná sústava
Pohlavné ústrojenstvo sa skladá z pohlavných orgánov, ktorých činnosť vedie k zachovaniu druhu. Umožňuje plodenie potomstva. Delí sa na samčie a samičie. Jeho hlavnými funkciami je tvorba pohlavných buniek a hormónov, oplodnenie a vývin nového jedinca v tele suky.
Samčie pohlavné orgány
Samčie pohlavné orgány sa delia na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné orgány sú semenníky, semenovod, pohlavné žľazy a vonkajšie orgány tvoria penis, predkožka a miešok. Semenníky majú u väčšiny cicavcov vajíčkovitý tvar, u psov sú však guľovité. Obsahujú semenoplodné kanáliky, v ktorých dochádza priebežne k tvorbe samčích pohlavných buniek - spermií. Psy sa rodia so semenníkmi nachádzajúcimi sa v brušnej dutine. Vo veku 4. - 5. týždňov začínajú semenníky zostupovať do mieška a vo veku 8. - 9. týždňov by mali byť úplne zostúpené. Jedinec, ktorému z brušnej dutiny do mieška zostúpi len jeden semenník sa nazýva kryptorchid. Niektorým jedincom sa jeden semenník nevyvinie vôbec (t. j. nenachádza sa vôbec v tele psa) - takéto jedince potom nazývame monorchidmi (ide o veľmi vzácnu vadu). Keďže ide o vysoko dedičné poruchy, vedú v plemenitbe k vylúčeniu jedinca z chovu. K semenníku prilieha neveľký kyjakovitý útvar - nadsemenník. V ňom spermie dozrievajú a získavajú schopnosť pohybu. Cez semenovod sa spermie dostávajú do dutiny brušnej, odkiaľ ústi do močovej rúry. Súčasťou samčích pohlavných orgánov sú prídavné pohlavné žľazy, ktorých sekréty poskytujú spermiám vhodné prostredie. Penis sa skladá z koreňa, tela a žaluďa. U psa má valcovitý tvar a u veľkých plemien dosahuje až 25 cm dĺžky. Od ostatných zvierat sa pes líši kosťou uloženou v penise. Jej úlohou je ochrana močovej rúry v priebehu pohlavného aktu. Penis je uložený v predkožke, čo je ochranné puzdro penisu. Miešok psa je ochranný obal pre semenníky a semenovody. Nachádza sa medzi nohami psa, jeho koža je tmavo pigmentovaná, mierne porastená chlpmi. Ejakulát psa sa skladá z troch frakcií. Prvá je číra a vodnatá. Jej úlohou je pripraviť pre spermie vhodné prostredie. Druhá frakcia je mliečne zakalená a obsahuje spermie. Tretia frakcia je veľmi hustá a nazýva sa aj zátkovacia. Objem ejakulátu sa u jednotlivých plemien líši a to bez súvislosti s veľkosťou psa. Množstvo ejakulátu nemá priamu spojitosť s jeho kvalitou.
Samičie pohlavné orgány
Samičie pohlavné orgány delíme na vnútorné a vonkajšie. Vaječníky sú párové pohlavné žľazy. Vyvíjajú sa v nich a dozrievajú samičie pohlavné bunky - vajíčka. Tie sú uložené vo vrchnej časti vaječníka a obklopuje ich vrstva folikulárnych buniek. Počas vývoja vajíčko rastie, bunky, ktoré ho obklopujú sa množia a vytvárajú vaječné vačky - folikuly. V období ruje dozretý folikul praskne a vajíčko prechádza do rozšírenej časti (ampuly) vajcovodu. Obdobie, počas ktorého sa vajíčka uvoľňujú a opúšťajú vaječník sa nazýva ovulácia. Z vaječníkov odchádzajú vajíčka cez vajcovody do maternice. Vajcovody sú dve trubice z hladkej svaloviny, vystlané sliznicou lievikovitého tvaru. Vajcovody nie sú len miestom, kadiaľ sa dostávajú vajíčka do maternice, ale aj miestom, kde dochádza k ich kontaktu so spermiami a kde dochádza k prípadnému oplodneniu vajíčka. Maternica suky vytvára vhodné prostredie pre vývoj zárodku a neskôr plodu. Má dva pomerne dlhé valcovité okraje a krátke telo. V okrajoch a tele maternice sa nachádza maternicová dutina, ktorá je oddelená od vagíny a vonkajších pohlavných orgánov krčkom maternice. Naň naväzuje vagína, ktorá prechádza do vaginálnej predsiene. Miesto prechodu je mierne zúžené a vyúsťuje doň močová trubica a nachádza sa tu tiež tzv. hymenálny prstenec, ktorý tvorí podklad pre sliznicovitú riasu - panenskú blanu. Vulva tvorí záverečnú časť vonkajších pohlavných orgánov suky.
