Psie ucho má úplne inú anatómiu ako to ľudské. Zvukovod má tvar písmena "L", čo znamená, že smeruje najskôr dole a potom sa prudko lomí smerom dovnútra k bubienku. Práve v tomto záhybe sa po kúpaní veľmi ľahko udrží voda, ktorá v kombinácii s letným teplom vytvára dokonalé prostredie pre kvasinky a baktérie.
Ako spoznať problém v uchu
Ak pes začne často trepať hlavou, trieť si ucho o koberec, alebo z neho zacítite nepríjemný zápach, je najvyšší čas zasiahnuť. Keď si zviera začne škriabať uši, triasť hlavou alebo má bočné držanie hlavy môžeme sa domnievať, že ide o zápal. Iba ojedinele sú napadnuté obe uši.
Prečo vatové tyčinky do psieho ucha nepatria
Najväčšou chybou, ktorú môžete urobiť, je vziať obyčajnú ľudskú vatovú tyčinku a snažiť sa psovi ucho vytrieť. Vzhľadom na zalomený tvar psieho zvukovodu špinu a kvasinky tyčinkou nevyberiete, ale naopak - zatlačíte ich ešte hlbšie k bubienku a upcháte ho. Navyše, hrozí veľmi reálne riziko poškodenia sluchu, ak pes nečakane trhne hlavou.
Správne a bezpečné čistenie uší v troch krokoch
Tajomstvom úspechu sú kvalitné roztoky, ktoré urobia ťažkú prácu za vás. Čistenie by malo prebiehať v troch jednoduchých krokoch.
Aplikácia roztoku
Jednou rukou jemne nadvihnite ucho a nakvapkajte priamo do zvukovodu špeciálne kvapky. Výbornou voľbou sú kvapky COBBYS PET AIKO EAR CLEANER, ktoré obsahujú harmanček. Pôsobia protizápalovo a upokojujúco.
Masáž
Ucho pustite a jemne prstami premasírujte jeho koreň (spodnú časť pri hlave). Budete počuť čvachtavý zvuk. Roztok sa vďaka masáži dostane až na dno zvukovodu, kde rozpustí usadený maz a špinu.
Vytretie
Odstúpte a nechajte psa, nech sa poriadne otrasie. Tým dostane rozpustenú špinu zo spodnej časti ucha nahor. Následne vezmite vlhčenú utierku určenú pre zvieratá (napríklad AIKO Soft Care Sensitive) a viditeľnú špinu z vonkajšej časti ucha jednoducho vytrite. Utierky sú napustené jemným roztokom, nedráždia a prstom sa s nimi dostanete len tam, kam je to bezpečné.
Čistíme iba miesto pokiaľ dovidíme. Ušný sekrét má i svoju úlohu, pretože viaže odumreté bunky, chlpy a nečistoty. Pri aplikácii prípravku je dôležité masírovanie tekutiny do hĺbky ucha. Treba mať nasadené ochranné rukavice a uchopiť ucho medzi prsty, opatrne masírovať tekutinu. Nečistoty budú postupne vyplavované smerom von z ucha. Pes následne potrasie hlavou, čím vytrasie tekutinu i nečistoty.
Otitída a kedy vyhľadať veterinára
Jedným z najčastejších ochorení ucha u psa je otitída. Otitída je spôsobená infekciou v uchu alebo prítomnosťou cudzieho telesa. Príčina vzniku otitídy je rôzna. Sú to baktérie, parazity, kožné ochorenia, cudzie predmety, alergie, autoimunitné ochorenia, a i. Najlepšia voľba pri problémoch s ušami je návšteva veterinárneho lekára, ktorý spraví ster alebo otoskopom zhodnotí stav zvukovodu. Následnou kultiváciou a stanovením patogénu veterinár určí ďalší liečebný postup.
Pri otitíde je možná recidíva. Nikdy nenasadzujeme liečbu sami, a už vôbec nie rovnaké liečivo, ktoré pomohlo predtým. Daný problém nemusí mať rovnakú príčinu. Pri náchylnosti na ušné ochorenia je potrebná prevencia voľne dostupnými prípravkami na hygienu uší. Z voľnopredajných prípravkov poznáme obrúsky ale i roztoky.
Prvá pomoc pri rozrezanej labke, drobných ranách a krvácaní
Druhým najčastejším letným problémom sú zranenia labiek. Ostrý kameň vo vode, rozbité sklo v tráve alebo len príliš drsný asfalt dokážu psí vankúšik nepríjemne poraniť. Keďže pes na labku neustále stúpa, tieto rany sa hoja dlhšie a hrozí pri nich rýchla infekcia z prostredia.
Zabudnite na štípajúci alkohol alebo peroxid z vašej domácej lekárničky. Pes by si ranu od bolesti nenechal už nikdy ošetriť. V psej lekárničke by ste mali mať vždy pripravený Zelený Betadine. Tento jódový roztok je pre zvieratá absolútne ideálny, pretože ranu dokonale vydezinfikuje, zničí baktérie aj vírusy, no čo je najdôležitejšie - vôbec neštípe.
Pri vonkajších zraneniach je dôležité ranu najskôr poriadne vydezinfikovať. Následne použite sterilnú gázu a obväz, aby sa zabránilo infekcii. Krvácanie musí byť okamžite zastavené a ranu je treba chrániť pred infekciou. Zastavte krvácanie: V prípade silno krvácajúceho zranenia musíte najprv zabrániť tomu, aby krv unikala z rany. V prípade akútnej núdze sa môžete pokúsiť zastaviť krvácanie stlačením artérie palcom alebo prstom. Použite čistú látku (v prípade potreby tričko), vyvíjajte tlak na krvácajúcu ranu, a ak je to možné, zdvihnite poranenú končatinu do výšky.
Tlakový obväz a obväzovanie končatín
Pri krvácaní je potrebné identifikovať miesto krvácania a aplikovať tlak - vytvoríme tlakový obväz alebo na miesto tlačíme rukou. Pokiaľ na tvorbu tlaku používame ruku, je vhodné nedotýkať sa priamo rany, ale použiť sterilné gázy. Založenie tlakového obväzu je znázornené na obrázku. Pokiaľ krv napriek obväzu presakuje, obväz neskladáme, ale založíme novú vrstvu. Postup opakujeme, až pokým nedôjde k zástave krvácania.
Pri zakladaní bandáže na končatinu postupujeme vždy po jednotlivých vrstvách a vždy od koncovej časti končatiny smerom k trupu. Vrstvu vaty a obväzu prekrývame po 2/3. Je potrebná primeraná sila na stiahnutie obväzu. Vždy kontrolujeme prsty končatiny, či nedochádza k opuchu, a či sú dostatočne teplé. Opuch a studené prsty znamenajú nedostatočné prekrvenie a bandáž je potrebné čo najskôr odstrániť. Pri zakladaní bandáže je dôležité vložiť kúsok vaty do každého medziprstového priestoru, aby sa zabránilo zapareniu a otlakom. Opuch a teplotu končatiny následne kontrolujeme z horného konca bandáže vložením prstu.
Hojenie rán a veterinárne masti
Keď je rana vyčistená a vydezinfikovaná, potrebujete urýchliť jej zrastenie. Na tento účel je medzi chovateľmi a veterinármi absolútnou legendou Alaptid masť. Je to špeciálna masť určená pre zvieratá, ktorá extrémne rýchlo stimuluje obnovu buniek. Rany sa vďaka nej zatvárajú oveľa rýchlejšie, zabraňuje vysušovaniu pokožky a je vynikajúca nielen na rozrezané vankúšiky na labkách, ale aj na odreniny či iné povrchové zranenia. Stačí ju naniesť na čistú ranu a labku na prechádzku chrániť obväzom alebo ochrannou topánočkou.
Uhryznutia a kúsne rany
Kúsne poranenia sú jeden z najčastejších problémov veterinárnych praxí. Najviac zradný pri tomto type poranenia je prejav príznakov až po niekoľkých dňoch. Väčšinou sa jedná o zapuzdrenú infekciu, ktorá vyzerá ako hrče, pritom je to klasický absces naplnený hnisom. Pokiaľ sa problém nerieši, absces sa behom pár dní sám prevalí na povrch kože a jeho obsah samovoľne vytečie. V tomto prípade sa zvieraťu značne uľaví, ale bez nasadenia antibiotík sa rana nemá šancu zahojiť.
Pohryzená rana sa musí dôkladne hĺbkovo vydezinfikovať, aby sa zabránilo množeniu baktérií. Baktérie, ktoré sú bežne v dutine ústnej priľnú na zuboch a ďasnách, ktoré infikujú postihnuté tkanivo iného zvieraťa a infekcia je hravo na svete. Preto je nutné toto zranenie ihneď pokryť antibiotikami. Po dezinfekcii je nutná aj toaleta okolia postihnutého tkaniva - oholenie okolitých chlpov, pri ktorom sa veľmi často zistia ďalšie ložiská, ktoré nie sú viditeľné voľným okom majiteľa alebo lekára. Sú nasadené antibiotiká a lieky proti bolesti a zápalu, ktoré sťahujú aj opuch poškodených mäkkých tkanív.
Pri takomto úraze musíte veterinu navštíviť ihneď. Hryzné rany sú samostatná kategória. Vždy je potrebná návšteva veterinára, pretože každá hryzná rana je infikovaná a je potrebná celková liečba a ošetrenie rany.
Zásady bezpečnosti a príprava na poskytnutie prvej pomoci
Poskytnutie prvej pomoci zvieraťu rozhodne nie je jednoduchá záležitosť a vyžaduje ako teoretické, tak praktické zručnosti. Pokiaľ nie je možné, aby poskytol adekvátnu prvú pomoc poranenému alebo chorému zvieraťu veterinárny lekár, je potrebné, aby zakročil majiteľ zvieraťa, prípadne iná osoba. Naša bezpečnosť je vždy na prvom mieste. V každej situácii preto dbáme najmä na prevenciu ďalšieho zranenia ako u nášho pacienta, tak aj u seba.
Ak útok psa ešte stále prebieha, je potrebné ho čo najskôr zastaviť. Dôležité je, aby pes nespôsobil vám, dieťaťu alebo vášmu psovi ďalšie zranenia. Použite preto všetky dostupné prostriedky alebo sa snažte od útočiaceho psa vzdialiť.
Keďže téma poskytnutia prvej pomoci je natoľko rozsiahla, v nasledujúcom texte predstavujeme úplné základy, ktoré by mal ovládať každý majiteľ psa alebo mačky. Pred poskytnutím ošetrenia pacienta je potrebné dodržať niekoľko dôležitých zásad. Napríklad, pokiaľ sa stala autonehoda, je potrebné najprv zastaviť premávku, a pokiaľ vidíme voľne sa pohybujúce zvieratá, zaistiť ich na vôdzke.
Psia lekárnička a telefónne čísla
V ideálnej situácii poskytnutia prvej pomoci by sme mali poruke psiu lekárničku. Do základnej výbavy rozhodne patrí obväzový materiál, sterilné gázy, nožnice, pinzeta, teplomer, baterka, jednorazové rukavice, fyziologický roztok, jednorazová striekačka, dezinfekčný roztok (napr. Betadine), a záchranárska fólia. Týmito pomôckami si pomôžeme pri vyšetrení zvieraťa, ošetrení rán, výplachu rán a očí, krvácaní či podchladení. V neposlednej rade je dôležité mať poruke vždy telefónne číslo nielen nášho veterinára, ale taktiež veterinárnej pohotovosti, v prípade, že náš veterinár pohotovosť nevykonáva.
Základné vyšetrenie a ABC
Pri prvom vyšetrení zvieraťa postupujeme podľa systému ABC. Jedná sa o prvé písmená z anglických slov pre dýchacie cesty (Airways), dýchanie (Breathing), a krvný obeh (Circulation). Zjednodušene povedané, zaisťujeme, aby u pacienta fungovali najdôležitejšie životné funkcie. Pokiaľ zistíme, že je srdcová a dychová činnosť zastavená, musíme zahájiť resuscitačný protokol.
Dýchaciu funkciu overíme pozorovaním, prípadne priložením ruky na hrudník - overujeme dýchacie pohyby. Srdce nemusíme cítiť pri jeho slabej funkcii alebo u obéznych zvierat, preto overujeme pulz. Na úplné overenie kardiopulmonálnej zástavy zasvietime do očí baterkou - pokiaľ sú zreničky rozšírené a nereagujú na svetlo, zahájime resuscitáciu.
Umelé dýchanie a masáž srdca
Pred poskytnutím umelého dýchania je nutné overiť, že sú priechodné dýchacie cesty. Otvoríme ústnu dutinu, ktorú dôkladne prehliadneme, môžeme si pomôcť baterkou a rukou. Ruku do úst nikdy nevkladáme zvieraťu pri vedomí! Pokiaľ sú cesty priechodné, umelé dýchanie zahájime priložením úst okolo oboch nozdier. Je dôležité, aby zostala zatvorená ústna dutina. Objem vdýchnutého vzduchu musí byť primeraný veľkosti pacienta. Ideálny počet dychov je 15 za minútu.
Masáž srdca musí byť prevádzaná v bočnej polohe a na tvrdej podložke, aby bol dostatočný protitlak. U mačky a malého psa jednu ruku, u veľkého psa obe ruky priložíme na hrudník za oblasť lakťa a vykonávame 80-120 úderov za minútu. Pri striedaní masáže s dýchaním je vhodné vykonať 15 stlačení hrudníka a nasledovať 2 dychmi.
Udržiavanie bezpečného ošetrenia a transport
Ak je náš pacient pri vedomí a dýchacia aj srdcová frekvencia je zachovaná, pre získanie ďalších informácií musíme previesť základné vyšetrenie. To zahŕňa vyšetrenie vedomia, slizníc, pulzu, dýchania, telesnej teploty, kožnej elasticity a vonkajších poranení. Vyšetrenie zvieraťa prevádzame vždy čo najmenej stresujúco, pohyby musia byť pomalé a po celú dobu vyšetrovania je vhodné vľúdne a tiché prihováranie sa.
Ak je nutný transport k veterinárovi, transport k veterinárovi je finálna časť poskytnutia prvej pomoci. Aj pokiaľ sa Vám zdá zviera po ošetrení v poriadku, vyšetrenie veterinárom je potrebné za každých okolností, bez ohľadu na situáciu, do ktorej ste boli nútení zasiahnuť.
Prevencia a vzdelávanie
Mnoho veterinárnych lekárov alebo organizácií na ochranu zvierat usporiadáva kurzy prvej pomoci pre psov. Tu sa dozviete, aké nebezpečenstvá na psa číhajú v každodennom živote a pod praktickým a profesionálnym vedením si vyskúšate najdôležitejšie kroky primárnej starostlivosti. Náklady na kurz sa pohybujú okolo 60 EUR.
Každé zranenie by mal skontrolovať veterinár. Poskytnutie prvej pomoci pre psa môže byť v mnohých prípadoch zásadným pre jeho prežitie a rýchle zotavenie. Správne vybavená psia lekárnička je základom pre poskytnutie účinnej prvej pomoci.
Upozornenie
Informácie uvedené v tomto článku majú len informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie alebo liečbu veterinárnym lekárom. V prípade akútnych zdravotných problémov vášho psa, alebo špecifických otázok ohľadne starostlivosti, odporúčame obrátiť sa na kvalifikovaného odborníka (váš veterinár, tréner psov, chovateľ konkrétneho plemena a pod.).