Nové centrum Bratislavy, označované ako bratislavský downtown, je aktuálne vyplnené žeriavmi a stavebnou aktivitou. Vo výstavbe je hneď niekoľko projektov, ktoré postupne vypĺňajú zostávajúce voľné pozemky a menia podobu ulíc aj celej lokality. Stavebné zásahy sú spojené aj s úpravami priľahlých verejných priestranstiev. V downtowne aktuálne prebieha realizácia hneď niekoľkých projektov od viacerých popredných developerov. JTRE, YIT Slovakia, Alto Real Estate, Penta Real Estate a čoskoro aj Immocap majú vo výstavbe polyfunkčné či kancelárske komplexy od popredných domácich i zahraničných architektov.
Tieto zásahy majú rozličnú mierku a kvalitu. V minulosti k tomu niektorí investori pristúpili pomerne jednoducho a zvolili vlastný typ dlažby či len zákadné úpravy, ktoré priniesli lokálne zlepšenie, o výraznejšom estetickom či funkčnom pozdvihnutí verejného priestoru však hovoriť nemožno. V súčasnosti sa kľúčovým hráčom v určovaní podoby bratislavských verejných priestranstiev konečne stáva Hlavné mesto, ktoré prostredníctvom manuálu verejných priestorov a súvisiacich princípov a štandardov začalo naznačovať, ako by mali úpravy vyzerať.
Hoci je dodržiavanie manuálu pre súkromných investorov do veľkej miery dobrovoľné, mesto niekedy v stanoviskách odporúča jeho využitie. Príkladom je spoločnosť YIT Slovakia, ktorá sa hrdí tým, že je jednou z prvých, ktorá napríklad začala používať Bratislavskú dlažbu. Týka sa to projektu Zwirn. „V rámci Zwirn 1 sme použili viac ako 1.600 m2 Bratislavskej dlažby (ulice Košická a Páričkova) a plánujeme ešte použiť vyše 2.600 m2.
Zásahy tohto developera boli dosiaľ prijímané s miernymi rozpakmi, keďže neboli zrekonštruované všetky chodníky v plnej šírke. Inak tomu je v prípade spoločnosti JTRE. Tá aktuálne buduje asi najväčší projekt v lokalite, polyfunkčný komplex Downtown Yards. Projekt sa rozkladá v priestore medzi Košickou, Mlynskými nivami, Plátenníckou a Prístavnou. Investor preto zrealizoval komplexnú rekonštrukciu celej ulice, pričom sa do veľkej miery odrážal od mestského manuálu.
V území tak pribudli chodníky, vydláždené Bratislavskou dlažbou, vyvýšené priechody pre chodcov, kamenná prídlažba, vydláždené parkovacie miesta či cyklotrasa z červeného asfaltu. Význam uličky sa v najbližších rokoch pravdepodobne zvýši. Dôvodom sú nové administratívne objekty alebo materská škola, ale aj prítomnosť významného cyklistického spojenia pre ľudí, ktorí využívajú frekventovanú trasu na Prístavnej a smerujú k autobusovej stanici či do Ružinova. Táto realizácia ukazuje potenciál mestského manuálu.
Pokiaľ bude naplno implementovaný, môže priniesť dramatické zlepšenie úrovne bratislavského verejného priestoru. Popri súkromných investoroch podniká vlastné kroky v oblasti verejného priestoru v území aj samotné Hlavné mesto. Len pred niekoľkými dňami sa podujalo na úpravu verejného priestoru v susedstve Chalupkovej ulice, neďaleko jej vyústenia do Košickej. Donedávna bola plocha využívaná na divoké parkovanie a miestami pripomínala vrakovisko. To sa nepozdávalo ani Magistrátu.
„Uvedenú plochu sme evidovali ako zanedbané územie, na ktorom sa rozrastalo nelegálne vrakovisko, bol tam neporiadok, znečistenie sa šírilo do okolia, všetko toto malo dopad aj na nižšiu bezpečnosť,“ potvrdzuje Peter Bubla, hovorca Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. Práce sa už rozbehli a plocha sa začala meniť. „V prvej etape sme odstránili vraky motorových vozidiel a odpad, plocha bola vyčistená a osadené zábrany, ktoré zabránili ďalšiemu nelegálnemu parkovaniu,“ približuje Bubla.
Hlavné mesto nezverejnilo žiaden nákres ani situáciu, ako má tento priestor vyzerať - pravdepodobne tak pôjde len o jednoduchú úpravu, kde nemožno rátať so vznikom nového mobiliáru, spevnených plôch a podobne. Do budúcna má byť plocha priamym susedom projektu Portum, do parčíku sa tak budú obracať fasády domov. Kedy to ale bude, zostáva nateraz otázne.
Zásah mesta by v ideálnom prípade nemal zostať ojedinelým. Aj hovorca hovorí o modernom centre Bratislavy, čo so sebou nesie určité nároky na stvárnenie verejných priestranstiev. Už v minulosti sa preto hovorilo (minimálne na úrovni tohto portálu a prípadne aj Plánu Bratislava) o potrebe vytvárania samostatných dizajnmanuálov pre niektoré špecifické lokality.
Hoci existujúce princípy a štandardy sú na dobrej úrovni a prinášajú zlepšenie, v tomto prípade by bolo vhodnejšie posunúť latku ešte o čosi vyššie - minimálne v prípade tých najexponovanejších plôch. Predstava, že to budú robiť developeri sami, je nereálna. Ide tak o úlohu mesta. Vznik downtownu nemožno vnímať ako záťaž, ale ako príležitosť.
Popri historickom centre, ktoré je vo všeobecnosti vnímané ako pýcha Bratislavy, vzniká aj nové s rovnakým potenciálom. Fotografie z 18.9.2025. Bezbariérovosť verejných priestorov sa stáva jedným zo základných princípov života v sídlach a ich mobility.
Subjekty a princípy bezbariérového a univerzálneho navrhovania
Podstata verejného priestoru spočíva v téze, že je skutočne verejný, teda všetkým prístupný a všetkými užívateľný. Svet sa stáva stále viac urbanizovaným, viac ako 50 % populácie žije v mestách. V roku 2050 sa predpokladá, že 6,5 miliárd ľudí bude žiť v mestskom prostredí. Podľa organizácie UN-Habitat „Verejné priestory sú miesta vo verejnom vlastníctve alebo užívané verejnosťou, bezbariérovo prístupné a príjemné, pre všetkých zadarmo a bez motívu zisku.“
Cieľom projektu Podpora univerzálneho navrhovania je navrhovať verejné priestory tak, aby boli prístupné nielen pre seniorov, deti alebo osoby s postihnutím, ale rovnako pre všetkých. Projekt sa sústreďuje najmä na kľúčové verejné urbánne priestory - ulice, námestia, parky, nábrežia. Vzhľadom k jedinečnosti každého sídla je verejný priestor v každom sídle jedinečný a to nielen fyzicky, ale aj svojimi užívateľmi.
Urbanistická koncepcia verejných priestorov, ich stvárnenie a riešenie ich detailov vyžaduje originálny prístup. Tak sa verejný priestor stáva aj dôležitou súčasťou genius loci daného sídla. Téza slušného mesta vyžaduje, aby táto jedinečnosť nebola daná len estetickými parametrami fyzického prostredia, ale najmä empatiou k jeho užívateľom, ako to deklarujú Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a Urbánna agenda pre EÚ (Amsterdamský pakt).
Potrebu univerzálneho navrhovania v riešení verejných priestorov presadzuje HABITAT III - Nová urbánna agenda (Quito 2016) - deklarácia o udržateľných mestách a ľudských sídlach pre všetkých. Táto deklarácia predstavuje súbor záväzkov prístupových štátov, medzi nimi aj SR.
V architektonickej dimenzii je verejný priestor vnímaný ako stavba, v ktorom je cieľom identifikácia bariér prostredia a spôsobov ich eliminácie v navrhovaní nových verejných priestorov. Bariérami rozumieme celý komplex prvkov a javov, ktoré bránia alebo obmedzujú plnohodnotné užívanie verejného priestoru.
Moderné mestá kladú dôraz na kvalitné verejné priestory, ktoré nie sú len vizuálne atraktívne, ale aj praktické a trvácne. Pri formovaní identity verejného priestoru zohrávajú dôležitú úlohu aj prvky určené na oddych, ktoré prirodzene oživujú mestské prostredie a podporujú komunitný život. Prvky Garden Block ponúkajú vizuálne, praktické i ekologické riešenie pre každého, kto miluje dizajn, kreativitu a jednoduchosť.
Ide o univerzálne betónové kocky, s ktorými možno vytvárať zaujímavé variácie pre verejný priestor. Modulárny systém umožňuje meniť riešenie podľa aktuálnych potrieb - od sezónneho pestovania až po oddychovú zónu. Jednoduchým naukladaním blokov na seba z nich možno zhotoviť aj odolné kvetináče alebo vyvýšené záhony, ale aj ohniská. Prvky Garden Block sú odolné voči klimatickým vplyvom a nepotrebujú takmer žiadnu údržbu.
Flexibilné prvky Garden Block sú kombináciou praktického využitia s osobným výrazom. Verejné priestory sú ako pulzujúce tepny mestského organizmu, ktoré zásobujú živou energiou v ňom existujúce komunity. Verejný priestor je akékoľvek miesto, ktoré slúži na všeobecné užívanie všetkým obyvateľom.
Verejné priestory nadobúdajú najrôznejšie podoby. Väčšinou ide o miesta s jasnou hranicou ako napríklad ulice, námestia, pešie zóny, promenády, nábrežia, ihriská, venčoviská, pamätníky, parky, lesoparky a iná verejná zeleň. Prevažná väčšina verejných priestorov je v majetku a starostlivosti obce, mesta, kraja alebo štátu či inej verejnej inštitúcie.
Demokratická hodnota verejného priestoru spočíva v tom, že ide o otvorené a verejne prístupné priestory pre každého. Zvyčajne ich môžeme využívať bez obmedzenia a zadarmo. Obyvateľom mesta slúžia verejné priestory ako zázemie pre ich aktivity - šport, trávenie voľného času, peší tranzit alebo stretávanie sa.
Na to, aby verejné priestory mohli slúžiť skutočne všetkým a boli bezpečné, musia spĺňať mnoho podmienok. Nároky a potreby spoločnosti sa neustále menia a tieto zmeny predstavujú výzvu aj pre rozvoj mesta. Verejné priestory by mali reagovať na základné ľudské potreby a poskytovať miesto na oddych, pričom obyvatelia sa vo verejnom priestore potrebujú cítiť dôstojne.
Verejný priestor môže napĺňať aj tieto potreby a to svojou estetikou. Umenie prítomné v uliciach mesta nie je nič nezvyčajné. Dobré navrhnuté a udržiavané verejné priestory zvyšujú spokojnosť a kvalitu života v meste (well-being). Zároveň podporujú aj rozvoj a atraktivitu mesta. Ak spĺňajú potreby najslabších a najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, je zaručené, že dané priestory budú atraktívne, prístupné a funkčné aj pre najširšie spektrum obyvateľstva.
Len bezbariérové priestory sú prístupné naozaj pre všetkých. Verejné priestory v Košiciach sú rôznorodé a odzrkadľujú vývoj mesta v čase. Košice ešte nemajú jednoznačnú identitu, svoju tvár si stále tvoria. Mesto sa zahusťuje a niektoré časti mesta nestíhajú na zmeny potrieb obyvateľov reagovať.
Potenciál mesta je veľký a potvrdzujú to aj jeho obyvatelia. Hoci sú hlavnými aktérmi mestského rozvoja samospráva, mestské časti a veľkí súkromní investori, do tvorby verejného priestoru sa každodenne zapájame všetci. Citizen Experience and Well-being Inštitút (CXI) je takisto súčasťou siete organizácií, ktoré majú dosah na tvorbu verejného priestoru.
Verejný priestor je dnes dôležitejší, ako kedykoľvek predtým. Už to nie je len fyzický priestor. V rámci inovačných programov je v súčasnosti otvorená výzva grantového programu Inovuj ty! Je zameraná na rozvoj kultúry verejných priestorov. Autorka článku je výskumná pracovníčka tímu CXI so špecializáciou na verejný priestor.
Zabezpečte príjemnú a reprezentatívnu atmosféru v každom verejnom priestore s našimi závesmi, ktoré ponúkajú estetiku, odolnosť a bezpečnosť pre akékoľvek prostredie. Závesy pre verejné priestory sú navrhnuté s dôrazom na všestrannosť a odolnosť, aby sa hodili do rôznych prostredí, ako sú hotely, reštaurácie, kancelárie, školy alebo kongresové centrá.
Verieme, že verejný priestor je každé miesto v meste, kam môžeme voľne vojsť - bez vstupenky, odomknutia brány či potreby si niečo kúpiť. Sú to ulice, námestia, parky, ihriská, vnútrobloky, alebo aj schody, podchody či pasáže. Verejný priestor však nedefinujú veci, ale ľudia. Je to otvorený priestor na stretávanie sa, oddych, pohyb aj kultúru.
Ovládať potreby mesta znamená tiež bdieť nad bezbariérovosťou a bezpečnosťou. Okrem Bratislavy rastú aj aktivity v iných mestách - Trenčín má od októbra 2023 mestského kurátora pre vizuálnu kvalitu mesta a placemaking.
Placemaking, participácia a medzinárodné skúsenosti
Placemaking (miestotvorba) je mnohostranný prístup k plánovaniu, dizajnu a správe verejných priestorov, ktorý kladie dôraz na ľudí, nie len na architektúru. V Trenčíne tento prístup využívame - aj vďaka titulu Európske mesto kultúry 2026 - pri dočasných či trvalých zásahoch do verejného priestoru: od umeleckých inštalácií cez taktický urbanizmus až po komunitné aktivity.
Snažíme sa o zapájanie komunít do plánovania, úprav a využívania priestorov tak, aby sa z nich stali živé miesta, kde sa cítime dobre, kde radi trávime čas a ktoré podporujú zdravie i pohodu. Cities in Placemaking je medzinárodný vzdelávací program pre mestské samosprávy, ktorý od marca 2023 prepája mestá z celej Európy v oblasti miestotvorby. Jeho cieľom je zdieľať skúsenosti, rozvíjať praktické zručnosti a vytvárať tak funkčnejšie, bezpečnejšie, zdravšie, krajšie a inkluzívnejšie verejné priestory.
BRATISLAVA | Perfect destination for your event
Zásady a výzvy pre budúce verejné priestory Bratislavy
Hlavné mesto musí dbať na to, aby verejné priestory spĺňali štandardy, ktoré zvyšujú bezpečnosť, prístupnosť a kvalitu života. Implementácia mestského manuálu a vznik nových dizajnmanuálov pre exponované lokality bude kľúčová pre dlhodobú udržateľnosť.
Vznik downtownu Bratislavy nie je len investičnou príležitosťou, ale aj možnosťou pre vytváranie komunity a lepšiu mobilitu všetkých obyvateľov. Bezbariérové a inkluzívne verejné priestory sú základom kvalitného mesta, čo potvrdzuje aj medzinárodný rámec a lokálne praktiky.
Základné myšlienky pre verejné priestory budúcnosti
- univerzálny dizajn, ktorý umožní prístup všetkým bez rozdielov
- kvalitná dlažba a úpravy, ktoré zlepšujú mobilitu a estetiku
- zelené a odolné prvky ako Garden Block na zvýšenie flexibility priestoru
- participácia občanov a komunitné aktivity ako súčasť plánovania
- integrácia umeleckého a vizuálneho prostredia do bežného ruchu mesta
Verejný priestor je pulzujúce centrum mesta, ktoré vytvára priestor na stretávanie, oddych a kultúru. Je dôležité, aby bol priestor čistý, bezpečný, estetický a bezbariérový, čím sa rozširuje jeho dostupnosť pre všetkých obyvateľov a návštevníkov.
Inšpirácie z programu Cities in Placemaking a skúsenosti Trenčína ukazujú, že verejné priestory sa dajú rozvíjať koncepčne a participatívne, čo vedie k trvalým zlepšeniam a vyššej spokojnosti obyvateľov.
Záver nebudeme tvoríť ako samostatný sekčný blok, ale uzavrieme myšlienky prostredníctvom súvislostí a praktických krokov.
Verejné priestory Bratislavy sú v súčasnosti v procese transformácie a rozvoja. Zásahy sú kombináciou súkromných investícií a aktivít mesta, ktoré spoločne majú za cieľ vytvoriť bezpečné, prístupné a esteticky príjemné prostredie pre všetkých. Významnú úlohu zohrá aj univerzálny dizajn a placemaking, ktoré umožnia, aby verejné priestranstvá slúžili komunitám a stali sa súčasťou genius loci mesta.