Srdcové šelesty u psov a mačiek: Príčina, diagnostika a liečba

Srdcový šelest je abnormálny zvuk, ktorý môže veterinárny lekár počuť pri auskultačnom vyšetrení pacienta fonendoskopom. Je spôsobený turbulentným prietokom krvi v srdci. Najčastejšie sa vyskytuje medzi „bú“ a „tup“ a dá sa popísať ako „šššš“ alebo „pfu“. Hlasitosť šelestu odráža silu turbulencií, ktoré sú prítomné v srdci, nie vždy však priamo súvisí so závažnosťou ochorenia. Šelesty sú odstupňované podľa ich intenzity, zvyčajne na stupnici 1-6.

Odhalenie srdcového šelestu počas rutinného klinického vyšetrenia veterinárnym lekárom býva prvým príznakom srdcového ochorenia. Srdcový šelest je však len príznak, nie je to konečná diagnóza. Je to dôvod na komplexnejšie vyšetrenie, aby sa odhalila príčina a určila diagnóza.

Čo spôsobuje srdcový šelest?

Krátka odpoveď na túto otázku je turbulentný tok krvi. Ako v pokojnej rieke, krv normálne prúdi cez srdce formou laminárneho prúdenia - čo znamená hladko a bez rušenia. A ako v rieke, zúženie alebo iné príčiny rýchlejšieho toku spôsobia narušenie laminárneho prúdenia. Turbulentné prúdy spôsobia v rieke zvuk omnoho hlasnejší ako pokojné časti rieky. Pri srdci počujeme tieto turbulencie ako šelest.

Srdce má 4 oddiely - dve predsiene a dve komory (jedna predsieň a komora vpravo a rovnako i vľavo). Krv vstupuje do srdca v pravej predsieni. Potom prechádza cez trikuspidálnu chlopňu do pravej komory, ktorá potom svojou kontrakciou vypudí krv cez pulmonálnu chlopňu do pľúc, aby sa tam okysličila. Okysličená krv je následne privádzaná do ľavej predsiene. Odtiaľ putuje do ľavej komory cez mitrálnu chlopňu. Z ľavej komory je vypudená cez aortálnu chlopňu do celého tela.

Účelom chlopní je zabrániť spätnému toku krvi. Ak sa vyskytne nedostatočná funkcia niektorej z chlopní, naruší sa v danom mieste tok krvi, čo spôsobí nám už známe turbulentné prúdenie. Tento stav následne počujeme ako srdcový šelest. Najčastejší šelest u psov je spôsobený nedostatočnosťou mitrálnej chlopne. Inou príčinou môže byť „diera“ v srdci medzi dvomi komorami alebo predsieňami, ktoré normálne nebývajú prepojené. Ďalšou možnosťou je zúženie (stenóza) vo vnútri srdca, cez ktorú sa musí krv pretlačiť ako cez násadec hadice. Šelest môže byť počuteľný aj pri príliš riedkej krvi (anémia), alebo aj pri silnom rozrušení pacienta, kedy srdce bije omnoho viac a silnejšie ako je normálne.

Typy srdcových šelestov

Benígny alebo „nevinný“ srdcový šelest

Niektoré srdcové šelesty sa nazývajú ako benígne (či nevinné alebo fyziologické). Je to vtedy, keď sa nenájde ochorenie srdca, ktoré by vysvetlilo šelest. Tieto šelesty sú často počuteľné u šteniat a u mačiek akéhokoľvek veku. Nie sú bežné u dospelých psov. Benígne šelesty sú väčšinou jemné a môžu byť intermitentné. Benígne šelesty u šteniat väčšinou vymiznú medzi 12 až 15 týždňom veku. Šelesty spojené s anémiou alebo vzrušením sa tiež zaraďujú k benígnym šelestom.

Vrodený a získaný srdcový šelest

Vrodený alebo kongenitálny šelest je taký, ktorý je prítomný od narodenia alebo takmer od narodenia. Vrodené šelesty sú spojené so srdcovými defektami, s ktorými sa už zviera narodilo. Avšak niektoré vrodené šelesty môžu u šteniat a mačiat chýbať a zistia sa až neskôr.

Získaný šelest je šelest, ktorý zviera získa počas života. Môže byť benígny, ale častejšie (hlavne pri psoch) je spojený s ochorením srdca.

Šelesty u rôznych skupín zvierat

Ak máte nové šteňa alebo mačiatko

Práve u mladých zvierat sa môžu vyskytnúť vyššie spomínané nevinné srdcové šelesty (stupeň 1/6 až 2-3 / 6), ktoré nemajú žiadny vplyv na zdravie. Tieto typy šelestov zvyčajne zmiznú do 14 týždňov veku. Kardiológ by mal vyhodnotiť intenzívnejšie šelesty srdca (stupeň 3-4 / 6 až 6/6) u nového šteňaťa alebo mačiatka a inocentné šelesty, ktoré pretrvávajú dlhšie ako 14 - 16 týždňov. To môže naznačovať, že sú prítomné vrodené choroby srdca. V závislosti od typu prítomného ochorenia je možné niektoré vrodené ochorenia napraviť alebo vylepšiť pomocou chirurgického zákroku prípadne podávať doživotnú terapiu vo forme liekov.

Ak máte staršieho psa malého plemena

Srdcové šelesty u týchto psov môžu znamenať poškodenie mitrálnej chlopne (srdcová chlopňa medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou). Úlohou mitrálnej chlopne je umožniť krvi prúdiť z ľavej predsiene do ľavej komory, ale nedovoliť krvi prúdiť spätne z ľavej komory do ľavej predsiene. Táto chlopňa však s pribúdajúcim vekom degeneruje a keď k tomu dôjde, umožňuje práve spätný tok krvi charakteristický turbulenciou, ktorú počujeme ako šelest. Mierne chronické ochorenie chlopne, ktoré vedie k malým netesnostiam, obvykle psovi nerobí problém, avšak toto ochorenie je progresívne a nedostatočnosť chlopne sa časom bude zhoršovať. Ak sa ochorenie stane ťažkým, je u psa riziko vzniku kongestívneho zlyhania srdca. Kongestívne srdcové zlyhanie znamená, že únik cez srdcovú chlopňu premáha srdce a tekutina ide zo srdca späť do pľúc (namiesto zo srdca dopredu do tela). Medzi príznaky kongestívneho zlyhania srdca patrí kašeľ (najmä kašeľ v pokoji), rýchly dych (najmä v pokoji), ťažkosti s dýchaním, mdloby, slabosť, letargia alebo intolerancia záťaže. Ochorenie je možné výrazne spomaliť pomocou vhodnej liečby.

Ak máte stredného až staršieho psa veľkého plemena

V tejto váhovej kategórii je degeneratívne ochorenie chlopní menej častou záležitosťou, ale srdcové šelesty u týchto psov môžu naznačovať, že majú ochorenie nazývané dilatatívna kardiomyopatia, pri ktorej dochádza k oslabeniu samotného svalu a zníženiu kontraktility srdca. Svalovina srdca sa naťahuje a tenší, čo spôsobí zmenu tvaru srdca a následne opätovne nedomykavosť mitrálnej chlopne a vyššie spomínané následky. Väčšinou sa však príde na toto ochorenie omnoho skôr, ako sa prejaví nedostatočnosť mitrálnej chlopne a teda aj objavenie sa šelestu.

Ak máte staršiu mačku v strednom veku (najmä mainskú mývaliu, nórsku lesnú mačku, Ragdoll, britskú krátkosrstú, americkú krátkosrstú, Sphynx alebo Devon Rex)

Srdcové šelesty môžu naznačovať, že mačky majú ochorenie nazývané hypertrofická kardiomyopatia. Toto je najbežnejšie získané ochorenie srdca pozorované u mačiek, pri ktorom dochádza k zhrubnutiu srdcového svalu, najmä ľavej komory. Krv potom nie je schopná normálne naplniť srdce a mení sa aj anatómia srdca a šelest vzniká buď mitrálnou nedostatočnosťou, alebo tzv. dynamickou stenózou aorty, čo je zúženie priemeru v odstupe aorty zhrubnutým septom v určitom srdcovom cykle. Aj toto ochorenie môže vyústiť do kongestívneho zlyhania srdca. U niektorých mačiek sa rozvinie kongestívne zlyhanie srdca krátko po diagnostikovaní ochorenia pomocou echokardiogramu. Niektoré mačky zostávajú bez príznakov mnoho rokov predtým, ako sa u nich vyvinie kongestívne zlyhanie srdca, u ostatných sa nikdy neobjaví ako kongestívne zlyhanie srdca tak ani príznaky ochorenia srdca.

Diagnostika a vyšetrenia

Echokardiogram (ultrazvuk srdca) je neinvazívny test, ktorý sa vykonáva na zistenie príčiny šelestu. Podrobné kardiologické vyšetrenie vám dá najlepšiu predstavu o tom, čo očakávať v budúcnosti - prognózu vášho miláčika. Ak je váš miláčik využívaný v chove, šelest môže poukazovať na dedičné ochorenie prenosné na potomkov.

Príčina šelestu u mačiek obyčajne nemôže byť odhalená len auskultačným vyšetrením/posluchom. Mnoho benígnych šelestov môže znieť rovnako ako šelesty pri vážnych ochoreniach srdca. Tak ako pri mačkách aj pri psoch sa môže váš veterinárny lekár rozhodnúť spraviť rentgenový snímok hrudníka, echokardiografiu srdca, EKG, 24 hodinový Holter monitoring, alebo sa rozhodne poslať vás na tieto vyšetrenia ku odbornému lekárovi - kardiológovi.

Stupne srdcového šelestu

Stupne sú použité veterinárnym lekárom na opísanie hlasitosti šelestu. Rozlišujeme šesť stupňov šelestu. Čím nižší stupeň, tým nižší/slabší šelest. Často sa opisujú jednoduchšie - ako „slabý“, „stredný“ a „silný“ šelest. Sú aj iné výrazy, ktorými veterinárny lekár môže opísať šelest. Napomáhajú komunikácii medzi veterinárnymi lekármi ohľadom typu šelestu, pretože tie sa často spájajú už s konkrétnym ochorením srdca. Hlasitosť šelestu je len niekedy v priamej úmere so závažnosťou ochorenia, ktoré ho spôsobuje. Majte na pamäti, že stupňovanie je subjektívne, pretože je založené na tom ako sa daný šelest javí poslucháčovi/vyšetrujúcemu. Takisto sa šelest ťažko posudzuje, ak je psík príliš vzrušený, pretože vtedy môžu dýchacie šelesty imitovať srdcové. Obyčajne len skutočne trénovaný kardiológ vie odhaliť šelest prvého stupňa. Piaty a šiesty stupeň môže byť taký silný, že je ho cítiť cez stenu hrudníka (ako keby bola voda striekaná na kúsok látky).

Čo robiť, keď má váš miláčik srdcový šelest?

V mnohých prípadoch bude veterinárny lekár schopný určiť príčinu už pri auskultačnom vyšetrení (posluch). Niekedy nebude považovať za potrebné žiadne ďalšie vyšetrenia. Aby sme si boli istí, je najlepšie potvrdiť príčinu šelestu ako aj závažnosť stavu spôsobujúceho šelest. Podrobné kardiologické vyšetrenie vám dá najlepšiu predstavu o tom, čo očakávať v budúcnosti - prognózu vášho miláčika.

V každom prípade platí, že ak Vás veterinár upozorní na šelest u Vášho miláčika, je vhodné navštíviť veterinárneho špecialistu - kardiológa, ktorý pomocou vhodných vyšetrení zistí presnú diagnózu. Poznanie diagnózy a závažnosti ochorenia umožňuje vysloviť vášmu veterinárnemu kardiológovi prognózu, čiže ako srdcový problém ovplyvní vášho miláčika v budúcnosti. Prítomnosť šelestu nie je dôvodom k panike. Mnoho psov a mačiek žije so šelestom mnoho rokov a nepotrebujú žiadnu liečbu. Ale jediný spôsob ako si byť istý, je spolupracovať s vašim veterinárnym lekárom alebo kardiológom na zistení príčiny a závažnosti srdcového šelestu.

Liečba srdcového šelestu

Šelest sa sám o sebe nelieči. Príčina šelestu sa môže alebo nemusí liečiť - čo závisí na druhu, závažnosti ochorenia a na iných okolnostiach (vek, kvalita života, cena liečby, atď.).

Pri liečbe psov so srdcovým zlyhaním je dôležité zlepšiť kvalitu života pacienta. Cieľom je, aby odzneli dýchacie ťažkosti, zlepšila sa schopnosť zvládať fyzickú záťaž a aby pes nebol tak unavený. Taktiež je potrebné zvládnuť prípadný ascites (nahromadenie tekutiny v brušnej dutine) a potlačiť kašeľ, aj keď nie vždy kašeľ úplne odznie. Liečba zahŕňa tri základné skupiny účinných látok: pimobendan (inodilatátor s vazodilatačným účinkom), neurohumorálne inhibičné lieky (ACE inhibítory) a spironolakton (antagonista aldosterónu). Okrem toho je potrebné použiť diuretikum (napr. furosemid alebo torasemid) na kontrolu zadržiavania tekutín, ktoré vedie k pľúcnemu edému a/alebo ascitu. Dávkovanie diuretík je individuálne a je potrebné ho titrovať na optimálnu dávku pre každého pacienta.

Pri liečbe je dôležitá aj úprava krmnej dávky. Pre psy so srdcovým zlyhaním je dôležité, aby dostávali krmivo s vysokou chutnosťou, dostatočným kalorickým obsahom, kvalitnými bielkovinami a nízkym obsahom sodíka. V prípade, že pes špeciálnu diétu neprijíma, je rozumné podať mu normálne krmivo pre psy tak, aby prijal dostatok kalórií a udržal si chuť.

Kachexia (nadmerné chudnutie) je problémom najmä u veľkých plemien s dilatačnou kardiomyopatiou. Títo psi majú tendenciu strácať kondíciu a telesný tuk, čo je dôsledkom chronického ochorenia. Na tieto poruchy pôsobia EPA a DHA, ktoré sa vyskytujú v rybom oleji. Je preto doporučené pridávať rybí olej do krmiva alebo zvoliť vhodnú diétu s vysokým obsahom EPA a DHA.

Nutričná kardiomyopatia sa vyskytuje u psov, ktorí majú sekundárne kardiomyopatické následky kvôli deficiencii L-karnitínu alebo taurínu. Tieto stavy hrozia najmä u psov, ktorí dostávajú bezmäsé diéty alebo diéty s nízkym obsahom bielkovín. Preto je u týchto pacientov nevyhnutné pridávať do krmiva L-karnitín alebo taurín.

tags: #normalne #srdcove #ozvy #pes