Niektoré psy ich majitelia jednoducho nemôžu dostať z domu, iné berú nohy na plecia kedykoľvek majú možnosť. Môže sa to stať hoci len párkrát no aj tak sa možno dostanete do problémov. Ak nedôjde k najhoršiemu, zopárkrát sa to síce dá zvládnuť, no nikdy nemáte istotu, že nabudúce nebude mať celá situácia tragický scenár. Ak sa z útekov vášho psa stáva rutina, mali by ste tento problém začať riešiť.
Pes často vyhľadáva spoločnosť fenky, ktorá je preňho zaujímavá a to predovšetkým v dobe, keď hára. Je to preňho úplne prirodzené. V prvom rade by ste mali sami sebe položiť otázku, či robíte, čo môžete. Má váš miláčik dostatok vody, žrádla a predovšetkým lásky a starostlivosti? Venčíte ho? Chodíte s ním do lesa na prechádzky? Pes si tiež často veľmi ťažko zvyká na zmeny režimu. Zložitá preňho môže byť situácia, keď sa ocitne v novom prostredí alebo v prítomnosti iného majiteľa, takže pokiaľ k niečomu takému v poslednej dobe došlo, buďte mierni a snažte sa mu zmenu čo najviac zjednodušiť.
Akonáhle zbadá psa, bezhlavo sa za ním vrhne a je schopný sa vám vytrhnúť z vodítka. Poznáte to a už si neviete rady? Mal by v prvom rade zvládať základné povely ako „Sadni“, „Ľahni“ a „K nohe“. Cvičte privolanie najskôr v pokojnom prostredí, kde vás nebude nič rušiť. Akonáhle si budete istí, že to psík zvláda, postupne ho začnite brať „medzi ľudí“, respektíve medzi ostatné psy. Počas venčenia je dôležité ho privolávať priebežne, nie len v prítomnosti iných psov.
Chcete nechať svojho psa behať bez vodítka, ale stále máte strach, že pri prvej príležitosti zasa utečie za iným psom. Napriek tomu, že ste to miliónkrát skúšali s pamlskom, stále si nemôžete byť stopercentne istí, že sa situácia nezvrhne. Spoľahlivým riešením je elektronický obojok, ktorý v skutočnosti vášmu miláčikovi poskytne omnoho viac slobody. Elektronický obojok dáva psovi impulz vo chvíli, keď robí niečo zle. Najväčšou chybou je trestať psíka spätne, teda až po tom, čo sa vráti k majiteľovi. Takým omylom sa vyhnite, pretože môžete svojho miláčika traumatizovať.
Je chybou myslieť si, že "normálne" psy sú veľmi spoločenské a že dobre socializovaný pes by sa mal chcieť hrať a komunikovať so všetkými ostatnými socializovanými psami. Dospelé psy, podobne ako dospelí ľudia, sú "selektívne spoločenské" - to znamená, že majú malú skupinu priateľov, s ktorými radi trávia čas a hrajú sa, ale ostatní mimo tejto skupiny ich až tak nezaujímajú a skutočne sa im nemusí páčiť, že ich niekto obťažuje, a podľa toho reagujú. Vyberte si socializačný kurz, ktorý vám umožní precvičovať uvedené zručnosti, a znížite riziko, že váš pes bude okamžite reagovať, bude príliš vzrušený alebo jednoducho bláznivý, keď na prechádzke uvidí iné psy. Prevencia je oveľa lepšia ako liečba.
Existuje niekoľko spúšťačov, ktoré môžu spôsobiť, že váš pes začne štekať alebo sa znepokojí už pri pohľade na iné psy. 1. Môže sa stať, že váš pes je príliš vzrušený len preto, že chce byť priateľský a hrať sa. Môže štekať, pretože je vzrušený (najmä ak pozná druhého psa), alebo môže štekať, pretože je na vodítku, a tak je frustrovaný, že sa nemôže vrhnúť na svojho potenciálneho nového spoluhráča. 2. Psy, ktoré neboli dostatočne socializované alebo ktoré mali v minulosti zlé alebo traumatické skúsenosti s inými psami, môžu byť úzkostlivé alebo bojazlivé. 3. Niekedy môže byť nadmerné štekanie pri pohľade na iného psa spôsobené frustráciou psa z toho, že sa nemôže priblížiť. 4. Psy medzi sebou komunikujú pomocou reči tela. Ak sledujete, ako sa psy navzájom vítajú, nikdy sa k sebe nepribližujú čelom, ale vždy približne zo 45 stupňov, krúžia okolo seba, niekedy postupujú a niekedy ustupujú (alebo dokonca odchádzajú a predstierajú, že cítia niečo zaujímavé), očuchávajú sa a skúmajú, a až potom sa rozhodnú, či budú komunikovať. 5. Frustrácia, strach a nesprávne pochopená komunikácia môžu viesť k agresii.
Počas fázy socializácie sa šteniatka učia, ako komunikovať s inými zvieratami a ľuďmi. Mali by ste tomu venovať zvýšenú pozornosť. Aby zo šteniatka vyrástol spoločenský, sebavedomý a pokojný pes, treba mu už od malička umožniť interakciu s prostredím a tvormi v ňom. V prvých mesiacoch života je mozog obzvlášť vnímavý a dobré aj zlé skúsenosti sú obzvlášť nezabudnuteľné. Z tohto dôvodu budú zodpovední chovatelia postupne zvykať svoje šteniatka na rôznych ľudí a iné zvieratá predtým, ako ich rozdajú. „Socializácia“ znamená učenie sa sociálnym zručnostiam a vhodnému správaniu pri styku s inými živými bytosťami. Pre psa to znamená tri skupiny možných „sociálnych partnerov“: iných psov, ľudí a iné zvieratá. V závislosti od prostredia, v ktorom váš pes strávi zvyšok svojho života, určíte priority pri socializácii šteniatka. Napríklad, ak má váš pes neskôr „pracovať“ ako školský alebo navštevujúci pes, zoznámite ho s deťmi, staršími alebo zdravotne postihnutými ľuďmi v ranom štádiu.
Vaše šteniatko už zvyčajne dostalo prvé lekcie sociálneho správania sa k iným psom v pôrodnom boxe v prítomnosti matky a súrodencov. Schopnosť dobre vychádzať s ľuďmi a dokonca mať radosť z práce s nami je niečo, s čím sa psy rodia vďaka rôznym genetickým adaptáciám počas domestikácie. Napriek tomu dojmy a skúsenosti z učenia, ktoré sami nazbierali, ovplyvňujú aj neskoršie správanie štvornohého priateľa k ľuďom. Najmä deti, ľudia na invalidnom vozíku alebo muži s bradou môžu na mladého psa, ktorý s takýmito ľuďmi ešte nemal kontakt, spočiatku pôsobiť desivo. Kontrolované stretnutia s takýmito ľuďmi, pri ktorých môže vaše šteniatko získať pozitívne skúsenosti (a možno aj zvláštnu pochúťku), posilnia jeho sebavedomie.
Mimochodom, nemusíte sa báť, že by sa vaše šteniatko mohlo stať PRÍLIŠ priateľským k ľuďom. Normálne vychovaní a dobre vychovaní psi presne poznajú rozdiel medzi „svojimi ľuďmi“, ľudskými priateľmi a priateľskými cudzincami. A hoci sa mladý pes môže tešiť z každého okoloidúceho, reakcia dospelého psa sa automaticky stáva neutrálnejšou. Predpokladom na to je, že už ako šteňa dokázal spoznať a posúdiť rôzne typy ľudí. Veselé sú aj ďalšie aspekty socializácie: neutrálné správanie k iným druhom, pravidelné stretávanie s dospelými psami a bezpečné interakcie s ľuďmi s rôznymi potrebami.
Socializácia a výcvik v praxi
Vo väčšine prípadov budete chcieť neutrálne správanie. Rodinný pes by nemal loviť hospodárske zvieratá alebo divú zver, ani sa snažiť pásť ovce iných ľudí alebo neustále žiadať rodinné morské prasiatko, aby sa hralo. Aby sme to mohli natrénovať, nie je nevyhnutne potrebná priama interakcia medzi týmito dvoma druhmi, ale stačí odmeniť požadované správanie v prítomnosti iného živočíšneho druhu. Iná situácia je, ak sa má váš pes stýkať s inými živočíšnymi druhmi, napríklad pasením dobytka, lovom s fretkami či sokolmi alebo behaním popri koňoch. V týchto prípadoch je dôležitým predpokladom neskoršej dobrej spolupráce skorý pozitívny kontakt s daným druhom zvierat. Je dôležité zabezpečiť, aby vybrané zvieratá boli v zásade „vhodné pre psov“.
Kompetentný chovateľ bude šteniatka nielen socializovať s ich matkou a súrodencami, ale môže ich už zoznámiť aj s inými dospelými psami z vlastnej svorky alebo spoľahlivými psami iného plemena. Keďže naši spoloční a rodinní psi sa vo väčšine prípadov počas svojho života stretávajú so zvláštnymi psami znova a znova, má zmysel takéto stretnutia a interakcie konkrétne praktizovať. Nemali by ste však svoje malé šteniatko jednoducho umiestniť do miestneho psieho parku a nechať ho napospol tamojším štvornohým kamarátom. V najhoršom prípade to môže viesť k zraneniam, strachu alebo neskôr strachovo-agresívnemu správaniu vášho psa. Mladí psi požívajú „ochranu šteniatok“ iba v rámci svojej vlastnej rodiny. Je efektívnejšie, ak si dohodnete stretnutie s majiteľmi šteniatok v rovnakom veku alebo sebavedomými dospelými psami. Odporúčania počkať so socializáciou šteniatka až do úplného vybudovania jeho vakcinačnej ochrany (t.j. cca od 16. týždňa života) sú dnes už neaktuálne. Ak je vaše šteniatko zdravé a zaočkované podľa súčasných odporúčaní, malo by mať možnosť získať tieto dôležité environmentálne skúsenosti skôr.
Ako nový majiteľ psa možno ešte neviete, ako organizovať takéto ľudské a psie kontakty. V takom prípade pomôže návšteva dobrej šteňacej skupiny, ktorú ponúkajú mnohé psie kluby a psie školy. S nájdením takejto skupiny môžu pomôcť miestne kynologické kluby, združenie na ochranu zvierat, útulky pre zvieratá alebo veterinári. Môžete sa opýtať aj iných majiteľov psov alebo internetových diskusií. Najlepšie je vopred si zistiť, čo je v ponuke.
Výcvik a špecifické potreby šteniatok
Nenechajte sa oklamať príliš tvrdými alebo prestimulovanými aktivitami. Pre väčšinu majiteľov sú ich psy bezkonkurenčne najlepší spoločníci na svete. Z pohľadu okolia to však môže vyzerať inak, hlavne ak je váš chlpáč trochu divokejší a na ostatných psov či ľudí reaguje agresívne. Pravdou ale je, že pri správnom vedení a dôslednej výchove sa dá takémuto neželanému správaniu vyhnúť - a to často jednoduchšími metódami, než by ste čakali.
Prečo je priateľský pes dôležitý
V ideálnom prípade chceme, aby náš pes vychádzal dobre s každým - či už s ďalšími psami, alebo s ľuďmi. Ak je zviera priateľské a bezstarostné, život s ním je omnoho príjemnejší. Môžeme ho bez obáv pustiť na miestach, kde sa môže do sýtosti vybehať, a dopriať mu možnosť stretnúť sa s ostatnými psími kamarátmi. Lenže niektorí psi akoby mali potrebu všetko ovládať za každú cenu a vrhajú sa aj do konfliktov, ktoré by boli inak zbytočné. Tieto útoky môžu byť vyčerpávajúce pre majiteľa aj pre okolie. Ako to riešiť? Pomoc ponúkajú skúsení tréneri a kynológovia, ale dobré rady možno nájsť aj v rôznych videách.
MOBBING v Práci - Jak ZASTAVIT AGRESORA a ŠIKANU!?
📌 Ako profesionálni tréneri zastavia reaktivitu a agresiu v 2 krokoch. Ktoré plemená sú náchylnejšie k útokom? V praxi môžu byť agresívnejšie predovšetkým plemená so silným loveckým alebo pracovným inštinktom. Majú to takpovediac v krvi - sú od prírody akčnejšie, a ak sa im nedostane primeranej výchovy a socializácie, dokážu konfliktné správanie využívať častejšie. Socializácia je základ. Všetko sa začína pri socializácii už od šteňacieho veku. Pes musí prísť do kontaktu s inými zvieratami, ľuďmi a od malička si zvykať na rôzne podnety. Pre niektorých psov je to prirodzené a s okolím vychádzajú okamžite po dobrom, iní zasa potrebujú viac času a trpezlivosti, kým pochopia, že zuby nie sú nevyhnutným riešením každej nepríjemnej situácie.
Pes potrebuje čas a trpezlivosť. Výchova psa, ktorý má tendenciu „vyštartovať“ na ostatných, si vyžaduje dôslednosť. Najdôležitejšie je ponúknuť mu dostatok času, aby pochopil, že vaše povely sú pre neho prínosné. Mnohí cvičitelia odporúčajú ako odmenu nielen maškrty, ale aj pochvalu či hru. Psy totiž vnímajú aj pozitívnu odozvu - vedomie, že konajú správne a ich pán je spokojný, je pre nich dôležitou motiváciou. Začnite na pokojnom mieste. Základné cviky trénujte najprv v domácom prostredí, kde je pes v kľude a nerušia ho vonkajšie vplyvy. Až keď ich zvládne, skúste pokračovať na dvore či v záhrade. Postupujte po malých krokoch. Ak pes spraví malý úspech, pochváľte ho a prechádzajte k zložitejším povelom.
Tréning výdrže: odložené kŕmenie. Jednou z prvých disciplín, ktorá sa osvedčila mnohým psím trénerom, je odložené kŕmenie. Položte misku na zem, ale psovi dajte povel, že sa k nej ešte nesmie priblížiť. Samozrejme, na začiatku sa mu to nebude dariť, ale ak vydrží hoci len pár sekúnd, ihneď ho odmeňte či už maškrtou, alebo radostným „dobrý psík“. Postupne dobu čakania predlžujte, avšak stále by malo ísť o niekoľko sekúnd, nie o dlhé minúty.
Diskusia pokračuje: Z domu do záhrady, Dokáže pes opustiť kŕmenie, nezabudnite vždy odmeniť dobrým slovom. Potom prechádzajte na odvolanie mimo jedla. Disciplina pomôže aj vonku. Chôdza pri nohe: kľúč k úspechu. Keď pes pochopí, že má zanechať nežiaduce správanie a vrátiť sa k vám, potrebujete, aby vedel pokračovať v ceste po vašom boku. Začnite na chránenom a pokojnom mieste - napríklad na dvore, kde nie sú žiadne rozptyľujúce vplyvy. Trénujte krátke úseky a psa počas chôdze chváľte. Postupne môžete zvyšovať dĺžku trasy alebo meniť prostredie. Neskôr sa vyberte na prechádzku tam, kde sú aj iní ľudia či psy, aby sa naučil zachovať pokoj a neodbiehať za cudzími podnetmi.
Aktívny majiteľ = šťastný pes. Aby ste svojmu psovi zabránili v agresívnych prejavoch voči ostatným, musíte mu dať dostatočnú náhradu za „lovecké“ inštinkty. Niektoré plemená to totiž berú ako zábavu, či dokonca uspokojenie svojej potreby pohybu a dominancie. Ako majiteľ teda nestačí len zakázať, je nevyhnutné poskytnúť inú formu vyžitia. Hry a aport. Vezmite so sebou na prechádzky obľúbenú hračku. Nielenže pes spotrebuje energiu pri naháňaní loptičky alebo preťahovaní povrazovej hračky, ale aj zabudne na prípadné chúťky útočiť na iných. Tréningové prechádzky. Venujte sa psovi aj duševne - skúste ho učiť nové triky, stavať mu jednoduché prekážky na preskakovanie alebo ho trénujte v hľadaní pamlskov schovaných v tráve či kríkoch.
Buďte pripravení a trpezliví. Kto si zaobstará psa, musí počítať s tým, že mu bude venovať veľa času, nervov aj energie. Dôsledný a trpezlivý prístup sa však v konečnom dôsledku vyplatí. Pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých princípov a aktívnom prístupe dokážete psa viesť k lepšiemu správaniu. Hlavné pravidlá: Neprežeňte to s nárokmi - pes potrebuje čas, aby pochopil, čo od neho chcete. Zamerajte sa na pozitívnu motiváciu - radosť a pochvala sú rovnako dôležité ako maškrty. Postupujte od najjednoduchšieho k náročnému - najskôr doma, neskôr v záhrade, až napokon v reálnom prostredí medzi cudími ľuďmi a psami. Vždy psovi doprajte dostatok pohybu, hier a spoločných aktivít. Ak budete k psovi pristupovať pokojne, láskavo a dôsledne, je veľmi pravdepodobné, že aj pri spočiatku problematickom správaní dospejete k harmonickému súžitiu, v ktorom nie je dôvod obávať sa zbytočných útokov či konfliktov.
Právne aspekty a správanie sa na verejnosti
Do redakcie sa nám ozvala čitateľka, ktorá má negatívnu skúsenosť s cudzím voľne sa pohybujúcim psom. Ten zaútočil na jej retrievera uviazaného na vôdzke. Ako riešiť podobné situácie, radí skúsený odborník JOZEF JURSA. Najskôr si pripomeňme, čo hovorí zákon o voľnom pohybe psov... Voľný pohyb psov upravuje Zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky ich držania. Podľa tohto zákona voľným pohybom psa je pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov. Za voľný pohyb sa nepovažuje pohyb zvláštneho psa bez vôdzky, ak je na základe výcviku ovládaný osobou, ktorá ho vedie. Zákon presne vymedzuje, čo je to zvláštny pes. Zároveň hovorí, že vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže iba osoba, ktorá je fyzicky a psychicky schopná ho ovládať v každej situácii. Pritom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by mohol spôsobiť. Osobitne je v zákone definovaný nebezpečný pes - čiže pes, ktorý už pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný - a spôsob jeho vodenia. Okrem toho vodenie psov môžu upravovať aj miestne predpisy alebo vyhlášky.
Ako sa teda správať so psom na prechádzke? Ideálne je, ak majiteľ správne socializuje svojho psa, to je umožní mladému jedincovi stretávať sa s inými psami, naučiť sa s nimi komunikovať, vnímať rôzne podnety z okolitého prostredia, najmä hluk, autá, cudzie ľudí a podobne. Ak ho zároveň naučí základom poslušnosti, na prechádzkach zvyčajne býva bezproblémový… Keďže ide o spoločenské zviera, socializovaný pes bez porúch správania zvyčajne neútočí na človeka ani na iného psa. Ostané psy si nevšíma alebo sa snaží s nimi komunikovať. Psy, ktoré nie sú socializované, zvyčajne sa buď boja alebo sú útočné a vzhľadom na nedostatok príležitostí nevedia komunikovať s inými psami. Čo však s dominantnými jedincami, ktoré pri stretnutí vyvolávajú konflikty? Extrémne dominantné psy sa vždy snažia preukázať prevahu nad inými psami. Ak iný pes neprejaví podriadenosť, zaútočia. Toho by si mali byť vedomí všetci majitelia, hlavne väčších a fyzicky silnejších psov, lebo pri útoku dokážu vážne ublížiť inému psovi alebo osobe. Pri menších psoch zase hrozí, že môžu väčšieho psa vyprovokovať k agresii. Preto by malo byť povinnosťou každého majiteľa na miestach, kde je viacej psov, viesť psa na vôdzke, respektíve ak sa k nim na prechádzke približuje iný človek so psom, uviazať svojho psa na vôdzku. Podobne je to aj pri frekventovaných cestách. Tam opatrnosti nikdy nie je dosť!
Ako reagovať, keď sa k nám približuje cudzí pes, pričom javí známky agresivity? Nikdy nie je dobré uvoľniť svojho psa z vôdzky. Ak vidíme majiteľa, treba ho hlasne upozorniť, aby si psa uviazal. Keď svojho psa ovláda, stretnutie obyčajne prebehne bez problémov. Ak však majiteľ nie je na blízku, je potrebné zachovať pokoj a rozvahu. Podľa možnosti snažte sa ísť iným smerom ako cudzí pes. Ak sa cudziemu psovi nedá vyhnúť, nie je agresívny a váš pes je tiež priateľský, obyčajne sa zoznámia a stretnutie je bez ťažkostí. Keď však máte agresívneho psa, nedovoľte mu prejaviť útok, pretože to môže vyprovokovať druhého psa. Ak, naopak, cudzí pes javí agresívne správanie, neumožnite vášmu psovi, aby s ním nadviazal kontakt. Blížiaceho sa psa oslovte, niekedy zareaguje aj na krik. Pre najkrajnejší prípad je vhodné mať pri sebe obranný sprej.
Stretávate sa vo svojej praxi s útokmi psov? Útok psa na druhého psa alebo na človeka je skoro vždy zlyhaním majiteľa. Väčšina sa venuje spomenutej socializácii. A správne socializovaný pes, ktorý ovláda základy poslušnosti, obyčajne nepredstavuje na prechádzke nebezpečenstvo pre okolie ani pre iných psov. Ing. Jozef Jursa, CSc.
tags: #neockovany #pes #stretnutie #s #inymi #psami