Pes sprevádza človeka už odpradávna. Ako si však vybrať toho správneho? Možno pouvažujete práve nad týmto plemenom. Je považovaný za jedného z najlepších psov na svete. Plemeno vzniklo krížením práve na našom území v bývalom Československu. Je to pes, ale aj vlk. Kríženec nemeckého ovčiaka a karpatského vlka, ktorý sa naším územím preháňa už tisícky rokov. Zoznámte sa s českoslovenkým vlčiakom.
História a pôvod
Československý vlčiak je pomerne mladé plemeno psa. Vznikol krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka na území Československa v roku 1955. Cieľom tohto experimentu malo byť vytvorenie silného plemena s mentalitou a temperamentom nemeckého ovčiaka a silou, inteligenciou a vytrvalosťou vlka. Experiment vyšiel na jednotku.
Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa službu v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie, ako aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.
Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.
V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. Môžeme preto konštatovať, že bez Ing. Karla Hartla by neexistovali krížence, bez mjr. Františka Rosíka by nebolo plemeno uznané.
FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.
Vzhľad
Československý vlčiak viac ako psa pripomína vlka. Jeho telo je rýchle a silné. Hlava sa nápadne podobá na vlka dravého, ktorý obýva Karpaty a nájsť ho možno v nemalom počte aj na území Slovenska. Srsť vlčiaka je od vlka takmer na nerozoznanie.
Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadom pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie.
Typické sfarbenie plemena je strieborné a žltosivé sfarbenie so svetlou maskou. Telo pokrýva krátka srsť, ktorá je hustá s rovnými chlpmi.
Povaha a temperament
Toto jedinečné plemeno je pokojné, sebavedomé a nadpriemerne inteligentné. Plemeno netrpí žiadnymi dedičnými chorobami a má skutočne silný korienok. Ak si myslíte, že v ňom driemu agresívne sklony divokého vlka, mýlite sa. Len málokedy tento pes zaútočí bez príčiny či príkazu svojho majiteľa. Pri výcviku však potrebuje pevnú (nie tvrdú!) a trpezlivú ruku.
Československý vlčiak je zaujímavé plemeno plné kontrastov psích a vlčích vlastností. Sú rýchle, odvážne a často konajú podľa svojich prirodzených „prírodných“ inštinktov. Sú prirodzene podozrievavé, no bez dôvodu či príkazu neútočia. Tieto zvieratá však majú „vlastnú hlavu“ a sú veľmi nezávislé. To im asi ostalo po ich vlčích predkoch. Svojich majiteľov si však vysoko vážia a plno ich rešpektujú, uvedomujú si totiž poradie svorky. K ostatným psom to však také priaznivé nie je a spoločnosť druhých „rivalov“ im veľmi dobre nerobí.
Československý vlčiak je veľmi temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Veľký dôraz sa kladie na jeho cvičitelnosť. Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný v porovnaní s nemeckým ovčiakom. Toto plemeno má svojskú osobnosť a nie je naklonené vykonávať činnosti, ktoré považuje za zbytočné. Nevhodné je ho cvičiť prísnym drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka. Ak vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o vykonanie povelu.
Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť.
Československý vlčiak je náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Vzhľadom vlk, ktorého ale treba riadne vycvičiť. Svoje inštinkty si prebral priamo od vlka, preto naň treba pevnú ruku. Púta pozornosť všade, kde sa objaví.
Tým, že československý vlčiak vznikol krížením vlka so psom, prejavujú sa v jeho chovaní iné štruktúry chovania ako pri iných plemenách psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.
Psí duel - Německý ovčák vs. Československý vlčák - Tlapka TV
Výcvik a výchova
Pri výcviku však potrebuje pevnú (nie tvrdú!) a trpezlivú ruku.
Výchova a výcvik plemena československý ovčiak nepatrí tak úplne k najjednoduchším. Výcvik tohto nemalého aktívneho plemena bude dosahovať najlepšie výsledky v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať pevnú ruku, dostatočnú trpezlivosť a poriadne si naštuduje o tomto plemene.
Československý vlčiak je náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Nemecký ovčiak je na rozdiel od vlčiaka viac naklonený plniť odošlané príkazy majiteľa. Výchova nemeckého ovčiaka je preto jednoduchšia. Vďaka svojej inteligencii a snahe vyhovieť majiteľovi sa ľahko učí povely a je vhodný aj pre menej skúsených majiteľov.
Starostlivosť a zdravie
Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Dôležité je tiež dbať na stav zubov, pazúrov a uší.
Československý vlčiak má po svojich predkoch celkom pevné zdravie. Je to húževnatý a odolný pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Zaujímavosťou tohto plemena je, že fenky hárajú len raz ročne, zatiaľ čo väčšina iných plemien hára dvakrát do roka.
Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín. Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.
Porovnanie nemeckého ovčiaka a československého vlčiaka
Nemecký ovčiak je jedno z najpopulárnejších plemien na svete, známe svojou inteligenciou, všestrannosťou a vernosťou. Vyznačuje sa silným ochranárskym inštinktom a je vynikajúcim pracovným psom, používaným v polícii, armáde, ako sprievodca nevidiacich či záchranár.
Československý vlčiak, na druhej strane, je plemeno, ktoré si zachovalo mnoho vlčích vlastností. Je to pes s nezávislou povahou, silnými inštinktmi a potrebou blízkeho puta so svojím majiteľom.
| Vlastnosť | Československý vlčiak | Nemecký ovčiak |
|---|---|---|
| Pôvod | Československo (kríženec nemeckého ovčiaka a vlka) | Nemecko |
| Vzhľad | Podobný vlkovi, rýchly, silný | Typický ovčiak, silný, svalnatý |
| Povaha | Nezávislý, sebavedomý, inteligentný, podozrievavý voči cudzím, silne viazaný na svorku | Verný, oddaný, sebavedomý, ostražitý, ľahko cvičiteľný |
| Výcvik | Náročnejší, vyžaduje pevnú ruku a trpezlivosť, neznáša dril | Ľahko cvičiteľný, vďačný za výcvik, vhodný aj pre začiatočníkov |
| Aktivita | Vysoká, potrebuje veľa pohybu a psychickú stimuláciu | Vysoká, potrebuje zamestnanie a pohyb |
| Zdravie | Zvyčajne pevné, bez dedičných chorôb | Náchylnejší na dyspláziu bedrových kĺbov a lakťov |
Rozdiely medzi psom a vlkom sú hlavne v správaní a anatómii. Nájsť fyzické rozdiely medzi domestikovaným psom a vlkom nie je ťažké. Pri plemenách ako Západosibírska lajka, Malamut alebo Husky je to trochu obtiažnejšie. Psi majú väčší počet šteniat v jednom vrhu. Psa od vlka odlíšime zž pri pohybe. Najviac je to poznať pri behu - vlk ladne pláva vzduchom, zatiaľ čo pes pôsobí ťažkopádne. Pri chôdzi vlk kladie vždy zadnú labu do stopy prednej laby. Všetky jeho stopy sú v jednej línii - tzv. čiarkuje. Naproti tomu pes väčšinou kladie zadné laby medzi stopy predných. Vlk sa snaží maximálne šetriť energiou, jeho stopa je rovná s minimom zákrut, zatiaľ čo pes často odbieha od priameho smeru. Vlčiaci zdedili po vlkovi aj túto vlastnosť a to je štýl pohybu. Majú tvz. mimochodom v kluse, aj ich stopa pripomína stopu vlka viac ako u bežných plemien psov. Vlčiak sa radšej pohybuje v kluse, pričom rovnako ako vlk zdvíha nohy od zeme len minimálne, tie kmitajú tesne nad ňou. Pri kluse skláňajú hlavu do vodorovnej polohy spolu s chrbtom.
Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho história, temperament a potreby sú výnimočné, čo robí z tohto plemena skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie.
