Nemecká doga je jedným z najväčších plemien psov na svete. Napriek svojmu impozantnému vzhľadu a výrazným perám sú dogy považované za veľmi priateľské, pokojné psy, ktorí potrebujú náklonnosť a odľahčujú svoju váhu pri maznaní s ľuďmi. V chovnom štandarde FCI je doga opísaná ako „milujúca a láskyplná voči svojim majiteľom”. Mierni obri medzi psími plemenami nemajú radi samotu a sú vždy blízko svojim ľuďom. Ich vyrovnaná povaha a ľahkosť z nich robí veľmi príjemného spoločníka takmer vo všetkých situáciách.
Napriek svojej priateľskej povahe však doga nie je submisívna a rada prekvapuje svojich majiteľov láskyplným spôsobom a svojou vlastnou „hlavou”. Vzhľadom k ich veľkosti sa však dogy opakovane stretávajú s odmietaním v spoločnosti. „Je to pes alebo poník?”. Majitelia tohto plemena často počujú „hlúpe reči” od ostatných okoloidúcich, keď chodia so svojím psom a majitelia psov menších plemien niekedy menia strany chodníka. Obávajú sa, že „kolos” urobí niečo ich malým. Ak sa dostanete do takejto situácie: zostaňte pokojní! Samozrejme, vzhľadom k ich veľkosti vyzerá hrozivo, ale akonáhle sa s ňou ľudia zoznámia, ich priateľská, dobrá a inteligentná povaha Vám rýchlo zabezpečí nového priateľa. Takže určite budete počuť veľa milých a nadšených reakcií na svoju dogu.
Napokon skutočnosť, že doga vyvoláva úctu svojou veľkosťou, je v niektorých situáciách veľmi pozitívna. Takže dogy sú tiež veľmi populárne ako strážne psy. Pozorný štvornohý priateľ spočiatku pozoruje cudzinca s určitou nedôverou, aj keď zriedka štekajú alebo dokonca vrčia. Zvyčajne to nie je nutné, pretože ktorý z nich by išiel dobrovoľne do konfliktu s veľkou dogou? V skutočnosti má doga veľmi vysokú prahovú hodnotu a nevykazuje žiadne agresívne alebo útočné správanie. Pri jednaní s ľuďmi alebo inými zvieratami sú považované za veľmi mierumilovné.
Vďaka svojej mimoriadne priateľskej a nekonfliktnej povahe sú nemecké dogy veľmi populárne ako rodinné psy. Dokonca aj v rodinách s deťmi sa dá tento veľký pes dobre chovať. Rada sa s deťmi hrá a mazná sa s nimi, len jej váha jej niekedy stojí v ceste. Plne urastená nemecká doga môže jednoducho vážiť 90 kg alebo viac. Pri kohútikovej výške najmenej 80 cm u psov a 72 cm u fen, nie je vysoká váha samozrejme prekvapením. Nemecká doga však v žiadnom prípade nepôsobí nemotorne. Naopak, jej hrdý vzhľad vyžaruje obrovskú silu a eleganciu.
V plemennom štandarde FCI je dokonca označovaná ako „Apolon medzi plemenami psov” kvôli ich harmonickému vzhľadu, elegantným líniám a ich výraznej hlavy. Vyzerá ako „ušľachtilá socha” a šľachtou v 16. a 17. storočí bola považovaná za nesmierne cennú.
Farebné varianty
Čo sa týka farby, vyskytuje sa nemecká doga v troch nezávislých farbách, ktoré sa v chove v žiadnom prípade nesmie miešať:
- Žltá a žíhaná: Žltá nemecká doga má svetlo zlatožltú až sýto žltú farbu. V prípade žíhaných nemeckých dog sú charakteristické priečne tmavé pruhy na základnej farbe. Čierna maska je štandardná vo variante žltej aj žíhanej. Biele znaky na srsti sú nežiaduce.
- Čierna a škvrnitá: Srsť čiernej dogy je sfarbená čierno. Biele znaky na labkách a na hrudi sú povolené. Zvláštne formy tohto farebného rázu sú „čierne plášťové sfarbenie” a „čierne plátové sfarbenie”. Pri čiernom plášťovom sfarbení čierna farba pokrýva telo ako kabát. Pri tomto „plášti” je krk, hrudník, brucho, nohy a špička chvosta biela. Na plátovom sfarbení sa vyskytujú na inak bielom tele veľké čierne škvrny. Škvrnité dogy majú na bielej farbe nerovnomerne rozložené čierne škvrny, ktoré sú dobre rozmiestnené po celom tele. Títo takzvaní harlekýni a diamantové dogy nie sú homozygotné, a preto ich chov nie je ľahký. Len asi 10 percent šteniat má požadované rozmiestnenie čiernych škvŕn.
- Modrá: Modrá doga je čisto sivo modro sfarbená. Biele odznaky sú povolené iba na hrudi a labkách.
Okrem týchto troch farebných rázov existujú aj tzv. „sivý tiger” a „biely tiger”, ktoré nie sú štandardne žiaduce. Sivé tigre majú základnú sivú farbu s čiernymi škvrnami. Hoci sivá je cenená farba u mnohých iných plemien psov, ako sú lovecké psy, sivé tigre na výstavách nedostávajú najvyššie možné hodnotenie pre dogy. Chov bielych tigrov je v Nemecku zakázaný, pretože jeho chov zvieratám prináša nežiaduce utrpenie.
Škvrnití psi môžu byť nositeľmi takzvaného merle faktora. Pri párení dvoch škvrnitých zvierat by sa mohli narodiť mláďaté pre merle faktor homozygotné. Postihnuté šteňatá trpia slepotou a čiastočnou hluchotou.
História plemena
Na konci 19. storočia kynológovia verili, že našli predkov nemeckej dogy u starovekých psov. Napríklad pred viac ako 4000 rokmi chovali Asýrčania veľké, tupé a krátkosrsté bojové psy, ktorých obrazy pripomínali vzhľad dnešných dog. Aj v dnešnom Dánsku boli nájdené kostry veľkých loveckých psov, ktoré pochádzajú z obdobia 5000 pr. n. l. až 1000 pr. n. l. Vzťah medzi nemeckou dogou a týmito starovekými predkami je teraz veľmi kontroverzný. Tiež predpokladaný vzťah s tibetským psom (Do Khyi), jedným z najstarších plemien Východu, bol vylúčený test DNA.
Až v 16. storočí nachádzame záznamy o dogách. Záznamy ukazujú, že obzvlášť veľkí a elegantní psi z Anglicka a Írska boli prevezení do Nemecka, psi pochádzali z kríženia mastifa s veľkým írskym vlkodavom. Zvieratá sa stále ešte veľmi líšili, ale všetky mali spoločné mimoriadne rozmery. V Nemecku začalo cielené správanie takzvaných „anglických dog” v 17. storočí. Elegantní veľkí psi, ktorí boli zvyknutí loviť medvede, diviaky alebo iné živočíchy, sa stali na dvoroch skoro obľúbení ako pôsobiví spoločníci.
Takže plemeno sa rozdelilo na izbové psy, strážne psy a anglické dogy. Ako izbové psy boli najkrajšie a najsilnejšie exempláre poctené zlatým obojkom a mohli zostať v noci v spálni svojho pána, kde spali na medvedej kožušine. Strážne psy, ktoré boli aspoň z hľadiska krásy škaredí oproti izbovým psom, dostali iba postriebrený obojok a mali chrániť kniežací dvor pred votrelcami. Vzhľadom k tomu, že obaja izbový aj strážny pes žili u kniežacích dvorov, bol veľký dôraz kladený na poslušnosť a vedenie chovu. Zvieratá tak dôležité pre chov neboli využívané pri lovoch.
Ale aj všetky ostatné anglické dogy, ktoré sa nedostali do funkcie izbového psa alebo strážneho psa, bolo chované v stajni a stále boli považované za tak cenné, že neboli používané pre ľahkovážny lov. Počas lovov na medvede boli posielaní ako prvý „štváči” a „býkohryzovia” alebo „medveďohryzovia”, aby vystopovali korisť a vyhnali ju z lesa. Až po vizuálnom kontakte boli dogy poslané na diviaka alebo na medveďa a snažili sa korisť uchopiť a držať ju, kým ju lovec nezabil bodnou zbraňou. Aby sa títo cenní psi v tomto manévri nezranili, mali na sebe brnenie zo silného materiálu.
Zvýšením využívania strelných zbraní boli dogy ako lovecké psy čím ďalej viac nadbytočné a postupne mizli zo scény. Doga sa držala, predovšetkým v oblasti Württemberska, ako luxusný pes a ochranca majetku. V polovici 19. storočia sa plemeno, teraz známe ako ulmská doga, tešilo rastúcej popularite. Otto von Bismarck je jedným z najslávnejších majiteľov dog. Prvý kancelár nemeckej ríše choval veľké psy viac ako 60 rokov, čo im prinieslo prezývku „ríšsky pes”.
Pretože dogy žili prevažne v domácnostiach, bol dôraz pri chove kladený na dobrú povahu, vyrovnanosť a poslušnosť. V rôznych oblastiach sa chovali rôzne typy psov, ktoré možno ľahko rozlíšiť podľa farby alebo veľkosti, a od tej doby sa objavili napríklad ulmská doga, nemecká doga, anglická doga, dánska doga. Keď sa na výstave psov v roku 1876 ukázali títo rôzni predstavitelia plemená, sudcovia navrhli chovateľom, aby sa dohodli na jednotnom názve „nemecká doga”. Meno bolo sporné, pretože iné krajiny tvrdili, že pôvod dogy bol u nich. Psie plemeno je v angličtine ešte dnes nazývané „Great Dane”. Avšak nemeckí chovatelia prevládali a založili v roku 1888 prvý klub tohto plemena „Deutschen Doggen Club”. „Deutsche Doggen Club 1888 e. V., ktorý sídli v Berlíne, stále určuje štandard pre chov nemeckej dogy, ktorý je prijatý a publikovaný kynologickou zastrešujúcou organizáciou FCI.
Zdravie a choroby
Napriek svojej popularite sa chovatelia dog musia znovu a znovu stretávať s chorobami špecifickými pre plemeno. Vzhľadom k ich veľkosti sú psi náchylní na dyspláziu bedra (HD), torziu žalúdka, rakovinu kostí a ochorenia srdcových svalov (skrátene DCM). 28 percent dog umiera pred svojimi piatymi narodeninami a takmer žiadny jedinec nedosiahne vek desiatich rokov.
Chyby v chove môžu zvýšiť náchylnosť zvierat k ochoreniu. Napríklad chov, ktorý je zámerne nastavený na veľké pery, má za výsledok časté zápaly spojiviek. S pomocou obozretného chovu, ktorý sa zameriava ako na veľkosť, skôr na zdravie a dlhovekosť psov, môže byť riziko ochorenia našťastie znížené.
Priemerná dĺžka života nemeckej dogy je 8 - 10 rokov. Psy tohto plemena často zápasia so žalúdočnou torziou a dilatáciou, artrózou, Woblerovým syndrómom - deformáciou krčných stavcov, osteochondrózou, dyspláziou bedier a lakťov. Sú náchylné na srdcové choroby, určité druhy malígnych novotvarov, najmä osteosarkóm, hyperparatyreoidizmus, entropium, ektropión.
Vývojové poruchy - môže ísť o genetiku, no taktiež môže ísť o problémy s rastom spôsobené nevhodnou stravou či starostlivosťou. Najčastejšie sa môže objaviť nesúmerný rast kostí a kĺbov. Strava u šteniatka môže obsahovať príliš vysoké množstvá bielkovín a vápnika. Dysplázia bedrového kĺbu - stehenná kosť nezapadá do bedrovej jamky a dochádza k jej luxácii. Následkom toho pes kríva alebo má bolesti. V prípade dogy môže ísť často o veľmi problematický stav, pretože vzhľadom na rozmery je jej pohyb dosť limitovaný.
Srdcové choroby - dilatačná kardiomyopatia, subaortálna stenóza, defekty mitrálnej chlopne alebo iné srdcové ochorenia sú u nemeckých dôg častejšie. Torzia žalúdka - vyskytuje sa hlavne u veľkých psov. Ide o prevrátenie žalúdka zapríčinené nadúvaním. Zvýšené množstvo plynu v žalúdku spôsobí jeho nafúknutie. Pes nedokáže grgať ani vracať. Plyn sa v žalúdku hromadí, znižuje sa prietok kyslíka, žalúdok sa krúti (torzia) a u psa môže tento stav spôsobiť bolesti až smrť, keď pes upadá do šoku.
Rakovina kostí - označuje sa aj pomenovaním osteosarkóm. Ide o nádor na kostiach zvieraťa. Je to agresívne ochorenie, ktoré spôsobuje oslabenie kostí a limituje pohyb. Zviera kríva a má bolesti. Liečba je možná za pomoci chemoterapie.
Vývoj genetického fondu - DNA spôsobil, že nemecké dogy nepatria k dlhovekým plemenám. V priemere sa nemecká doga dožíva 7 až 10 rokov. Aj s ohľadom na rozmery, ktoré nemecká doga dosahuje, postihujú túto rasu viaceré typické ochorenia súvisiace s pohybovým aparátom. Nezriedkavo sa objavujú aj vývojové poruchy, na ktoré majú mnohé jedince vrodené predispozície.
Výživa, tréning a starostlivosť
Tréning a výživa tiež hrajú dôležitú úlohu. Aby zostali dogy zdravé čo najdlhšie, šľachy a svaly musia byť dobre precvičované. Dlhá prechádzka denne, počas ktorej môže doga „vypustiť paru” aj bez vodítka, je súčasťou povinného programu psa, ktorý miluje pohyb.
Veľké psy by sa však mali vyhnúť stúpaniu po schodoch. A dokonca aj mladí psi by sa najprv mali zo začiatku vyhnúť dlhým prechádzkam, divokým hrám alebo schodom. Preto sa odporúča pre chov tohto plemena prízemný a priestranný dom so záhradou.
Vaše otázky o vhodnej potrave pre dogu najlepšie zodpovie chovateľ alebo veterinár. Malo by byť jasné, že takýto veľký pes potrebuje viac: viac priestoru, viac cvičenia a viac jedla.
Pri starostlivosti o toto plemeno je mimoriadne dôležitá strava prispôsobená veľkosti, životnej etape alebo špeciálnym potrebám. Tieto zvieratá sú náchylné na choroby kĺbov, preto v potrave nesmú chýbať látky, ktoré ich posilňujú.
Šteňatám by sa mali dostávať glukozamínové a chondroitínové prípravky. Nemecké dogy často trápi plynatosť a žalúdočné problémy. Najlepšie je preto podávať im menšie a častejšie porcie.
Krátka srsť nemeckej dogy je veľmi jednoduchá na údržbu. Nezachytáva skoro žiadnu špinu, preto stačí občas srsť pretrieť gumovou kefou. Aj keď sú chlpy krátke a nenápadné, doga napriek tomu pĺzne na jar a na jeseň. Dôležité u nemeckej dogy je, aby boli pravidelne kontrolované uši a predovšetkým oči. Trochu hustejšiu očnú tekutinu možno jednoducho odstrániť ľahko vlhkou handričkou, ktorá nepúšťa vlákna. Starostlivosť o zuby by mala byť pravidelná, aspoň dvakrát týždenne, aby sa predišlo problémom s ďasnami a zápachu z úst. Pazúriky by sa mali kontrolovať a v prípade potreby skrátiť.
Veci, ktoré vám NIKTO NEPOVIE o vlastníctve nemeckej dogy | Starostlivosť o nemeckú dogu
Pre koho je toto plemeno vhodné?
Vďaka ich jednoduchej manipulácii a vernosti voči ľuďom sú dogy všeobecne veľmi nekomplikované, dajú sa dobre chovať ako rodinné a spoločenské psy. Dokonca sú vhodné aj ako terapeutické psy. Rovnako ako u všetkých psov je samozrejme treba, aby sa doge potrebovalo milujúcej, ale dôslednej výchove, aby sa ich pozitívna povaha mohla optimálne vyvíjať. V neposlednom rade kvôli svojej veľkosti potrebuje ľudí, ktorí jej určia hranicu a ich rozhodnutiam môže veriť. Aby bola šťastná, potrebuje blízky kontakt so svojimi ľuďmi.
Nemecká doga je ochranný, strážny a spoločenský pes. Kedysi sa používal na lov veľkých cicavcov a tiež ako bojový pes. Je veľmi veľký, silný a svalnatý. Fanúšikmi tohto plemena boli nemecký kancelár Otto von Bismarck a slávny predvojnový herec Eugeniusz Bodo.
Nemecká doga je v svojej podstate priateľská, takže správne vychovaná bude celkom dobre vychádzať s ostatnými psami a dokonca aj s mačkami.
Nemecká doga nie je vzhľadom k svojim rozmerom vhodná do malých bytov. Potrebuje priestor, ideálne dom so záhradou. Ak máte domček, doga veľmi ocenia prístup na záhradu, ale v zime by nemala byť celodenne vonku. Za chladného počasia je vhodné dať psovi na prechádzku softshellový obliečok alebo deku. Doga vyžaduje každý deň zhruba hodinovú vychádzku. V období rastu je však potreba opatrnosti a psa zbytočne nepreťažovať, aby nedošlo k poškodeniu vyvíjajúceho sa pohybového aparátu. Mladí psi by sa mali vyhnúť dlhým prechádzkam, divokým hrám alebo schodom.
Aj keď sú dogy pokojné, potrebujú pravidelný pohyb a duševnú stimuláciu, aby sa vyhli nude a z nej vyplývajúcim problémom. Dospelá nemecká doga potrebuje 30 až 60 minút každodenného pohybu v závislosti od veku a úrovne aktivity. Šteňatá a dospievajúci jedinci potrebujú približne 90 minút pohybu denne.
Aj keď je nemecká doga zdravé plemeno, môžu sa u nej objaviť niektoré choroby. Najmä, ak majiteľ nedbá na kúpu kvalitného šteniatka, ale kúpi si psa od množiteľa. Takéto šteňa nemá papiere o pôvode, jeho rodičia nie sú testovaní na dedičné choroby, často psi žijú v nevyhovujúcich podmienkach, suka má šteňatá každé háranie a množiteľ nevie nič o genetike. Preto je veľmi dôležité si vždy vyberať šteniatko z kvalitnej chovateľskej stanice, kde chovajú iba zdravé psy a suky. Rodičia šteniatok sú pravidelne posudzovaní a kontrolovaní. V prípade zistenia niektorého z ochorení, nie sú vhodní do chovu a ďalej sa nerozmnožujú.
Nemecká doga je samostatné plemeno, ktoré nemá žiadne ďalšie štandardizované druhy. Niektorými chovateľmi ide o často vyhľadávanú nemeckú dogu, ktorá je špecifická sfarbením svojej srsti. Nemecké dogy harlekýni sú jedince, ktoré majú bielu srsť s čiernymi či šedými škvrnami (strakatý vzor).
Majiteľ-začiatočník si s výchovou nemeckej dogy nemusí poradiť. Aspoň základné skúsenosti s chovom väčších plemien sú výhodou. Slintanie je u dôg bežné a chovateľ s tým musí počítať. Do úvahy berte aj vyššiu spotrebu krmiva, čo môže ísť dlhodobo do peňazí.
