Už od detstva bolo mojím veľkým snom mať svojho vlastného psa. Tento sen mi splnila v ôsmej triede základnej školy moja stará mamka. Doniesla mi malé chlpaté kĺbko - mal to byť „vlčiak“. Nebol to síce čistokrvný nemecký ovčiak, ale bol to môj vlastný psík. Dal som mu meno „Tarzan“ a trávil som s ním celé dni. Bol to veľmi bytrý a šikovný psík, počúval na slovo, perfektne robil obranu, skrátka bol to môj najlepší kamarát. Dožil sa krásnych štrnásť rokov.
V tom čase som však už vedel, že keď budem hľadáť ďalšieho psa, bude to jedine Nemecká Doga. Prvá moja Nemecká Doga bol čiarny pes s bielymi znakmi z Prostejova z chovnej stanice „Furiant“ od pána Mojmíra Pireka a bolo to v roku 1986. Volal sa „Ben“. Bol mojím spoločníkom štyri a pol roka, kým neodišiel do psieho neba. Dalšou dogou v mojom živote bola žltá Nemecká Doga, fena „Adelina Bruno“ z Brumova, ktorej otcom bol „Saul von Hospodar“ a matka „Elsa z Týna“. Tá sa dožila dva a pol roka, ale vlastne celý život mala zdravotné problémy.
Potom som na chvíľu dal Nemeckým Dogám pokoj a mal som dve feny Nemeckého Ovčiaka - „Begy“ a „Besy“. Na dogy som ale nezanevrel a tak sa stalo, že som si doniesol z Pavlic pol ročného psíka, ktorý sa volal „Andales Disraeli“. Bol to krásny žíhaný psík s veľkými kupírovanými ušami a perfektnou čiernou maskou. Nebol mu však súdený dlhý život a po troch mesiacoch tiež odišiel do psieho nebíčka. A tak som začal zháňať ďalšieho psieho kamaráta. Stala sa ňou žltá fena „Eliz Jamaro“ s kupírovanými ušami, ktorej matkou bola „Agáta Bruno“ vlastná sestra „Adeliny Bruno“ a otcom bol „Aron z Pieskov“.
Rozhodol som sa s ňou chodiť aj na výstavy. Prvú výstavu absolvovala až ako trojročná, a bolo to v Prešove na národnej výstave. Hneď nato sa mi podarilo túto „Eliz“ aj uchovniť, a na bonitácií som s ňou bol v Sielnici pri Banskej Bystrici - 08.04.2000. Následne nato som mal 26.06.2000 uznanú chovateľskú stanicu s chráneným názvom „Z tuliho dvora“.
KontaktMVDr. Každý z nás má sny, ktorých naplnenie by ho urobilo šťastným. U nás to začalo presne tak... Volám sa Lenka Baranová a vyrastala som v rodine, ktorej súčasťou vždy boli psy. Už ako dieťa som tieto tvory milovala a obdivovala. Mala som šťastie, že môj manžel Janko túto lásku k psom v sebe objavil tiež a už v začiatku nášho vzťahu sa jeho súčasťou stal zlatý retríver CEZAR Medový Bozk alias Charlie. Aj teraz sa musím pousmiať nad spomienkou z jednej z Charlieho výstav v Bratislave. Mali sme kruh vedľa nemeckých dôg (bolo to v dobe, kedy sa ešte smeli kupírovať uši).
Stáli sme pri kruhu a ja som sa Jankovi zdôverila, že mať jedného dňa takúto krásnu nemeckú dogu je mojím snom už od detských čias... Čas plynul, narodila sa nám dcérka Alžbetka a my sme si začali plniť jeden z našich spoločných snov, ktorým bol rodinný domček pod lesom. Bolo to zároveň obdobie, kedy sme začali zvažovať kúpu ďalšieho štvornohého člena rodiny. A voľba bola tentoraz jednoznačná, môj veľký sen sa začal zhmotňovať. A to bol začiatok toho krásneho, ale teraz už skutočného sna.
Keďže záhradu sme mali veľkú a každý kto raz prepadne závislosti k drogám, ako sú pre nás nemecké dogy, mi dá určite za pravdu, že jedna nestačí. Začali sme hľadať kamarátku pre našu Grace. A hľadali sme, kým sme nenašli šteniatko - popravde sedem mesačnú čiernu slečnu. Aj keď sme z počiatku váhali, počúvli sme vnútorný hlas a v jednu upršanú sobotu sme si šli pre ňu. Pre našu čiernu krásku IVANCICU Sanctus Rochus. Obe naše dievčatá otočili náš život hore nohami. Začali sme s výstavami, ktoré sa stali naším veľkým rodinným koníčkom. Spoznali sme mnoho zaujímavých ľudí, našli nových priateľov, začali sme viac cestovať a hlavne uvedomili sme si, že nemecké dogy sa, akosi s úplnou samozrejmosťou, stali súčasťou našej rodiny, našej mysle a našich sŕdc. Pretože ten pocit, ktorý sa Vás zmocní, keď Vám nemecká doga sediaca oproti Vám pozrie priamo do očí, je neopísateľný... A potom... potom to už šlo rýchlo... A čo na záver priatelia?
Chovateľská stanica Z tuliho dvora
Chovateľská stanica Z tuliho dvora vznikla na podnet snov o spojení rodiny a elegancie nemeckých dog. Vznik chovateľskej stanice a registrácie sa uskutočnili až po úspešných bonitáciách a výstavách, ktoré potvrdili predispozície na odchov šteňiat so zachovaním štandardu a zdravia plemena.
Filozofia a misia
Hlavnou myšlienkou chapuje spojenie rodiny a psa ako neoddeliteľnej súčasti života. Nemecká doga predstavuje nielen štandardnú pracovnú alebo ochrannú úlohu, ale aj rodinného partnera, ktorý rozvíja emocionálne puto a kultivuje zážitky zo spoločnej evolúcie.
- Všeobecný historický kontext plemena a jeho tradičná úloha v ochrane a spolupráci s človekom.
- Osobné príbehy zakladateľov a ich skúsenosti so šteniatkami až po dospelé jedince.
- Postupný vznik rodinnej chovateľskej stanice s oficiálnymi bonitáciami a registráciami.
- Aktivity a výstavný život a ich dopad na vzťahy a cestovanie.
Kontakt a referencia
MVDr. Každý z nás má sny, ktorých naplnenie by ho urobilo šťastným. U nás to začalo presne tak... Kontakt MVDr. Každý.
Prečo si vybrať nemeckú dogu a čo očakávať od chovateľskej stanice
Nemecká doga je fascinujúce plemeno s bohatou históriou a silným emocionálnym kontaktom s človekom. Pri výbere chovateľskej stanice je dôležité prehodnotiť odstup od plemena, zdravotné záznamy rodičov a kvalifikáciu chovateľa, ktorý kladie dôraz na zdravie a povahu šteňaťa. Z tuleho dvora kladie dôraz na etické chovy a zdravé, vyrovnané jedince, ktoré sa ľahko začleňujú do rodinnej pohody a vyžívajú sa v kontakte s ľuďmi.
Naše skúsenosti s dlhodobým starostlivosťou o psy ukazujú, že pravidelné prehliadky u veterinára, vyvážená výživa, primeraná fyzická aktivita a duševná stimulácia sú kľúčové pre dlhý a zdravý život nemeckej dogy. Výstavné aktivity tiež umožňujú stretávať sa s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a budovať komunitu nadšencov plemena.
Na záver si zodpovedáme otázku: čo znamená mať vlastnú chovateľskú stanicu a prečo je to dlhodobý záväzok? Je to spojenie rodiny, vášnie pre plemeno a zodpovednosť za ďalšie generácie. Každé šteniatko musí dostávať primeranú starostlivosť, výcvik a lásku, aby sa zo slovenských a českých domácností stávali zdraví a vyrovnaní členovia rodín.