Slovenský kopov je jediné národné plemeno loveckého psa uznané Slovenskou republikou, známe pre svoj výnimočný čuch a neúnavné sledovanie stopy. Napriek elegantnému a nenápadnému vzhľadu je to húževnatý a odvážny pes, ktorý sa nebojí postaviť ani diviakovi. Toto plemeno má bohatú históriu a špecifické vlastnosti, ktoré ho predurčujú na prácu v náročnom teréne.
História a pôvod plemena
Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Je to slovenské národné plemeno. V strednej Európe existovala už odnepamäti skupina psov, typických duričov, používaných na stavanie a lov zveri. Plemeno má horský pôvod, predkov dnešných kopovov správali hlavne poľovníci, ktorí potrebovali spoľahlivého, nebojácneho a odvážneho psa pre lovenie zveri, ktorý bol ideálne adaptovaný na miestne podmienky. Slovenský kopov vznikol křížením různých evropských honičov, ktoré boli dovezené do oblasti dnešného Slovenska počas migrácií slovanských kmeňov.
Prvé zmienky o psoch podobného typu pochádzajú z obdobia stredoveku, ale systematický chov začal až v 19. storočí. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov sa začalo od roku 1940, keď sa založila Slovenská plemenná kniha psov. V roku 1963 Medzinárodná kynologická federácia uznala slovenského kopova za samostatné plemeno. Slovenský názov je odvodený z maďarského slova „kopó“, ktorý sa nedá etymologicky jednoznačne vyložiť. Predpokladá sa, že z kríženia so psami, ktoré už u nás boli udomácnené. A tak vzniklo napokon vlastné domáce plemeno duričov.
Aby sa však udržalo čo najčistejšie, bolo už v roku 1770 zakázané krížiť slovenských duričov s duričmi z iných krajín. Uznávaný kynológ H. Koloman Slimák sa zaslúžil o čistý chov kopova a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej volili psov vhodných na chov. V roku 1936 sa zopakovala aj prvá prehliadka na ktorej volili psov vhodných na chov. 10 rokov neskôr, v roku 1946, sa uskutočnila druhá prehliadka, ktorá mala poskytnúť prehľad, čo z chovu zvierat ešte ostalo. Pri tejto príležitosti bol založený Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil cieľ podporovať a konsolidovať vzhľad a poľovné vlastnosti kopova. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča.
Od začiatku cieľavedomého chovu v roku 1936 prešiel vývoj plemena niekoľkými etapami. Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno. Dnes je im slovenský kopov veľkou odmenou. Výkonom neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy. Základ jeho dnešného chovu vychádza z 26 jedincov, vybraných v prvej etape šľachtenia. Vtedajších 14 psov a 12 sučiek vytvorilo súčasnú širokú chovateľskú základňu.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je menší až stredný durič, s obdĺžnikovým telom a silnou kostrou. Hlava je úmerná telu, s zapustenými očami a tmavými viečkami. Nos je vždy čiernej farby, primerane veľký. Papuľa je rovná a primerane dlhá. Uši sú nasadené nad líniou očí, priliehavé a stredne dlhé. Chrbát je rovný, stredne dlhý; hrudník stredne hlboký a primerane široký. Chvost je nasadený pod rovinou chrbta, v pokoji visí, pri vzrušení sa šabľovito zdvihne. Srsť je dlhá 2-5 cm, hustá a priliehavá, podsada hustá najmä v zimných mesiacoch. Fialové znamenie je jednofarebné - čierne s pálením. Výška v kohútiku: psov 45-50 cm, sučiek 40-45 cm. Váha 15-20 kg.
Farebné znaky sú čierne s pálením na pyskoch, nad očami, na vnútornej strane uší, na končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Aj vzhľadovo môže kopov pripomínať dobermana, no je viditeľne menší a robustnejší. Srsť na chrbte, krku a chvoste je dlhšia, zatiaľ čo zvyšok tela má kratšiu srsť. Plemeno má výraznú podsadu, čo umožňuje prácu aj v horskom teréne a žiadne dominantné biele škvrny na tele.
Povaha a temperament
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý, preto poľuje najmä na diviaky. Má výrazný orientačný zmysel a vynikajúci čuch. Schopný vytrvalo sledovať teplú stopu celé hodiny a pri kontakte s trestom uhasiť alebo upozorniť. Je odvážny, silný, tvrdohlavý, neúnavný a nezávislý. Ku svojmu vodcovi je veľmi lojálny; k rodine milý a prítulný, no k cudzím ľuďom rezervovaný. Je vhodný ako strážca, no vyžaduje dôsledný a citlivý výcvik, aby sa predišlo agresívnemu správaniu voči nevinným ľuďom.
V spolupráci s pánom je výkonným a spoľahlivým partnerom i v práci. Potrebuje dostatok fyzickej aj psychickej stimulácie a jasné vedenie, pretože kopov býva tvrdohlavý a potrebuje majiteľa, ktorý dokáže viesť s dôslednosťou a trpezlivosťou. Vie byť veľmi intuitívny a často pracuje samostatne, čo je veľkým prínosom pre skúseného lovca.
Využitie a práca v teréne
Kopov sa používa predovšetkým ako poľovný pes na diviačiu zver, ale aj ako farbiar a strážny pes. Výborný nos ho predurčuje na dohľadávanie raticovej zveri a dokáže sa vyrovnať aj farbiarom. Využíva sa pri indviduálnom aj spoločnom love a prehľadáva malé aj veľké húštiny. Ako durič pracuje na veľkom priestore a hlasito sleduje stopy inej zveri (jelenej, danielej, muflonej, srnčej, zajačej, medveďa, rysa, líšky, mačky). Je spoľahlivý pri dohľadávaní postrelenej zveri. Je vhodný do podhorských a horských revírov aj do rovín, dobre osadzuje aj na sneh.
Starostlivosť a zdravie
Srsť slovenského kopova je krátka a nenáročná na údržbu; minimálne 1-2 krát týždenne česanie gumovým alebo jemným kovovým štetcom, v období moltovania častejšie. Okolie očí je potrebné denne čistiť, prípadne použiť čistiace prostriedky. Uši je vhodné pravidelne kontrolovať a čistiť ušným roztokom. Kopov je aktívny pes, potrebuje dlhé prechádzky a pravidelnú fyzickú aktivitu. Celoročné vonkajšie ubytovanie je možné so zimnou búdou a ochranou proti poveternostným vplyvom. Dĺžka pazúrov treba pravidelne sledovať a prípadne upraviť. Zdravie je zvyčajne dobré, s rizikami dysplázie bedrových a lakťových kĺbov; preto je vhodná suplementácia kĺbovej výživy a pravidelné veterinárne prehliadky.
Pri výžive sa odporúča kvalitné granule s vysokým obsahom mäsa alebo vyvážené BARF režimy podľa veku a aktivity psa. Pitná voda musí byť k dispozícii neustále. Kopov je aktivný pes a vyžaduje dostatok pohybu a stimulácie; bez nich môže hľadať zábavu spôsobom, ktorý nie je prospešný. Je vhodné dodržiavať pravidlá starostlivosti o zuby a uši a pravidelne kontrolovať srsť kvôli parazitom či kliešťom, najmä pri kontakte s divokou zverou.
Chov a plemenné práva
Slovenský kopov je oficiálne uznaný plemeno FCI a v priebehu svojej histórie prešiel niekoľkými fázami šľachtenia, ktoré viedli k stabilnému exteriéru a pracovným vlastnostiam. Základom dnešného chovu bolo výberové šľachtenie, ktoré zabezpečilo zachovanie charakteru a pracovných schopností a zároveň udržalo genetickú diverzitu populácie. K posilneniu a udržaniu tradície prispeli aj prvé chovateľské prehliadky a kluby poľovných duričov.
Bonitáciu exteriéru možno absolvovať vo veku nad 12 mesiacov; na základe bonitácie býva pes zapísaný do plemennej knihy a získava chovnú spôsobilosť. Všetky mechanické chyby a potvrdené genetické vady sú neprípustné pre chov. Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti zahŕňajú jesenné skúšky, lesné skúšky a farbiarske skúšky; všetky sú potrebné pre potvrdenie poľovne upotrebiteľnosti a pre zápis do Knihy všestranných psov.
Slovenský kopov v rodine
Slovenský kopov sa hodí do rodinného prostredia. Je verný a oddaný, dobre vychádza s deťmi a inými domácimi zvieratami. Môže byť ochranný, ale nie agresívny; potrebuje primeraný priestor a fyzickú aktivitu. Ideálny spoločník pre rodiny, ktoré radi cestujú a podnikajú turistiku. Vzhľadom na svoju veľkosť a energiu je vhodný pre rodiny s prístupom k záhrade a väčším domom.
Zaujímavosti a súčasné trendy
Slovenský kopov je národné plemeno Slovenska a patrí medzi najvýznamnejšie plemená duričov. Existuje aj Slovenský kopov klub, ktorý združuje chovateľov a propaguje plemeno. Na Wikipédii sa Slovenský kopov opisuje ako veľmi múdre a výkonné plemeno duriča.
Skúšky a praktické využitie
Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti sú vyžadované zákonom a predpismi na realizáciu poľovníctva. Jesenné skúšky potvrdzujú poľovnú upotrebiteľnosť pre hľadanie, dohľadávanie a nosenie malej zveri. Lesné skúšky potvrdzujú poľovnú upotrebiteľnosť pre dohľadávanie srnčej zveri. Farbiarske skúšky sú organizované v prostredí s lesným porastom a preukazujú poľovnú upotrebiteľnosť pre lov a dohľadávanie srnčej zveri. Všestranné skúšky zasa preukazujú vyšší stupeň poľovnej využiteľnosti v praxi.
Krátke zhrnutie základných údajov
- Výška: psy 45-50 cm, sučky 40-45 cm
- Váha: 15-20 kg
- Sfarbenie: čierne s pálením
- Reálne využitie: diviačia zver, škodná, dohľadávanie, farbiarenie
- Charakter: vytrvalý, inteligentný, nezávislý, dôsledný výcvik nutný