Kožné ochorenia u psov sa prejavujú rôznorodo - niektoré sú len akýmisi kozmetickými defektmi, iné môžu byť vážne, až život ohrozujúce. Bývajú sprevádzané rôznymi príznakmi, ktoré by mal majiteľ rozpoznať. Ak na koži psíka spozorujete akékoľvek zmeny alebo si všimnete niektorý z vyššie spomenutých príznakov, navštívte veterinárneho lekára. Kožné ochorenia je potrebné podchytiť a liečiť hneď v začiatkoch. Ak liečbu zanedbáte, nie je vylúčené, že na tento problém sa začnú nabaľovať ďalšie ochorenia kože. Pamätajte, že niektoré kožné ochorenia sú prenosné na ľudí, napríklad svrab alebo plesňové ochorenia. To znamená, že ak ste v kontakte so psom, ktorý trpí takýmto kožným problémom, je možné, že choroba prejde aj na vás.
Mykózy sú infekcie vyvolané parazitickými mikromycétami a v závislosti od lokalizácie patologického procesu ich môžeme rozdeliť na povrchové kožné mykózy - dermatomykózy a systémové mykózy, medzi ktoré zaraďujeme subkutánne kožné infekcie a orgánové mykózy. V prípadoch systémových mykóz sa stretávame s diseminovanou, alebo generalizovanou formou infekcie vnútorných orgánov (zažívací trakt, pľúca, urogenitálny systém a centrálny nervový systém).
Prevalence plesňovej infekcie je ovplyvnená viacerými vonkajšími (exogénnymi) i vnútornými (endogénnymi) faktormi. Z vonkajších faktorov sú to predovšetkým vysoká relatívna vlhkosť a teplota prostredia, zlé hygienické podmienky chovu, nutričná insuficiencia, chirurgické zákroky, dlhodobá terapia antibiotikami. Medzi vnútorné faktory zaraďujeme: pretrvávajúce infekčné choroby, imunodeficienciu organizmu a endokrinné poruchy. Nie bezvýznamným exogénnym faktorom podieľajúcim sa na vývoji mykotickej infekcie je aj migrácia zvierat. Dovolenkové a dlhodobejšie pobyty zvierat s majiteľmi v zahraničí sú v súčasnosti bežné. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa môžu veterinárni lekári v praxi stretnúť s mykózami, výskyt ktorých je v našich podmienkach veľmi vzácny, respektíve sú diagnostikované iba sporadicky.
Dermatomykózy
Prvá časť je venovaná dermatomykózam. Mikrosporóza patrí medzi najčastejšie diagnostikované dermatofytné infekcie psov a mačiek (77,7%). Jej pôvodcom je Microsporum canis, vysokokontagiózny zoofilný dermatofyt, ktorý nie je normálnou súčasťou kožnej mikroflóry a preto sa vždy považuje za patogéna. Rizikovým faktorom rozvoja infekcie sú skupinový chov zvierat, celkové oslabenie zdravotného stavu (malnutrícia, parazitózy, vírusové infekcie), ale aj genetická predispozícia. Prenášačom Microsporum canis môže byť až 89% mačiek, často asymptomatických. Nakoľko sa jedná o zoonózu, až viac ako 50% ľudí sa nakazí mačkami.
V subklinickej forme staršie zvieratá nevykazujú žiadne lézie, alebo sú iba diskrétne. Nápadné zmeny sú pozorované najmä u mladých zvierat. Lézie sú zvyčajne okrúhleho tvaru a na postihnutých miestach vznikajú lysiny s priemerom 1 - 4 cm. Ich stred je vyplnený bledými šupinami kože „púdrovitého“ vzhľadu, pričom okraj je erytematózny. Tento typický vzhľad nemusí byť pravidlom. Jednotlivé lézie môžu splývať a vytvárať nepravidelnú konfiguráciu. Hlbšia invázia patogéna má za následok mierne inflamačné reakcie, v mnohých prípadoch s vyvíjajúcou sa hypersenzitivitou.
Okrem klinických príznakov je dôležité potvrdenie prítomnosti patogéna. Medzi základné diagnostické metódy patria: vyšetrenie Woodovou lampou, priamy mikroskopicky dôkaz a kultivácia vypadnutých, resp. odobratých chĺpov a kožného zoškrabu. Zelená florescencia chĺpov pri použití Woodovej lampy (UV svetlo s vlnovou dĺžkou 330 - 365 nm), ktorú v rutinnej diagnostike veterinárni lekári v praxi používajú, potvrdzuje až v 50% prípadov výskyt M. canis. Priamou mikroskopickou diagnostikou chĺpov a zoškrabu kože v 10% roztoku KOH alebo NaOH je možno detekovať hýfy a artrospóry, resp. artrokonídie dermatofytov v 40 - 60% prípadoch. Pri kultivačných metódach sa biologický materiál inokuluje na selektívne živné pôdy (DTM alebo Sabouradov agar), ktoré sú inkubované pri 25 - 30 °C 2 - 3 týždne. Identifikácia patogéna sa vykonáva mikroskopicky. Napriek časovej náročnosti, čo je z hľadiska terapie nevýhodné, presne stanoví pôvodcu infekcie.
Na liečbu sa odporúča griseofulvín (50 mg/kg ž. hm. p. o. každých 24 h), ktorý je však kontraindikovaný gravidným a imunosuprimovaným zvieratám. Z azolových prípravkov sa v liečbe uplatnil 1% prípravok na báze klotrimazolu, ktorý sa nanáša na postihnuté miesto dvakrát denne do vymiznutia klinických príznakov. U mačiek sa pri zvládnutí infekcie vyvolanej Microsporum canis ukázal vhodný 0,2% roztok enilkonazolu v kombinácii s p. o. podávaným lufenuronom. Efektívnou je tiež liečba itrakonazolom podávaným p. o.
Trichophyton mentagrophytes var. mentagrophytes patrí medzi ďalších významných pôvodcov dermatofytóz psov a mačiek. Rezervoárom infekcie sú hlodavce chované a vyskytujúce sa v domácnostiach (králiky, myši, potkany). U psov je trichofytóza lokalizovaná v oblasti hlavy, krku, končatín, avšak napadnuté môžu byť aj ďalšie časti tela. U mačiek je infekcia rozšírená najmä na hlave, krku a hrudníku. U oboch zvierat sa na predilekčných miestach vytvárajú chrasty a koža má charakter „azbestovitej kôry“. Infikovaná epiderma sa postupne uvoľňuje, vypadáva srsť a vznikajú začervenale, zhrubnuté fľaky a plôšky, ktoré svrbia. Na dôkaz invázie dermatofyta do epidermy alebo chĺpov sa používajú rovnaké diagnostické metódy ako pri mikrosporóze. Pri vyšetrení Woodovou lampou v prípade infekcie vyvolanej Trichophyton sp. Liečba sa zabezpečuje prípravkami na báze itrakonazolu. Terapeutická dávka sa pohybuje od 10 - 20 mg/kg podávaná denne p. o.
Rod Epidermophyton, ktorý taxonomicky zaraďujeme medzi Ascomycota je reprezentovaný dvoma významnými druhmi Epidermophyton floccosum a Epidermophyton stockdaleae. Z medicínskeho hľadiska má význam iba E. floccosum a infekcie vyvolané touto plesňou sú veľmi vzácne. Klinické príznaky infekcie sú podobné ako pri iných dermatofytózach. U ľudí sa patogén lokalizuje predovšetkým v inguinálnej oblasti, na vnútornej strane končatín a v genitofemorálnej oblasti. Postihnutá epiderma je od zdravej ohraničená, vyvýšená, červenej až červeno-hnedej farby a intenzívne svrbí. V dostupnej literatúre nie sú uvedené predilekčné oblasti lokalizácie patogéna u zvierat.
Systémové mykózy
Zo siedmych známych druhov malasézií (Malassezia furfur, pachydermatis, sympodialis, obtusa, globosa, slooffiae, restricta) boli vo veterinárnej medicíne diagnostikované Malassezia pachydermatis, Malassezia furfur a M. Malassezia pachydermatis predstavuje súčasť prirodzenej mikroflóry kože psov a mačiek. Zaraďujeme ju medzi lipofilné, saprofytické bazidiomycétové kvasinky ovoidného alebo elipsovitého tvaru s hrubou stenou, bez tvorby pseudomycélia. Približne 50% klinicky zdravých psov je nositeľom tejto kvasinky. Malasezia sa izoluje z povrchu kože, oblasti pysku, brady, vonkajšieho ušného kanála, análnych vačkov, vagíny a rekta, pričom predstavuje potenciálneho patogéna. Výrazným klinickým príznakom je intenzívny pruritus a silný zápach rozkladajúceho sa tuku. V počiatočnom štádiu infekcie u postihnutých zvierat sú zisťované alopécia, lokalizovaný alebo difúzny erytém, erytematózne papuly a makuly, krusty, šupinatosť faciálnej oblasti, na trupe, v perianálnej, periunguálnej, interdigitálnej oblasti a v kožných záhyboch. Diferenciálna diagnostika zahŕňa vylúčenie ektoparazitizmu (napr. demodikózy) a kožnej alergie. Na liečbu malaseziózy sa používajú rôzne lokálne antifungálne prípravky na báze ketokonazolu, mikonazolu, klotrimazolu a chlorhexidínu (napr.
Cryptococcus neoformans var. neoformans je saprofytická okrúhla až oválna kvasinkám podobná pleseň. Aj keď je rozšírená po celom svete, s vyššou incidenciou sa stretávame v tropických a subtropických klimatických pásmach. Infikuje najčastejšie mačky, psy a ľudí. Zdrojom infekcie je kontaminovaná pôda a exkrementy. Prenáša sa priamym kontaktom, alebo inhaláciou pôdneho, resp. U mačiek sú klinické príznaky pozorované predovšetkým v nosovej dutine, centrálnom nervovom systéme, očiach, koži alebo v podkožnom tkanive. U psov postihuje najčastejšie CNS. Respiratórne infekcie sú charakterizované kýchaním, chronickým mukoidným, mukopurulentným alebo hemoragickým unilaterálnym, resp. bilaterálnym nazálnym výtokom, subkutánnym opuchom nad faciálnou kosťou, orálnymi léziami a mandibulárnou lymfadenopatiou. Popisovaná je tiež letargia, anorexia a pokles hmotnosti. Pri očnej infekcii postihnutými sú retina, chorioidea a očný nerv. Pôvodcu kryptokokózy možno nájsť v pulmonárnom tkanive odobratom biopsiou, alebo v cerebrospinálnej tekutine. Pomerne ľahko sa identifikuje mikroskopicky po ofarbení metylénovou modrou, Gramovým farbivom alebo tušom (India ink). Liečba spočíva v podávaní amfotericínu a jeho kombinácie s flucytozínom, poprípade ketokonazolom. Prípravky na báze ketokonazolu a itrakonazolu podávané p. o.
Histoplazmóza je mykotická infekcia diagnostikovaná u rôznych cicavcov. Postihuje najmä psy, mačky a ľudí. Vyvoláva ju dimorfná pleseň Histoplasma capsulatum, ktorá sa ako endemit vyskytuje predovšetkým v teplejších a subtropických oblastiach sveta. Najväčšia koncentrácia výskytu je v oblasti riek Ohio a Mississippi, ako aj Rio Grande. V regiónoch strednej a južnej Ameriky, Puerto Rico, západnej Afriky, juhovýchodnej Ázia je incidencia pomerne nízka. Infekcia je vyvolaná kontaminovaným prostredím obsahujúcim infekčného elementa. Najčastejšie sú infikovaní športoví a loveckí psy. Príznakmi infekcie sú strata hmotnosti, chronický kašeľ, dyspnoe, kožné abscesy, horúčka, anorexia a niekedy aj oslepnutie. Výrazné zmeny sú evidované v pľúcach, lymfatických uzlinách, očiach, na koži, kĺboch a kostiach. Pľúcna forma sa vyskytuje až v 85% prípadoch. Nie je známy prenos zo zvieraťa na človeka. K infekcii dochádza po inhalovaní spór a mycéliových fragmentov z kontaminovanej pôdy. V organizme je Histoplasma transformovaná do kvasinkovej fázy a navodzuje intracelulárnu infekciu pľúcnych makrofágov. Definitívna diagnóza sa určuje na základe identifikácie H. capsulatum založenej na cytologickom alebo histopatologickom vyšetrení. Pri diseminovanej forme sa vykonáva aspirácia lymfatických uzlín, kožných nodulov, kostnej drene, pečene, sleziny, alebo endotracheálnej tekutiny. Pri intestinálnej forme sa izoluje zo zoškrabu rektálnej mukózy. Liečba sa zabezpečuje amfotericínom (dávka 0,7 - 1 mg/kg/d p. o.) alebo itrakonazolom (dávka 5 - 10 mg/kg/d p. o.).
Blastomykóza patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce systémové mykózy postihujúce najmä psy a ľudí. Mačky a ostatné zvieratá sú infikované zriedka. Ku vzniku blastomykózy dochádza po inhalovaní konídií nachádzajúcich sa v aerosole prostredia a následnej depozícií patogéna v alveolách. Ak je inokulum veľké, alebo zviera imunosuprimované, dochádza ku diseminácii a klinickým prejavom infekcie. Až v 85% prípadoch sa manifestuje vo forme pulmonálnej infekcie. Dyspnoe a kašeľ sú typickými príznakmi. Akútna, alebo chronická intersticiálna pyogranulomatózna pneumónia difúzne postihujúca oba laloky, tracheobronchiálna lymfadenopatia a pleurálna efúzia sú sprievodnými prejavmi choroby. Pomerne často sa blastomykóza vyskytuje v diseminovanej forme. V diagnostike sa využíva sérologické vyšetrenie je založené na pozitivite agar gél imunodifúzneho testu (AGID) alebo komplement fixačného titru. Liečba je zdĺhavá (2 - 3 mesiace) a zabezpečuje sa prípravkami na báze itrakonazolu. Účinná terapeutická dávka sa pohybuje od 5 - 10 mg/kg/deň p. o. Ketokonazol je alternatívnym liečivom, aj keď s nižšou efektivitou a dlhšou dobou terapie. Azolové prípravky môžu byť kombinované s lipidovým komplexom amfotericínu, pričom kumulatívne dávky sa pohybujú od 8 do 12 mg/kg ž. hm. p. o.
Pôvodcom tejto systémovej mykózy je Coccidioides immitis. Infekcia sa najčastejšie prejavuje v pulmonálnej forme charakterizovanej chronickou granulomatóznou pneumóniou a tracheobronchiálnou adenopatiou. Sprevádzajúcimi klinickými príznakmi sú kašeľ, horúčka, nevoľnosť a občasná dyspnoe. Patogén sa diagnosticky potvrdzuje mikroskopicky, alebo histopatologickým vyšetrením biologického materiálu. Na liečbu sa používajú azolové prípravky (ketokonazol, itrakonazol, flukonazol). Úspešná liečba sa dosahuje aj podávaním lufenuronu s dávkou 5 mg/kg alebo 10 mg/kg na deň p. o.
Pôvodcom aspergilózy psov a mačiek je hlavne Aspergillus (A.) fumigatus. Potencionálnymi patogénmi sú aj A. flavus, A nidulans, A. deflectus, A. niger a A. terreus. Tieto mikroskopické vláknité huby, ktoré kontaminujú rôzne substráty môžu navodiť infekciu po inhalácií spór v respiratórnom trakte, kde sú nachádzané granulomatózne lézie a noduly. Gastrointestinálny trakt je postihnutý zriedka. Citlivé sú predovšetkým imunosuprimované zvieratá pri dlhodobej antibiotickej liečbe. Najčastejšou formou nákazy je nazálna a paranazálna aspergilóza, ktorá sa manifestuje výrazným poškodením nazálnych a paranazálnych dutín, progresívnou deštrukciou nosovej sliznice a osteomyelitídou frontálnych sínusov. Klinickými príznakmi sú chronický mukopurulentný nosový výtok, epistaxis a mandibulárna lymfadenopatia. Na invazívnu lokálnu liečbu s 90%-nou úspešnosťou je vhodný enilkonazol aplikovaný 2x denne p. o.
Kandidóza patrí medzi zriedkavé infekcie psov a mačiek. Príčinou jej vzniku je kvasinka Candida albicans, prirodzený komenzál nazofaryngu, gastrointestinálneho aparátu a vonkajších pohlavných orgánov, ktorá ako oportunisticky patogénny mikroorganizmus spôsobuje lokálne alebo systémové invázie vnútorných orgánov. Pri kandidových dermatitídach psov boli izolované tiež Candida parapsilosis a Candida guilliermondii. Atakuje predovšetkým sliznicu alebo vlhké a mäkké oblasti kože. Vyskytuje sa u oslabených zvierat alebo mláďat. Predispozíciou infekcie je narušenie integrity sliznice, prolongovaná liečba antibiotikami a imunodeficiencia. Pri orálnej forme, ktorá sa prejavuje ulceratívnym pseudomembranóznym zápalom ústnej dutiny, môžu byť zasiahnuté aj ezofágus a žalúdok. V ústnej dutine sú zisťované biele alebo sivé krusty s tendenciou spájať sa do rozsiahlych pásov ohraničených zapálenou sliznicou. Pozorované sú na okraji pyskov, bukálnej sliznici a na jazyku. Kožná infekcia sa manifestuje folikulitídou. Lézie sú vlhké a červené s erozívnou zónou. Vyskytujú sa tiež vezikuly a papuly pokryté bielymi, niekedy nahnedlými krustami. Pri diseminovanej forme môžu byť postihnuté pľúca, srdce, obličky, placenta a ostatné orgány. Diagnóza sa stanovuje vyšetrením zoškrabov z proliferujúceho epiteliálneho tkaniva, alebo bioptátov zo zmenených častí sliznice a kože, v ktorých sa potvrdzujú kvasinkovité bunky a pseudohýfy. Pri systémových infekciách sa diagnostikuje spravidla po nekropsii kultivačným a histopatologickým vyšetrením orgánov. Terapia sa zabezpečuje lokálnym, alebo p. o. podávaním nystatínu (15 000 m. j. v 8hodinových intervaloch). Pri chronickej kandidóze sa na lokálnu liečbu odporúčajú prípravky na báze klotrimazolu a natamycínu. Ketokonazol a itrakonazol podávaný p. o.
Prevencia a starostlivosť
Obdobie leta a jesene predstavuje ideálne podmienky pre rast a rozmnožovanie zoofilných mikromycét. Psy a mačky, ktoré často vytvoria.
Kožné ochorenia sú jedným z najčastejších dôvodov na vyhľadanie lekára. Ochorenia kože predstavujú 20 - 50% pracovnej náplne veterinárneho lekára, hlavne v letnom a jesennom období. Koža tvorí bariéru medzi vonkajším a vnútorným prostredím a je jedným z mála orgánov, kde je možné priamo zrakom, bez použitia zložitých zobrazovacích techník, pozorovať patologické zmeny, čo je veľkou výhodou. Častým príznakom kožných ochorení, okrem zmien na koži (ložiská vypadanej srsti, vriedky, chrasty), je pruritus - svrbenie. Kožných ochorení, pri ktorých sa objavuje svrbenie primárne je málo. Väčšinou sa svrbenie objavuje ako sekundárny príznak ochorenia, v dôsledku komplikácií, ktorému predchádzajú nesvrbivé kožné zmeny. Takmer každé neliečené kožné ochorenie, pokiaľ je komplikované bakteriálnou infekciou, sa časom stáva pruritickým. Spomínaný pruritus - svrbenie je jeden z najčastejších dôvodov, prečo klient vyhľadá dermatológa. Liečba kožných ochorení je časovo náročná a vyžaduje si trpezlivosť majiteľa. Ak sa kožné ochorenia neliečia hneď v začiatkoch, kožné zmeny a príznaky ochodenia sú výraznejšie, liečba sa predlžuje a je aj finančne nákladnejšia. Podstatný je aj fakt, že mnohé ochorenia sú prenosné aj na ľudí (plesňové ochorenia, svrab, cheyletiella).
Príznakom prítomnosti parazitov je výrazný pruritus - svrbenie. Môžeme pozorovať čierne bodky na koži - blší trus, šupinatenie kože - cheyletiella, alebo vypadávanie srsti v určitých oblastiach - svrab, demodex. Terapia: spot - on prípravky a dezinfekcia pelechu a domácnosti.
Bakteriálne a kvasinkové ochorenia kože vznikajú väčšinou po neliečenom parazitárnom alebo alergickom ochorení kože, zriedka ako prvotný problém. Takže pri ich liečbe je potrebné zamerať sa na primárnu príčinu vzniku ochorenia a liečiť ju. Na koži pozorujeme zmeny ako vriedky naplnené hnisom, fľaky, vyrážky, pri dlhodobo trvajúcom ochorení až zčernanie kože. Terapia: lokálne prípravky proti baktériám a kvasinkám (šampóny). Antibiotiká sa pri kožných ochoreniach berú vždy, min. po dobu 3 týždňov, resp. 7-10 dní po odoznení príznakov ochorenia, inak hrozí riziko, že sa infekcia vráti.
Dermatifytóza je kožné mykotické ochorenie, vyvolané dermatofytickými hubami. Postihuje mačky a psy. Je prenosné na ľudí, predovšetkým na deti. Významným zdrojom dermatofytóz sú asymptomatický prenášači. U mačiek sú dlhosrsté plemená vnímavejšie k nakazeniu ako krátkosrsté. U psov nie je plemenná predispozícia. Na koži pozorujeme kruhovité ložiská s vypadanou srsťou, alebo so srsťou zlomenou tesne pri koži. Tieto zmeny sa začínajú najprv na hlave a na končatinách. Pôvodcovia sú: Microsporum canis - najčastejší pôvodca. Spôsobuje 90 až 100% dermatofytóz u mačiek a 50% dermatofytóz psov. Trichophyton mentagrophytes - u psov je príčinou vzniku dermatofytóz u 24%, u mačiek je jeho výskyt vzácny. Microsporum gypseum - jeho výskyt je vzácny. Terapia: ostrihanie srsti a použitie lokálnych antimykotických prípravkov (klotrimazol, mikonazol, ketokonazol) alebo fungistatické antibiotikum (griseofulvin).
Alergické prejavy na koži sa u psov objavujú v podobe atopickej dermatitídy, buď ako reakcia na rôzne pele, roztoče, plesne či prach, prípadne následkom precitlivenosti na niektorú zložku v jedle. Nekontrolovateľné škriabanie môže spôsobovať napríklad Cushingov syndróm, ochorenie štítnej žľazy, lupus. Ide o ochorenia, kedy má psík buď nerovnováhu niektorých hormónov v tele, alebo u neho dochádza k napádaniu vlastných buniek imunitným systémom. Hoci kožné choroby nepatria medzi akútne ochorenia, ak pretrvávajú, značne znepríjemňujú psovi život. Preto s návštevou veterinára neotáľajte.
Môže sa vám zdať, že na to, aká kožná choroba sa psovi prihodí, nemáte dosah. Ale opak je pravdou. Áno, psík chodí von, takže je pravdepodobné, že bude mať aj parazity. No ak mu budete pravidelne venovať pozornosť, toto riziko dokážete eliminovať. Azda najdôležitejšie je pravidelne psa kontrolovať - po každej prechádzke by to mala byť samozrejmosť. S kúpaním psa choďte na to opatrne - nie všetkých psov je nutné kúpať, záleží to od typu srsti. Príliš časté kúpanie psa so šampónom by mohlo jeho pokožku podráždiť. Ak je psík špinavý, postačí aj sprcha s čistou vodou.
Je kľúčové psa pravidelne zbavovať parazitov, odčervovať spot-on prípravkami alebo mu nasadzovať pri prechádzke do prírody antiparazitárny obojok.
Základom zdravej kože, srsti a silného imunitného systému je vyvážená a kvalitná strava. Keďže kožnú mykózu často vyvoláva potravinová alergia, pri prvých príznakoch je dobré prejsť na hypoalergénnu stravu. Najlepšie je krmivo čerstvo uvarené. Bohužiaľ, granule a konzervy často obsahujú nekvalitné suroviny a ich spracovanie znižuje výživovú hodnotu.
Ako sa hovorí, nešťastie nechodí samo. Hoci niekedy je za kožným zápalom genetická predispozícia, často ho spúšťajú iné zdravotné problémy. Je veľmi dôležité, aby veterinár odhalil, čo infekciu spôsobilo. Ak máte podozrenie na kožnú mykózu, čo najskôr navštívte veterinára. Na presnú diagnostiku a odhalenie príčin môžu byť potrebné vyšetrenia moču, krvi a biochemický profil. Cieľom liečby je zmierniť podráždenie kože, znížiť počet kvasiniek a baktérií a obnoviť prirodzenú rovnováhu mikroorganizmov. Pri miernejších prípadoch postačia lokálne prípravky, ako sú šampóny, gély alebo pasty. Lieky zvyčajne zmiernia príznaky už do týždňa.
Pri dobrej starostlivosti výrazne znižujete riziko vzniku kožných chorôb - súčasťou takejto prevencie môže byť kvalitná strava a výživový doplnok, ako je kolagén pre podporu kože.