Psia lebka z juhosibírskej jaskyne posúva dátum zdomácnenia najlepšieho priateľa človeka do doby pred najmenej 33.000 rokmi.
Analýza jej znakov však naznačuje, že dnešné psy sú potomkami viacerých zdomácnení z rôznych predkov.
Oznámil to šesťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Nikolaj Ovodov zo Sibírskeho oddelenia Ruskej akadémie vied v Novosibirsku (Rusko).
Okrem jedného jeho krajana boli v tíme vedci z Kanady, Veľkej Británie, USA a Holandska.
Lebka sa našla spolu s obidvomi stranami sánky v jaskyni Razbojničja (Zbojnícka) v malom vápencovom masíve v severozápadnej časti pohoria Altaj na južnej Sibíri.
Neďaleko miesta, kde sa stretávajú hranice Ruska, Kazachstanu, Číny a Mongolska.
Jaskyňa bola objavená v roku 1962.
Prvý paleontologický výskum tam začal v roku 1975 pod vedením Nikolaja Ovodova.
Práve vtedy sa našli aj spomenuté psie kosti.
Sú veľmi dobre zachované a spolu s nedávnym nálezom psích kostí v belgickej jaskyni Goyet predstavujú najstaršie známe doklady zdomácnenia psa.
Vek belgického nálezu bol určený dokonca až na 36.000 rokov, čo je ešte o 3000 rokov viac ako vek sibírskeho.
Vedci si však pri kostiach z Goyet nie sú celkom istí, či naozaj ide o psa, alebo stále o vlka, ktorý má na lebke niekoľko znakov typických pre psa.
Tak či onak, tieto nálezy z natoľko vzájomne vzdialených oblastí podporujú záver o viacnásobnom nezávislom zdomácnení psa z rôznych predkov.
Niektoré analýzy DNA oproti tomu podporujú skôr záver o jedinom zdomácnení psa a o následnom rozšírení tohto zvieraťa do iných častí sveta.
Na nezávislé zdomácnenie ukazuje fakt, že sibírsky nález, hoci lebka už je zreteľne psia (širší a kratší ňufák, rozloženie zubov), nesie znaky, aké nemá nijaká rasa dnešných psov.
Najviac pripomína plne zdomácnené psy z Grónska spred asi 1000 rokov.
Vek sibírskeho nálezu (33.000 rokov) potvrdili rádiouhlíkové merania, vykonané v troch laboratóriách - v USA, Veľkej Británii a v Holandsku.
Znamená to, že lebka pochádza z doby pred vrcholom poslednej ľadovej doby, ktorý nastal pred 26.000 až 19.000 rokmi.
Táto fáza najväčšieho rozšírenia ľadovcov vážne poznamenala životy praľudí i zvierat.
Vrátane psov, lebo dnešné psie rasy nemajú znaky ani sibírskeho (ako už bolo spomenuté), ani belgického nálezu.
Obidve prapsie línie (ak aj v belgickom prípade išlo o psa) zjavne neprežili vrchol ľadovej doby.
Otázky o pôvode psa a vývojové implikácie
Vznik psa v spojitosti s viacerými nezávislými zdomácneniami má významné dôsledky pre našu predstavu o domáce zvieratá.
Takto by sa dalo uvažovať, že dnešné psy sú potomkami viacerých predkov, a nie výlučne jedného spoločného zakladateľa.
- Lebka z juhosibírskej jaskyne poskytuje dôkaz o starej línii, ktorá zďaleka predbehla najstaršie známe nálezy a ukazuje skorý kontakt človeka so psovitými ešte pred vrcholom poslednej ľadovej doby.
- Belgický nález s odhadovaným vekom 36.000 rokov naznačuje, že domáce zvieratá sa vyvíjali paralelne v odlišných regiónoch.
- DNA analýzy prinášajú protichodné názory medzi viacnásobným nezávislým zdomácnením a jedným zdomácnením s následnou expanziou.
Historické súvislosti počas poslednej ľadovej doby
Táto fáza ľadových období mala významný dopad na životy praľudí i zvierat po celom svete a ovplyvnila aj vznik psov, ktoré sa dnes líšia v rozmanitosti a vzhľade naprieč kontinentmi.
Nesprístupnená Stratenská jaskyňa v Slovenskom raji
Lebka pôvodne poukazuje na zviera, ktoré už v tej dobe malo výrazné psie znaky, no ešte nie sú jasné všetky línie, ktoré by mohli vysvetliť dnešnú diverzitu plemien.
Zhrnutie výskumu a perspektívy
Lebka z juhosibírskej jaskyne posúva dátum zdomácnenia psa do obdobia pred 33.000 rokmi, čo je najstarší známy nález v tejto oblasti a porovnateľný s nálezy v Belgicku, hoci vekový rozdiel naznačuje viaceré paralelné línie vývoja.
Vek sibírskeho nálezu potvrdili rádiouhlíkové merania v troch laboratóriách - USA, Veľká Británia, Holandsko - čo posilňuje dôkaz o dobe pred vrcholom poslednej ľadovej doby.