Pes ťa na prechádzke ťahá a nereaguje na povely? Nauč ho chodiť pokojne pri tvojej nohe pomocou pozitívneho tréningu, odmien, klikra a správnej techniky. Stačí pár krokov a z vášho chaosu sa stane dokonale zohraná dvojica. Chôdza pri nohe patrí medzi najdôležitejšie povely vôbec. Mnohí majitelia sa však snažia psa tento povel naučiť nesprávne, naraz a bez pochopenia jednotlivých krokov. Základom je naučiť psa povel najprv v statickej polohe, bez pohybu.
Začiatky: Statická poloha a motivácia
Postav sa do pozície, akoby ste sa chystali na prechádzku, no zostaň stáť. Nasaď psovi obojok a povedz povel „pri nohe“. Potom ho priveď do požadovanej pozície. Väčšina trénerov odporúča, aby pes stál pri tvojej ľavej nohe a jeho rameno bolo zarovnané s tvojím kolenom alebo stehenným švom. Samotná pochvala však nestačí. Aby mal pes skutočnú motiváciu zostať pri nohe, potrebuje odmenu, ktorá prekoná všetky lákadlá okolia, obľúbené maškrty, hračku alebo krátku hru. Kľúčový je aj správny čas odmeny, psa odmeň okamžite vo chvíli, keď sa nachádza v správnej pozícii.
Ak by si nevedel, čo to je klikr, tak ide o malú tréningovú pomôcku, ktorú sa používa pri pozitívnom výcviku psov. Ide o jednoduché plastové zariadenie s kovovou doštičkou vo vnútri, ktorá po stlačení vydá charakteristické „kliknutie“. Keď pes pochopí základ, môžeš k slovnému povelu pridať aj vizuálny signál, napríklad poklepanie po kolene. Tým ho naučíš reagovať aj na neverbálne pokyny, čo sa zíde hlavne v hlučnom prostredí.
Postupné zvyšovanie náročnosti
Dôležité je postupne zvyšovať náročnosť. Začni v tichej miestnosti, pokračuj na záhrade, potom na pokojnej ulici, neskôr medzi ľuďmi a nakoniec v parku s inými psami. Každý krok pridávaj až vtedy, keď pes povel zvláda. Až keď pes spoľahlivo stojí pri nohe, môžeš začať s pohybom. Urob pár krokov dopredu a odmeň ho, ak zostáva v správnej pozícii. Postupne úseky predlžuj.
Riešenie problémov pri chôdzi
Ak ťa začne ťahať, zastav sa a zopakuj povel. V modernom výcviku sa však odporúča namiesto klasickej korekcie zmeniť smer chôdze. Keď sa otočíš o 180 stupňov alebo urobíš oblúk, pes sa bude musieť rýchlo prispôsobiť, aby ťa mohol nasledovať a dostať odmenu. Ak je korekcia nevyhnutná, mala by byť len krátka, jemná a bezbolestná, ako upozornenie, nie trest. Hneď ako sa pes vráti do správnej pozície, nezabudni ho odmeniť. A pamätaj si, že vodítko má byť počas chôdze uvoľnené. Je len pomôckou, nie obmedzením.
Pokročilé povely a techniky
Keď pes zvládne chôdzu v priamom smere, je čas zaradiť otočky. Najčastejšou chybou býva, že psovod učí najprv otočku smerom od psa. Oveľa účinnejšie je začať otočkou smerom k nemu, aby sa musel uhnúť a sledovať tvoj pohyb. Väčšina trénerov odporúča nácvik otočky o 180 stupňov, pretože práve tá sa najčastejšie používa na prerušenie ťahania a obnovenie pozornosti počas prechádzky.
Ako naučiť svojho psa zostať v 3 krokoch bez sily!
Trpezlivosť a dôslednosť
Výcvik povelu „pri nohe“ si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Úspech nepríde zo dňa na deň, ale kombináciou motivácie, presného načasovania odmien, postupného zvyšovania náročnosti a dôsledného opakovania sa tvoj pes naučí, že chôdza pri tvojom boku je preňho nielen správna, ale aj výhodná.
Učenie psa na toaletu
Budúci majitelia, ktorí si domov prinesú šteniatko, sa musia obrniť trpezlivosťou a predovšetkým musia mať dostatok porozumenia pre malého štvornohého tvora, ktorý sa ocitá na úplne cudzom mieste. Šteniatko je tak trochu ako dieťa a všetko sa učí postupne, pričom si vyžaduje určité usmernenie. Aj vášho psíka musíte naučiť, čo je správne a čo naopak nie. Jedným z prvých nedorozumení, ku ktorým zaručene príde a majiteľ s nimi musí rátať je, že natrafíte, kde tu na mláčku a možno aj nejaké tie hromádky. Zvierače šteniatok sú ešte slabé a bez močenia nevydržia veľmi dlho. Zároveň ešte nemajú stabilizovanú mikroflóru a žalúdok všetko spracúva relatívne rýchlo. S takýmito nehodami je preto potrebné počítať a šteniatko za to netreba karhať, keďže aj tak si nedokáže spojiť trest s tým, čo urobilo.
Aby ste sa takýmto nedorozumeniam vyhli čo najviac, je dôležité začať s učením psa na záchod. V prípade, že sa rozhodnete, že váš pes bude môcť vykonávať potrebu aj v byte či dome, predchádzať môžu výcviku dve situácie. Ak ste doma a práve sa dívate na to, že pes práve vykonáva potrebu, okamžite ho vezmite a položte na plienku - absorpčnú podložku. Uchopte ho za kožu za krkom. Toto miesto využívajú na úchop aj psie matky, ktoré v niektorých prípadoch takto praktizujú aj výchovu. Pokojným tónom prízvukujte, že toto je miesto, kde môže cikať a kakať.
Druhá situácia súvisí s tým, že pes sa vyčúral alebo vykakal, kým ste vy neboli doma. Ako sme spomínali, šteniatka vyžadujú venčenie každé 2 až 3 hodiny, čo v čase, keď ste v práci a nemá vás, kto doma zastúpiť, nie je možné. Psík tak jednoducho inštinktívne vykoná potrebu tam, kde uzná za vhodné, pretože dlhšie nevydrží. Nie je to nič, čo by pes urobil úmyselne. Opäť sa teda vyvarujte zbytočných trestov. Šteňa si nedokáže spojiť to, že pred hodinou sa vycikalo na koberec s tým, že ho teraz trestáte. Žiadne namáčanie ňufáka do kaluže, krik ani bitie po zadku. Nič z toho efektívne nebude.
Prvým krokom je zaobstarať si kvalitné absorpčné podložky na cikanie. Dôležité je, aby boli dostatočne veľké a mali dobrú saciu schopnosť. V skutočnosti je návod, ako naučiť psa na podložku, založený len na opakovaní. Keď sa pes zobudí, naje, napije, postavte ho na plienku - to vňom vzbudzuje potrebu cikať alebo kakať. Ak sa to nepodarí hneď, skúste to za 10 minút zopakovať. Ak aj nastane situácia, že uvidíte psa, ako chce potrebu vykonať inde, pokojne ho vyrušte, preložte na podložku a dajte mu povel, aby cikal - kakal. Ak potrebu na podložku vykoná, nešetríte pochvalou a odmeňte ho pamlskom. Netreba očakávať, že vždy psíka pri jeho potrebe pristihnete, no ak áno, okamžite ho usmernite. Postupne si začne uvedomovať, že mláčky a hromádky sa robia len na podložku. Treba však otvorene priznať, že pes si na komfortné „interiérové venčenie“ ochotne zvykne a aj potom, čo už viac nebude šteňaťom bude mať tendenciu sa tohto návyku pridržiavať. Odnaučenie môže nejakú dobu trvať. Preto väčšina chovateľov pri učení šteniat na záchod preferuje možnosť venčenia psa vonku.
Na druhej strane, ak dokážete svojho psa plynule naučiť na prechod z podložky na venčenie, prípadne vám neprekáža, že pes v čase vašej neprítomnosti vykoná potrebu na podložku, nie je dôvod na obavy. Prenosné psie záchody sú na trhu relatívnou novinkou. Vhodné sú na použite v interiéroch. Ak nechcete používať absorpčné podložky na cikanie, skúsiť môžete túto modernú alternatívu. Najprepracovanejšie psie záchody sa skladajú z hornej vrstvy, ktorú tvorí syntetická tráva a imituje tak psovi prírodné prostredie, a druhá časť je zberný kontajner, do ktorého moč steká. Nádoba je utesnená a moč tak nezapácha.
Učenie psa na venčenie vonku
Ak vykonávaniu potreby v interiéri nefandíte, potom je nevyhnutné psíka učiť na cikanie vonku. Opäť je celý tréning založený na pravidelnom opakovaní a odmeňovaní. Hneď ako sa šteniatko zobudí, je čas vziať ho von vyvenčiť. Počkáte, kým psík vykoná potrebu a patrične ho pochválite. Šteniatko potrebuje pravidelné venčenie hlavne za účelom vykonávania potreby, to znamená krátko po jedle, potom čo sa výdatnejšie napije alebo pri dlhšej hre. Za každú mláčku a kakanie vonku psíka odmeňujte a chváľte ho. Pokiaľ vidíte, že psík ide vykonávať potrebu vo vnútri, prerušte ho a vezmite von, kde potrebu dokončí. Ak to už nestihnete a pes potrebu pred vami vykoná na dlážku či koberec, mierne ho potiahnite za kožu za krkom a dajte mu najavo, že urobil zle. Takto výchovu praktizujú aj psie matky. Postupne si pes začne rituál osvojovať a bude vedieť, že ak sa mu chce cikať alebo kakať, dá to signálmi vedieť. Napríklad si sadne k dverám, začne na dvere skákať, bude kňučať alebo čuchať vôdzku a podobne.
Práve ste si domov priniesli šteniatko a ono vás už prekvapilo mláčkou na podlahe? Od okamihu, ako si domov prinesiete štvornohého miláčika, je potrebné začať s výcvikom. Na druhej strane s drobnými nehodami musíte počítať. Učili ste svojho psa cikať na podložku? Alebo ste začali praktizovať rituálne venčenie vonku? Budeme radi, ak sa s ostatnými chovateľmi podelíte o svoje osobné skúsenosti týkajúce sa učenia psa na podložku. Pomohla vám plienka v čase, keď ste neboli doma?
Zvládanie samoty
Letné prázdniny a dovolenky sú pre väčšinu psov rajom - rodina je doma, všade sa niečo deje, dvor či byt je plný života a pozornosti. Lenže s koncom leta sa všetko vracia do starých koľají. Ľudia opäť odchádzajú na celé dni do práce či do školy a psovi zostáva tichý byt, ktorý mu môže pripadať prázdny. Takáto zmena vie byť pre citlivejšie psy šokom. Zvieratá rýchlo spoznajú signály odchodu - keď si obujete topánky, zoberiete kľúče či oblečiete bundu, už tušia, že ich čaká samota.
Ak príde táto zmena náhle a bez prípravy, môže sa u psa objaviť nepokoj, ničenie nábytku či dokonca separačná úzkosť. Preto sa oplatí venovať čas postupnému tréningu. Stačí pár minút denne, dôslednosť a správne pomôcky, vďaka ktorým pes pochopí, že samota nie je tragédia, ale prirodzená súčasť jeho života.
Príprava psa na chvíle samoty
Základom je vytvoriť psovi bezpečný a pokojný priestor. Môže ísť o roh izby, kde bude mať pohodlný pelech, misku s vodou a pár obľúbených hračiek. Tento kút sa stane jeho útočiskom, kde má odpočívať vždy, keď zostane doma sám. Pomôže aj nácvik povelu „miesto“. Pes si tak rýchlejšie spojí, že práve tam má ležať, keď odídete.
Ďalším dôležitým krokom je tréning odchodových rituálov. Skúste si obliecť kabát, obuť topánky alebo vziať kľúče - no nikam nechoďte. Pes časom zistí, že tieto signály nie vždy znamenajú odlúčenie, a jeho stres sa postupne zníži.
Nezabúdajte ani na odmeny. Môžete pripraviť malé zdravé maškrty alebo domáce sušienky, ktoré pes dostane pri odchode. Spojí si tak vašu neprítomnosť s niečím príjemným.
Ako začať s krátkymi odchodmi
Tréning musí byť postupný. Prvé tri dni skúste odchádzať len na 30 sekúnd. Po návrate sa správajte pokojne a neutrálne - žiadne búrlivé vítanie. Opakujte niekoľkokrát denne. Ďalšie tri dni predĺžte čas na 1-5 minút. Pred odchodom mu dajte maškrtu alebo hračku, aby mal dôvod tešiť sa na chvíle samoty.
Siedmy až desiaty deň skúšajte intervaly od 5 do 15 minút. Zahrňte aj tzv. „falošné odchody“ - zoberiete kľúče, otvoríte dvere a hneď sa vrátite. Tým oslabíte stresové spúšťače.
Neskôr prejdite na 20-40 minút a ak pes zvláda situáciu pokojne, môžete čas postupne predlžovať. Ak sa objavia známky nepokoja, vráťte sa o krok späť.
Najdôležitejšie pravidlo: odchody a návraty musia byť vždy neutrálne. Bez dramatického lúčenia a bez veľkého vítania - pes si tak uvedomí, že ide o bežnú rutinu.
Hračky, hlavolamy a hudba
Aby sa pes nenudil, pomôžte mu vyplniť čas. Skvelé sú interaktívne hračky, do ktorých sa ukryje maškrta - pes tak zamestná nielen zuby, ale aj hlavu. Uvoľňujúco pôsobí aj tichá hudba alebo zvuky prírody. Cieľom je, aby sa počas samoty dokázal upokojiť a odpočívať.
Koľko času zvládne pes sám?
Dospelý pes zvládne byť doma osamote približne 8 až 10 hodín. Šteňa však vydrží podstatne kratšie - potrebuje častejšie venčenie aj kontakt. Ak viete, že budete preč dlhšie, zvážte pomoc - suseda, ktorý psa vyvenčí, profesionálnu venčiacu službu alebo krátky pobyt v psom hoteli.
V prípade, že pes počas vašej neprítomnosti vyje, šteká celé hodiny, ničí zariadenie, pomočuje sa alebo si dokonca ubližuje, netreba čakať. Vtedy je na mieste vyhľadať pomoc - buď skúseného trénera, alebo veterinára. Odborník vám poradí, ako nastaviť tréning a režim tak, aby bol pes v bezpečí a postupne robil pokroky.
Najčastejšie chyby pri učení samoty
- Príliš veľké skoky v tréningu. Nechať psa hneď štyri hodiny samého je recept na problém. Trénujte postupne.
- Trestanie za stresové správanie. Krik či bitka nič nevyriešia, naopak, úzkosť ešte zhoršia. Riešte príčinu, nie následok.
- Nerovnomerný režim. Pomáha pravidelnosť - venčenie, kŕmenie aj chvíle pokoja v rovnakom čase.
- Preťaženie po prázdninách. Nepreháňajte to hneď s výletmi či cvičiskom každý deň. Doprajte psovi čas, aby si zvykol na nový rytmus.
Naučiť psa zvládať samotu nie je otázka jedného dňa. Vyžaduje si to systematický prístup, veľa trpezlivosti a pochopenie pre psie emócie. Ak však budete postupovať krok za krokom, odmeňovať správne reakcie a dáte psovi jasné signály, časom pochopí, že aj keď odídete, vždy sa vrátite.
