Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tenkel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Je psíkom mnohých tvárí a pomenovaní ako napríklad: daxlík, daxel, daxl, norár a podobne. Jazvečík je ešte stále jedným z najobľúbenejších malých plemien psov. Jazvečík je skutočne milujúcim spoločníkom s osobitnou osobnosťou. Charakteristickým znakom jazvečíka je dlhé, zavalité telo s krátkymi nohami. Táto postava však v žiadnom prípade netreba podceňovať. Jeho predkovia sa mohli nachádzať už v starovekom Egypte, kde sa pri vykopávkach objavovali pozostatky krátkonohých psov. Jazvečík, ktorého dnes poznáme, pochádza z Nemecka a jeho meno je tiež nemecké: „Dach“ znamená jazvec a „hund“ znamená pes. Oficiálne chovy pre držiteľov pochádzajúcich aj zo šľachtických kruhov vznikli na konci 19. storočia. Po dlhú dobu bolo toto plemeno výsadou šľachty s obdivovateľmi ako Napoleon, Picasso, Andy Warhol a dokonca aj Clint Eastwood. V Nemecku po svetovej vojne na chvíľu jeho popularita upadla, no potom sa maskotom olympijských hier v roku 1972 opäť stal jazvečík Waldi. Jazvečík je veľmi inteligentné plemeno, ale z vyššie uvedených dôvodov ho treba trénovať s veľkou dôslednosťou už od útleho veku. Socializujte sa už od útleho veku!
Jazvečík je vynikajúci spoločník, ktorý sa hodí ako pre osamelého človeka, tak aj pre rodinu s deťmi. Je vynaliezavý, inteligentný a sebavedomý pes, predovšetkým ak ide o jeho blaho. Zo všetkého najviac miluje pohodlie, teplo a ľudskú spoločnosť. Cez svoju oddanosť človeku mnohokrát presadí svoju zanovití hlavu a žije si svoj život. Potrebuje láskyplnú, ale veľmi dôslednú výchovu, aby nemal snahu "prevziať velenie". Neznáša dril a krik, pri takomto zaobchádzaní sa zatvrdí a môže sa stať až agresívnym. Tiež skorá socializácia s deťmi a ostatnými domácimi zvieratami je nevyhnutná, aby mohol zastávať úlohu plnohodnotného rodinného psa. Jazvečík je ostražitý a hlasný, ale nie je zbytočne uštekaný. Veľakrát je tiež ostrý, ale pri správnej výchove nie je agresívny ani útočný.
Jazvečíky majú dvojaký členenie. Podľa veľkosti delíme na štandardné, trpasličie a králičie typy a podľa druhu srsti na hladkosrsté, dlhosrsté a drsnosrsté. Hladkosrstý jazvečík, často označovaný aj ako „krátkosrstý“, je najstarším variantom tohto plemena a svojím vzhľadom a praktickosťou patrí medzi najviac cenené typy. Krátkosrstý jazvečík je najmenej náročný na starostlivosť. Hladká srsť krátkosrstého jazvečíka by sa mala v priemere dvakrát týždenne kefovať kamzíkom, prípadne ju možno kefovať kefou s mäkkými štetinami. Krátkosrstý jazvečík však lína dvakrát ročne a psy chované vo vykurovanej miestnosti strácajú srsť po troške počas celého roka. Drsnosrstý jazvečík, nazývaný aj „drôtosrstý“ alebo „drsnosrstý“, je služobne najmladším typom jazvečíka, no aktuálne patrí medzi najobľúbenejšie varianty. Starostlivosť o drsnosrstého jazvečíka zahŕňa pravidelné trimovanie srsti, aby sa odstránili odumreté chlpy a podporil zdravý rast novej srsti. Drsnosrstého jazvečíka je potrebné trimovať (odstraňovanie odumretej srsti), približne každé 2 až 3 mesiace. Ak sa s úpravou srsti začne už v šteňacom veku (4-6 mesiacov), pes si na tento proces zvykne a nebude ho vnímať ako stresujúci. Hrubosrstí jazvečíci potrebujú tiež občasné vyčesávanie, aby sa predišlo zamotávaniu srsti. Dlhosrstý jazvečík je symbolom elegancie a ladnosti, čo z neho robí častého účastníka výstavných kruhov. Dlhosrstý jazvečík potrebuje pravidelné vyčesávanie, najmä v oblastiach, kde sa srsť ľahko zamotáva (za ušami, na chvoste a nohách).
Krátkosrstý jazvečík je prirodzene odvážny, priateľský, inteligentný a tvrdohlavý pes. Dá sa pomerne ľahko vycvičiť, ale aj keď je vycvičený, môže si to nečakane "rozmyslieť" a neposlúchnuť povel. Jazvečík krátkosrstý je skvelý rodinný pes, ale rozhodne nie pre malé deti, ktoré ho vo všeobecnosti nemajú rady. Väčšina jazvečíkov spí v posteli svojich majiteľov, často - aj v najväčších horúčavách - pod perinou. Krátkosrsté jazvečíky všetkých veľkostí sú zvyčajne izbovo typické psy. Štandardná veľkosť - sú z nich skvelí, všestranní poľovnícki spoločníci, hoci nie sú úplne docenení. Krátkosrstý jazvečík je najmenej náročný na starostlivosť. Stačí pravidelné zastrihávanie pazúrikov, ak si ich nestrihá sám, a čistenie uší.
Jazvečík nie je náročný na kŕmenie a väčšinou je veľmi žravý a stále pri chuti. To ale bohužiaľ často naráža na skutočnosť, že má sklony k priberaniu a nadváhe, čo škodí jeho zdravie a predovšetkým už spomínanú chrbticu. Je teda nutné dôsledne dbať na správnu výživu a veľkosť kŕmnej dávky s nie príliš vysokým obsahom tuku. Tiež neuškodí pridávanie kĺbovej výživy. Keďže jazvečík je plemeno náchylné na diskopatiu - degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek, je nutné celý život udržiavať jeho zdravú líniu. Krátkosrstého jazvečíka je najlepšie kŕmiť krmivom určeným pre malé plemená podľa pokynov na obale. Dobré krmivo je vyvážené; to znamená, že nie je potrebné pridávať žiadne vitamíny alebo iné produkty. Samozrejme, jazvečíka môžete kŕmiť aj krmivom pripraveným doma. V tomto prípade je potrebné zabezpečiť primeranú porciu mäsa, najlepšie hovädzieho, varenú zeleninu a pre pracovné psy sacharidové plnidlo (ryža, cestoviny). Na rozdiel od všeobecného presvedčenia nedávajte psovi kašu, ktorú nedokáže stráviť. Treba sa vyhýbať aj kostiam, najmä hydinovým a králičím, ktoré sa rozpadajú na triesky a môžu prepichnúť črevo. Psovi môžete dať na hranie surovú veľkú kosť, napríklad z hovädzieho alebo teľacieho stehna, a po jej ohlodaní očistite všetky zvyšky mäsa a chrupaviek. Dôležité: nepridávajte krmivo do misky priebežne ("pretože je už prázdna"). Dospelý krátkosrstý jazvečík by mal jesť 1 - 2 krát denne, rovnako ako každý iný pes. Zvyšky jedla by sa nemali nechávať; po piatich minútach sa musia odstrániť. Krátkosrstému jazvečíkovi treba dopriať primerané množstvo pohybu, pretože je žravý a má tendenciu priberať. Nadváha je nepriateľom chrbtice jazvečíka.
Jazvečíky patria medzi dlhoveké a zdravá plemená, ktoré sa dožívajú v priemere 14 rokov, však vôbec nie sú výnimkou jedinci, ktorí sa dožili až 18 - 19 rokov. Ovšem tiež im sa nevyhýbajú zdravotné komplikácie. Môžu mať problémy s chrbticou, čo je spôsobené ich atypickou stavbou, krátkymi nohami a dlhým telom. Môže trpieť bolestivými vyskočenie platničiek, ktoré mnohokrát končí až úplným ochrnutím zadných končatín. Štúdie uvádzajú, že nejakým problémom s chrbticou trpí až 36% miniatúrnych a 6% štandardných jazvečíkov. Z tohto dôvodu sa neodporúča dovoľovať zoskoky z výšok ani chôdza po schodoch. Jazvečíky, najmä tie trpasličie, sú náchylné na rýchlu kazivosť zubov a paradentózu. Ich zuby sú preplnené v čeľusti, takže kúsky jedla môžu ľahko uviaznuť medzi zubami a spôsobiť hromadenie plaku a zubného kameňa. Preto sú jazvečíky náchylné na skorú stratu zubov. Cushingov syndróm je hormonálna porucha, pri ktorej nadobličky produkujú príliš veľa kortikosteroidného hormónu. Jeho príznakmi sú nadmerná konzumácia vody, vylučovanie veľkého množstva moču, atrofované svaly, únava, slabosť. Okrem toho sa pozorujú charakteristické kožné príznaky: obojstranné symetrické vypadávanie srsti na trupe, tenšia pokožka a srsť. Dedičné ochorenie oka spojené s poškodením nervovej membrány v oku. Najprv sa vyskytuje vlčia slepota, potom sa zrak naďalej zhoršuje, môže sa vyskytnúť aj úplná slepota. Žiaľ, podľa našich súčasných poznatkov sa choroba nedá vyliečiť. Jazvečíky sú tiež viac než priemerne náchylné na kataraktu, ktorá sa často vyvíja spolu s PRA. Očná šošovka sa pomaly zakalí a zvonku je dobre viditeľná aj membránová zrenička. Bohužiaľ, jazvečíky sú geneticky náchylnejšie na epilepsiu, ktorá sa môže vyvinúť samostatne alebo po úraze hlavy. Extra tip: aj keď väčšina jazvečíkov žije dlhý a šťastný život, vzhľadom na ich sklon k vyššie uvedeným chorobám sa im oplatí uzavrieť poistenie domáceho maznáčika už ako šteňa.
Pravidelné prehliadky chrupu sú však nevyhnutné. Krátkosrstý jazvečík, rovnako ako všetky jazvečíky, je náchylný na tvorbu zubného kameňa, ktorý podporuje bakteriálne infekcie a paradentózu. Dvakrát týždenne by ste mali psovi čistiť zuby špeciálnou pastou pre psov a mäkkou zubnou kefkou. Zdravé zuby sú mimoriadne dôležité, ak chcete, aby váš maznáčik žil zdravý a dlhý psí život. Pre zachovanie zdravia chrupu je potrebné pravidelne odstraňovať nánosy zo zubov psa, ktoré by pri absencii starostlivosti o chrup tvorili zubný kameň. Prírodné hryzatká bohaté na živiny môžu byť veľkou pomocou pri odstraňovaní zubného povlaku medzi čistením zubov. Motivácia a odmeňovanie tvojho psíka je dôležitou súčasťou vášho každodenného vzťahu - k tomu vám pomôže niekoľko zdravých maškŕt! Maškrty z islandskej tresky, žuvacie maškrty zo sumca atlantického a islandskej tresky sú dokonalou voľbou. Ich každodenným používaním sa dá zredukovať hnedý zubný povlak a zubný kameň, zlepšiť sa vďaka tomu môže aj dych psa.
Jazvečík nie je veľmi náročný na údržbu, ale srsť by sa mala čistiť niekoľkokrát týždenne. To platí najmä pre dlhosrsté plemeno. Pozrite sa na labky! Hoci sa na prvý pohľad zdá, že hladkosrstý jazvečík si vyžaduje minimálnu údržbu, v určitých obdobiach, najmä počas pĺznutia, môže jeho starostlivosť predstavovať výzvu. Krátke, tvrdé chlpy majú tendenciu pevne sa zachytávať do kobercov, sedačiek a odevov, čo môže byť pre majiteľov frustrujúce. Počas zimných mesiacov je potrebné venovať zvláštnu pozornosť ochrane psa pred chladom, keďže jeho krátka srsť neposkytuje dostatočnú izoláciu. Dlhodobé vystavenie mrazu môže viesť k zdravotným problémom, ako je vypadávanie srsti (najmä na chvoste a ušiach) alebo podchladenie.
Jazvečík patrí k veľmi variabilným plemenám a hodí sa prakticky do každého prostredia. Bude šťastný ako v meste s pravidelnými vychádzkami, tak v domčeku so záhradkou. Všetci majú ale jedno spoločné, a to je nutnosť mať svojho majiteľa na blízku. Osamotení veľmi trpia a môžu to dávať hlasno najavo, čo môže hlavne u mestských psov spôsobovať susedské problémy. Už od mala je potreba učiť šteňatá samote a tomu, že sa majiteľ zase vráti.
