Dávno sa hovorí, že psi sú najlepšími priateľmi človeka, ale čo ak by sme to rozšírili na najlepších priateľov pre mačky? Napriek rozdielnym povahám týchto domácich miláčikov, ich vzťah môže vytvoriť skutočnú harmonickú symbiózu pod jednou strechou.
Rozdiely v povahách a ich prekonávanie
Jedným z fascinujúcich aspektov spoločného života psov a mačiek je ich rozdielna povaha. Psi často vynikajú svojou oddanosťou, hravosťou a túžbou po interakcii s ľuďmi. Na druhej strane mačky sú známe svojou nezávislosťou, elegantným správaním a potrebou občasného samotárskeho času.
Pri výbere nového domáceho miláčika nezabudnite zvážiť ich osobnosti a poskytnúť im lásku a starostlivosť, ktorú potrebujú. Ak máte v pláne uviesť do domu nového psa alebo mačku, integrácia od útleho veku môže byť kľúčom k pozitívnemu vzťahu medzi nimi. Priateľstvá nadviazané v „detstve“ niekedy trvajú celý život. O niečo ťažšie je to však už s dospelými jedincami. Vzťah medzi psom a mačkou sa „nevyvinie“ z ničoho nič. Zvieratá sa navzájom veľmi nemusia.
Najlepšie je začať, ak sú zvieratká ešte mladé. U staršieho psíka či mačky by spolužitie s novým zvieratkom mohlo byť komplikovanejšie. Predovšetkým u mačky, ktorá si viac stráži svoje teritórium. Najlepšie je zaobstarať si šteniatko a mačiatko naraz. Dobrou variantou je potom si vziať mačiatko už k dospelému psovi. U dospelých mačiek a šteniat musíte byť viac na pozore. A príchodom nového zvieracieho člena sa môžu uraziť, žiarliť a začať robiť nepríjemnosti.
Dôležitým okamihom je potom prvé stretnutie zvieratiek. Pri prvom kontakte s mačkou, je dôležité ju držať v ruke. Pohladiť psíka a potom zároveň aj mačičku. Psíka strážte, aby po mačke nevyštartoval. Nedávajte ho na vodítko, mohol by cítiť to, že sa bojíte a mačku si spájať s negatívnymi pocitmi. Ak kupujete ku mačke psíka, tak mačku by mal držať v náručí majiteľ a „nový“ psík mal byť na nižšom mieste. Je dôležité, aby bola mačka pri prvom stretnutí držaná vo vyššej pozícii. V hierarchii svorky si mačka vždy „vybojuje“ vyššiu pozíciu. Psy veľmi často po chvíľke mačku prijmú, ako tú nadradenú a nedráždia ju. Mačičke tiež preto dajte pelech na vyvýšené miesto. Bude sa tak cítiť lepšie. Po príchode nového zvieracieho člena domácnosti je dôležité „prvé“ zviera neodstrčiť, aby nezačalo žiarliť. Obom sa venujte rovnako. Mačiatkom radšej tiež ostrihajte pazúriky, aby psíka omylom pri hrách nezranili.
Pes aj mačka by v domácnosti mali mať oddelené miesta, ako na spanie, tak na jedlo. Strážte tiež mačacie toalety. Psy by si mohli na ich obsahu „pochutnať“. Toalety tak dajte na miesto, kam sa pes nedostane. Voda a krmivo by malo byť oddelené. Veľmi dôležité je aj správne kŕmenie. Prvé dni ich kŕmte oddelene.
Pri prvom stretnutí s novým zvieraťom je dôležité, aby ste si dali jedlo aj vy. Následne nakŕmte zvieratá. Aj keď je mačka „šéfom“ psa, tak hlavné miesto vo svorke patrí vám. Vždy strážte, aby pes aj mačka všetko zjedli. „Rozhodne nie je dobré ich kŕmiť rovnakou potravou. Pes a mačka potrebujú rozdielnu stravu. Mačka potrebuje stravu viac bohatú na tuky a bielkoviny. Psy okrem bielkovín majú v krmive zastúpenú napríklad aj zeleninu. Psíci kŕmení mačacou stravou môžu veľmi rýchlo pribúdať na váhe, a to môže viesť k závažným zdravotným problémom. Voľte pre oba potravu im určenú, ale rozhodne nešetrite na kvalite. „Strážte tiež, aby psík nechodil do mačacej misky. Psy nie sú na rozdiel od mačiek vyberaví v jedle a zjedia, čo im príde pod ňufák. Misku môžete preto mačke dávať do vyvýšených miest, kam pes ne vyskočí.
Je jedno či má mačka "modrú krv". Je to mačka 😉 A tie sú z hľadiska prenosu ochorení, a vzniku alergických ochorení až astmy, fakt rizikovejšie. 🤷♀️ Naopak, je dokázané, že pes v domácnosti kde je bábätko, posilňuje od mala jeho imunitu a riziko alergie znižuje.
Ak sa tieto zvieratá vzájomne rešpektujú a majú dostatok priestoru pre svoje individuálne potreby, môžu žiť v spokojnej domácnosti.
Starostlivosť o srsť u psov a mačiek
S príchodom jari si nevymieňame len bundy za tričká, ale aj naši štvornohí miláčikovia prechádzajú „sezónnou výmenou šatníka“. Srsť! Jar je obdobím, kedy psy a mačky prirodzene zhadzujú zimnú podsadu a pripravujú sa na teplejšie dni. No kým je to pre nich prirodzený proces, pre nás to môže znamenať kopec chlpov po celom byte či dome. Pĺznutie je súčasťou prirodzeného cyklu. V zime si telo zvieraťa vytvára hustejšiu podsadu, ktorá ho chráni pred chladom.
Typy srsti u psov
Pri vyše 300 rôznych psích plemenách existuje tiež veľa rôznych typov srstí. Pretože v priebehu storočí sa srsť psov prispôsobovala rôznym požiadavkám. Pri mnohých psoch pozostáva srsť z krycej srsti a izolačnej podsady (srsti). Podsada môže byť veľmi bujná, napríklad pri psích plemenách, ako je samojed. Iné psy ako napríklad dalmatín majú podsady málo alebo žiadnu. Podľa štruktúry srsti môže byť rôzne veľká potreba starostlivosti o srsť.
- Dvojitá srsť sa považuje za prototyp psej srsti - podsadu má aj vlk. Príznačné je to, že okrem krycej srsti je k dispozícii aj veľa podsady. Na jar pes stratí jej veľkú časť a pĺzne adekvátne intenzívne. Aj na jeseň nastane výmena srsti za hrubšiu zimnú srsť. V tomto čase potrebujú psy obzvlášť veľkú starostlivosť o srsť. Typickým príkladom psov s podsadou je nemecký ovčiak. Podsadu však majú aj plemená labradorský retriever, rotvajler, špic a všetky saňové psy.
- Krátka srsť má dĺžku najviac do štyroch centimetrov.
- Dlhá srsť môže byť dlhá až desať centimetrov. Podsada môže dosahovať rovnakú dĺžku.
- Hladká srsť - tiež „krátka srsť“ - rozumieme krátku, hladkú srsť so žiadnou alebo veľmi malou podsadou. Keďže srsť pozostáva takmer výlučne z krycej srsti, výmena srsti odpadá len mierne. Pes stráca chlpy celoročne, ale pomerne menej. K hladkosrstým psom patria napríklad boxer alebo pinč.
- Dlhosrsté psy rozoznávame podľa ich dlhej srsti. Rozlišujeme však medzi dlhosrstými psami s veľkou a malou podsadou. Málo podsady má väčšina dlhosrstých loveckých psov, ako je napríklad írsky seter. Toto si vyžaduje pravidelné kefovanie, čo však nie je veľmi časovo náročné. Ak majú psy s dlhou srsťou navyše veľa podsady, mali by ste si na starostlivosť o srsť naplánovať veľa času! Tento typ srsti má sklon k splsťovaniu. Patria sem psy ako bobtail alebo tibetský teriér.
- Vlnosrsté psy - Najznámejším zástupcom „vlnosrstých“ je pudel, ktorého kučerky sa rozprestierajú po celom tele. Patria k nim aj vodné psy ako barbet. Kučeravé psy sú vždy dlhosrsté, srsť pozostáva takmer výlučne z mäkkej podsady, ktorá však takmer vôbec nevypadáva. Nedochádza k žiadnej výmene srsti. Tieto psy teda potrebujú pravidelné strihanie. Dôležitá je tiež starostlivosť o uši: Pri niektorých kučeravých psoch je potrebné srsť pravidelne odstraňovať zo sluchovodov.
- Drôto- alebo hrubosrsté psy - Srsť drôto- alebo hrubosrstých psov je tvrdá, hydrofóbna a často ide ruka v ruke s bujnou podsadou. Nemecký drôtosrstý stavač má vlastnosť srsti zakotvenú dokonca v názve plemena. Hrubú srsť však nosia aj bradáči, border teriéry a mnohé ďalšie teriéry. Krycia srsť týchto psov nevypadáva sama od seba a z tohto dôvodu je potrebné trimovanie.
- Holosrsté psy ako čínsky chocholatý pes majú málo srsti, čomu zodpovedá ľahká starostlivosť o tieto psy. Cez slnečné dni však môže byť potrebná ochrana pred slnkom.
- Plstená srsť - Pravú „špeciálnu srsť“ majú okrem toho tiež psy s plstenou srsťou, napríklad puli. Ich srsť pozostáva tak ako pri kučeravej srsti takisto predovšetkým z podsady. Vďaka hrubej, mäkkej štruktúre splsťuje po niekoľko-centimetrovom raste a ponúka tak optimálnu izoláciu bez poškodenia kože. Majitelia psov s plstenou srsťou by sa mali informovať o optimálnej starostlivosti o srsť psa u chovateľa alebo psieho kaderníka.
Základné princípy starostlivosti o srsť
Nezáleží, či je to kučeravá hlava, drôtená, alebo krátka srsť: starostlivosť o srsť robí dobre každému psovi. Česanie a kefovanie uvoľňuje z kože odumreté chlpy a predchádza splsťovaniu. Zároveň je to niečo ako malá masáž, ktorá posilňuje prekrvenie. Okrem toho starostlivosťou o srsť posilňujete väzbu na svojho psa.
Ako často kefovať psa?
- Psy s dlhou, hodvábnou srsťou ako havanský psík potrebujú starostlivosť o srsť každé jeden až dva dni.
- Dôkladné kefovanie bobtaila môže zabrať okolo jednej hodiny a malo by sa vykonávať raz do týždňa.
- Klasickú krátku a dvojitú srsť môžete ošetrovať hrebeňmi alebo masážnymi kefami.
- Kto si myslí, že pudle a spol. potrebujú malú starostlivosť o srsť, ten sa mýli: Aj títo štvornožci môžu splsťovať! Napríklad pod pazuchami alebo v oblasti zadku. Okrem hrebeňa pomáha kefa na odstraňovanie chlpov. Okrem toho pravidelne potrebujú strihanie.
- Pre hrubosrstých psov sa hodia predovšetkým kefy na odstraňovanie chlpov, ktoré uvoľňujú odumreté chlpy.
- Pre všetky typy srstí platí: Ak vznikajú malé splstenia, pomôcť môže odplsťovací nôž. Pri väčších plstených plochách je potrebné strihanie.
Mnohí majitelia psov si obľúbili FURminator. Je ideálny na zbavenie psa voľnej podsady. Dostanete ho pre dlho- a krátkosrsté psy. Nejde však o náhradu za trimovanie a nehodí sa pre psy bez podsady.
Trimovanie a strihanie
Česanie alebo kefovanie tvorí základ každého pravidelného ošetrovania srsti, a predsa majú mnohé plemená vyššie nároky: Pri nich je potrebné pravidelné trimovanie a strihanie.
- Pojmom „trimovanie“ označujeme vytrhávanie odumretých chlpov prstami. Sú naň odkázané predovšetkým hrubosrsté psy, pretože ich srsť neodpadáva sama od seba. Trimovanie je dôležité, aby sa zabránilo podráždeniam kože a zápalom. Tieto môžu rýchlo vznikať pod odumretou srsťou. Tento špeciálny typ starostlivosti o srsť by mal prebiehať každých osem až dvanásť týždňov.
- Pes nestráca žiadne chlpy - je teda starostlivosť oň ľahká? Väčšinou nie, pretože títo štvornožci potrebujú strihanie každé dva až tri mesiace. Inak nadobudne srsť príliš veľkú dĺžku, čo môže viesť k splstovaniu a zápalom kože.
Psy si musia najskôr zvyknúť na strihací strojček - začnite s tým najlepšie už vo veku šteniatka a s veľa pozitívnym motivovaním! Na hlave a labkách často treba dostrihávať ručne. V prípade pochybností by ste mali strihanie zveriť psiemu kaderníkovi.
Mimochodom: Čo je pri kučeravých psoch povinnosťou, môže iným škodiť. Nemali by sa strihať. Predovšetkým pri dvoj- a hrubosrstých psoch sa mení štruktúra srsti po strihaní v ich neprospech. Podsada sa stáva hustejšou, krycia srsť sa zasa zmenšuje. Aj keby ste chceli trimovať a strihať sami, mali by ste si to nechať raz ukázať od odborníka. V súvislosti s tým je najlepšie osloviť chovateľa Vášho psa - mnohí chovatelia dávajú svojim zákazníkom tipy na starostlivosť o psa. Kto by nechcel trimovať a strihať sám, ten vyhľadá psieho kaderníka. Aj tu sa odporúča trénovať to už s mladým psom. Mnohí psí kaderníci ponúkajú pre šteniatka „oňuchávaciu“ hodinu, pri ktorej ide hlavne o pozitívne vnemy a prvé malé korekcie srsti.
Kúpanie psov
V súvislosti s kúpaním u psov platí zásada: Tak často ako treba, tak málo, ako sa dá. Často sa dajú nečistoty vykefovať zo psej srsti, keď je suchá. Zriedkavejšie kúpanie chráni kožu psa pred podráždeniami. V každom prípade používajte šampón pre psy, pretože tento je prispôsobený hodnote pH kože psa.
Výživa a srsť
Dôležitým predpokladom pre lesknúcu sa srsť je vyvážená strava. Dbajte pritom na kvalitné bielkoviny, teda na vysoký podiel mäsa a omega-3 a omega-6 mastné kyseliny.
V období pĺznutia môžete zvážiť aj podávanie doplnkov na podporu srsti a kože. Napríklad lososový olej, vitamínové pasty, prípravky s biotínom ale aj morské riasy alebo pangamin (pivovarské kvasnice).
Péče o srst každého psa individuální.
Mačky a ich rozmanitosť
Dlhosrsté, krátkosrsté, dokonca aj úplne holé. Veľké aj malé, pretiahnuté, či „guličky“. S rôznymi uškami, čumáčikmi, aj očkami ... a hlavne vždy s inou povahou! Skrátka každá mačka je odlišná.
- Britská krátkosrstá mačka: Je považovaná za najstaršie britské plemeno, ktoré pravdepodobne vzišlo priamo z anglických ulíc. „Britky“ majú guľatú hlavu, silnú postavu a veľmi hustú plyšovú srsť. Rastie pomerne pomaly a dospieva zhruba vo veku troch rokov. Mačky dosahujú hmotnosť až 5 kilogramov, kocúri majú niekedy dokonca až 7 kilogramov. Sú ideálnym plemenom na chov v byte, pre svoju vyrovnanú a priateľskú povahu. Ide síce o nekomplikované plemeno, je však dôležité vytvoriť mačke rozmanité a rôznorodé prostredie s možnosťou škrabania, hrania, skrývania, či odpočívania.
- Mainecoon: Je jedným z najobľúbenejších plemien na svete, a to hlavne vďaka jej robustnosti a hravosti. Priemerná váha plemena je 8-12 kilogramov. Mačky majú svalnaté telo a dlhé nohy. Labky sú veľké a okrúhle s chumáčikmi chlpov, ktoré môžu vyčnievať až 2 centimetre medzi prstami a nemali by sa strihať. Chvost je spravidla rovnako dlhý ako telo. Jedná sa o veľmi priateľské, spoločenské a maznavé zvieratá, ktoré vyžadujú veľa pozornosti.
- Siamská mačka: Pôvodom táto mačka pochádza zo Siamu, čo je dnešné Thajsko. Predtým boli pôvodne chované na kráľovských dvoroch ako symbol vplyvu. Siamky sú „poloviční albíni“ a ich typické sfarbenie je označované za „seal-point“. Sú označované ako psy medzi mačkami. Toto označenie vzniklo preto, že tento druh mačky je možné si čiastočne vycvičiť. Opäť sa jedná o veľmi spoločenské plemeno, ktoré má potrebu sa neustále prejavovať. Majú veľmi silné sociálne cítenie, a preto je veľmi vhodné chovať ju vo dvojici. Majú vrodenú vysokú inteligenciu a sú dobromyseľné.
- Perzská mačka: Hoci sú nazývané perzskými, nepochádzajú z Orientu. Pôvodní predkovia nám dnes známych perzských mačiek totiž pochádzajú z Ruska. Perzská mačka je stredne veľká až veľká a jej hmotnosť sa pohybuje medzi 6 až 7 kilogramami. Majú krátke, ale silné nohy a veľmi krátky nos, ktorý vyvoláva dojem, akoby sa mačička mračila. Toto plemeno v žiadnom prípade netúži po vonkajšom prostredí, a preto je vhodné do domácnosti. Jedná sa o mačku pokojnej povahy, ktorá nesmierne miluje maznanie a túlenie. Keďže perzské mačky majú naozaj dlhú srsť, je potrebné si pred zaobstaraním veľmi dobre premyslieť, či budeme mať dostatok času na starostlivosť o ňu.
- Ragdoll: Ragdoll alebo handrová bábika láka svojou nádhernou srsťou, nezvyklou farbou a krásnymi modrými očami. Sú považované za veľmi spoločenské zvieratá. Sú dobromyseľné, mierumilovné a ochotné sa učiť.
- Bengálska mačka: Bengálska mačka, alebo známa aj ako „tiger domáci“, je veľmi obľúbené mačacie plemeno, hlavne pre jeho aktivitu a divokú krv. Jedná sa o vyšľachtené plemeno, ktoré vzniklo skrížením mačky domácej s ázijskou mačkou. Bengálky sú pružné, atletické mačky, ktoré vážia až 7 kilogramov a na dĺžku mávajú bežne až 70 centimetrov. Majú veľmi silné telo, ktoré nesú dlhé a svalnaté nohy. Hlava je v porovnaní s telom pomerne dosť malá. Oči sú väčšinou zelenej, alebo aj modrej farby. Bengálske mačky sú veľmi aktívne a temperamentné zvieratá. Sú považované za dôverčivé, pozorné, zvedavé, múdre, poslušné ale aj priateľské. Milujú vodu a samozrejme šplhanie. Kvôli ich častej dominancii nie je vhodné spolužitie s inými teritoriálnymi mačkami.
- Sphynx: Sphynx je nahá mačka bez srsti, ktorá je vhodná aj pre osoby, ktoré sú alergické na srsť. Na povrchu má až o 4 stupne vyššiu teplotu, než všetky ostatné mačky. Jej pôvod siaha do Kanady (konkrétne do štátu Ontário), kde vznikla náhodnou prírodnou mutáciou, kedy sa narodilo mačiatko bez srsti rodičom, ktorí ale srsť mali. Keďže ich prirodzený maz tela nemôže zachytávať srsť, musí sa aspoň 1x týždenne kúpať. Veľa jedia, a preto je nevyhnutné, aby mali zabezpečený stály prísun jedla. Ide o stredne veľkú mačku so svalnatým telom. Mačky sa veľmi dobre znášajú s deťmi a sú hravé, inteligentné, prítulné a dôverčivé. Vyžadujú si neustálu pozornosť a sú závislé na človeku.
- Ruská modrá mačka: Toto plemeno je jedno z najinteligentnejších mačacích plemien. Ich pôvod siaha do Ruska, konkrétne do prístavného mesta Archngelsk, ktoré sa nachádza na severe Ruska. Nie sú vhodné do hlučných rodín s deťmi, skôr sa odporúčajú pre bezdetné páry, alebo rodiny so staršími deťmi, ktoré sa veľmi často nesťahujú. Ide o stredne veľkú mačku, vážiacu medzi 3 až 5 kilogramami. Má krásne smaragdovo zelené oči. Sú považované za mierne aktívne, plyšové mačky. Potrebujú dostatok aktivít, pretože milujú všetky výzvy a zábavu.
- Nórska lesná mačka: Najväčší rozdiel je však v tvare tváre, ktorý má nórska lesná mačka trojuholníkového tvaru. Jej pôvod siaha skutočne do Nórska, vďaka čomu má hustú a dlhú srsť. Predtým boli údajne spoločníkmi Vikingov. Vyvinula sa úplne prirodzeným výberom svojho prostredia a jedná sa o jedno z mála „prírodných“ plemien. Jej telo je silné, má huňatý chvost a dlhé nohy. Vodeodolná vrchná časť ich srsti je mierne mastná a ťažká. Sú skvele prispôsobené teplotám až do mínus 30 stupňov a aj proti silnému dažďu. Majú nenáročnú povahu, sú hravé, atletické a veľmi vyrovnané, preto sa hodia do rodín s deťmi. Nemajú problém s ostatnými mačkami, malými zvieratami či psami. Vzhľadom k svojej sile výborne skáče a šplhá. Nie je vhodné ju chovať ako jedináčika.
- Burmilla: Je jedným z posledných oficiálne uznaných krátkosrstých plemien. Základnou farbou srsti je striebristo biela. Mačka má krátku a hustú srsť s bohatou podsadou a táto srsť si vyžaduje pravidelné vyčesávanie. Jedným z jej hlavných znakov sú veľké, ďaleko od seba umiestnené zelené oči s modrým orámovaním. Jedná sa o mačky, ktoré sú vyrovnané a nie sú veľmi agresívne v spoločnosti iných mačiek. Sú inteligentné, hravé, aktívne, trpezlivé a zároveň aj veľmi prítulné. Táto mačka v mnohých ohľadoch pripomína psa a vytvára si veľmi úzky a blízky vzťah so svojim majiteľom. Je učenlivá a schopná sa bez problémov naučiť niektoré základné povely vrátane aportovania.
