Uhryznutie psom nie je príjemná záležitosť, a najmä nie vtedy, ak ide o cudzieho psa. Nemusí ísť nevyhnutne o agresívny útok psa na človeka, žiaľ, takmer každý majiteľ chlpatého priateľa sa skôr či neskôr stretne s uhryznutím. Keď ide o nášho psa alebo mačku, uhryznutie je veľmi pravdepodobné v rámci hry. Niekedy ide o malé škrabance, inokedy o väčšie uhryznutia. Majitelia ich však spravidla príliš neriešia, pretože nikto nevidí dôvod. Poznáme svojho psa, máme ho pod kontrolou, vieme, že je očkovaný, takže nás to nedesí. Pri cudzích psoch máme, samozrejme, väčšie obavy.
Ak došlo k útoku cudzieho psa na vás, vaše dieťa alebo vášho psa, je dobré mať k dispozícii kontaktné údaje osôb, ktoré boli svedkami útoku, pre prípadné riešenie s políciou.
Keď človeka uhryzne pes, je potrebné okamžité lekárske ošetrenie, aj keď sa zranenie zdá byť menšie. Majiteľ psa je zo zákona povinný dať svojho domáceho miláčika vyšetriť veterinárom, aby sa vylúčila besnota. Táto povinnosť platí okamžite, t. j. pes sa musí dostaviť na vyšetrenie do 24 hodín, po ktorom nasleduje druhé vyšetrenie o 5 dní neskôr. Takto by ste mali nechať vyšetriť aj svojho psa, ak vás pohrýzol, napríklad v zápale hry, bez ohľadu na to, či je pravidelne očkovaný proti besnote.
Vzhľadom na to, že besnota môže postihnúť aj iných chlpáčov ako psy, je potrebné dodržiavať toto bezpečnostné opatrenie aj v prípade uhryznutia mačkou.
Predložte ošetrujúcemu lekárovi správu od veterinárneho lekára, že pes alebo mačka sú zdraví. Ak sa rana po uhryznutí dobre nezahojí a vy nemáte správu od veterinára, hrozí vám hospitalizácia na infekčnom oddelení a očkovanie, čo nemusí byť príjemné.
Riziká nákazy besnotou
Besnota je vírusové ochorenie postihujúce centrálny nervový systém. Najčastejšie sa prenáša slinami, preto je potrebné dávať si veľký pozor na uhryznutia. Príznakmi besnoty u ľudí môžu byť spočiatku bolesť hlavy, horúčka, mravčenie alebo znížená citlivosť v mieste uhryznutia. Postihnuté zvieratá vykazujú rýchle zmeny v správaní a môžu sa javiť rozrušené alebo agresívne. U ľudí a zvierat v pokročilých štádiách môže dôjsť k ochrnutiu, kóme alebo dokonca k smrti.
Právne aspekty a povinnosti majiteľa psa
Podľa zákona č. 282/2002 Z.z. §4 o vodení psa platí, že za psa VŽDY zodpovedá osoba, ktorá psa vedie a je POVINNÁ PREDCHÁDZAŤ tomu, aby pes ohrozoval človeka, zvieratá a majetok. Majiteľ teda nemôže argumentovať tým, že je to vaša vina alebo vina vášho dieťaťa, že ho pes pohrýzol.
Majiteľ psa, ktorý pohrýzol, je POVINNÝ vám oznámiť svoje kontaktné údaje a túto udalosť oznámiť aj obci, v ktorej je pes evidovaný. Ak tak neurobí, dopúšťa sa priestupkov, za ktoré je sankcionovaný pokutou (§7).
Postup po uhryznutí psom
V prípade uhryznutia psom je dôležité dodržať nasledujúci postup:
- Majiteľ psa vám povinne nadiktuje svoje osobné údaje.
- Ihned sa s ním a psom dostavíte na aktuálne vyšetrenie k veterinárovi. Zápis z vyšetrenia zoberiete so sebou. Všetky náklady u zverolekára hradí majiteľ psa. Keď odmietne vyšetrenie psa, hradí aj prípadnú liečbu dieťaťa.
- Zoberiete dieťa na pohotovosť alebo traumatológiu - urgentný príjem, kde vám dieťa ošetria a vystavia zápis z vyšetrenia.
- Oba zápisy donesiete na detské infekčné oddelenie.
- Majiteľ psa príde so psom k veterinárovi ešte na piaty a štrnásty deň po uhryznutí a vy zápisy z vyšetrení opäť doručíte na infekčné oddelenie.
Majiteľ psa musí pri uhryznutí človeka bezodkladne zabezpečiť veterinárne vyšetrenie zvieraťa a potvrdenie doručiť poranenému. Ako priblížila polícia, poškodený zase môže podať trestné oznámenie, prípadne aj vymáhať škody.
"Za určitých okolností je možné v takomto prípade podať trestné oznámenie. Predovšetkým v prípade, že majiteľ psa ‚nahuckal‘ k útoku na inú osobu, alebo takémuto útoku nezabránil, hoci vzhľadom na situáciu mohol, alebo ak došlo k ublíženiu na zdraví," uviedol pre TASR vedúci oddelenia komunikácie Prezídia Policajného zboru (PPZ) Michal Slivka s tým, že po uhryznutí je dôležité zistiť totožnosť psa a jeho majiteľa.
Majiteľ psa je podľa polície povinný poskytnúť pomoc zranenej osobe a poskytnúť súčinnosť orgánom, ktoré budú vec riešiť. "Celkom určite je možné vymáhať škodu vzniknutú uhryznutím psa od jeho majiteľa alebo osoby, ktorá bola povinná sa o neho starať," ozrejmil hovorca. Takýto postup možno uplatniť v trestnom a aj v občianskoprávnom konaní.
V prípadoch poranenia človeka psom je podľa Chudého potrebné vyhľadať lekársku pomoc. "Majiteľ musí dať svojho psa klinicky vyšetriť súkromnému veterinárnemu lekárovi, po stanovenú dobu držať zviera v izolácii tak, aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené alebo potvrdené," doplnil Chudý. Spresnil, že pes musí byť vyšetrený v deň, keď pohrýzol človeka. Kontrola jeho zdravotného stavu sa vykonáva aj na piaty a 14. deň.
Prvá pomoc a lekárske ošetrenie
Pri menšom povrchovom zranení odporúčame miesto zranenia vypláchnuť vodou, vydezinfikovať a prekryť sterilnou náplasťou alebo obväzom. Ak vás pohryzol pri hre váš vlastný alebo iný pes, o ktorom máte stopercentnú istotu, že má za sebou všetky povinné očkovania, v prípade, že sa rana nezapáli, obvykle nemusíte navštíviť lekára. Ak je však poranenie vážnejšie a spôsobené dokonca neznámym psom, okamžite vyhľadajte lekára.
V závislosti od intenzity poranenia prebieha liečba podobne ako pri rezných či tržných zraneniach. Po prvotnom ošetrení je ranu potrebné pravidelne kontrolovať a meniť obväzy alebo krycie leukoplasty za čisté, aby sme minimalizovali riziko infekcie.
Niektorí lekári sa rozhodnú z rany vziať aj vzorku a poslať ju do laboratória na preskúmanie, či útočiaci pes nebol nakazený nejakým infekčným ochorením. Ak liečba prebieha bez komplikácií a nevyskytnú sa žiadne infekcie, doliečenie zvládnete aj doma. V prípade hlbších a komplikovanejších poranení môže byť však poškodená aj kosť, svaly a kĺby. Najzávažnejšie bývajú poranenia po útoku psa v tvárovej oblasti či v brušnej dutine.
Pokiaľ je rana, ktorú vám zviera spôsobilo, hlbšia a dlho krváca, je lepšie vyhľadať odbornú pomoc. Lekár postihnuté miesto dôkladne vyčistí a s najväčšou pravdepodobnosťou vám nasadí antibiotiká. Niekedy je na zváženie preočkovanie proti tetanu. Pri poškodení šľachy alebo kĺbu môže byť potrebný aj chirurgický zákrok. Takéto poranenie určite nepodceňujte. Ošetrenie sa musí vykonať čo najskôr, aby sa zamedzilo funkčnej poruche končatiny.
Do ôsmich hodín od uhryznutia by ste mali vyhľadať lekársku pomoc. Lekár bude chcieť vedieť viac o psovi, ktorý vás pohrýzol a ako sa to stalo. Tiež pravdepodobne ranu znova vyčistia, nanesú antibiotickú masť a predpíšu antibiotickú liečbu, ak je prítomné riziko z infekcie. Po každom uhryznutí by ste sa mali uistiť, že viete, kedy bola vaša posledná injekcia proti tetanu - a že je očkovanie aktuálne. Zatiaľ čo očkovanie proti tetanu je účinné na 10 rokov, lekár môže odporučiť preočkovanie, ak je rana špinavá a od poslednej očkovacie dávky uplynulo viac ako päť rokov.
V závislosti od rany môže lekár odporučiť aj stehy. Vo všeobecnosti sa však rany po psoch nechávajú otvorené, aby sa zahojili, pokiaľ nie sú na tvári alebo ak by mohli zanechať obzvlášť vážne jazvy, ak by zostali nezašité.
Prevencia besnoty a iné riziká
Besnota je vírusová choroba všetkých teplokrvných živočíchov, ktorá postihuje centrálny nervový systém. Pri typickom priebehu sa choroba prejaví poruchami vedomia, zvýšenou dráždivosťou, hydrofóbiou, čiastočným alebo celkovým ochrnutím. Po objavení klinických príznakov sa končí smrťou. Ochranná vakcinácia je jediným známym opatrením, ktoré vám v prípade poranenia besným zvieraťom dokáže zachrániť život a zdravie.
Hoci sa besnota na Slovensku v posledných rokoch vyskytla veľmi ojedinele, po každom uhryznutí zvieraťom je potrebné myslieť na jej prevenciu. Ak je možné útočníka vyšetriť u veterinára, urobte to. Lekár potrebuje ochorenie vylúčiť alebo vám rovno podať vakcínu. Pokiaľ zviera po pohryznutí náhle zahynie alebo zmizne, dajte sa radšej ihneď zaočkovať.
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky pripravila postup, ktorý je potrebné dodržať pri vyšetrení zvierat, ktoré poranili človeka. Každému majiteľovi mäsožravého vnímavého zvieraťa, staršieho ako tri mesiace, ukladá povinnosť zabezpečiť jeho pravidelnú vakcináciu proti besnote a v prípade kontaktu s človekom umožniť jeho odborné vyšetrenie. To štandardne prebehne v deň pohryznutia a následne na piaty a štrnásty deň.
Ak je zviera zdravé, nemusíte mať obavy a očkovaniu sa vyhnete. V prípade, že zvierací útočník ušiel, prípadne sa k nemu jeho majiteľ nehlási, môžete túto situáciu riešiť s pomocou polície. Zároveň vás čaká návšteva infektológie, kde vám podajú celkovo 5 vakcín proti besnote, bez ohľadu nato, či trpíte príznakmi alebo nie.
Na Slovensku je očkovanie psov povinné, no stále existuje mnoho chlpáčov, ktorí nemajú majiteľa, a teda ani riadnu lekársku starostlivosť. Pohryznutie takýmto psom môže byť veľmi nebezpečné, najmä ak na ňom badáte príznaky ochorenia. Medzi najčastejšie symptómy patria záchvaty zúrivosti a agresivita, ktorým môžu predchádzať náhle zmeny správania. Skrývanie sa pred ľuďmi či naopak prílišná priateľskosť prirodzene plachého psíka naznačujú, že s ním nemusí byť všetko v poriadku.
Zhruba polovica psích uhryznutí zanesie baktérie, vrátane stafylokokov, streptokokov ako aj kapnocytofágy. Neočkovaní a divokí psi môžu tiež potenciálne prenášať besnotu, takže lekár bude chcieť vedieť podrobnosti o psovi, ktorý vás pohrýzol.
Besnota (rabies) je vírusové ochorenie, antropozoonóza, ktoré dokáže potencionálne poškodiť centrálny nervový systém. Prenáša sa slinami uhryznutím. Príznaky besnoty sa u človeka prejavujú bolesťou hlavy, horúčkou, zníženou citlivosťou bolesti v mieste uhryznutia a mravčením v končatinách. V závažných prípadoch môže dôjsť k ochrnutiu, kóme až k smrti.
Aj keď sa rana po uhryznutí mačkou môže zdať drobná, mačky majú veľmi ostré a úzke očné zuby. Tie vedia spôsobiť takmer neviditeľné poranenie, ktoré je však v skutočnosti pomerne hlboké. Ranu až do zahojenia dôkladne kontrolujte. Pokiaľ sa jej okolie začervená, prípadne sa objaví hnis alebo vám stúpne teplota, kontaktujte lekára.
Komplikácie vie narobiť aj poranenie od škrečka či iného drobného živočícha. Baktérie, ktoré sídlia v ústach zvieraťa, môžu ranu znečistiť, v dôsledku čoho v nej vznikne infekcia. Ostražití by mali byť predovšetkým ľudia s cukrovkou a cievnych ochorením, ale aj s poruchami imunity.
Vzťah dieťaťa a psa
Spoločnosť psíka či domáceho zvieratka je pre každé dieťa obohacujúce, no treba dávať pozor. Uhryznutie psom, čo robiť? Uhryznutie psom podľa lekárky tvorí až 80 % celkového počtu poranení spôsobených zvieratami. "Pes je svorkové zviera a svorku niekto musí viesť. Buď ste to vy alebo ten psík," tvrdia odborníci.
Mať domáce zvieratko je pre deti obrovskou výhodou, no aj v tomto prípade by sme mali byť opatrní. Aj milovaný pes, ktorý je často členom rodiny dokáže dieťaťu ublížiť. Niekedy ide o prejav zvieracieho pudu a akejsi agresivity, či dominancie psa, no stáva sa, že dieťa svojou provokáciou a neuváženým správaním, chytaním či ťahaním v ňom vyvolá obrannú reakciu.
Ak pes napadne dieťa, nie je to úplne normálne, keďže by ho nemal vyhodnocovať ako svojho konkurenta v hierarchii. Je to veľmi elementárny kalkul. Ak však k takému niečomu dôjde, je potrebné dôsledne analyzovať danú situáciu - či to bol prejav neprimeranej agresivity psa, alebo len obrana pred neadekvátnou manipuláciou zo strany dieťaťa.
Rodičia by mali viesť deti od útleho detstva k úcte a rešpektu k prírode, nie ich izolovať a vytvárať u nich podvedomý strach.
Bezpečnosť psov pre deti | Woodgreen Pets Charity
Čo hovorí zákon o nebezpečnom psovi
Podľa zákona je nebezpečným psom každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi. Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok.
Priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera, alebo ak nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.
V prípade, že sa ocitnete v role majiteľa, ktorého pes niekoho pohrýzol, nevešajte hneď hlavu. Len vo veľmi malom percente prípadov končí takýto spor utratením nebezpečného psa.
Výšku náhrady škody za uhryznutie psom musí určiť výsledok súdneho pojednávania. Majiteľ útočiaceho psa vám môže nahradiť škodu za výdavky na liečbu, ale aj za psychickú traumu. Pri vybavovaní odškodnenia za uhryznutie psom budete potrebovať aj posudok lekára, ktorý vás ošetroval, prípadne vášho obvodného lekára. Odškodnenie však môžete vymôcť aj mimosúdne a dohodnúť sa s osobou, ktorá vykonávala dozor nad útočiacim psom, na súčinnosti.
