Kopov slovenský: história, registrácia, klub a kynológia na Slovensku

Slovenský kopov je národný klenot poľovníckej kynológie, ktorý sa stal najpočetnejším a najvýznamnejším duričom na Slovensku. Jeho vznik a vývoj úzko súvisí s históriou poľovníctva, kynológie a organizácií, ktoré formovali chov a využitie tohto plemena v praxi. Tento článok približuje históriu, registráciu, stanovy a činnosť Klubu slovenského kopova (KSK), spolu s významnými míľnikmi v slovenskom chove duričov.

Historický pôvod a motivácie pre chov kopova na Slovensku

Snahy o presadenie kopovov do chovu sa na Slovensku začali ihneď po založení prvej kynologickej organizácie na území Československa. Vznikla v roku 1928 pod názvom Československá kynologická únia. Do tohto obdobia môžeme situovať už celkom konkrétnu snahu o vyšľachtenie Slovenského kopova. Podnety pre ňu vychádzali aj z činnosti Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI).

Od zakladajúcich členov FCI, kynológov zo Belgicka a Francúzska, prichádzali priame i sprostredkované podnety k uvažovaniu o samostatnom národnom plemene poľovných psov na Slovensku. V prvej celoslovenskej poľovníckej organizácii LOS (Lovecký ochranný spolok) vznikol z iniciatívy MUDr. Jana Červínka 21.10.1920, no poľovnícka kynológia zo začiatku nemala plný význam. Zmena nastala až po roku 1934, keď LOS premenil na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku.

Prvá poľovná prezentácia a vznik samostatného klubu

V Banskej Bystrici sa v roku 1936 uskutočnila prvá prehliadka kopovov, na ktorej odborníci vybrali vhodné typy pre ďalší kontrolovaný chov podľa chovateľského plánu. Pre organizovaný chov duričov, medzi nimi aj slovenských kopovov, sa začali vytvárať predpoklady vzniku samostatného klubu. Na túto otázku nadväzovalo založenie Klubu chovateľov duričov (KCHD) počas celoštátnej porady kynologických referentov a predsedov chovateľských klubov, ktorá sa konala v hoteli Nová Rabyně pri Slapskej priehrade. Pri prestávke rokovania sa zišlo predsedníctvo KCHD, ktoré viedol Andrej Renčо.

KCHD sa podieľal na vytváraní zboru kvalifikovaných rozhodcov pre exteriér i výkon, v ktorom pôsobili skúsení poľovnícki kynológovia ako Mikuláš Grígeľ, Vojtech Michelčík, Jozef Lapšanský, Andrej Renčo, Jozef Potocký a ďalší. Do tohto obdobia patrí aj chov viacerých duričských plemien a v rámci jeho pôsobenia aj slovenský kopov. Tlaky na vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov narastali až natoľko, že vďaka mimoriadnemu úsiliu Ondreja Kanku vznikla potreba rozčlenenia KCHD a vytvorenia KCHSK.

Ustanovujúca konferencia a vznik KCHSK

Ustanovujúca konferencia Klubu slovenského kopova (KSK) sa uskutočnila 24. apríla 1988 v hoteli Kyjev v Bratislave. Predseda bol Ing. Dan Michalovič, podpredseda Vlastimil Fencl, tajomník Ondrej Bartoš a hlavný poradca chovu Ing. Stanislav Moravčík. Z ďalších členov výboru bolo menovaných napríklad Jozef Havelka, Jozef Sedlačko, Jozef Lapšanský a ďalší. Klub sa podieľal na činnosti, ktorá smerovala k vytváraniu zboru kvalifikovaných rozhodcov a ďalších aktivitách potrebných pre samostatný chov slovenských kopovov.

Nasledujúce roky priniesli ďalšie konferencie a výbory s postupným rokovaním o činnostiach, chove a výcviku. Dňa 31. marca 1990 sa konala mimoriadna konferencia KCHSK v Banskej Bystrici, kde bol zvolený nový výbor a schválený plán práce v nových podmienkach pluralitnej spoločnosti. Postupne sa menili aj funkcie a štruktúry výborov počas rokov 1993, 1998, 2003, 2007, 2014 a neskôr až po súčasné obdobie.

Organizačná štruktúra a fungovanie klubu slovenského kopova

KSK je samostatnou právnou osobnosťou a záujmovou, nepolitickou organizáciou združujúcou držiteľov a chovateľov slovenského kopova a ich priaznivcov. Základné poslanie klubu je cielený chov slovenského kopova a jeho využitie v mysliveckej praxi. Cieľom chovu je vysoká pracovná výkonnosť, vysoká úroveň exteriéru, minimalizácia ekonomických strát a etický prístup pri love zv Next.

Členstvo v klube je riadne i čestné. Členom sa môže stať osoba staršia ako 15 rokov, ktorá podá písomnú prihlášku a zaplatí poplatky. Čestné členstvo môže byť udelené po dovŕšení veku 70 rokov alebo po aspoň 10 rokoch riadneho členstva, osobám záslúžiacim sa o klub a plemeno. Členstvo zaniká vystúpením, nezaplatením poplatkov, vylúčením alebo úmrtím.

Najvyšším orgánom klubu je členská schôdza, ktorá sa koná minimálne raz ročne. Právo rozhodovať a schvaľovať majú členovia, vrátane voľby výboru a dozornej rady, zmeny stanov a chovatelsko-řádu a schvaľovania výšky členských poplatkov. Výbor klubu riadi činnosť klubu a schádza sa minimálne dvakrát ročne. Dozorčí rada (revizná komisia) dohliada na spravodlivé a zákonné fungovanie klubu a je trojčlenná.

V prípade potreby môžu rozhodnutia prebehnúť aj "per rollam" - korespondenčné hlasovanie, pričom výsledok sa zapíše na najbližšom zasadnutí orgánu. KSK organizuje a akceptuje vydavateľskú činnosť, organizuje skúšky a výstavy a udržiava evidenciu o chove v ČR a SR, ako aj kontakt s inými klubmi a organizáciami.

Etické a praktické aspekty chovu slovenského kopova

Slovenský kopov sa využíva predovšetkým ako výnimočný durič pri love diviačej zveri. Jeho prednosti zahŕňajú rýchlosť, vytrvalosť, húževnatosť a dôslednosť. Vyniká aj pri dohľadávaní postrelenej raticovej zveri a dokáže obstáť v práci na poli, v lese aj vo vode. Nie je to plemeno, ktoré vzniklo krížením iných plemien; jedinečnosť spočíva v tom, že vznikol prirodzene a sústreďuje sa na svoje pôvodné úlohy.

Klub sa teší veľkému záujmu o plemeno a eviduje okolo 700 členov. Slovenský kopov je často označovaný za najlepšieho duriča nielen na Slovensku, ale aj vo svete, a preto je považovaný za významný spoločenský a lovecký symbol.

Registrácia, štatút a súčasné aktivity

Podmienky registrácie a aktuálne stanovy sa postupne vyvíjali cez viaceré konferencie a zriadene orgány klubu. V roku 2000 a neskôr došlo k ďalším úpravám a doplneniam, aby sa zabezpečili moderné postupy v chove a zaručila sa trvalá udržateľnosť plemena v rámci legislatívy a zvyklostí v myslivosti. Klub organizuje odborné kurzy a semináre pre vedenie chovu, zverejňuje výsledky skúšok a zabezpečuje registrácie chovu slovenského kopova na území SR a ČR v súlade s platnými predpismi a štandardmi FCI.

Príklady súčasnej činnosti a zoznam vrhov (rok 2026)

V roku 2026 bol zoznam vrhov a informácie o šteniatkach a jednotlivých chovateľoch systematicky zaznamenávaný, pričom uvádza dátumy vrhov, mená otcov a matiek a kontakty chovateľov. Tieto údaje ilustrujú trvalú aktivitu klubu a snahu udržať vysokú kvalitu chovu slovenského kopova v súlade s tradíciou a modernými štandardmi.

Tabuľka: Základné míľniky a dôležité momenty vývoja kopova na Slovensku

Slovenský kopov je skutočným príkladom kontinuálneho vývoja národného plemena, ktoré sa vyvíjalo cez spoluprácu kynológov, poľovníkov a klubov v priebehu viac než storočia. Jeho poslaním ostáva udržiavať výnimočné pracovné kvality, exteriér a etické zásady lovu, a to v súlade so štandardmi FCI a vnútroštátnymi predpismi.

tags: #kynegologicky #zvaz #slovensky #kopov