Nemecká doga je plemeno psa, ktoré je známe vďaka svojej obrej veľkosti. Bolo vyšľachtené v Nemecku. Napriek rozmerom dokáže byť veľmi priateľská a verná svojmu majiteľovi. Nemecká doga je jedným z najväčších plemien na svete, ľahko rozpoznateľné vďaka svojej obrovskej postave a elegantnému vzhľade. Tieto psy majú silné, svalnaté telo s hlbokým hrudníkom a dlhými nohami, ktoré im dodávajú majestátny a kráľovský vzhľad. Nemecká doga je známa svojou pokojnou, vyrovnanou a priateľskou povahou. Napriek svojej impozantnej veľkosti sú tieto psy veľmi jemné a majú silnú väzbu na svoju rodinu. Sú skvelými spoločníkmi pre deti a dospelých, hoci ich veľkosť môže byť nevhodná pre malé deti alebo slabších jedincov. K cudzím ľuďom sú rezervované, ale nie sú agresívne. Vzhľadom na svoju obrovskú veľkosť sú dobrými strážnymi psami, hoci sú od prírody mierne a milé.
Doga patrí medzi veľmi stará psie plemená. Obrázky podobne vyzerajúcich psov môžeme nájsť už na egyptských artefaktoch z obdobia 3000 l. p. n. l. Prvé písomné zmienky pochádzajú z roku 1121 p.n.l nájdeme ich v čínskej literatúre. Postupom času sa doga rozšírila do okolitého sveta. Spoločne s Asýrčanmi sa dostala k Grékom a Rimanom. Pre svoju veľkosť bola často využívaná ako pes k vojnovým účely alebo pre lov veľkých zvierat, napríklad divokých kancov. V 16. a 17. storočia bola doga často chovaná nemeckou šľachtou. Nemecké kniežatá správala dogy nielen ako pomocníkov pri love, ale stále častejšie aj ako spoločníkmi. Postupne dochádzalo k prešľachteniu dogy s inými plemenami vrátane chrtov. V jednotlivých oblastiach bola doga chovaná pod rôznymi názvami a vyskytovala sa v rôznych farebných variáciách. K celkovému zjednoteniu a ustálenie typu došlo v roku 1880 v Berlíne. O osem rokov neskôr bol založený vôbec prvý nemecký chovateľský klub. Nemeckí chovatelia majú najväčší podiel na celkovo pokojnom a vyváženom charakteru psa. Z pôvodne agresívneho a temperamentného psa sa im podarilo vyšľachtiť kľudného a mierneho spoločníka, akým je doga dnes.
Nemecká doga rastie priamo pred očami. Preto potrebuje od útleho veku veľmi kvalitné krmivo. Na krmivu sa rozhodne neoplatí šetriť. Zvlášť v období rastu je nutné dbať na správnu výživu psa, aby sa zaistil správny vývoj kĺbov a kostí. Odporúča sa kvalitné suché krmivo pre obrie plemená, ktoré je svojím zložením prispôsobené potrebám veľkých plemien. Šteňatá by mala byť kŕmené 3x denne. V období rastu by ste tiež nemali svojho psa nijako fyzicky preťažovať dlhými prechádzkami a mali by ste mu umožniť, aby všetok svoj čas mohol venovať rastu.
Vzhľad a veľkosť
Nemecká doga je majestátne veľké plemeno, ktoré pôsobí impozantne a elegantne zároveň. Jeho srsť je veľmi krátka, hustá a lesklá. Priemerná výška dospelého samca je 76 - 80 cm s váhou 54 kg, samica je 71 - 72 cm s váhou 45 kg. Dĺžka trupu je väčšia ako výška. Hlava je úzka a pretiahnutá, s veľkými tmavými očami, čiernym ňufákom a prirodzene visiacimi ušami. Trup s hlavou spája svalnatý krk. Trup tvorí krátky a pevný chrbát s výrazným hrudníkom. Má dlhé končatiny so silným svalstvom.
Dospelé samce nemeckej dogy majú štandardom odporúčanú minimálnu výšku 80 cm, 90 cm by nemalo byť prekročených, u sučiek je odporúčaná minimálne kohútiková výška 72 cm, prekročených by nemalo byť 84 cm. Ak je výška v kohútiku vyššia, nejde o nežiadúci parameter. Nemekcá doga má harmonickú stavbu tela, vďaka čomu pôsobí veľmi elegantne, silne a ušľachtilo. Chrbát dogy je krátky a pevný jeho línia mierne klesá smerom k chvostu. Plecia a ramená sú výrazne osvalené. Dlhé končatiny, predlaktie i zápästia sú pevné a svalnaté. Hruď nemeckej dogy siaha až k lakťovým kĺbom. Má výrazné predhrudie, no hrudná kosť nesmie príliš vystupovať vpred. V spodnej línii je brucho smerom vzad mierne vtiahnuté a má celkovo oblúkovú líniu. Chvost siaha až po päty.
Výraznou črtou vzhľadu nemeckej dogy je jej hlava a tvárová časť. Hlava je pretiahnutá a úzka. Papuľa by nemala byť špicatá, ale naopak hlboká s vlajúcimi pyskami s tmavým pigmentom. U čiernobielych škvrnitých dog sa toleruje pysk s neúplnou pigmentáciou. Oči sú stredne veľké mandľového tvaru a s priateľským výrazom. Svetlé a žlté jantárové oči nie sú prípustné. Len u harlekýnov sa tolerujú svetlé oči alebo oči rôznych farieb. Uši sú vysoko posadené a prirodzene visia.
Nemecká doga sa chová v troch základných variantoch, a to svetlo až sýto zlatožltá, čierna či škvrnitá a modrá (oceľovo modrá). U žltých a žíhaných variant je žiaduca čierna maska tvárovej časti. Čierna farba má lakový odtieň, na hrudi a labkách sú pripustné biele prvky. Takisto je tolerované plášťové sfarbenie, kedy sú papuľa, krk, brucho, hruď, končatiny a špička chvosta sfarbené do biela. Tigrované dogy, resp. čiernobielo škvrnité (nemecká doga harlekýn) majú čisto bielu farbu s čiernymi škvrnami, vyskytovať sa môžu tiež šedé škvrny. Pes len so šedými škvrnami sa označuje za porcelánovú dogu, ktorá do chovu nepatrí.
Povaha a správanie
Nemecká doga je pes vyrovnanej a kľudnej povahy. Napriek svojmu obrovskému telu a sile, je povahou veľmi citlivá a jemná. Ide o láskavého psa, ktorý je oddaný svojej rodine a vždy sa snaží byť blízko svojich blízkych. Je mimoriadne trpezlivá s deťmi a je opatrná vo svojom správaní, čím si uvedomuje svoju veľkosť. Nemecká doga je prirodzene pokojná a vyrovnaná, ale zároveň je pripravená chrániť svoju rodinu v prípade ohrozenia.
Nemecká doga je veľmi spoločenská. Samota tiež pre ňu nie je problém. Mladé šteňatá v období rastu je potrebné socializovať a hoci sa rady bláznia a behajú, nie je vhodné ich preťažovať. Napriek svojim rozmerom je nemecká doga pomerne agilná a vôbec nie je ťažkopádna. Psie športy jej silnou stránkou nie sú. Pri hrách pozor na to, aby sa nemecká doga nerozbláznila až príliš. Nechtiac môže niečo zdemolovať alebo do niekoho naraziť a nevedome ublížiť. Majiteľ musí vedieť určiť hranicu a nezľaknúť sa majestátnosti tohto psieho plemena.
Hoci svojím vzhľadom môžu na mnohých ľudí pôsobiť agresívne, dnes ide o obľúbeného rodinného psa. Tento „obor“ je veľmi empatický a vnímavý. Majiteľovi sa snaží byť vždy nablízku a vyhovieť jeho povelom. S deťmi vychádzajú tieto psy ukážkovo, no je potrebné myslieť na to, že pes, ktorý môže vážiť okolo 90 kg, môže byť pre menšie deti z hľadiska neopatrnosti hrozbou (sotenie, prisadnutie, potiahnutie). Hoci sa na to nezdajú, tieto psy sa rady maznajú a túlia. Doga všeobecne vychádza veľmi dobre i s cudzími psami. Pri cudzích psoch sa len málokedy cíti ohrozená. Platí to aj o cudzích ľuďoch a nemá žiadne významené prejavy agresivity. Samce sú spravidla v prítomnosti iných psov nervóznejšie, no nie prehnane agresívne. Skorá socializácia je ideálna. Ani náhodou nejde o uštekané plemeno. Nemecká doga je pokojná, trpezlivá a rozvážna - nekoná skratovo. Ak je doga podráždená a cíti sa ohrozená, dokáže seba, rodinu i majetok chrániť za každú cenu.
Nemecká doga je ochranný, strážny a spoločenský pes. Kedysi sa používal na lov veľkých cicavcov a tiež ako bojový pes. Je veľmi veľký, silný a svalnatý. Fanúšikmi tohto plemena boli nemecký kancelár Otto von Bismarck a slávny predvojnový herec Eugeniusz Bodo. Nemecká doga je v svojej podstate priateľská, takže správne vychovaná bude celkom dobre vychádzať s ostatnými psami a dokonca aj s mačkami. Pri starostlivosti o toto plemeno je mimoriadne dôležitá strava prispôsobená veľkosti, životnej etape alebo špeciálnym potrebám. Tieto zvieratá sú náchylné na choroby kĺbov, preto v potrave nesmú chýbať látky, ktoré ich posilňujú.
Výchova, výcvik a starostlivosť
Pes sa veľmi dobre cvičí, no vyžaduje si zodpovedný prístup a trpezlivosť. Systém tréningu založený na motivácii odmenou je u nemeckej dogy ideálnou voľbou. Základné povely a vedenie k poslušnosti by pri obrom plemene mali byť samozrejmosťou. Budúci majiteľ by nemal prechádzať od morského prasiatka k nemeckej doge.
Spolužitie s nemeckou dogou môže pre niekoho predstavovať radosť, iný by zasa povedal, že je to prehnaná starosť. Dogy sú relatívne učenlivé, čo však neznamená, že nie je potrebná trpezlivosť. Ak ich majiteľ pri výcviku odmení, nemajú problém ochotne povelom načúvať. Blízky kontakt s majiteľom veľmi obľubujú, dbajte teda o to, aby sa necítili izolované.
Nemecká doga miluje a potrebuje pohyb. Vzhľadom na jej veľkosť je dôležité udržiavať psa v dobrej kondícii, no na dlhé túry či beh stavaná nie je. Odporúčame vyhýbať sa stúpaniu po schodoch a častému behu po tvrdých povrchoch. Pri dlhých prechádzkach je dôležité, aby sa pes mohol niekde prebehnúť aj bez vôdzky. Zdrojom zábavy sú pre nemeckú dogu aj hračky, a to bez ohľadu na to či žije v byte alebo v dome.
O srsť nie je potrebné sa nijak špeciálne starať. Občasné vyčesávanie je postačujúce. Podstatnú zložku starostlivosti o nemeckú dogu tvorí strava. Rátajte s tým, že pes toho zožerie dosť. Pre jeho správny rast a zdravie je dôležité kvalitné krmivo. U šteniat sa vyhnite krmivám s vysokým obsahom proteínov (bielkovín) či vápnika, ktoré by urýchľovali rast kostí a kĺbov. Skôr sa sústreďte na krmivo obsahujúce vitamíny a minerály. Vhodné je sa poradiť tiež s veterinárom. Dávka jedla musí byť priamo úmerná hmotnosti psa a jeho kalorickému výdaju.
Nemecká doga zle znáša chlad. V daždi a pri nízkych teplotách je dobré jej dať oblečenie, ktoré ju ochráni. Napríklad to môže byť TRIXIE Plásť Prime hnedý alebo TRIXIE Plásť Duo.
Zdravie, choroby a vek
Nemecká doga nie je plemeno, ktoré by sa dožívalo vysokého veku. V priemere sa nemecká doga dožíva 7 až 10 rokov. Aj s ohľadom na rozmery, ktoré nemecká doga dosahuje, postihujú túto rasu viaceré typické ochorenia súvisiace s pohybovým aparátom. Nezriedkavo sa objavujú aj vývojové poruchy, na ktoré majú mnohé jedince vrodené predispozície.
Obrie plemená sa rovnako ako malé či stredne veľké vyznačujú typickými ochoreniami, ktoré dané zvieratá postihujú častejšie. Sklony k určitým zdravotným problémom sú u nemeckých dôg vysoko pravdepodobné. Budúci majiteľ by mal počítať s tým, že v prípade zlého zdravia jedinca ho môžu čakať aj vyššie finančné výdaje, ktoré súvisia s liečbou a následnou starostlivosťou o psíka.
Vývojové poruchy - môže ísť o genetiku, no taktiež môže ísť o problémy s rastom spôsobené nevhodnou stravou či starostlivosťou. Najčastejšie sa môže objaviť nesúmerný rast kostí a kĺbov. Strava u šteniatka môže obsahovať príliš vysoké množstvá bielkovín a vápnika.
Dysplázia bedrového kĺbu - stehenná kosť nezapadá do bedrovej jamky a dochádza k jej luxácii. Následkom toho pes kríva alebo má bolesti. V prípade dogy môže ísť často o veľmi problematický stav, pretože vzhľadom na rozmery je jej pohyb dosť limitovaný.
Srdcové choroby - dilatačná kardiomyopatia, subaortálna stenóza, defekty mitrálnej chlopne alebo iné srdcové ochorenia sú u nemeckých dôg častejšie.
Torzia žalúdka - vyskytuje sa hlavne u veľkých psov. Ide o prevrátenie žalúdka zapríčinené nadúvaním. Zvýšené množstvo plynu v žalúdku spôsobí jeho nafúknutie. Pes nedokáže grgať ani vracať. Plyn sa v žalúdku hromadí, znižuje sa prietok kyslíka, žalúdok sa krúti (torzia) a u psa môže tento stav spôsobiť bolesti až smrť, keď pes upadá do šoku.
Rakovina kostí - označuje sa aj pomenovaním osteosarkóm. Ide o nádor na kostiach zvieraťa. Je to agresívne ochorenie, ktoré spôsobuje oslabenie kostí a limituje pohyb. Zviera kríva a má bolesti. Liečba je možná za pomoci chemoterapie.
Vývoj genetického fondu - DNA spôsobil, že nemecké dogy nepatria k dlhovekým plemenám. Priemerná dĺžka života nemeckej dogy je 8 - 10 rokov.
Nemecké dogy často trápi plynatosť a žalúdočné problémy. Najlepšie je preto podávať im menšie a častejšie porcie.
Nemecká doga do bytu či do domu?
Nemecká doga si bez väčších komplikácií zvykne na život v mestskom byte i dome so záhradou. Taký život v byte však môže byť plný kompromisov. Pre rozmery je potrebné zvažovať, kam dogu umiestniť, aby mala svoj pokoj a dostatok priestoru. Ako už býva zvykom, pravidelné venčenie je nutnosťou. Doga má rada pohyb a dlhšie prechádzky. Celoročný pobyt vonku však pre jej krátku srsť takisto nie je najlepšou možnosťou.
Pre nemeckú dogu predstavuje lepšiu alternatívu miesto, kde má trvalý prístup k výbehu. Dom so záhradou je tak určite lepšia možnosť. Život s dogou v byte má svoje úskalia. Už len nájsť miesto pre pelech môže byť v niektorých podmienkach náročnejšie. Z hľadiska pohybu je dôležité pravidelné venčenie. Vhodnejšie sú dlhšie prechádzky. Pre dogu je slastný pocit, ak sa môže niekde prebehnúť aj bez vôdzky.
Doga je rodinný pes a nerada sa cíti izolovaná. Ak je možnosť umožniť jej vstup do domu alebo aspoň do časti interiéru, bude omnoho spokojnejšia.
Pre koho je toto plemeno vhodné?
Nemecká doga nie je vhodná pre každého. Vyžaduje si majiteľa, ktorý je pripravený venovať jej dostatok času, pozornosti a trpezlivosti. Ideálny majiteľ by mal mať skúsenosti s chovom veľkých psov a mal by byť schopný zabezpečiť psovi dostatok priestoru, kvalitnú stravu a primeraný pohyb. Doga je vhodná pre rodiny s deťmi, starších ľudí, ale aj pre jednotlivcov, ktorí hľadajú verného a oddaného spoločníka.
Majiteľ-začiatočník si s výchovou nemeckej dogy nemusí poradiť. Aspoň základné skúsenosti s chovom väčších plemien sú výhodou. Slintanie je u dôg bežné a chovateľ s tým musí počítať. Do úvahy berte aj vyššiu spotrebu krmiva, čo môže ísť dlhodobo do peňazí.
Výcvik šteniatok nemeckej dogy!
Nemecká doga je jednou z najväčších plemien psov na svete, ľahko rozpoznateľné vďaka svojej obrovskej postave a elegantnému vzhľadu. Tieto psy majú silné, svalnaté telo s hlbokým hrudníkom a dlhými nohami, ktoré im dodávajú majestátny a kráľovský vzhľad. Srsť nemeckej dogy je krátka, hladká a lesklá a vyskytuje sa vo viacerých farbách (žltá, žíhaná, čierna a modrá harlekýnová). Výrazné oči a dlhá, vzpriamená hlava dotvárajú ich charakteristický a impozantný vzhľad. Dospelí jedinci merajú od 71 do 90 cm a vážia do 90 kg.
Nemecká doga je považovaná za priateľského a pokojného psa, ktorý potrebuje náklonnosť. V chovnom štandarde FCI je opísaná ako "milujúca a láskyplná voči svojim majiteľom". Tieto psy nemajú radi samotu a sú vždy blízko svojim ľuďom. Ich vyrovnaná povaha a ľahkosť z nich robí príjemného spoločníka takmer vo všetkých situáciách. Hoci nie sú submisívne, radi prekvapujú svojich majiteľov láskyplným spôsobom a svojou vlastnou "hlavou".
Vďaka svojej mimoriadne priateľskej a nekonfliktnej povahe sú nemecké dogy veľmi populárne ako rodinné psy. Dobre sa chovajú aj v rodinách s deťmi, s ktorými sa radi hrajú a maznajú. Je však dôležité mať na pamäti ich veľkosť a váhu, ktorá môže dosahovať 90 kg alebo viac.
Nemecká doga vyžaruje obrovskú silu a eleganciu. Žltá a žíhaná: Žltá doga má svetlo zlatožltú až sýto žltú farbu. Žíhané dogy majú charakteristické priečne tmavé pruhy na základnej farbe. Čierna maska je štandardná vo variante žltej aj žíhanej. Biele znaky na srsti sú nežiaduce. Čierna a škvrnitá: Srsť čiernej dogy je sfarbená čierno. Biele znaky sú povolené na labkách a na hrudi. Zvláštne formy tohto farebného rázu sú "čierne plášťové sfarbenie" a "čierne plátové sfarbenie". Škvrnité dogy (harlekýni) majú na bielej farbe nerovnomerne rozložené čierne škvrny. Modrá: Modrá doga je čisto sivo modro sfarbená. Biele odznaky sú povolené iba na hrudi a labkách.
Na konci 19. storočia kynológovia verili, že našli predkov nemeckej dogy u starovekých psov. Až v 16. storočí nachádzame záznamy o dogách. Záznamy ukazujú, že obzvlášť veľkí a elegantní psi z Anglicka a Írska boli prevezení do Nemecka, psi pochádzali z kríženia mastifa s veľkým írskym vlkodavom. V Nemecku začalo cielené správanie takzvaných „anglických dog” v 17. storočí. Elegantní veľkí psi, ktorí boli zvyknutí loviť medvede, diviaky alebo iné živočíchy, sa stali na dvoroch skoro obľúbení ako pôsobiví spoločníci.
V polovici 19. storočia sa plemeno, teraz známe ako ulmská doga, tešilo rastúcej popularite. Otto von Bismarck je jedným z najslávnejších majiteľov dog. Prvý kancelár nemeckej ríše choval veľké psy viac ako 60 rokov, čo im prinieslo prezývku „ ríšsky pes”.
Keď sa na výstave psov v roku 1876 ukázali títo rôzni predstavitelia plemená, sudcovia navrhli chovateľom, aby sa dohodli na jednotnom názve „nemecká doga”. Meno bolo sporné, pretože iné krajiny tvrdili, že pôvod dogy bol u nich. Psie plemeno je v angličtine ešte dnes nazývané „Great Dane”. Avšak nemeckí chovatelia prevládali a založili v roku 1888 prvý klub tohto plemena „Deutschen Doggen Club”.
Vzhľadom k ich veľkosti sú psi náchylní na dyspláziu bedra (HD), torziu žalúdka, rakovine kostí a ochorenia srdcových svalov (skrátene DCM). Chyby v chove môžu zvýšiť náchylnosť zvierat k ochoreniu. S pomocou obozretného chovu, ktorý sa zameriava ako na veľkosť, skôr na zdravie a dlhovekosť psov, môže byť riziko ochorenia našťastie znížené. Tréning a aktivity Aby zostali dogy zdravé čo najdlhšie, šľachy a svaly musia byť dobre precvičované. Dlhá prechádzka denne, počas ktorej môže doga „vypustiť paru” aj bez vodítka, je súčasťou povinného programu psa, ktorý miluje pohyb. Veľké psy by sa však mali vyhnúť stúpaniu po schodoch. A dokonca aj mladí psi by sa najprv mali zo začiatku vyhnúť dlhým prechádzkam, divokým hrám alebo schodom.
Vaše otázky o vhodnej potrave pre dogu najlepšie zodpovie chovateľ alebo veterinár. Malo by byť jasné, že takýto veľký pes potrebuje viac: viac priestoru, viac cvičenia a viac jedla. Dbajte na kvalitnú stravu prispôsobenú veku a aktivite psa.
Vďaka ich jednoduchej manipulácii a vernosti voči ľuďom sú dogy všeobecne veľmi nekomplikované, dajú sa dobre chovať ako rodinné a spoločenské psy. Dokonca sú vhodné aj ako terapeutické psy.
Rovnako ako u všetkých psov je samozrejme treba, aby sa doge potrebovalo milujúcej, ale dôslednej výchove, aby sa ich pozitívna povaha mohla optimálne vyvíjať. V neposlednom rade kvôli svojej veľkosti potrebuje ľudí, ktorí jej určia hranicu a ich rozhodnutiam môže veriť.
