Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, hoci nie presne v dnešnej podobe. V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti, hlasito a vytrvalo prenasledovať zver, prípadne ju zastaviť a držať na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška, sfarbenie boli iba druhoradé, nevýznamné vlastnosti.
História a pôvod
Na začiatku šľachtenia kopova bola snaha ustáliť značnú variabilitu psov, len postupne sa začala dostávať do čoraz konkrétnejšej podoby. Ako mnohé iné plemená, mal aj kopov spočiatku veľkú variabilitu predkov, rozdielnych veľkosťou i odchýlkami vo sfarbení. Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17.- 18. storočia a zakazuje sa v nich jeho kríženie s inými psami. Na Slovensku sa jednotný typ chovu kopova ustálil okolo roku 1915 a neskôr došlo k ďalším úpravám výšky a sfarbenia. Za začiatok novodobého šľachtenia kopova možno považovať rok 1936, kedy bol usporiadaný prvý chovný zvod v Banskej Bystrici.
Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začali v roku 1940. V roku 1963 Medzinárodná kynologická federácia uznala slovenský kopova za samostatné plemeno. Základ dnešného chovu vychádza z 26 jedincov, zo 14 psov a 12 suč, ktoré vytvorili súčasnú širokú chovateľskú základňu. Na začiatku boli do chovu zapojení aj jedinci vyberaní náhodne, čo pretrvávalo ešte po druhej svetovej vojne.
Po vojne došlo k strate overených chovných jedincov, a preto bolo potrebné začať šľachtenie od začiatku. Postupné zhustenie genetickej variability prebiehalo spolu so stabilizáciou populácie. Cez šesťdesiat rokov šľachtenia sa ukázalo, že kopov je vitálnym plemenom s dobrým genetickým základom. “Základom dnešnej podoby slovenského kopova sa teda stal výber,” čo odlišuje toto plemeno od mnohých iných, kde sa používali krížení viacero plemien.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je stredne veľký durič s obdĺžnikovým rámcom tela a čiernou srsťou s pálením. Výška v kohútiku psa je 45-50 cm, sučky 40-45 cm, a hmotnosť sa pohybuje okolo 15-20 kg. Telo je ľahšieho, avšak pevného rámu, s dlhším chrbátom a stredne hlbokým hrudníkom. Hlava je úmerná telu, očné zloženie tvoria tmavé mandľové oči, uši sú nasadené nad rovinou oka a sú priliehavé, stredne dlhé. Nos býva čierny. Chvost je nasadený pod rovinou chrbta a počas práce sa môže šabľovito zužovať smerom nahor. Srsť je 2-5 cm dlhá, hustá a priliehavá; na chrbte, krku a chvoste je dlhšia, podsada je hustá a prítomná po celý rok. Farbenie je jednofarebné - čierne s pálením.
Celkové linie tela môžu pripomínať dobermana, avšak kopov je menší, robustný a vytrvalý so silnou kostrou a výrazným spojením tela a srsti s tým, že srsť je menej dlhá než u niektorých iných plemien.
Povaha a temperament
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý pes s výrazným orientačným zmyslom a výraznou schopnosťou vytrvalo sledovať teplú stopu hodiny. Je hlasný na stope a má výrazný lovecký pud, preto sa používa najmä na lov diviaľ a škodnej zveri. Je odvážny, sebavedomý, vytrvalý a nezávislý; k vodcovi je lojálny a ku rodine milý a prítulný. K cudzím ľuďom býva rezervovaný, no nie agresívny. Kopov je dobrý strážca a zároveň vhodný ako pes pre aktívnu rodinu.
Je to pes jedného pána s potrebou kontaktu s ľuďmi a s obmedzeným prístupom k iným zvieratám doma. Musí byť vychovávaný už od šteňaťa, pričom násilie a tvrdosť nie sú vhodné. Výcvik vyžaduje dôsledný, trpezlivý a láskavý prístup s jasnými hranicami. Vhodné je zapojenie skúseného poľovníka, ktorý umožní psovi zúčastniť sa lovu a zároveň poskytnúť mu dostatočné duševné a fyzické vyžitie.
Využitie
Kopov sa používa predovšetkým ako poľovnícky pes na diviačiu zver, aj ako farbiar. Vynikajúci nos ho predurčuje na dohľadávanie všetkej raticovej zveri a dokáže sa vyrovnať aj s inými farbiarmi. Okrem poľovníckeho využitia je vhodný ako strážny pes a ako pes pre aktívnu rodinu. Je skôr vhodný do podhorských a horských revírov, no dokáže pracovať aj na rovinách a vo veľkých húštinach.
Vzhľadom na charakter a temperamentu je potrebné zohľadniť, že kopov potrebuje veľa pohybu a zamestnania. Pri výcviku je dôležitý dôsledný a citlivý prístup. Dobre zvláda dohľadávanie postrelenej zveri a sledovanie stôp aj na dlhé vzdialenosti.
Starostlivosť a zdravie
Srsť je krátka a nevyžaduje zložitú starostlivosť; česanie 1-2× týždenne stačí, v období línania je potrebné častejšie česať. Uši a oči treba pravidelne kontrolovať a čistiť, aby nedochádzalo k zápalom. Pri starších jedincov sa môžu objaviť nádory mäkkých tkanív a stav ľahšie ovplyvniť kĺbovú výživu proti dyspláziám. Okrem toho treba pravidelne kontrolovať zuby a udržiavať hydratáciu a kvalitu stravy. Celoročne vonku je možné s vhodnou výbavou búdy, ale treba mať na pamäti ochranu proti chladu a dažďu.
Kŕmenie by malo zohľadňovať vek, hmotnosť a aktivitu psa. Komplexné krmivá s vysokým podielom mäsa sú vhodné pre aktívnych psov; pre BARF je potrebné vypracovať vyváženú kŕmnu dávku s dostatkom minerálnych látok a vitamínov.
Bonitácia a skúšky
Na zaradenie do chovu je potrebné absolvovanie bonitácie exteriéru a vykonanie skúšok poľovnej upotrebiteľnosti. Absolvovanie všetkých skúšok potvrdí vyššiu spoľahlivosť psa v praxi. Bonitácia je otvorená jedincov starších než 12 mesiacov a zahŕňa vyhodnotenie exteriéru a testy odvahy. DNA test je tiež súčasťou podmienok pre zápis do plemennej knihy.
Záver a poznámky
Toto národné plemeno Slovenska vzniklo na širokom genetickom základe, pričom v 20. storočí prešlo viacerými etapami šľachtenia. Jeho eventualita uznania FCI v roku 1963 potvrdila význam tohto duriča pre poľovníctvo i kultúrnu identitu krajiny. Dnes je slovenský kopov jedným z najvýznamnejších duričov v strednej Európe a naďalej si udržiava výnimočné pracovné a exteriérové vlastnosti.