Bernský salašnícky pes, známy svojím mohutným, svalnatým telom, má korene hlboko v švajčiarskom regióne, konkrétne v okolí Bernu. História tohto plemena siaha k molossom a mastifom, pričom sa verí, že práve tieto starodávne typy psov zohrali úlohu pri vzniku bernského salašníckeho psa. Z historických dokumentov vieme, že sa tieto psy začali v 20. storočí označovať ako „Durrbächler,“ podľa hostinca v mestečku Dürrbach, kde sa pravidelne objavovali na dvore. Prvýkrát sa verejne prezentovali na výstave v roku 1902, čo prispelo k zvýšeniu ich popularity. V roku 1907 bol dokonca založený Švajčiarsky klub Durrbach, ktorý si za cieľ stanovil čistokrvný chov plemena. K premenovaniu na „bernského salašníckeho psa“ prispel profesor Albert Heim, ktorý sa zaslúžil aj o prvý štandard plemena.
Bernský salašnícky pes pochádza zo švajčiarskeho kantónu Bern, odkiaľ tiež dostal svoje meno. Pôvodne bol alpskými pastieri využívaný ako univerzálny farmársky pes, ktorý slúžil nielen na stráženie stád s majetku, ale aj k ťahanie bremien. O presnom pôvode plemena nič nevieme, ale predpokladá sa, že bernský salašnícky pes vznikol krížením miestnych psov s Molos alebo mastifmi, ktorí sa sem dostali spoločne s Rimanmi už v prvom storočí pred naším letopočtom. Berňáčik tak žije na švajčiarskych farmách viac ako 2000 rokov. Koncom 19. storočia sa miestne chovatelia začali viac zaujímať o chov a zachovanie svojich národných plemien a väčšej pozornosti sa tak dostalo aj miestnym horským psom. Prvý chovateľský klub plemena bol založený v roku 1907 a v tej dobe bol tiež spísaný plemenný štandard. Po prvej svetovej vojne sa bernský salašnícky pes začal rozširovať aj do iných európskych krajín a potom aj do Ameriky. Druhá svetová vojna bola pre chov psov veľkú ranou a nejedno plemeno sa ocitlo na pokraji vyhynutia. Tiež bernský salašnícky pes vtedy prežíval najhoršie obdobie vo svojej histórii. Po skončení vojny sa však chov podarilo úspešne obnoviť a početné stavy chovných jedincov sa začali opäť navyšovať.
Bernský salašnícky pes - také pomenovanie dostal len nedávno tento druh psíka. Veľká čierno-bielo-hnedá guľa chlpov, ktorá Vás bude mať rada nadovšetko. Jeho predkom bol bernský domáci pes, ktorého pôvod a zmeny však nie sú doteraz známe. Tento druh psíka sa stal populárnym od 20. storočia. Kedysi slúžil ako ťažný alebo pastiersky pes na salaši, no dnes je to výborný spoločník pre ľudí. V meste Bern vo Švajčiarsku bol prvýkrát ustanovený štandard bernského salašníckeho psíka a to od roku 1907. Od roku 1907 mu bol udelený taktiež názov “Bernský salašnícky pes.“ Psík teda zatiaľ nemá dlhú "oficiálnu" históriu.
Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. Povráva sa, že bernský salašnícky pes môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý, čo platí najmä vtedy, ak povel považuje za zbytočný. Ako veľmi inteligentný a sebavedomý pes rád spochybňuje niektoré príkazy, no trpezlivosťou a odmenami sa dá jeho temperament dobre zvládnuť. Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes.
Bernský salašnícky pes je obľúbený pre svoju pokojnú povahu a pozitívny vzťah k životu. Tento veľký pes je vždy dobre naladený a pre svojho pána by urobil čokoľvek. Pretože je prirodzene poslušný, vnímavý a inteligentný, nie je problém ho vycvičiť. Berňáčik má "mäkkú" osobnosť a výcvik musí byť vedený za pozitívnu motiváciu a odmeny. Cenenou vlastnosťou je jeho vynikajúci vzťah k deťom. Tiež voči ostatným psom a iným zvieratám je berňáčik bezkonfliktné a vychádza s nimi dobre.
Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes. Bernský salašnícky pes je tiež vhodný aj pre rodiny s deťmi, nakoľko je k nim tolerantný a má k nim blízky vzťah. Vďaka svojej dobromyseľnej a priateľskej povahe sa bernský salašnícky pes stal jedným z najpopulárnejších salašníckych psov na svete. Ako rodinný pes je verný svojim blízkym po celý život, a je mimoriadne lojálny a oddaný. Vďaka vysokému prahu dráždivosti reaguje na podnety prostredia mimoriadne pokojne. Agresívne správanie je tomuto ľudomilovi absolútne cudzie. Napriek vrodenej ostražitosti sa útoku bernského salašníckeho psa netreba obávať. Môže sa dokonca stať, že niektorí predstavitelia tohto plemena privítajú zlodeja s vrtiacim chvostom. O to viac je obľúbený ako rodinný pes, ktorého chov je bezpečný aj v rodine s malými deťmi. Kričiace alebo blázniace sa malé deti tohto kľudného psa z miery nevyvedú. Psík si pozornosť detí a hranie sa s nimi užíva.
Bernský salašnícky pes je atraktívny nielen svojou povahou, ale aj vzhľadom. Typická je jeho trikolóra: dominantná čierna farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, pričom symetrická biela lysinka sa tiahne od čela po ňufák. Na hrudi je biela náprsenka, biele labky a špička chvosta. Na lícach má hnedo-červené znaky, ktoré sa môžu objaviť aj nad očami a na labkách.
Vzhľad Bernský salašnícky pes je všeobecne dobre známy veľký pes s dlhou srsťou. Silná hlava s výrazným stopom pomerovo zodpovedá zvyšku tela. Tmavo hnedé oči mandľového tvaru majú dobre priliehajúce viečka. Stredne veľké, trojuholníkové uši sú nasadené vysoko po stranách hlavy. Silný, svalnatý krk je stredne dlhý. Kompaktný trup je silný a pevný s dobre vyvinutými svalmi. Končatiny sú silné a rovné s pevnými kosťami. Huňatý chvost dosahuje minimálne po päty. Bernský salašnícky pes má dlhú, hustú vlnitú, mierne zvlnenú srsť. Farba srsti je temne čierna s hnedočerveným pálením a bielymi znakmi.
Samice dosahujú výšku 58-66 cm a váhu okolo 45 kg, zatiaľ čo samci merajú 64-70 cm a vážia približne 55 kg. Dospelý jedinec má výšku v kohútiku 58-70 cm a dosahuje priemernú hmotnosť 30-55 kg.
Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány. Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje tento pes dostatok priestoru, ideálne s dvorom. Nie je vhodný pre mestský byt, a keďže mladé psy majú slabšie kĺby, prvý rok by sa mali vyhýbať schodom. Na výlety sa vždy rád pridá a obľubuje mentálne výzvy - hlavolamy sú ideálnou voľbou.
Srsť potrebuje pravidelné česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia aj denne, aby si zachovala zdravý a lesklý vzhľad. Dôležitá je aj starostlivosť o uši, oči a pazúriky, aby sa predišlo infekciám.
Priemerná dĺžka života je 8 až 12 rokov. V minulosti sa chov zameriaval skôr na vzhľad a povahu než na zdravie, čo spôsobilo dedičné ochorenia. Skôr než si šteňa prinesiete domov, je dôležité zabezpečiť správnu stravu. Chovateľ vám ochotne poradí s výberom granúl alebo iného typu stravy. Ideálne sú granule s vysokým obsahom mäsa, bez obilia, kukurice a sóje. Ak pes dostáva BARF, je nutné zistiť, či na túto stravu nie je navyknutý. Ak váš pes trénuje, treba zohľadniť množstvo odmien pri nastavovaní kŕmnej dávky.
Bernský salašnícky pes patrí medzi krátkoveké plemená a v porovnaní s inými psami rovnakej veľkosti má kratšiu priemernú dobu dožitia. Tiež problémy s pohybovým aparátom sa u tohto plemena vyskytujú už v pomerne ranom veku. Medzi typické problémy patrí dysplázia bedrového kĺbu, osteochondritídy, artritída alebo poruchy krížového väzu. Tiež rôzne druhy rakoviny sa u bernského salašníckeho psa vyskytujú omnoho častejšie ako u psov iných plemien a patrí medzi hlavné príčiny úmrtí.
Bernský salašnícky pes patrí medzi veľké plemená psov. Dosahujú v kohútiku výšku približne 64-70cm a váhu okolo 45-50kg (samozrejme aj viac či menej, záleží aj od chovu a konkrétneho jedinca) sú to naozaj veľké psíky. Tieto psíky sa dožívajú približne 8 až 12 rokov no v priemere to je 9. Jeho mohutné telo je pokryté huňatou čierno-bielou srsťou s hnedými prvkami. Na nohách, na hrudi, na lícach a nad očami môžete vidieť červenohnedé sfarbenie. Rovnako aj srsť je potrebné aspoň raz za týždeň prečesať, počas jari je potrebné aj častejšie pretože tieto psíky viac pĺznu. Ak by ste rozmýšľali nad tým, že by ste ho chceli chovať v byte, pripravte sa na poriadnu dávku chlpov. Taktiež potrebuje časté venčenie, jeho pôvod je na salaši čo mu aj v krvi zostalo. Takže leňošenie na gauči mu ku zdraviu veľmi neprospieva.
Priemerná dĺžka života bernského salašníckeho psa je 8 - 10 rokov. Šteňatá sa niekedy narodia so zajačou perou alebo rázštepom podnebia. Dospelí jedinci bojujú s takými chorobami, ako sú: dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, degeneratívna myelopatia, torzia žalúdka, progresívna retinálna atrofia, von Willebrandova choroba, epilepsia, steroid-dependentná meningitída, renálna dysplázia, glomerulonefritída, entropium, ektropium.
Bernský salašnícky pes je citlivý na vysoké teploty. Vtedy je dobre jeho pelech vybaviť podložkou, ktorá podporuje reguláciu telesnej teploty počas teplých dní. Tieto štvornožce si vyžadujú pravidelné česanie kefou (dvakrát týždenne). Častejšie je to v období pĺznutia. Srsť má tendenciu sa uzliť. Udržať ju v dobrom stave pomôže napr. FURMINATOR Undercoat deShedding hrablo pre dlhosrstých psov - Large a FURMINATOR kefa Dematting Tool pre psov a mačky. Problémy so srsťou si všimnete najmä v okolí uší. Je dobré ju trochu skracovať.
Bernské psy majú veľkú chuť do jedla, ale nesmú sa prekrmovať. Krmivo pre veľké plemená bude dobrou voľbou. Ak sa opatrovateľ rozhodne pripravovať jedlo sám, mal by zvážiť ich doplnenie vápnikovými a vitamínovými prípravkami, ktoré chránia kĺby.
Bernský salašnícky pes je veľké, dlhosrsté, trojfarebné, harmonické a vyrovnané plemeno. Meno má podľa názvu osady Dürrbach a pôvodne bol používaný ako strážny a ťažný pes na sedliackych dvoroch a v špeciálnom postroji ťahal malé dvojkolesové káry. Podobne ako Bernardýn vie vyhľadávať ľudí v lavínach a závejoch. Podľa klasifikácie FCI patrí medzi švajčiarske salašnícke psy bez pracovnej skúšky. Pomer výšky v kohútiku k dĺžke tela je asi 9:10. Telo má skôr zavalité s výškou v kohútiku u psa 65-70 cm, feny 58-66 cm, a s hmotnosťou medzi 45 až 65 kg. Plemeno je ľahko rozpoznateľné vďaka trojfarebným znakom (čierne, hnedočervené pálenie a biele). Väčšina tela je čierna, líca, nohy a škvrna okolo oka má hnedočervené pálenie. Oči sú tmavohnedé, uši trojuholníkové, jemne zaoblené, vysoko posadené. Chvost je bohato osrstený čierny a na konci biely, v pokoji zvesený, v pohybe vznášajúci sa na úrovni chrbta.
Vhodným miestom pre chov tohto veľkého plemena je rodinný dom so záhradou. Proti chovu v byte hovorí aj jeho prirodzená vrodená potreba po voľnom pohybe, ktorá je typická pre bernského salašníckeho psa. S radosťou sa zúčastňuje na dlhých prechádzkach. Kto nechce tohto psa chovať ako strážneho psa, nájde v ňom aj príjemného rodinného psa, ktorý s potešením postráži bezpečnosť celej rodiny. Deti si môžu získať pevné miesto v jeho veľkom psiom srdci.
Najrozšírenejší zo štyroch plemien švajčiarskych salašníckych psov sa v posledných desaťročiach výborne osvedčil aj ako spoločenský pes. Dá sa odporučiť aj rodinám s malými deťmi, nakoľko napriek svojmu medvediemu vzhľadu je to dobrák od kosti, pokojný a veľkorysý. Deti má veľmi rád a dokonca je voči nim (niekedy až príliš) ochranársky. Má stredný temperament a pôsobí dojmom pokojného siláka. Sú to psi na prvý pohľad veľmi pôvabní, roztomilí a snáď nie sú krajšie šteniatka než práve bernského salašníckeho psa. Berňáci sú priateľskí a nekomplikovaní, v dospelosti spravidla pokojní a rozvážni. Majú veľmi výraznú mimiku a ich pohľady vedia zdeliť momentálnu náladu a pocity. Chcú robiť radosť a sú právom považovaní za spoľahlivých rodinných a sprievodných psov. Nemajú tendenciu preberať vedenie v rodine, a teda ani nebývajú problémy s agresívnym správaním k niektorému členovi rodiny. Nepretekajú zbytočným temperamentom a sú pomerne prispôsobiví a tolerantní.
Bernský salašnícky pes, taktiež známy ako „berňáčik“, je jedným z najobľúbenejších plemien psov na svete. Jeho popularita pramení z jeho vernosti, priateľskej povahy a impozantného vzhľadu. Tento veľký, trojfarebný pes je ideálnym spoločníkom pre rodiny, ktoré mu dokážu poskytnúť dostatok priestoru a aktivity.
Kŕmenie
Bernský salašnícky pes, rovnako ako ostatné veľké plemená, rastie veľmi rýchlo vo veku 4-7 mesiacov, čo spôsobuje náchylnosť k ochorení pohybového ústrojenstva alebo zlému vývinu kostí. Šteňatá preto potrebujú vysoko kvalitné, nízkokalorické krmivo, ktoré zabráni ich príliš rýchlemu rastu. Ideálny je pomer 22-24 percent bielkovín a 12-15 percent tuku. Kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do viacerých denných jedál. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí na úrovni aktivity psa. F.C.I. Standard Nr. 45 / 05. 05.
Pred zaobstaraním určite myslite aj na to, že to naozaj nie je lacná záležitosť. Cena šteniatka sa pohybuje od 500€ a kľudne aj viac ak by ste chceli šteniatko s PP. Pri kúpe odporúčam zvážiť skôr kúpu šteniatka s PP, aby ste predišli dedičným chorobám a iným problémom u tohto druhu psíka. S PP nemáte síce 100% isté, že psík nebude mať žiadne choroby, ale viete aspoň jeho rodokmeň, rovnako viete aj aký zdravotný stav majú rodičia tohto psíka a pod. Pri kúpe sa určite opýtajte, či má daný psík povinné očkovania a povinné odčervenie. Cena psíka, starostlivosť, veterinár, lieky, kŕmenie a špeciálna kĺbová výživa by Vás mohla výjsť a pravdepodobne aj výjde drahšie ako pri kúpe menších plemien.
Práve preto je dôležitý výber správneho krmiva. Aktuálnymi trendmi vo svete stravovania pre psíkov je barf alebo varená strava. Výhodou týchto spôsobov stravovania je to, že presne viete čo svojmu psíkovi dávame do misky. Misku vieš vždy prispôsobiť psíkovým potrebám. Ak je napríklad tvoj psík alergický na kuracie mäso, jednoducho mu dáš bravčové, hovädzie a pod. Vďaka surovej strave psík bude mať čistejšie a zdravšie zuby. Psíkovia môžu mať lepšie vybudovanú imunitu, krajšiu srsť, pevnejšie svaly, a majú menej vnútorných parazitov. Ak neviete ako začať s touto stravou, odporúčam Vám vyhľadať priamo výživového poradcu pre psov, ktorý sa týmto dvom metódam venuje. No ak sa Vám nepozdávajú tieto dve metódy, určite sa spýtajte vášho zverolekára na kvalitné granulky. Radi pečiete pre svojich psíkov?
Prostredie
Tieto psíky fakt nie sú malé a určite nepatria do bytu. Bernský salašnícky pes sa najlepšie cíti vo väčšom prostredí, na dvore, na záhrade, a všade kde sa môže poriadne vybehať a zahrať. Hry a zábava to je preňho ako stvorené. Obdarujte svojho psíka väčším priestorom a rôznymi hrami, a on Vám to určite rád oplatí svojou láskou :) Nie je to gaučový typ, určite sa poteší ak ho zoberiete na nejakú túru alebo dlhšiu prechádzku.
Bernský salašnícky pes nie je vhodný na chov v byte a najlepšie mu preto bude pri rodinnom domčeku so záhradou v malom meste alebo na vidieku.
Výcvik a výchova
Hoci je to veľmi slušný a mierumilovný psík, aj napriek tomu potrebuje aspoň základnú výchovu poslušnosti. Odporúča sa aspoň 20 minút denne, prístup by mal byť citlivejší a teda nepoužívať tvrdú ruku. Mohlo by to mať negatívne výsledky. Výchova a výcvik tohto plemena nebýva prevažne náročná pretože je veľmi učenlivý. Ak by ste mali s výcvikom problém, odporúčame vyhľadať cvičiteľov, ktorí Vám určite radi pomôžu.
Je primerane temperamentný, a ak bol od malička správne vedený (socializovaný a vychovávaný), t. j. citlivo, láskavo, ale absolútne dôsledne, je aj dobre ovládateľný. Miluje deti a je k nim priateľský a trpezlivý. Vo všeobecnosti jeho výchova nepredstavuje žiadne zvláštne problémy a úspešne ju zvládne aj začiatočník. Samozrejme, ak rešpektuje požiadavku absolútnej dôslednosti. Manipulácia s b.s.p. však musí byť vždy láskavá, neznáša hrubé zaobchádzanie. Stáva sa bojazlivým, bojazlivým a zakríknutým a na takéhoto psa, ktorý by mal byť vždy šťastný a veselý, aby potešil svojho majiteľa, je potom veľmi smutný pohľad.
Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes.
Zdravie
Je to dedičná choroba a preto jej treba venovať väčšiu pozornosť. Je označovaná ako dysplázia bedrových kĺbov. Táto choroba sa prejavuje hlavne u veľkých plemien psov a určite ste už počuli, že ňou trpia hlavne Nemecké ovčiaky.
Torzia: Jednou z najväčších chorôb a porúch u bernských salašníckych psov je choroba syndrómu dilatácie a torzie žalúdka. Dilatácia alebo zväčšenie žalúdku napríklad vodou alebo krmivom môže byť predstupňom torzie žalúdka. Torzia je pretočenie žalúdku. Pri tomto ochorení psíka je nutné navštíviť zverolekára.
Priemerná dĺžka života bernského salašníckeho psa je 8 až 12 rokov.
Škola Zvierat - Bernský salašnícky pes
Moja osobná rada: Bernský salašnícky pes je naozaj očarujúci veľký pes s nádhernou mohutnou trojfarebnou srsťou. Je to veľký kamarát nie len s dospelými ľuďmi, ale vie si urobiť veľký citový vzťah s deťmi. Prostredie pre tohto psíka by malo byť určite väčšie aby sa tam cítil dobre. Výcvik je rovnako dôležitý, veď predsa nechcete neposlušného a nevychovaného psa, stačí raz za deň sa mu venovať a určite uvidíte po čase veľké výsledky na jeho správaní a poslušnosti. Je naozaj zaujímavé, ako psík vie, čo od neho chcete, keď máte dobrý vzťah. Ale aj napriek tomu zvážte kúpu tohto psíka pretože toho spapá naozaj dosť. A rovnako aj starostlivosť je o niečo drahšia a keďže by mohol mať v budúcnosti problémy s kĺbmi nešetrila by som na liekoch alebo na zverolekároch či cvičiteľoch. Poslušný, spokojný a zdravý psík je jedna z tých najlepších vecí, čo Vám môže život priniesť.