Ako vieme, ako sa v skutočnosti psy cítia? Očividne sa ich nemôžeme opýtať a keďže majú inú reč tela a hlasové vyjadrovanie ako človek, nie je vždy zrejmé, čo sa odohráva v ich chlpatej hlavičke. Máme dve základné stratégie. Prvá, môžeme pokračovať v pozorovaní psa, jeho reči tela a správania. Psia reč tela môže byť na prečítanie dosť zložitá, pri interpretovaní jeho správania musíme zvážiť jeho pozadie. Potrebujeme brať do úvahy prostredie (napríklad pes dychčí, aj keď mu je teplo aj keď je v strese) a vnímať všetky časti jeho tela ako komplex.
Ako vyzerá vystresovaný pes?
Vo všeobecnosti pes dychčí, aj keď nie je teplo, vyhýba sa očnému kontaktu, drží hlavu alebo celé telo nízko pri zemi, kňučí, aj keď nie je zranený, oblizuje si nos a tlamu, aj keď nič nežral, vidno mu bielka na očiach, stiahne chvost medzi nohy, alebo ho drží rovno v stuhnutej polohe. Môžete povedať, že Váš pes je zahltený stresom, ak zostane zmrznuto stáť, utečie alebo začne bojovať. Niektoré psy odpovedajú na stres pasivitou a tichosťou, s extrémnym stresom ich pohyb a prejav zamrzne. Pes, ktorý cíti úzkosť, sa dokonca môže pokúšať vyliezť na svojho majiteľa v snahe nájsť oporu. Iné psy začnú byť zúrivé, vzrušené, začnú pobiehať dookola bez zjavného dôvodu. Tieto psy sa spoliehajú na seba, aby sa cítili bezpečne, skenujú svoje prostredie a preukazujú neschopnosť relaxovať.
Niektoré obzvlášť bojazlivé psy sa budú snažiť odohnať niečo, čo pokladajú za nebezpečné, a to štekotom a skákaním. Nezáleží na tom, či je to naozaj nebezpečné. Nesnažte sa navodzovať situáciu, kedy pes bude "čeliť strachu". Podceňovanie alebo ignorovanie strachu nespôsobí, že strach odíde preč. Ak strach psa ignorujete alebo ho nútite mu čeliť v snahe dokázať, že to teda vôbec nie je nebezpečné, idete nesprávnou cestou.
Pre objasnenie ponúkame príklad z ríše ľudí. Povedzme, že sa bojíte myší. V snahe pomôcť Vám sa Váš priateľ rozhodne zamknúť Vás v izbe plnej týchto zvieratiek. Možno začnete kričať, možno odpadnete, možno sa budete snažiť myši zadupať ... Možno toho bude na Vás priveľa a prejdete do katatonického stavu. Bez ohľadu na to, ako budete reagovať, čo si asi budete o danom priateľovi myslieť? Verili by ste mu opäť? Pravdepodobne nie. A u Vášho psa je to rovnako. Prejavy bojazlivého správania je potrebné brať seriózne a pracovať s nimi opatrne a starostlivo. Môže to trvať desiatky možno aj stovky a viac príjemných a pozitívnych opakovaní, aby ste napravili jednu nepríjemnú skúsenosť. Ak máte pocit, že Váš pes má viac než len mierny problém so strachom, mali by ste kontaktovať odborníka na psie správanie, aby Vám pomohol.
Hnev a šťastie v reči tela
A čo hnev? Psy sa potýkajú s hnevom z približne rovnakých dôvodov ako ľudia - pretože stratili niečo, čo chceli, napr. hračku, jedlo, pozornosť. Možno ste už videli svojho psa mrmlať, vrčať, robiť strnulé pózy, prudko na Vás dívať - prípadne ak všetko toto zlyhalo, začne skákať, trhať veci či dokonca hrýzť. A ako vyzerá šťastný pes? Šťastný pes má uvoľnený prejav tela. Ma tendenciu pristupovať bokom a jašiť sa. Jeho chvost figliarsky poskakuje sem a tam, oči sú otvorené a žiarivé, uši pekne stoja nahor alebo uvoľnene ležia a ich sústredenie ľahko prechádza z jedného bodu na druhý. Pamätajte však, že aj šťastné emócie môžu psa zahltiť a preťažiť. V tomto prípade môže prejavovať známky stresu či dokonca zúrivosti.
Napríklad v prvej minúte, ako prídete domov, Váš pes je šťastný, že Vás vidí, ale tiež môže začať skákať na Vás, pišťať, ťažko dychčať, vypliešťať oči alebo len jednoducho pobehovať okolo Vás vyjadrujúc jeho šťastnú energiu pohybom. Šťastná reč tela je vždy fajn, ale - a toto je dôležité - pamätajte, že ak je pes preťažený jeho emóciami, nie je v stave začať pracovať / trénovať, až kým sa neupokojí.
Jeden z najužitočnejších indikátorov šťastia alebo rozrušenia v podaní reči tela je správne pochopenie toho, ako Váš pes normálne vyzerá pri rôznych príležitostiach a za rôznych okolností. Ak viete, ako Váš pes vyzerá, keď sa spolu zaoberáte jeho obľúbenou činnosťou, napr. hrou s loptou, potom poznáte, ako vyzerá, keď je šťastný. Ak ste videli svojho psa, ako sa správal, keď sa vystrašil na ulici, tak potom viete, aká je jeho reč tela, keď sa bojí.
Druhou možnosťou, ako interpretovať správanie Vášho psa, je predstaviť si, že je to batoľa. Povedzme, že Váš pes sa správa hyperaktívne. Práve ste ho vypustili z klietky po nočnom spánku. Stále sa moce okolo, žuje Vaše veci a možno Vás pošťuchuje. Zoberie Vašu topánku a uteká s ňou preč. Ak by toto robilo Vaše batoľa, čo by ste si mysleli? Pravdepodobne, že vymýšľa, nudí sa. A aké by bolo riešenie? A čo tak toto: Váš pes sa správa hyperaktívne, ale bol vonku celý deň, videl ľudí, hral sa s loptou v parku, bol s inými psami. Mal večeru a Vy sa teraz chcete pozerať na telku, ale on neprestáva pobehovať. Nosí hračky, pošťuchuje vás!
Ako teda konajúť, ak interpretujeme správanie bez kontextu? Ak v jednom prípade máme psa unudeného a v druhom unaveného - oba majú rovnaký problém a rovnaké známky správania, ale riešenie je rozdielne. Aké je teda riešenie? No predsa uložiť do postele / zavrieť do klietky, dať mu príkaz "Miesto!", pozberať hračky, aby ho nerozptyľovali. Ak pozeráme len na správanie a emócie bez kontextu, je viac než isté, že ho nebudeme riešiť správnou cestou.
- 1. Naučte sa pochopiť emócie Vášho psa.
- 2. Veda ukazuje, že psy môžu pochopiť ľudské emócie pomocou zraku, sluchu aj čuchu - čuchová zložka je doposiaľ nedostatočne preskúmaná, no ukazuje zaujímavé možnosti.
- 3. Ak je psa vystavený strachu, reaguje naň rôzne signály - napríklad občas aj zdvihnutím obočia u šteniat, čo býva spätne pozorovateľná reakcia v procese domestikácie.
Preto je dôležité brať varovné signály vážne a pracovať s nimi opatrne. Ak máte pocit, že Váš pes má viac než len mierny problém so strachom, mali by ste kontaktovať odborníka na psie správanie, aby Vám pomohol. A čo hnev? Psy sa potýkajú s hnevom z približne rovnakých dôvodov ako ľudia - pretože stratili niečo, čo chceli, napr. hračku, jedlo, pozornosť. Môžno ste už videli svojho psa mrmlať, vrčať, robiť strnulé pózy, prudko na Vás dívať - prípadne ak všetko toto zlyhalo, začne skákať, trhať veci či dokonca hrýzť.
Ako vyzerá a ako budovať pozitívnu reč tela pri šťastí a zvládaní stresu
Šťastná reč tela je vždy fajn, ale pamätajte, že ak je pes preťažený emóciami, nie je v stave začať pracovať alebo trénovať, kým sa neupokojí. Odporúčania pre tréning zahŕňajú rozpoznávanie rôznych situácií a ich správne zvládnutie - napríklad učenie "Miesto", socializáciu a postupné desenzibilizovanie na spúšťacie podnety. Ak má pes problém s separačnou úzkosťou, je vhodná postupná expozícia a trpezlivý prístup; úplný odchod z domu by mal byť postupný a pokojný, bez vyvolávania paniky.
V prípade agresívneho správania je dôležité identifikovať spúšťače: bolesť, choroba, zlé socializovanie, zlé výcvikové metódy, alebo stresové podnety ako neznáme prostredie alebo priveľká spoločnosť ľudí či iných psov. Správny prístup zahŕňa opatrný tréning, desenzibilizáciu a vedomú spoluprácu so skúsenými odborníkmi. Nie je správne vyvolávať paniku alebo trestanie - treba zachovať pokoj a jasne ukázať, čo sa od psa očakáva.
VÁŠ MAZNÁČIK JE TAJNE V STRESE! 😨 5 VAROVNÝCH PRIEZNAKOV
Príklady a praktické kroky na zvládanie strachu a agresie
Najlepšia prevencia je v prvom rade rozpoznanie a pochopenie spúšťačov. Pri stretnutí s neznámymi psami sa vyhnite očnému kontaktu, postavte sa bokom a používajte pokojný hlas. Ak pes vyzerá, že sa pripravuje konflikt, zvoľnite rýchle a agresívne zásahy a radšej sa vzdialte. Pri útokoch pomáha, ak používate bariéru (tašku, dáždnik, bundu) a postupne cúvate. Po prípadnom kúsku okamžite ranu vyčistite a vyhľadajte lekársku pomoc; incident nahláste príslušným orgánom.
Ak sa púšťate do tréningu proti agresii, začnite so základnou poslušnosťou (sadni, miesto, k nohe, pusť, stop) a postupne desenzibilizujte psa na triggers. V spolupráci s odborníkom môžete budovať sebavedomie psa aj vaše vlastné, čo vedie k lepšiemu zvládaniu krízových situácií. Rozprávanie s psím trénerom, psychológom alebo špeciálnym terapeutom problémových zvierat je dôležitou súčasťou riešenia a často skracuje čas potrebný na zmenu správania.