Keď sa k Vám nasťahuje šteniatko, spravidla sa nachádza v procese fázy socializácie. Už s tretím týždňom života sa začína tzv. fáza socializácie. Až do konca tejto fázy, čo je asi šestnásť týždňov, sa psy nazývajú šteniatkami. Fázu socializácie môžeme ešte rozdeliť do dvoch vzdelávacích úsekov: prvá citlivá fáza, ktorá predstavuje veľmi formujúci úsek, prebieha už u chovateľa. Dôležitým obdobím, ktoré u Vás môže šteniatko prežiť, sú však aj tretí a štvrtý mesiac života, aby ste šteniatku pozitívnym spôsobom priblížili jeho prostredie a jeho spolubývajúcich. Najdôležitejšia časť citlivej fázy socializácie je medzi tretím a piatym týždňom života. Šteniatka sú čoraz aktívnejšie a začínajú preskúmavať svet okolo búdky. Pri tom sú šteniatka v tomto období naprogramované na pozitívne emocionálny stres a začínajú rovnako vnímať nové aj známe objekty a živých tvorov. O to dôležitejšie je, aby v tomto už takmer formujúcom období získavali zo svojho okolia čo najviac pozitívne podnety. Okrem toho vzniká u šteniatok „obraz sveta“ na základe každodenne novo získavaných skúseností a v rámci normálne uchovávaných podnetov. K tomuto obrazu sa môže pes počas života ešte dlho vracať a lepšie tak zvládať nové situácie. U zodpovedného chovateľa žijú šteniatka vnútri a vonku. Získajú tak možnosť ohmatať si rôzne predmety a podklady. V tomto období by si mali prejsť aj prvými skúsenosťami, ako je napríklad jazda autom a ponechanie osamote. Počas socializácie šteniatok je tiež veľmi dôležité, aby mladé psy nadobudli pozitívne skúsenosti s dospelými psami. Iba tak spoznajú aj hranice. Je dôležité, aby šteniatka už u chovateľa spoznali rôzne podklady a získali skúsenosti formou učenia sa.
Keď sa k Vám šteniatko nasťahuje vo veku osem týždňov, fáza úplnej bezstarostnosti sa uňho skončila. V tomto veku sú zvedavosť a opatrnosť zhruba vyvážené. Teraz je na Vás, aby ste šteniatku dali možnosť získavať všetky ďalšie skúsenosti jeho vlastným tempom a nebojácne. V ideálnom prípade už máte možnosť niekoľkokrát navštíviť svoje šteňa v priebehu týždňov pred jeho nasťahovaním. Môžete tak nadviazať prvé spojenie a už teraz si vybudovať určitú dôveru. Sú to dobré predpoklady, aby ste s ním neskôr mohli ďalej pracovať. Dajte šteniatku po jeho nasťahovaní niekoľko dní, aby si zvyklo. Následne je správny čas vytvoriť čo najpestrejšie prostredie s pozitívnymi zážitkami. Mnohé z neskôr žiaducich prejavov správania sa a návykov Vášho psa majú svoj základ v období, ktoré bude teraz nasledovať.
Keď si kupujete šteniatko po prvýkrát, môže Vás množstvo informácií a návodov, možností alebo požiadaviek občas premáhať. Nebojte sa však svoje šteniatko socializovať. Nie všetko nemusíte urobiť alebo ukázať už v prvom týždni. Orientujte sa podľa toho, čo sa šteniatko už naučilo u chovateľa, a stavajte na tom pomaly a hravo. Ako pri všetkom platí aj tu: požadovať, ale nepreťažovať!
Navyknite svoje šteňa už od prvého dňa na podložku, na ktorom má vykonávať svoju potrebu. Neskoršia prevýchova môže byť veľmi ťažká. Ak sa napríklad teraz naučí vykonávať potrebu na dlaždičky, môže sa Vám stať, že neskôr, minimálne keď to nejde dostatočne rýchlo alebo keď je veľmi nahnevané, bude potrebu neustále vykonávať na tento povrch.
V tejto fáze je tiež veľmi dôležité naučiť šteniatko potlačiť hryzenie. To nie je vrodené a musí sa to naučiť do 18. týždňa života. Šteniatka sa to učia pri hre so svojimi súrodencami z vrhu, ako aj pri styku s nami, ľuďmi. Ak je šteňa počas hrania sa s Vami príliš surové, zapískajte nahlas a hru prerušte. V žiadnom prípade by ste pri tom šteniatko nemali potrestať, pretože to môže trvalo poškodiť vzťah založený na dôvere.
Už počas socializácie svojho šteniatka nastavte pravidlá, ktoré majú neskôr platiť. Smie pes neskôr na pohovku? Ak nie, nebude chápať, keď si ho ako nežné malé šteniatko vezmete so sebou na pohovku a neskôr sa rozčúlite, keď sa na ňu celkom prirodzene uloží. Je snáď nejaká izba, do ktorej pes neskôr nemá vstupovať? Máte nejakú jedovatú rastlinu, ktorú šteniatko nemá ohlodávať? Dajte šteniatku už od prvého dňa jasne najavo, že táto izba alebo táto oblasť s rastlinou je tabu. Premyslite si preto už pred nasťahovaním šteniatka, čo by ste mu radi dovolili a čo nie. Na tomto zozname potom môžete pre šteniatko spísať pravidlá správania sa.
Vo fáze socializácie je tiež veľmi dôležité, aby šteniatka spoznali čo najviac rôznych ľudí a iných tvorov. Práve pri človeku mu treba okrem iného ukazovať rôzne vekové skupiny a pohlavia. Podľa veku sa človek pohybuje a správa celkom odlišným spôsobom. Veľký muž s fúzmi a klobúkom vyzerá úplne inak ako malá žena s dlhými blond vlasmi. Napríklad psy, ktoré vo fáze socializácie nespoznali žiadnych mužov, budú voči nim v živote vždy trochu zdržanlivé a opatrné. Možné typy, ktoré by malo šteniatko spoznať: mužov a ženy všetkých vekových skupín, mužov s bradou a bez nej, deti od bábätka po tínedžera, ľudí s paličkou, dáždnikom, dlhým plášťom, sukňou, uniformou, ľudí na vozíku, ľudí rôznej farby pleti a ešte veľa ďalších. Samozrejme je tiež pekné a zmysluplné, keď dostanú šteniatka možnosť spoznať iné zvieracie druhy. Pritom však nedáva veľký zmysel ukazovať šteniatku v zoo zápach tigra či nosorožca. Oveľa pravdepodobnejšie je, že so svojím psom stretnete na prechádzkach koňa s jazdcom. Kontakty sa snažte plánovať podľa svojej životnej situácie. Pri stretnutiach s inými psami ale majte na pamäti, že mimo vlastnej svorky neexistuje žiadna tzv. ochrana šteňaťa. Akékoľvek negatívne zoznámenie so psami v tomto veku formuje Vaše šteniatko na celý jeho život. Nájdite si preto suverénnych dospelých psov, ktorí Vášmu šteniatku určite, ale priateľsky ukážu jeho hranice a naučia ho tak normálne sociálne správanie.
Pri socializácii šteniatka je ďalšou dôležitou úlohou jeho habituácia. Rozumie sa tým navyknutie šteniatka na podnety prostredia a všedné predmety. Väčšinu z toho, ako napríklad lúky, stromy, kríky, polia a domy, by mali šteniatka poznať už od chovateľa. Ale aj veľa vecí, ktoré sú pre nás samozrejmé a ktoré už takmer vôbec nevnímame, môžu byť pre malé šteňa desivé. Oboznámte ho preto s veľkým pokojom a trpezlivosťou s čo najviac ďalšími podnetmi prostredia. Šteniatko by malo okrem iného spoznať autá, nákladné vozidlá, ihriská, potoky, slnečníky, stoly, stoličky a poklopy kanálov. Aj vo všednom živote je veľa predmetov, ktoré ešte len musí spoznať. Otestujte vždy najprv na väčšiu vzdialenosť, či mu napríklad fén, holiaci strojček alebo vysávač naháňajú strach alebo nie. Aby ste ho na tieto prístroje navykli, najlepšie je používať ich v prvých týždňoch vždy úplne samozrejme. Ak by prejavovalo strach, zväčšite vzdialenosť od príslušného prístroja a snažte sa od neho odradiť šteniatko krmivom alebo hrami, kým daný zvuk neakceptuje ako samozrejmý vedľajší hluk. Potom môžete vzdialenosť zmenšiť.
Práve v prvých mesiacoch v novom dome tak šteniatko preskúmava svoje prostredie zvedavo a neskúsene. Rado tiež všetko berie do papuľky, aby si to celé dookola požuvalo. Pri tom môže byť veľmi užitočné (a predovšetkým to môže byť ochrana šteniatka) zriadiť výbeh pre šteňa alebo prepravku pre psa. Ideálne sa s ňou oboznámi ešte u chovateľa. Prepravka alebo koterec by sa nemali používať ako trest pri nežiaducom správaní, ale mali by slúžiť ako výchovná pomôcka. Mali by preto stáť na nejakom mieste, kde sa môže šteniatko zapájať do každodenného rodinného života. Prepravka ponúka bezpečnosť, ak si potrebujete nakrátko odskočiť k telefónu alebo dverám a šteniatko medzitým napríklad nesmie do oblasti, ktorá je tabu. Ak si šteniatko zvyklo na prepravku a prijalo ju aj ako miesto na spanie, možno ju napríklad používať aj na cestách alebo v práci ako únikové miesto pre psa. Táto potom psovi ponúka istotu známeho miesta a Vy môžete psa podľa potreby v prepravke zaistiť. Alternatívu predstavujú košíky pre psov alebo deky, na ktoré psa vycvičíte.
Koniec fázy socializácie neznamená koniec učenia. Vaše šteniatko nemusí za tento krátky čas spoznať všetko možné. Nájdite si pre seba a svoj všedný deň tie najdôležitejšie zážitky a so svojím šteniatkom ich v pokoji dokonalo zvládnite. Aj po dovŕšení svojho štvrtého mesiaca života je mladý pes otvorený novým skúsenostiam a je pripravený ďalej sa učiť. Nové situácie teraz niekedy vyžadujú z Vašej strany trocha viac trpezlivosti a času. Pri tom Vám pomáha vzťah založený na dôvere, ktorý ste vybudovali v prvých dvoch mesiacoch. Pokračujte s trpezlivosťou a vytrvalosťou ako doposiaľ a ukážte svojmu mladému psovi nové a aj už známe dojmy. Zároveň je dobré mať v prípade otázok alebo problémov kedykoľvek k dispozícii nejakú kontaktnú osobu. Zohľadnite preto návštevu nejakej psej školy. Môžete sa tak spoločne so svojím mladým psom naučiť základné povely a posilniť zameranie na Vás.
Ako dokonale socializovať SVOJHO PSA!
Rozhodnutie prijať nového psa do domácnosti by malo byť dôkladne premyslené. Nový pes v dome znamená radosť, ale aj možné adaptačné problémy. Predtým, ako sa definitívne rozhodnete, overte si, ako vaše súčasné zviera reaguje na iné domáce zvieratá v rôznych situáciách. Ak je vaše domáce zviera v neutrálnom prostredí dušou spoločnosti, vyskúšajte, ako bude reagovať na druhé domáce zviera vo vašom vlastnom dome. Pozvite na návštevu priateľa so psom. Ďalším krokom bude vstup "cudzieho" psa na územie vášho domáceho maznáčika. Samozrejme, neustále sledujte správanie oboch domácich zvierat a venujte osobitnú pozornosť domácemu psovi.
Druhým krokom pred zavedením druhého psa do domácnosti je príprava domácnosti. Každé zviera by malo mať svoj vlastný bezpečný priestor s pelechom a miskami. Obom psom tiež poskytnite ich vlastné hračky a doplnky. Obaja vaši štvornohí miláčikovia musia mať pocit, že majú v domácnosti svoj vlastný kútik, kde majú právo na oddych a relaxáciu.
Prvé stretnutie medzi domácim psom a novým zvieraťom by sa malo uskutočniť na neutrálnej, ale bezpečnej pôde. Obaja štvornohí miláčikovia nech sú na vodítku alebo výcvikovom lane. Je dobré požiadať člena domácnosti alebo niekoho známeho, aby pomohol psy predstaviť. Vyhnite sa náhlym pohybom, emocionálnym výbuchom, snažte sa ich nerušiť. Nechajte im čas, aby spoznali vôňu toho druhého a čítali reč jeho tela.
Zavedenie druhého štvornohého miláčika do vášho domova si, podobne ako každá zmena v živote, vyžaduje trpezlivosť a odhodlanie. Aj keď už pravdepodobne máte pre svojho nového domáceho miláčika nakúpené hračky, počkajte s ich hádzaním na jeho posteľ. Schovajte aj doplnky vášho psa. Nechajte zvieratá, aby sa navzájom spoznali, namiesto toho, aby ste sa sústredili na vzájomné odoberanie hračiek. Ak chcete svojich psov doma zamestnať a uvoľniť, zvoľte si pamlsky na žuvanie. Na prechádzky môžete chodiť s oboma zvieratami spoločne, v prípade dospelých psov sa to dokonca odporúča. Vyhnite sa však tomu, aby ste zvieratá držali na krátkom vodítku, aby chodili vedľa seba.
Keď máte v dome nového psa, musíte mať na pamäti základné pravidlo - od začiatku sa k zvieratám správajte rovnako. Je veľmi dôležité, aby ste všetku svoju pozornosť nesústredili na nového člena domácnosti. Nezneisťujte sa ním a na druhej strane sa vyhnite tomu, aby ste vyčítali len domácemu psovi. Pri spoločných hrách rozdeľujte povely rovnomerne, rovnako ako aj pamlsky. Kým sa vaši štyria psi navzájom stopercentne neskamarátia, vyhýbajte sa vzájomným hrám, ktoré by mohli vyvolať túžbu po súperení a následne agresiu.
Samozrejme, môže sa stať, že sa vaši psi nebudú mať hneď radi. Nový majiteľ sa môže cítiť napätý a nervózny zo zmien. Na druhej strane, domáci pes môže pociťovať žiarlivosť, že jeho opatrovateľ mu už nevenuje 100 % svojej pozornosti. Nezabúdajte však, že nie každé správanie, ktoré sa vám zdá agresívne, ním aj je. Ak sa jeden z nich bude usilovne snažiť zobudiť druhého, nebuďte prekvapení, ak budete z postele počuť vrčanie. Aj po rokoch spoločného života si môžu domáce zvieratá navzájom vysielať tieto varovné signály. Zvlášť dôležité je vziať si jedného zo psov na ruku. Ak tak neurobíte, môžete konflikt len vyostriť. V situácii, keď sa vás zmocnia nervy, priveďte oboch psov späť k sebe a nechajte ich vykonať povel "sadni" alebo "stoj".
Ak do svojho domova privádzate druhého dospelého štvornohého psa, odporúčame, aby ste ho od začiatku venčili spoločne. Situácia je trochu odlišná, keď sa rozhodnete zaviesť šteňa do domácnosti s dospelým psom. Obaja vaši štvornohí zverenci potrebujú úplne inú starostlivosť. Mal by sa často prechádzať, ale tieto prechádzky sú zvyčajne krátke. Batoľa nie je zvyknuté na dlhé prechádzky a ešte nemá takú výdrž a odolnosť ako jeho starší kolega. Na druhej strane dospelý pes s trvalým pobytom sa neuspokojí s niekoľkominútovou prechádzkou. Bude vyžadovať, aby ste s ním chodili na solídne prechádzky, často spojené napr. s tréningom aportovania alebo hrou s inými domácimi zvieratami.
Ak sa rozhodnete adoptovať šteniatko, bolo by lepšie, keby bol pes, ktorý u vás žije, už dospelý a vyrovnaný. Odporúča sa, aby vekový rozdiel medzi zvieratami bol približne dva roky. Zoznámenie šteniatka so starším psom nebude najvhodnejším riešením. Štvornohý senior potrebuje pokoj a ticho a hopsajúce šteňa ho bude obťažovať.
Premyslené rozhodnutie priviesť si do domácnosti druhého psa môže byť tým najlepším, aké ste mohli urobiť. Ak správne vykonáte proces adaptácie, vaši štvornohí priatelia sa môžu stať skvelými priateľmi a vernými spoločníkmi vašej rodiny. Ak však narazíte na problémy, s ktorými si neviete rady, vyhľadajte pomoc odborníka.
Socializácia psa je jedným z najdôležitejších aspektov jeho výchovy, ktorý ovplyvňuje celý váš spoločný život. Či už máte malé šteniatko, dospelého psa alebo adopťáka s náročnou minulosťou, tento proces pomáha vášmu miláčikovi lepšie zvládať rôzne situácie, ľudí, zvieratá, či veterinárne úkony. Správne socializovaný pes je pokojnejší, priateľskejší a vyrovnaný. Socializáciu vnímajte ako taký výcvik dôvery pre vášho psa. Predstavte si ju ako cestu, na ktorej svojho parťáka naučíte, že svet je bezpečné miesto plné zaujímavých podnetov. Nie je to len o stretnutí s inými psami - ide o celkovú adaptáciu na rôzne prostredia, zvuky, ľudí, predmety a situácie. Psy, ktoré sú dobre socializované, sú menej náchylné na strach, agresivitu či úzkosť.
Najkritickejším obdobím pre socializáciu šteňaťa je tzv. senzitívne obdobie, ktoré trvá približne od 3. do 14. týždňa života. V tomto čase je šteňa mimoriadne otvorené novým skúsenostiam. Neznamená to však, že starší pes už socializáciu nezvládne. Postupnosť je kľúčová.
Začnite v pokojnom a bezpečnom prostredí. Vytvárajte pozitívne asociácie. Každý nový podnet spojený s pochvalou alebo maškrtou upevní pozitívnu skúsenosť psíka s týmto novým zážitkom. Niektoré psy potrebujú pri socializácii špeciálny prístup, najmä ak ide o jedince so sklonom k strachu alebo agresii. Tieto problémy môžu byť dôsledkom zlých skúseností, nedostatočnej socializácie v ranom veku, alebo genetických predispozícií. Je dôležité si uvedomiť, že strach je prirodzená reakcia, ktorá nás chráni pred nebezpečenstvom. Avšak, ak je strach prehnaný, môže obmedzovať kvalitu života nielen vás ale aj vášho psa.
Vždy začínajte v bezpečnom prostredí, ktoré je psovi známe. Môže to byť váš dom/byt, záhradka. Nikdy nenúťte psa do situácií, ktoré ho desia. Napríklad, ak sa bojí iných psov, začnite tým, že sa bude na cudzieho psa (ideálne známeho a dobre vycvičeného) pozerať len z diaľky, kde sa cíti bezpečne. Naučte sa rozpoznať reč tela. Ak váš pes vykazuje známky stresu alebo strachu, vo výcviku nepokračujte.
Agresia u psov taktiež môže mať rôzne príčiny - strach, ochranárske sklony, prejavy dominancie alebo zdravotné problémy. Vždy je potrebné identifikovať príčinu agresívneho chovania.
Odsledujte si, v akých situáciách sa agresia prejavuje. Reč tela je dôležitým ukazovateľom. Sledujte signály ako tuhnutie tela, uprený pohľad, vrčanie, chvost v pozore a zježená srsť za krkom a na chrbte. Nastavte jasné hranice a dodržiavajte ich. Napríklad, niektoré psy môžu prejavovať agresiu a vrčanie pri jedle - keď je niekto blízko ich misky. Ak vrčí, alebo je nepokojný, misku s jedlom mu vezmite, počkajte kým sa upokojí, dajte mu povedal "sadni" a až potom mu ponúknite jedlo. Vždy dodržiavajte rovnaký postup, pokojné správanie = jedlo.
Techniky, ktoré sa používajú na to, aby ste psa naučili zvládať strach alebo agresívne reakcie na určité spúšťače. Ak sú správne vykonávané, môžu byť veľmi účinné, no je dôležité ich používať opatrne. Áno, pokiaľ je proces vedený pomaly a podrobne sledujete reakcie psa. Ak pes začne prejavovať znaky stresu (stiahne uši, cúva, vrčí), je nevyhnutné spraviť krok späť.
Táto technika spočíva v tom, že spúšťač negatívneho správania sa spojí s niečím pozitívnym, napríklad s odmenou. Predstavte si, že váš pes šteká a vrčí na cudzích ľudí. Ak pri každom stretnutí s človekom (na bezpečnú vzdialenosť) psa odmeníte maškrtou, keď ostane pokojný, začne si spájať prítomnosť ľudí s niečím príjemným.
Ak váš pes agresívne reaguje na iných psov, môžete začať tým, že ho na prechádzke necháte sledovať iného psa z veľkej vzdialenosti, kde je pokojný (desenzibilizácia). Keď zostane pokojný, pochválite ho a odmeníte maškrtou (kontra-podmieňovanie).
Ak váš pes reaguje na rôzne podnety veľmi silno (vrčí, šteká, cúva alebo útočí), môže byť pre vás náročné bezpečne zvládnuť socializačný výcvik a výcvikové techniky. Každé plemeno a každý pes je jedinečný a niektoré plemená môžu mať väčší problém so socializáciou kvôli ich temperamentu alebo špecifickým črtám povahy vychádzajúcich z úloh, na ktoré boli šľachtené. Pes, ktorý neprešiel socializáciou, lepšie povedané, adaptáciou na rôzne situácie a podnety, môže byť nervózny, nepredvídateľný alebo agresívny. Predstavte si psa, ktorý nikdy nevidel bicykel - pravdepodobne naň zareaguje strachom alebo štekotom. Socializácia môže byť spoločnou cestou, na ktorej pomôžete svojmu psovi objavovať všetky krásy sveta bez strachu a v pokoji. Čím viac času a trpezlivosti investujete do jeho výchovy, tým lepšie sa vám odvďačí svojou dôverou, pokojom a vrtiacim chvostom.
