Stalo sa vám, že sa váš psík po tom, čo prídete domov z práce od radosti pociká? Alebo sa vždy pociká, keď k vám príde na návštevu niekto cudzí? Neviete si rady s týmto problémom?
Čo je to inkontinencia?
Inkontinencia je odborný názov pre samovoľný únik moču, ktorý je spôsobený nefunkčnosťou zvierača močovej trubice. Ide o nechcený únik moču, o ktorom spravidla psík nemá ani tušenie. S týmto problémom sa môžeme stretnúť po kastrácii prevažne u sučiek. Únik moču sa môže prejaviť už po pár mesiacoch, ale aj po uplynutí niekoľkých rokov.
Príčiny inkontinencie u psov
Jednou z najčastejších príčin úniku moču u sučiek je kastrácia. Jednoducho povedané, hormonálna nerovnováha vedie k oslabeniu hladkého svalstva močovej trubice, ktoré zapríčiní samovoľný únik moču. Stáva sa tak hlavne u veľkých sučiek (s váhou nad 20 kg) a môže sa objaviť v rámci mesiacov, ale aj rokov po kastrácii. V prípade, keď psík urobí doma mláčku z vyššie spomenutých dôvodov, vyhnite sa jeho trestaniu, naozaj za to nemôže. Zvyčajne sa tento problém vyskytuje u šteniat. Dôvodom, prečo sa psík pociká v situáciách, keď je rozrušený (či už od radosti alebo zo strachu), je, že má ešte nedostatočne vyvinuté svalstvo, ktoré je zodpovedné za zadržiavanie moču. Z tohto dôvodu nedokáže zadržať moč a tak sa pociká. S pribúdajúcim vekom si u psa všimnete zmeny v jeho správaní a osobnosti, ale tiež fyzické zmeny. Ak má váš starší pes inkontinenciu, prestane močiť rovnakým spôsobom ako v mladosti. Nemusí si všimnúť, že močí, môže za sebou nechávať mláky moču alebo preň môže byť močenie náročné. Rovnako ako u ľudí, aj u psov sa s vekom mení ich telo: svaly ochabujú a psy už viac nedokážu ovládať rôzne časti svojho tela. U sučiek je pravdepodobnosť rozvinutia inkontinencie vyššia ako u psov a náchylné na ňu môžu byť najmä niektoré väčšie plemená. Sú to napríklad plemená ako boxer, doberman, veľký bradáč, nemecká doga a nemecký ovčiak. Tridsať percent kastrovaných sučiek s hmotnosťou nad 20 kg trpí inkontinenciou. Niektoré zdroje tvrdia, že obezita môže mať vplyv na pravdepodobnosť výskytu inkontinencie, a to najmä u kastrovaných sučiek.
Inkontinenciu môžu tiež spôsobiť skryté ťažkosti s močovou sústavou vrátane zápalu močovej sústavy a cystitídy, infekcie alebo vzniku kameňov (známeho ako urolitiáza). Pokiaľ sú tieto problémy opakované alebo ak prekoná Váš psík ťažký zápal, hrozí tu riziko úniku moču. Problémy môžu tiež narobiť odchádzajúce močové kamienky, ktoré môžu poškodiť zvierač alebo močovú rúru. Toto sa deje najčastejšie u psíkov v pokročilejšom veku. Kamienky radíme vybrať a preskúmať ich zloženie, aby sa predišlo ďalším problémom. Aj tieto neduhy môžu byť príčinou únikov moču. V tomto prípade je nutné najskôr rozkľúčovať a eliminovať príčinu prvotného problému, ktorého následkom môže byť inkontinencia. Môže sa jednať o vyskočenie platničky alebo nejaký úraz. V oboch prípadoch však môže nastať nervové poškodenie tak vysoké, že sa psík s týmto problémom môže stretávať po zvyšok života. Únik moču je tu teda skôr pretlakový. To znamená, že psík jednoducho necíti potrebu močiť a tekutina odteká až v prípade, keď je močový mechúr plný a zvierač už viac nedokáže moč zadržať. Degeneratívne ochorenia sa prejavujú postupne a skôr nemajú riešenie.
Bojácne psy nedokážu pred cudzími ľuďmi svoje močenie ovládať. Pri zoznamovaní sa s cudzími osobami sa skrátka pomočia strachy. Problémy tohto typu mávajú najčastejšie kokeršpanielé. Šteňatá nemajú dostatočne vyvinuté svalstvo, a tak nedokážu udržať moč a počúrajú sa, keď sú rozrušené. S pribúdajúcim vekom a spevnením svalstva obvykle tieto problémy odznievajú. Nemusí to byť len vítanie sa s cudzími ľuďmi, čo u niektorých psov spôsobuje submisívne pomočovanie.
Príznaky a diagnostika
Ak spozorujete, že sa váš psík pocikáva, aj napriek tomu, že je poriadne vyvenčený, je potrebné navštíviť veterinára. Únik moču môže byť zo začiatku nenápadný, od pár kvapiek na podlahe až po poškriabaný pelech ráno po prebudení. Nemusí si však všimnúť, že močí, môže za sebou nechávať mláky moču alebo preň môže byť močenie náročné.
V prvom rade psíka za toto správanie nikdy netrestajte, nerobí to naschvál. Jednoducho po tom, ako sa vyciká, nereagujte na to, zoberte čistiace prostriedky, mláčku utrite a psíka vezmite von. Keď sa následne vyciká von, veľmi ho pochváľte. Submisívne močiace psy nesmiete za ich počurávanie trestať a ani peskovať. Bola by to chyba, ktorá by celú situáciu iba zhoršila. Aj keď vás počínanie vášho psa naštve, prejdite ho radšej bez akýchkoľvek komentárov. Je dobré na psa hovoriť miernym hlasom a nerozčuľovať sa, aby ste rýchlymi či výraznými gestami svojho psa ešte viac nerozrušili. Potom vezmite psa von vyvenčiť.
Ak sa chcete vyhnúť neustálemu utieraniu podlahy doma, môžete ho zoznamovať s návštevou vonku. Ideálne je zoznamovať také psy s novými ľuďmi vonku, všetko by malo prebehnúť v pokoji, bez veľkých emócií. Priateľov skúste požiadať, aby si k vášmu psovi kľakli a nechali ho oňuchať ruku. Rozhodne by sa ale nemali nad psa nakláňať, aby si to pes nevyložil ako hrozbu. Lepšie je si sadnúť blízko psa a dať mu dosť času na priblíženie a zoznámenie sa. Váš citlivý pes potrebuje hlavne vašu trpezlivosť.
Základ je toho psa fakt odsledovať. Vedieť presné situácie, v ktorých to robí. Nie len na návšteve, ale kedy? Má to nejaký spoločný bod? Keď sa mu nevenuje toľko pozornosti, napr.? Urobí to cielene pred vami, či sa schová? V každom prípade, ja na vašom mieste za 1. riadne sledujem psa, za 2. zamyslím sa nad celkovým režimom psa + režim by sa mal +- dodržiavať aj keď psa stráži niekto iný, za 3. pred návštevou riadne vyvenčím, za vyvenčenie vonku veľmi pochválim. Na návšteve psa neustále sledujem, aby som už len v náznakoch na močenie mohla zareagovať. 4. Prehodnotím správanie návštevy voči psovi a nás samotných na návšteve, aby pes dostal patričnú pozornosť, ale zároveň aby tam nebol práve naopak príliš emocionálne vo vytržení a nepretekal mu "stresový kýbliček". Psa by som tam naučila oddychovať + odkladačku na mieste (napr. deka -> ak oddychovať v odkladačke na mieste nevie, nácvik by som robila najskôr doma). A čas strávený na návšteve by som až postupne zvyšovala. Prišla by som len na kratšiu dobu, sledujem psa, dbám na emocionálne primerané zvítanie, venujeme pozornosť aj psovi, ale zároveň tam aj odpočíva na mieste a odchádzam. Nabudúce čas predĺžim.
Liečba a manažment
V závislosti od príčiny inkontinencie prebieha liečba psa rôznymi spôsobmi. Ak ide o svalovú záležitosť, veterinár môže predpísať isté stimulanty, ktoré umožňujú lepšiu kontrolu svalov močovej sústavy. Ak je príčinou inkontinencie nejaký problém psa s močovou sústavou, veterinár môže navrhnúť operáciu na odstránenie prípadných kameňov v sústave, predpísať antibiotiká na liečbu infekcie a pomôže vám vybrať stravu, ktorá podporí zdravie močovej sústavy. Pokiaľ sú tieto problémy opakované alebo ak prekoná Váš psík ťažký zápal, hrozí tu riziko úniku moču. Problémy môžu tiež narobiť odchádzajúce močové kamienky, ktoré môžu poškodiť zvierač alebo močovú rúru. Aj tieto neduhy môžu byť príčinou únikov moču. V tomto prípade je nutné najskôr rozkľúčovať a eliminovať príčinu prvotného problému, ktorého následkom môže byť inkontinencia.
Liečba inkontinencie je veľmi dôležitá, pretože samovoľný únik moču zvyšuje možnosť infekcie močových ciest a rôzne kožné problémy. Vo väčšine prípadov sa jedná o doživotnú terapiu, ale nezúfajte, na trhu sú rôzne lieky a homeopatiká, ktoré pomôžu zmierniť príznaky. O vhodnej liečbe sa treba poradiť s veterinárom. Ale podporiť liečbu môžete rôznymi doplnkami stravy a správnou hygienou.
Radi by sme apelovali na dôležitosť liečby. Bez nej je totiž psík v ohrození života. Zanedbaná pomoc môže viesť až k eutanázii zvieraťa. Problém sa dá v dnešnej dobe ľahko riešiť inkontinenčnými plienkami pre psov, ktoré uľahčia Váš aj jeho každodenný život.
3 minúty, 3 tipy na utorok: Lieky na inkontinenciu u psov
Príbeh z praxe
Podelím sa s vami o príbeh našej suky rhodéskeho ridgebacka Belly (35 kg), ktorá bola vykastrovaná v 5 rokoch zo zdravotných dôvodov a o rok neskôr nám na veterine potvrdili inkontinenciu z dôvodu hormonálnej nerovnováhy. Vyskúšali sme všetky rôzne medikamenty, ktoré nám na veterine ponúkali, ale bohužiaľ vôbec nič nezaberalo. Jej stav sa zhoršoval a z malých nenápadných kalužiek boli ohromné kaluže všade, kam sa dostala. Bolo to zúfalé obdobie ako pre nás pánov, tak hlavne pre Bellu. Jej previnilý výraz za niečo, čo nemohla ovplyvniť, rval srdce. Vedomí si toho, že neliečená inkontinencia spôsobuje ďalšie patálie, sme navštívili viac veterinárov, radili sa všade možne a nakoniec sme našli kombináciu liekov a doplnkov, ktoré jej pomáhajú. Belle je tento rok 10 rokov a niektoré dni sú lepšie ako iné. Veľmi dôležité je dávkovať lieky pravidelne a nezabúdať. Tým ju pomáhame od problému a z Belly je opäť veselý a radostný pes. Ak váš psík trpí únikom moču, nevzdávajte to a nechoďte riešenie.
