Akita Inu je jedno z najstarších psích plemien, ktoré pochádza z Japonska a svoj názov získalo podľa provincie Akita, nachádzajúcej sa na severe Japonska, kde sa predpokladá vznik tohto plemena. Pôvodným poslaním tohto plemena bola pomoc pri love veľkej zveri, ako sú medvede, jelene a divé svine, a zároveň stráženie majetku svojho majiteľa. V priebehu 19. storočia sa akity dokonca zúčastňovali populárnych psích zápasov. V Japonsku vznikla snaha vyšľachtiť ideálneho bojového psa, a preto dochádzalo ku kríženiu s inými rasami, predovšetkým s mastifmi a Tosa Inu. V roku 1910 prišiel zákaz psích zápasov, ale bohužiaľ v tej dobe sa už takmer nevyskytovali čistokrvní jedinci Akit. Roku 1927 vznikol klub chovateľov, ktorí sa pokúsili obnoviť pôvodný chov. Následne sa Akity stali národným kultúrnym dedičstvom Japonska a dodnes sú chovy Akít finančne podporované.
Do sveta, konkrétne najprv do Ameriky, sa Akita dostala vďaka americkým vojakom, ktorí sa vracali domov z vojny. Chovatelia v USA mali iné predstavy o vzhľade a vlastnostiach tohto plemena, takže začalo dochádzať ku kríženiu s mastifmi a nemeckými ovčiakmi. Výsledkom je nové plemeno - Americká Akita. Americká varianta tohto plemena je o niečo väčšia a ťažšia a hlavou skôr pripomína medveďa. Srsť amerických Akít je tmavšia a často aj čierna. Dnes rozlišujeme dve samostatné plemená: Akita Inu a Americká Akita.
Vzhľad a charakteristiky Akita Inu
Akita Inu patrí medzi mohutné, stredne veľké psy s dlhou srsťou a veľmi hustou podsadou. Telo je proporčne vyvážené, má silné kosti a je dobre osvalené. Hlava je široká, oči sú malé, tmavé a hlboko posadené. Uši sú vztyčené. Dobre osvalené končatiny sú silné. Vysoko nasadený chvost je nad telom výrazne zatočený. Hustá podsada chráni psa dobre proti chladu aj dažďu.
Tradične je srsť plavá alebo sezamová (červeno plavá srsť s čiernymi konečkami). Akceptovaní sú aj žíhaní a bieli psi. Podľa štandardu plemena musia mať všetky farby - okrem čisto bielych psov - „uradžiro“. To znamená belavú srsť po stranách papule, na lícach, na spodnej strane čeľuste, krku, bruchu, na chvoste a na vnútornej strane končatín. Srsť je na povrchu tvrdá a hrubá, vďaka mäkkej a hustej podsadě je pes spoľahlivo chránený proti vetru a poveternostným vplyvom.
Výška v kohútiku u psov je 66 - 71 cm a u feny 58 - 66 cm. V dospelosti dosahuje váhu 30 - 66 kg.
Povaha a temperament
Najtypickejšou a najviac oceňovanou vlastnosťou tohto plemena je absolútna vernosť svojmu pánovi. Voči svojej rodine je veľmi lojálna. Zároveň ide o samostatne fungujúce a tvrdohlavé plemeno, ktoré nie je jednoduché ukočírovať, predovšetkým pre neskúsených chovateľov. Jednou z ďalších typických vlastností tohto plemena je dominancia a túžba vládnuť, čo sú opäť vlastnosti, s ktorými si poradia predovšetkým skúsenejší kynológ s notnou dávkou prirodzenej autority.
Akita je dôstojný a lojálny pes, ktorý je skvelým strážcom rodiny. Ide o výborného hlídača nielen ľudí, ale aj budov a záhrad. Pôvodným poslaním tohto plemena bolo chrániť majetok a zároveň asistovať pri love veľkej zveri. Akity sú aj vďaka tomuto spôsobu lovu samostatné a svojehlavé, preto sa odporúčajú pre skúsenejších chovateľov, ktorí im doprajú dôsledný výcvik. Od počiatku je potrebné byť trpezlivý a ideálne disponovať prirodzenou autoritou, vďaka ktorej Akita pochopí svoje miesto v svorke.
Akita je spoločenské psie plemeno, ktoré miluje svoju rodinu. Ak nebude mať dostatok kontaktu s človekom, bude nešťastná a znudená. Pri výcviku je potrebné byť originálny a kreatívny. Akita je tvrdohlavá a je zvyknutá pracovať samostatne. Pri výcviku akity sa hodí notná dávka prirodzenej autority. Akita sa pravdepodobne skôr či neskôr pokúsi o prevzatie vodcovstva v svorke. Aj keď ide o relatívne zložitého psa pri výcviku, učí sa ľahko vďaka vysokej inteligencii. K výcviku je potrebné pristupovať jemne a trpezlivo, minimálne zvyšovať hlas a vyhýbať sa fyzickým trestom. Akity sú veľmi citlivé na akúkoľvek agresiu zo strany človeka, a predovšetkým ak k nej dochádza častejšie, pes sa môže „seknúť“ a prestať spolupracovať.
Akita je pomerne tichý pes, ktorý šteká len vtedy, ak k tomu má dôvod. So svojimi majiteľmi väčšinou komunikuje mručaním a mumlaním. Tieto psy veľmi radi nosia rôzne veci. Aport je pre nich prirodzený a ide o jeden z mála cvikov, ktorý plnia bez väčšieho zaváhania. Vôči cudzím ľuďom sa väčšinou prejavujú zdržanlivo, svoju rodinu sú potom schopní chrániť proti akémukoľvek nebezpečenstvu.
Chov a starostlivosť
Pri výbere šteniatka Akita Inu je dôležité rozhodnúť sa, či chcete priateľa a psa pre radosť, alebo sa budete venovať kynológii. Pre pokračovanie plemena je nevyhnutné trvať na propagácii šteniatok s preukazom pôvodu a jednoznačne odsúdiť chovy bez PP. V praxi si záujemca o šteniatko príde vybrať a obzrieť rodičov. V žiadnom prípade sa neriaďte iba fotografiami na internete - psa je potrebné hodnotiť osobne.
Ak trváte na psovi výstavnom a s perspektívou chovnosti, mali by ste zásadne uprednostniť preukázateľný japonský pôvod rodičov. Chovateľ by mal záujemcovi ukázať všetky šteniatka. Uvidíte tak, či niektorý súrodenec netrpí viditeľnou vadou alebo nie je dlhosrstý. Dlhosrstosť je vylučujúca vada, ktorá v minulosti predstavovala zdravotné riziko problémov so srsťou. Záujemca by mal mať možnosť osobne posúdiť mieru starostlivosti, ktorú chovateľ vrhu venuje, nielen po materiálnej stránke, ale aj v oblasti socializácie.
Šteniatko by nemalo mať viditeľné vady a prejavy choroby. Pri odbere nesmie byť mladšie ako 8 týždňov. Veľmi dôležitá je aj povaha rodičov a šteniatok. Pes nesmie byť bojazlivý. Nezabúdajte, že kupujete dominantného a impozantného psa, nie gaučového pĺzaka. Chovateľ vám predáva budúceho šampióna už v ôsmich týždňoch? Tak na to zabudnite. Nikto v tomto veku nedokáže poznať, akú budúcnosť mu gény pripravili. Ani najrenomovanejší japonskí chovatelia by vám nedokázali vybrať toho zaručene pravého.
Zdravie Akita Inu
Hoci je Akita Inu všeobecne veľmi zdravé plemeno, ako väčšina veľkých psov, aj Akity trpia na choroby pohybového aparátu. Riziko sa dá minimalizovať kvalitnou stravou bohatou na minerály. Medzi ďalšie vyskytujúce sa choroby patrí dysplazia bedrového kĺbu (DKK), progresívna atrofia sietnice (PRA), epilepsia, poruchy štítnej žľazy, autoimunitné poruchy a žalúdočný volvulus. V zodpovednom chove sa však chovné zvieratá testujú na všetky typické choroby plemena, aby sa čo najviac znížilo riziko ochorení. Predpokladom dlhého života psa je nielen zaobstaranie zdravého šteniatka, ale aj jeho druhovo vhodná výživa.
Akity sú náchylné na kožné problémy, napríklad alergické vyrážky. Preto je lepšie vyhýbať sa bravčovému mäsu a krmivám s vysokým obsahom sóje. Odporúča sa hovädzie, jahňacie, divina alebo pštros.
Výživa
Akita má, rovnako ako iní zástupcovia veľkých plemien, rýchly rast a k správnemu vývoju potrebuje kvalitnú a vyváženú nízkokalorickú stravu bohatú na vitamíny a minerály. Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do viacerých denných jedál. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí od veku a úrovne aktivity psa. Pri výbere krmiva by nemala rozhodovať cena, ale kvalita. Je dôležité, aby krmivo bolo vyvážené a poskytovalo psovi všetky dôležité živiny v dostatočnom množstve a v správnom pomere.
Pri výbere krmiva sa vyhýbajte príliš rýchlej zmene. Dajte psovi šancu, aby si v pokoji zvykol na chuť, a doprajte jeho žalúdku potrebný čas na strávenie potravy. Príliš časté zmeny krmiva sú pre organizmus psa často veľmi stresujúce a môžu viesť k hnačke alebo zápche. Preto psa na nové krmivo vždy zvykajte postupne - môže trvať aj týždeň, kým bude prechod na nové krmivo dokončený.
Pohyb a aktivity
Akita nie je hyperaktívne plemeno, ale potrebuje každodenný pohyb a zamestnanie. Nepotrebuje každý deň nové športové a psychické výzvy ako iné plemená psov. Má rada pokojné a dlhé prechádzky. Aj keď nie je až tak aktívna, je potrebné ju brať na prechádzky. Ak má k dispozícii záhradu, bude sa tešiť, pretože jej to prospieva vďaka voľnejšiemu pohybu.
Pri tréningu Akity je dôležité zabudnúť na dril a repetitívne cviky. Tieto slová by sa nemali nikdy vyskytovať v spojení s týmto plemenom. Je to chápavé plemeno a spravidla sa cviky naučí pomerne rýchlo. Majú však svoju hlavu a cviky vám prevedú len tie, z ktorých majú aj oni niečo. Ak máte v pláne vášho chlpatého priateľa vodiť na cvičák, upustite radšej od tejto myšlienky. Ostatní psi budú len zbytočným rozptýlením, ktoré Akitu nepoteší. Ak ho chcete zamestnať, jedinou možnosťou je aportovanie.
Video o výcviku šteniatka Akity | Predškolská starostlivosť o šteniatka | Rady pre šteniatka
Akity sa lepšie budú cítiť v dome s prístupom na záhradu, kde bude mať dostatok priestoru na pohyb. Ak máte vysnívaný domček, dbejte na to, aby bol váš priestor dostatočne oplotený a zabezpečený.
Akita Inu a rodina
Akita je pes so silným charakterom, ktorý potrebuje skúseného majiteľa. Je to hrdý a nezávislý pes, ktorý si vyžaduje dôslednú výchovu a socializáciu už od útleho veku. K deťom z vlastnej rodiny sa väčšinou správa trpezlivo a láskyplne. Na druhú stranu, pokojný pes netoleruje divoké hry s deťmi na návšteve. Aby sa predišlo nepríjemným stretnutiam, nemala by byť Akita ponechaná bez dozoru s deťmi alebo návštevníkmi.
Akita je veľmi spoločenské plemeno, ktoré miluje svoju rodinu. Ak nebude mať dostatok kontaktu s človekom, bude nešťastná a znudená. Hoci ide o stredne veľké plemeno, oproti iným podobne veľkým psom toho zje o niečo menej. Akita je nadšený aportér.
Napriek svojej tvrdohlavosti a nezávislosti je Akita neuveriteľne verným a neochvejným partnerom, bez ktorého sa čoskoro nebudete chcieť zaobísť. V neposlednom rade prispieva k zdraviu vášho štvornohého priateľa aj vhodná starostlivosť o neho.
