Pes je začlenený do skupiny príbuzných zvierat, v ktorej sú vlky, kojoty, šakaly a divo loviace psy. Pes patrí k najstarším, ale aj najvšestrannejším domácim zvieratám. Ľudia vyšľachtili viac ako 400 rôznych plemien psa. Pes patrí do skupiny šeliem, ktoré lovia vo svorkách. Zdomácneného psa nazývame canis familiaris. Existujú a skúmajú sa rôzne teórie o vývoji psa. Jedna z týchto teórií považuje za priameho predka psa vlka, líšku a šakala. Dávny predok nielen psa, ale aj medveďov, lasíc, hyen a mačiek. Chodil po štyroch prstoch a piaty sa zreduvol na pazúr. Mal bližšie k psovi než k akémukoľvek poddruhu vlka. bol predchodca vlka. V rannom oligocéne, pred asi 35 miliónmi rokov, z miacisa vzniklo 40 rôznych dávnych druhov primitívnych psovitých šeliem, ktoré sa podobali na medvede, iné sa podobali na hyeny a najzaujímavejšia boli psovitá šelma podobná mačke. Už vtedy vznikli aj zvieratá podobné dnešnému psovi a tieto jediné boli predurčené na to, aby prežili.
V rannom miocéne, t.j. asi pred 20 miliónmi rokov už existoval pes vzdialene podobný dnešnému. Nazýval sa mesocyon. Z neskoršieho miocénu, pred 10-15 miliónmi rokov, sa našli skameneliny tormactusa. Prvý skutočný canis sa objavil pred piatimi až siedmimi miliónmi rokov. Pes bol v rozličných kultúrach považovaný odlišne. V jednej kultúre ho zabíjali a v druhej kultúre ho uctievali. Bol uctievaný ako nosič ohňa a uctievali ho hlavne africké kmene. Egypťania, Inkovia, Iránci alebo Indovia uctievali psa ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti. Egypťania povyšovali smrť nad všetko ostatné, a preto pre psa to znamenalo veľké ocenenie. Egypťania mali boha Anubisa, ktorý mal psiu hlavu a ľudské telo. Egypťania si psov natoľko vážili že keď nejaký pes zomrel zabalzamovali ho a pochovali ho na zvláštné pohrebisko. Najstarším zobrazeným psom je pes, ktorého môžeme označiť za predchodcu dnešných chrtov. Popri ňom nachádzame zobrazených stavačov, ktoré Egypťania používali pri love zajacov a gaziel. Na bojových scénach nachádzame molosoidných psov, ktorý prenikli do Egypta z Mezopotámie. Rozšíril sa v egyptských domácnostiach chov psov podobných dnešnému jazvečíkom. Predchodcu dnešného Basenjiho, ktorý sa využíval pri love, a takisto aj ako spoločník, no niekedy sa používal ako požierač zostatkov a výkalov. Patrónkou psou v Mezopotámií bola bohyňa Gula. Z vďačnosti jej ľudia nosili vymodelovaných psov z hliny. Psy s veľkou hlavou, podobné dnešným mastifom sa v Mezopotámiii objavili o niečo neskôr ako chrty. Tieto psy slúžili na lov levov a divých svíň, alebo na bojové atrakcie ako bojové psy. Asi pred 1000 rokov pred Kr. v svätyniach boha Asklepia chovali jedince, ktoré pomáhali uzdravovať chorým. Lovec Oriona mal dvoch psov, ktorý sa volali Procyon a Sírius. Boh podsvetia Cerberus mal tri psie hlavy. Pes Maira, ktorá patrila Ikariosovi doviedol jeho dcéru k jeho mŕtvemu telu.
Gréci chovali veľké psy na boj a malé psy pre potešenie. Lovecké psy dovážali z Egypta a Ázie ale nechovali ich cieľavedome. Rímsku Dianu, a boha obchodu Merkúra, sprevádzajú lovecké psy. Ako prvý sa o plemená psov viacej zaoberali Rimania. Väčšinou vlastnili väčšie plemená psov , aby im chránili majetky. Staroveký Rím mal dva druhy zábav - gladiátori a psie zápasy. tieto zápasy mali na vypĺňanie voľného času. Patrónom je dvojročný Jack Russell teriér, ktorý žije so svojím majiteľom Mykhailom Il'yevom, zručným ukrajinským sapérom.
Kedy sa začal spoločný príbeh ľudí a psov? Nielen najlepším, ale aj najstarším priateľom človeka je pes. Naša spoločná história sa začala písať pred desiatkami tisíc rokov. Vďaka analýzam mitochondriálnej DNA vieme, že naši štvornohí priatelia majú jediného spoločného predka - vlka obyčajného. Proces domestikácie pravdepodobne prebiehal vo viacerých vlnách na rôznych miestach. To dokazuje rozsiahla telesná variabilita predkov psa. Predpokladá sa, že pes bol vôbec prvým domestikovaným zvieraťom.
Aby sme pochopili širšie súvislosti, je potrebné priblížiť obdobie, v ktorom sa začalo toto nekonečné priateľstvo. Spolužitie s vlkmi malo pôvod v časoch, keď títo dvaja predátori stáli na opačných koncoch potravinového reťazca. Zatiaľ čo ľudia považovali vlkov za jeden z možných zdrojov potravy, vlky považovali ľudí za neustály zdroj zvyškov koristi. Tým sa mohli pomerne ľahko dostať k mäsu, kostiam a orgánom, čo bol pre nich vždy prirodzený základ ich stravy. Postupne sa začali približovať a chrániť svoju vybranú skupinu ľudských jedincov pred ostatnými nepriateľmi. Mladiatká, ktoré sa dostali na prevýchovu do ľudskej spoločnosti, postupne pomáhali prehlbovať vzťahy medzi ľuďmi a domestikujúcimi sa vlkmi. Nech už vznikla vzájomná symbióza akokoľvek, pomohla obom druhom. Dodnes ukazuje, nakoľko prospešné môže byť spojenie dvoch na prvý pohľad potenciálne konkurenčných druhov. Išlo o jedno z najstarších obchodných partnerstiev, ktoré platí dodnes.
- Genetická podobnosť psa a vlka - 99,9 %.
- Neoténia a jej dopad na správanie psa.
- Postupná diferenciácia úloh psov pri ľudskom hospodárstve - lov, ochrana, ťahanie nákladu.
Podľa moderných skúseností sa pes stal nielen praktickým pomocníkom, ale aj súčasťou kultúry a symboliky. Jeho úloha sa mení od lovca k emočnému partnerovi človeka. Vedomie tejto ceny vedie k rozmanitosti plemien, ktoré dnes poznáme. Z pohľadu evolúcie bol pes víťazom - a dnes je najpočetnejším členom rodu Canis s odhadom približne 1 miliarda jedincov.
V čase, keď ľudia prešli od lovu k poľnohospodárstvu a pastierstvu, pes získal funkcie ako ochrana stád a helper pri práci. Border kólie a kelpie preukázali, ako vrodené inštinkty a vysoká inteligencia umožnili efektívnu manipuláciu so stádom. V severných oblastiach sa pes stal nevyhnutným pomocníkom pri ťažkých podmienkach snehu a rozsiahlych vzdialenostiach - práve tu patria poloslovy ako sibírsky husky, aljašský malamút či samojed.
Molossovia a strážne psy zo Z bojových psov získavali úlohu chrániť majetok a obydlie. Moderné genetické analýzy potvrdzujú, že molossovia majú veľmi staré korene. Zároveň sa ukazuje význam ďalších rolí psov ako vodiacich, asistenčných a terapeutických psov. Tieto línie ukazujú, ako pes dokáže meniť svoje úlohy, no jeho zoznam inštinktov zostáva dôležitým faktorom jeho úspechu v spoločnosti.
Evoluce psa
Viac než len pracovný partner sa pes stáva emočnou kotvou - pomocou oxytocínového receptora (OXTR) a genetických variácií sú psie línie často vhodné pre rolu asistenčných a služobných psov. Tretia vlna domestikácie ukazuje, že pes je nielen spoločník, ale aj emocionálny partner človeka. Emočná opora a terapeutická funkcia psov sú dnes často rovnako významné ako ich tradičné úlohy v love alebo ochrane.
Moderná spoločnosť potrebuje parťáka nielen doma, ale aj v meste. Spoločenské plemená psov (FCI skupina IX) predstavujú paletu plemien, ktoré prinášajú radosť a emočné puto do života ľudí. Patria sem bišóniky, čivavy, mopslíky, kavalieri a pudlíky. Terapeutické psy znižujú stres a zvyšujú pohodu ľudí; vodiace psy pomáhajú nevidiacim, zatiaľ čo asistenčné psy zlepšujú kvalitu života ľudí so zdravotnými obmedzeniami. Policajné plemená ako nemecký ovčiak a belgický malinois ukazujú, že psie vlohy môžu slúžiť verejnému poriadku a bezpečnosti.
Štúdie ukazujú, že rozdiely v genetickej výbave psov v receptoroch oxytocínu ovplyvňujú ich správanie a vhodnosť pre rolu asistenčných a služobných psov. Pes tak po tretíkrát preberá úlohu, ktorá presahuje jeho tradičné poslanie a stáva sa skutočným emočným partnerom človeka. Vzťah človeka a psa je jedným z najdlhšie trvajúcich partnerstiev v histórii a neustále sa vyvíja v kontexte urbanizácie, technológií a kultúrnych zmien.