Kňučanie psa je forma komunikácie, ktorou sa pes snaží vyjadriť diskomfort, potrebu alebo emóciu - či už ide o separačnú úzkosť, bolesť, stres alebo nudu. Mnohí majitelia psov si kňučanie psa vysvetľujú po svojom - niekedy ho okrikujú, potrestajú alebo jednoducho ignorujú. Takýto prístup však môže celý problém len zhoršiť a viesť až k vážnejším problémom so správaním psa. Sledovaním správania našich psov a reakciou na ich potreby predchádzame častému kňučaniu. Ak vaše psy často kňučia a rušia domáci pokoj, máme pre vás rady. Je dôležité pozrieť sa na dôvody, prečo psy kňučia.
Prečo pes kňučí?
Kňučanie môže znamenať bolesť, hlad, alebo stres. Tiež to môže byť žiadosť o pozornosť. Psy kňučia z rôznych dôvodov. Medzi ne patria bolesť, nepohodlie, hlad či stres. Bežné príčiny kňučania zahrňujú bolesť a nepohodlie. Psy tiež kňučia, keď sú hladné alebo pod stresom. Aby sme porozumeli, prečo pes kňučí, treba pozorne sledovať kontext. Kňučanie môže znamenať osamelosť, úzkosť alebo vzrušenie. Psy používajú kňučanie na vyjadrenie svojich potrieb a pocitov. Kňučanie odráža, čo pes cíti vnútorne.
Možné príčiny kňučania:
- Bolesť a nepohodlie: Ak pes cíti bolesť alebo nepohodlie, často to dá najavo kňučaním. Príliš utiahnutý alebo zle tvarovaný obojok môže spôsobovať nepohodlie či dokonca bolesť.
- Stres a úzkosť: Stresovaný pes môže tiež prejavovať nervozitu cez kňučanie. Separačná úzkosť je pravdepodobne jeden z najčastejších dôvodov kňučania (štekania a vytia).
- Hlad alebo smäd: Hladný alebo smädný pes môže kňučať, aby upútal našu pozornosť.
- Nuda alebo frustrácia: Kňučanie môže byť aj znakom frustrácie. Psy, podobne ako ľudia, na frustrujúce situácie reagujú kňučaním.
- Potreba pozornosti: Niektoré psy kňučia, pretože chcú našu pozornosť. Snažia sa kňučaním pritiahnuť našu pozornosť. Mohou tak reagovať na osamelosť alebo nudu.
- Strach alebo neistota: Strach alebo pocit ohrozenia môže viesť k kňučaniu.
- Prehriatie: Kňučanie môže byť aj znakom prehriatia.
- Nepohodlné prostredie: Chladné, tvrdé alebo rušné miesto môže psovi spôsobovať nepohodlie a brániť mu v kvalitnom odpočinku.
Psy kňučanie používajú aj ako nástroj upútanie ľudské pozornosti pri žobranie o potravu. Vynucuje si váš pes pozornosť kňučaním? Je to úplne normálne správanie, taký pozostatok zo šteňací dôb, kedy sa nariekaním dožadoval mamine pozornosti. Ak však kňučí skoro neustále, môže to byť dosť ťažké.
Ako naučiť psa, aby sa nebál sám doma a nepoškodzoval byt?
Ak máte v byte psa od šteniatka, isto je to jednoduchšie, ako učiť novým podmienkam staršieho psa. Skúsenosti mi však ukázali, že každý pes je iný a na každého platí niečo iné. Už od mala psa učte na samotu. Aby ste neboli so psom stále spolu, a zrazu ho nárazovo nenechali 8 hodín samého. Nerobte zo svojej mini neprítomnosti vedu. Nechajte psíka na chvíľku samého, napr. keď ste v kuchyni a on v obývačke. Naučte psa minimálne na pelech, najlepšie na kennelku (klietku). Nechajte psa tam, kde sa cíti bezpečne. Najhoršie je, ak pes je celý deň s vami v obývačke a akonáhle odchádzate, strčíte ho do chodby, kde normálne bežne nebýva a nie je na to miesto zvyknutý. Musíte z chodby najskôr bezpečný priestor vytvoriť.
Stratégie na upokojenie psa a zmiernenie kňučania:
- Fyzická a psychická únava: Najideálnejšie je pred odchodom psa vždy fyzicky a psychicky unaviť. Ideálne sú na to rôzne hry a cvičenia. Pri cvičení pes používa energiu, ktorú by inak použil na správanie súvisiace s úzkosťou. Vyvenčený pes, šťastný pes. Všetko je to o čase, ktorý psovi venujeme - pravidelné venčenie, nové podnety, časté prechádzky, výlety, stretávanie sa s inými psami - to všetko je dôležité, či je pes v byte, dome alebo na dvore.
- Mentálna stimulácia: Obohaťte prostredie psa pomocou tzv. hlavolamov na granule alebo interaktívnych psích hračiek či lízacích podložiek, ktoré stimulujú psíkovi myseľ a pomáhajú mu zabaviť sa aj vtedy, keď nie je fyzicky aktívny. Mentálna stimulácia znižuje frustráciu a tým aj neželané správanie ako je kňučanie.
- Vytvorenie bezpečného priestoru: Riešením môže byť nový, mäkký pelech, ktorý je správne umiestnený na pokojnom mieste v domácnosti.
- Vytvorenie odchodového rituálu: Vytvorte odchodový rituál. Napr. ak nechám psa stáť uprostred miestnosti a odídem, po chvíľke začne plakať. Ale ak odchádzam, keď leňoší na gauči, všetko je v poriadku.
- Nenechávajte psa samého potajomky: Neodchádzajte potajomky. Najhoršia vec pri separačnej úzkosti, čo môžem psovi urobiť je, že sa nepozorovane vyplížim von. On sa potom zobudí a zľakne sa. Nevie, čo sa deje, prečo je majiteľ preč.
- Identifikácia spúšťača: Zistite, čo je spúšťač. Každý pes má iný spúšťač: topánky, bunda, kľúče, zvuk vchodových dverí, nanášanie make-upu, ruksak, nohavice. Ak ide napr. o topánky, naučte psa, že nič neznamenajú. Môžete sa obuť, vrátiť späť na gauč, pozerať Netflix a nič sa nedeje.
- Ignorovanie kňučania (pokým nejde o bolesť): Stavte na ignoráciu. Psovi venujte pozornosť až vo chvíli, keď kňučať prestane. Tým sa naučí, že dostane odmenu, keď nekňučí, a nie naopak. Keď chcete kňučanie umlčať, nemali by ste psa chlácholiť, ani ho upokojovať hladením a maznaním.
- Zamestnanie psa: Skúste psa niečím zamestnať, aby ste ho rozptýlili. Keď začne kňučať, odveďte ho za dvere, akonáhle sa upokojí, pustite ho späť a vydajte povel "sadni" alebo "ľahni". Tým, že sa psom precvičíte niekoľko cvikov, ktoré ovláda, prestane kňučať, pretože pozornosť presunie iným smerom. Môžete ho odmeniť maškrtou.
- Povel "Ticho": Kňučanie môžete zastaviť aj povelom "ticho". Predneste ho pevným a hlbokým hlasom. Nekričte na psa, u niektorých úzkostných psov hnevlivé napomenutie ešte zvýši ich nervozitu. Pokiaľ pes reaguje upokojením, pochváľte ho a dajte mu maškrtu. Tým sa postupne naučia, že poslúchnuť príkaz ticho je pre neho výhodnejšie ako kňučanie, ktorým nič nedosiahne.
- Možnosť voľby a Shaping: Možnosť voľby zjednodušene znamená nechať psa rozhodnúť sa, čo urobí. Ide o tzv. Shaping psa, čo je tréningová metóda, pri ktorej pes postupne dosahuje požadované správanie cez sériu malých krokov. Tréner odmeňuje každé správanie, ktoré sa približuje k cieľu, čím pes postupne „tvaruje“ požadovanú akciu.
- Pozitívne posilňovanie pokojného správania: Nezabúdajte však, že by ste mali odmeňovať pokojné správanie psa (jemná pochvala alebo pokojne podaný pamlsok).
- Masáž: Správne vykonaná masáž môže byť rovnako uvoľňujúca pre psa ako aj pre Vás (za predpokladu, že Vášmu psovi nevadia dotyky).
- Adaptil a ThunderShirt: Adaptil je syntetická substancia, ktorá napodobňuje prirodzené feromóny, ktoré vydávajú fenky, keď sa starajú o svoje šteniatka. ThunderShirt je špeciálny typ „trička“, ktorý plní podobnú funkciu ako zavinovačka u dieťaťa.
- Tréning odchodov a príchodov: Po večeroch alebo cez víkend trénujte odchody a príchody - choďte (hoci len na chodbu alebo aj o poschodie nižšie) na minútu a potom sa vráťte. Potom to zvýšte na 2, 5, 10 minút. Časom choďte nakúpiť na pol hodinu až hodinu, potom do kina na 2-3 hodiny až to postupne natiahnete na celý pracovný čas.
- Pokojný príchod a odchod: To, čo platí pri odchode, platí aj pri príchode. Nevítajte sa s ním veľkým objímaním. Stále buďte v pohode, akoby sa nič nedialo. Bude aj on.
- Konzultácia s odborníkom: Pokiaľ kňučanie pretrváva, je dobré obrátiť sa na odborníka na správanie psov.
Prevencia a dlhodobé riešenia
Niektoré z uvedených metód môžete skúšať doma sami, iné však len pod dozorom skúseného odborníka. V úvodnej fáze riešenia problému nepomáhalo nič, ani meditačná hudba. Keď váš pes vie, že obliekanie bundy, branie kľúčov a nejakej tašky znamená, že sa niekam ide, nemôžete mu to ukazovať pred odchodom do práce. Nemôže si myslieť, že idete niekam bez neho. A tak sa obliekajte, aby vás nevidel, dajte si kabelku k dverám, rovnako ako kabát a bundu, topánky si obujte až vonku. Budete si možno pripadať hlúpo, ale stojí to za to. Keď máte väčší byt, je šanca, že z jeho obľúbeného miesta vás neuvidí kráčať k dverám, keď však máte menší byt ako ja a váš odchod jasne vidí, o to je to dôležitejšie. Mnoho ľudí mi potvrdilo, že to robia a že ich psi sú v pohode. Samozrejme, keď ich samota nestresuje, lúčte sa ostošesť. Myslite však na to, že váš „vystresovaný“ pes si časom toto lúčenie spojí s vašim odchodom a bude to pre neho len horšie. Proste sa pokojne pohybujte po byte, neponáhľajte sa, robte veci, akoby ste nikam nešli, niečo si hmkajte alebo mu pokojným hlasom hovorte, že sa za chvíľku vrátite. Pamätám si na to, ako som na začiatku hneď po zobudení tŕpla, že ma to opúť čaká. Bola som tak v strese, že keď odídem, znova začne to zavýjacie peklo, že sa mi chcelo až plakať a bolo to zo mňa určite cítiť. Nervózny pes, nervózny majiteľ, zlá kombinácia. Psi to cítia. Ak si ľahne a nebude stále behať okolo dverí, je to dobré znamenie. Ďalšia z najčastejšie spomínaných rád, bola: „Nechajte mu niekde v byte jeho hračku, obľúbenú veci či dokonca tričko, aby vás cítil. Alebo po byte rozmiestnite niekoľko granúl či pamlskov.“ V našom prípade, najmä zo začiatku, nefungovalo nič. Keď bol Flash v strese, nič si nevšímal, granulky pohltal za 5 sekúnd a už znova riešil, že je sám. Avšak vyskúšajte, aspoň na chvíľku ho to zabaví. Do tohto momentu ste stále v byte. Najväčší zlom v mojom snažení nastal po objavení aplikácie Alfred. Dovolím si tvrdiť, že mi to zmenilo život. Samozrejme, pokukovala som už dlhšie po nejakej kamere, ale tie kvalitnejšie neboli práve najlacnejšie. Túto aplikáciu si len nainštalujete do dvoch telefónov - ten, ktorý máte so sebou slúži ako „viewer“ a ten, čo je doma ako kamera (odporúčam mať napojené na elektrinu, nonstop snímanie priestoru veľmi vybíja mobil). Môžete sledovať live jeho pohyb po byte a počujete ho (odporúčam zvoliť miesto, z ktorého ho budete najlepšie vidieť, smerom k dverám alebo proste také, ktoré bude vyhľadávať). Podľa jeho správania budete vedieť, či má tendenciu utekať k dverám, či leží a zavýja alebo zbesilo behá po byte, či nebodaj niečo trhá alebo kúše od stresu. A ak ho aj nemôžete sledovať v práci stále, príde vám notifikácia aj s nasnímaním zmeny pohybu. Preto ak napríklad na kamere uvidíte, že hneď po vyjdení z bytu pribehne dverám, znamená to, že nepochopil, čo sa deje. Neakceptoval, že ste odišli. Takto môžete sledovať, čo váš pes robí. Ďalšia rada, ktorá naozaj funguje. Rada, ktorú som dostala až neskôr je: „Nevstupujte do bytu vtedy, keď zavýja alebo šteká.“ Nemôže si totiž myslieť, že keď bude štekať, privolá vás. V jednom takom momente, keď štekanie a zavýjanie nechcelo prestať, som už zúfalá zabúchala na dvere. Samozrejme, mojim cieľom nie je ho strašiť, videla som však na kamere, že to zaúčinkovalo, na chvíľu prestal a od dverí sa vzdialil. Bonusová rada - „nezaspite na vavrínoch“. Neznamená totiž, že ak sa to raz naučí, máte vyhraté. Pretože ak sa stane, že ho napríklad budete môcť brávať do práce alebo jednoducho niekoľko týždňov či mesiacov nebude v byte sám, odvykne si. Zabudne, že je to v poriadku a že sa za pár hodín vrátite. Rovnako buďte obozretní pri zmene bývania. Všetci odborníci vám však potvrdia, že v prvom rade treba byť trpezliví. Na začiatku to môže trvať aj 1-2 mesiace, ako v našom prípade. Psy sú od prírody sociálne stvorenia a vytvárajú si so svojou skupinou silné puto. U psa ktorý je od skupiny oddelený sa spustia automaticky geneticky naprogramované pochody. Tieto pochody slúžia k tomu aby sa čo najrýchlejšie dostal naspäť medzi svojich. Prejavy môžu byť rôzne. Kňučanie, štekanie, zvýšená pohyblivosť, snaženie o prekonanie prekážky teda hryzenie dverí, hrabanie. Všetko sú to úplne prirodzené aktivity pretože pes nie je pripravený na to byť celý deň doma. Napriek tomu že je to u psov úplne normálne, u nás ľudí to až také tolerované nie je. A práve preto musíme nášmu psovi pomôcť a naučiť ho tolerovať, že ho na pár hodín necháme doma samého. Pokiaľ sa jedná o šteniatko alebo o psíka ktorého si berieš domov prvý krát je nutné si stanoviť pravidlá od prvého dňa. Väčšina ľudí sa z nového psíka teší a nechce od neho odísť ani na minútu až pokým sa nemusia vrátiť do práce. A vtedy prichádza šok a pes ostane zrazu z ničoho nič opustený, nevie na ako dlho, prečo vlastne a ani čo sa vlastne bude diať. Niekedy to môže dokonca prerásť až do úzkostnej poruchy. Príznaky môžeš vidieť už pri odchode z domu. Pes rýchlo dýcha, trasie sa, prechádza sa hore, dole, slintá. V tomto prípade je dobré okrem výcviku sa aj poradiť s veterinárom, ktorý mu predpíše lieky proti separačnej úzkosti.
Výcvik šteniatka - Ako naučiť šteniatko chodiť na nočník za 5 minút!
Dôležité upozornenie: Nezabúdajte, že nie je možné, ba dokonca ani žiaduce, aby pes úplne prestal kňučať. Je to jedna z foriem komunikácie, ktorá vyjadruje potreby alebo obavy. Preto v závislosti od toho, či váš pes kňučí v noci alebo keď zostane sám v dome, najprv zistite príčinu takéhoto správania a potom problém vyriešte.