Mnohí rodičia sa stretávajú s dilemou, či nosiť svoje dieťa na rukách alebo nie. Častokrát sú vystavení názorom, že nosením si dieťa zvykne a bude ho to rozmaznávať. Avšak, odborníci aj skúsení rodičia potvrdzujú, že nosenie detí je prirodzenou a prospešnou súčasťou ich vývinu.
Aj Vám sa už stalo, že ste boli v takejto situácii bezradní? Nebojte sa počúvať svoje srdce a svoje dieťa si zoberte do náručia vždy, keď Vám to obom vyhovuje! Ako matka dvojročného syna môžem potvrdiť, že sa medzi nami vďaka noseniu vybudoval veľmi hlboký vzájomný vzťah, boli to ničím nenahraditeľné krásne chvíle pre nás obidvoch. Môj syn sa pri mne vždy maximálne ukľudnil, bol veľmi vyrovnaný, spokojný.
Na základe svojich skúseností môžem tiež potvrdiť, že názory typu „Neber si ho na ruky, lebo sa na to naučí!” sú absolútne nepravdivé. Dovolím si tvrdiť, že ten, kto o tomto presviedča ostatných, nikdy svoje dieťa nenosil… Akonáhle dieťa začne štvornožkovať, chodiť a objavovať svet, jeho potreba tesného telesného kontaktu sa postupne uvoľňuje a začne si užívať samostatnosť, nosenie už vôbec nebude vyžadovať.
Ak plače, zoberte si ho do náručia, ak chce byť s Vami keď niečo robíte, tak si ho uviažte do šatky alebo nosiča. Je odborníkmi dokázané, že nosené deti sú duševne vyrovnanejšie, ich dôvera voči svetu, ako aj odvaha spoznávať nové veci je silnejšia.
Vaše bábätko sa mení zo dňa na deň a zrazu chce byť neustále na rukách? Čo sa deje v 2. mesiacoch? V dvoch mesiacoch sa vaše dieťatko mení pred očami. Z bezbranného novorodenca sa stáva malý zvedavec, ktorý vníma okolie, sleduje pohyby a chce byť súčasťou diania. Fyzická blízkosť je základnou potrebou malého bábätka. Chce vidieť, cítiť, počuť a byť v bezpečí vo vašom náručí. Zároveň je v tomto období čoraz ťažšie a nosenie na rukách vás môže poriadne vyčerpať.
Pri nosení dochádza k dôležitému procesu tzv. „regulácie autonómneho nervového systému“ (ANS). Telo dieťatka sa zosúlaďuje s telom rodiča - pokojný dych, rytmus krokov, teplo a kontakt.
Uspávanie na rukách: Chyba alebo prirodzenosť?
Uspávanie na rukách je častý spôsob, akým uspávame naše ratolesti. Často sa stretávam s tým, že rodičia mi píšu a myslia si, že robia chybu, ak uspávajú bábätko napr. na rukách. Tu je naozaj veľmi dôležité povedať, že uspávanie napr. na rukách nie je žiadna chyba ani zlozvyk. Je to úplne v poriadku. Mnohým rodinám to funguje, dieťatko zaspí rýchlo a cez deň aj v noci spí dobre, nebudí sa príliš často, denné spánky sú pekné dlhé a všetci sú, primerane veku bábätka oddýchnutí.
Na druhej strane si musíme povedať aj ďalší fakt, a to, že v niektorých prípadoch uspávanie na rukách aj nefunguje, prípadne spôsobuje, že sa dieťatko v noci non stop budí na to, že ho rodičia položili. A viete čo? Je úplne v poriadku to zmeniť. Nie, nemusíte dieťatko položiť do postieľky a odísť, už sa nevrátiť. Je milión iných spôsobov, ako to urobiť. Ale vedzte, že je v poriadku zmeniť spôsob uspávania ak nefunguje, vám už nevyhovuje.
Zmeniť uspávanie na rukách na zaspávanie na posteli, či v postieľke viete urobiť rôznymi spôsobmi, v závislosti aj od veku bábätka, či dieťatka. Predtým než začnete, sa však uistite, že máte správne nastavenú spánkovú hygienu, prvky bezpečného spánku, či štruktúru denného spánku. Následne viete postupným uberaním pomoci dieťatko pomaly presunúť z rúk na želané miesto spánku.
Mýty o rozmaznávaní
Myslíte, že svoje bábätko rozmaznáte? Prečo by ste ho chceli nechať plakať, ak ste po ňom túžili a tak veľmi ste sa na neho tešili? Lebo vám to poradili? Lebo tak sa to má robiť? Aby bolo dieťatko stále pri srdci alebo: Prečo ich nosiť >>Možno ste sa aj vy stretli s radou, aby ste svoje bábätko veľmi nenosili na rukách, nebežali k nemu pri každom zamrnčaní, nechali ho aj trochu vyplakať... To všetko preto, aby ste svojho potomka náhodou nerozmaznali.
Ľudia akosi stále veria, že ak budú svoje bábätko často pestovať na rukách a nosiť, bude dieťa rozmaznané, nebude chcieť byť samo a bude stále vyžadovať nosenie. Podobne aj s plačom a našou reakciou naň - ak hneď pribehneme, keď dieťa zaplače, bude podľa presvedčenia mnohých ľudí plakať viac, lebo sa naučí, že plačom si nás privolá.
Napriek tomu, že ide o veľmi hlboko zakorenené názory, ktorými sa mnohí rodičia riadia aj v dnešnej dobe, nie je to celkom tak. Malé bábätko sa v podstate nedá rozmaznať.
Čo ak je to práve naopak?
Podľa mnohých odborníkov a detských psychológov je to vlastne skôr naopak. Dieťa, ktoré zažíva pocity istoty a bezpečia v matkinom náručí a ktorého potreby sú napĺňané v útlom „bábätkovskom“ veku, je neskôr istejšie a samostatnejšie ako deti, ktoré toto nezažili. Okrem toho sa takýmto prístupom, teda primeraným reagovaním na potreby bábätka, buduje hlboký vzťah dôvery medzi dieťaťom a matkou. Dieťa nezažíva frustráciu a stres kvôli (včas) nenaplneným potrebám.
Stačí čistá plienka a plné bruško. „Je nakŕmené, prebalené, no aj tak v tej postieľke stále plače...,“ aj takúto sťažnosť možno často počuť od mnohých mamičiek. Akosi predpokladáme, že bábätko, ktorému naplníme potrebu nasýtenia a dáme mu čistú plienku, musí byť automaticky spokojné a nevyžadovať už nič ďalšie. Takto to ale nefunguje.
Bábätká prichádzajú na svet s veľmi silnou potrebou telesného kontaktu s matkou. Deväť mesiacov boli súčasťou jej tela a potrebujú túto blízkosť aj naďalej, aby sa cítili v bezpečí. Je to úplne prirodzená ľudská potreba a mali by sme na ňu brať ohľad. Vaše nakŕmené a prebalené dieťa nemusí spokojne ležať v postieľke, môže plakať a byť nervózne, lebo mu chýba vaša blízkosť.
Deti nevedia manipulovať
Novorodenci a malé bábätká nedokážu manipulovať, hoci si to mnohí rodičia myslia. Bábätká ale naozaj neplačú preto, aby vás manipulovali a cvičili s vami. Plačú preto, že sa niečo deje, niečo nie je v poriadku. Nedokážu to povedať inak, ako svojím plačom. A vašou úlohou by malo byť prísť na to, čo vášmu bábätku chýba, ak plače.
Plač nie je zlý, je to jediný komunikačný prostriedok vášho bábätka, kým sa nenaučí rozprávať alebo inak naznačovať svoje potreby.
Nech sa vyplače? Ale prečo?
Bežať k dieťaťu zakaždým, keď zaplače alebo ho nechať vyplakať? Dokonca mnohí rodičia nedajú dopustiť na „vyplakávaciu“ metódu ako spoľahlivý prostriedok, ktorý naučí dieťa samé zaspávať. Opäť je to ale chyba. Odborné štúdie a štatistiky ukazujú, že deti, ktoré rodičia nenechávali vyplakať, sú neskôr v živote samostatnejšie a sebaistejšie. V detstve sa totiž naučili, že na ich potreby rodičia reagovali, že ich plač ako jediný komunikačný prostriedok nebol ignorovaný.
Dieťa, ktoré necháte vyplakať, síce po čase naozaj zaspí, naučí sa totiž, že je zbytočné dávať najavo svoje potreby, lebo nikoho nezaujímajú. Jeho potreba vašej blízkosti vás nezaujíma a ono po čase rezignuje a zmieri sa s týmto stavom. Psychológovia varujú pred týmto spôsobom učenia detí samostatne zaspávať, nakoľko môže mať veľmi negatívne dôsledky na psychiku dieťaťa, i na vzťah medzi dieťaťom a rodičom.
Je prirodzené, že si vaše dieťa želá, aby ste pri zaspávaní boli pri ňom. Veľa detí zaspáva v náručí matky, alebo potrebujú, aby ich mama držala za ruku, ležala pri nich v posteli, veľmi veľa detí zaspáva pri dojčení na prsníku. Je to normálne a tak to má byť.
Neopodstatnený strach
Náš strach z toho, že budú naše deti príliš rozmaznané, že si ich naučíme na nosenie na rukách, alebo že budú na nás príliš naviazané, ak ich nenaučíme samé zaspávať, je vlastne strachom vybudovaným touto spoločnosťou. Pritom ľudské mláďa úplne prirodzene potrebuje pozornosť a blízkosť svojich rodičov, najmä matky, aby sa cítilo v bezpečí a mohlo pokojne rásť a objavovať svet.
Nosené deti a deti, ktorých rodičia adekvátne reagovali na ich potreby, bývajú neskôr v živote samostatnejšími a vyrovnanejšími osobnosťami ako deti, ktorým sa tohto nedostalo. Preto pokojne vezmite svoje bábätko do náručia a noste ho. Bežte k plačúcemu bábätku. Nechajte svoje dieťa zaspať na prsníku.
Praktické tipy a pomôcky
Na nosenie novorodencov je ideálna elastická šatka. Viaže sa veľmi jednoducho, poradia si s ňou aj úplné začiatočníčky. Výber pomôcky závisí od vášho životného štýlu a osobných preferencií. Nie je už na nosenie neskoro v 2. mesiaci? Vôbec nie. Práve naopak - bábätko je stále malé, ale už dosť silné na to, aby si nosenie začalo aktívne užívať.
Nosenie poskytuje upokojujúci kontakt, uľahčuje dýchanie a znižuje plačlivosť. Kvalitné nosiče ako Sestrice sú nastaviteľné pre všetky typy postáv.
Zo začiatku vám môže význačným spôsobom pomôcť nosič, aby ste mali voľné ruky. Neskôr zistíte, že bábätko viete položiť z rúk najmä v doobedných hodinách, no s pribúdajúcim časom bude chcieť byť viac a viac na rukách. Je to normálne, pretože dieťatko sa pribúdajúcim dňom prestimulováva viac a chce byť pri vás. Môžete si tiež skúsiť vytvoriť nejaké upokojujúce rituály pred spaním alebo počas nepohody, ako napríklad spievanie alebo jemné hojdanie. Taktiež mu môžete dať mojkáčika alebo plienku, ktoré budú voňať ako vy. Môžete ich skúsiť pokropiť aj materským mliekom. Postupne uvidíte, že sa to bude zlepšovať.
Každý deň s bábätkom prináša nové momenty plné nežnosti, ale aj výziev. Nebojte sa hľadať riešenia, ktoré vám dávajú zmysel a fungujú práve pre vás. Nosenie nie je len praktický pomocník - je to spôsob, ako byť spolu. S pokojom. S istotou.