Poznáte Akita Inu? Názov tejto rasy vám asi veľa nepovie, ak tohto psa nevlastníte vy. Určite si ale spomeniete na emotívny film o vernom psovi Hatchiko, ktorý čakal na svojho pána na železničnej stanici aj po jeho smrti. Akita Inu patrí k najstarším plemenám psov na svete. Doklady o chove možno vysledovať do 15. Psy podobného vzhľadu určite v Japonsku existovali už pred približne 5000 rokmi. Názov Akita je odvodený od japonskej prefektúry Akita, ktorá sa nachádza v severnej časti ostrova Honšú. A taký veľký kultúrny význam ako Akita Inu. Na území Japonska sprevádzal človeka a bol mu pomocníkom a priateľom už pred mnoho tisíc rokov. Najčastejšie záznamy o akitách chovaných vo vznešených rodoch feudálneho Japonska pochádzajú zo 17. storočia. V 17. storočí boli akity využívané na psie zápasy a predovšetkým ako spoločníci pre samurajov. Psy bojovali veľmi často, a preto plemeno postupom času takmer vyhynulo. V roku 1908 psie zápasy zakázali. Postupne sa začala propagovať čistá línia pôvodného - japonského psa a tá sa stala základom dnešnej Akity Inu.
História a pôvod: od Nippon inu po dve línie
Rasa Akita Inu sa v priebehu generácií krížila a vznikli dve línie: Akita Inu a Americká Akita. Spoločnou a identickou históriou ostáva Japonsko ako krajina pôvodu. Chovatelia v USA zostali verní „starému typu“ Akity, kým v Japonsku sa vytvoril iný smer, čo zapríčinilo zásadné zmeny štandardu. Rok 1992 znamenal takmer koniec pre Americkú Akitu na sedem rokov a cieľom bolo redukovať odchovy v odchýlkach od štandardu Japan Kennel Club (JKC). Neskôr sa v USA vytvárala samostatná línia, ktorá sa odlišovala od japonskej. Americká Akita a veľký japonský pes (VJP) majú spoločnú históriu, no sú výsledkom dvoch odlišných chovateľských smerov a štandardov.
Po druhej svetovej vojne američki vojaci priviezli do USA Akity línie Dewa, čo v USA vyvolalo nový chov a popularitu. Na konci 20. storočia došlo k dohode medzi FCI a JKC o vzniku nového plemena Velký japonský pes (VJP) a k rozdeleniu Akita inu na dve samostatné plemená: Akita inu (japonská Akita) a Velký japonský pes (americká Akita). V roku 2000 prebehlo v Českej republike oficiálne rozdeľovanie a posúdenie na medzinárodnej úrovni, k čomu smeroval aj oficiálny zápis do plemennej knihy. Historia KJP a JKC tak umožnili jasné odlíšenie pôvodu a typu.
Vzhľad a variácie: veľký, silný, ušľachtilý
Veľký pes, robustne stavaný, s množstvom hmoty. Hlava je masívna, čelo široké, oči tmavohnedé a trojuholníkového tvaru. Uši sú trojuholníkové, pevne vztýčené a nasadené široko. Krk je silný a svalnatý, trup s rovlinou chrbtom a širokými bedrami. Chvost je vysoko nasadený a nesený nad chrbtom, alebo bokom v trojštvrtinách, s vrchnou časťou zakrútenou nad chrbtom. Srsť je dvojitá: krycí nestúpačná srsť a hustá podsada. Farby srsti: červená, sezamová, s bielou maskou alebo bez nej; biela s určitou rozsiahlosťou bieleho na rôznych častiach tela je tiež bežná. Výška v kohútiku: psy 67 cm, sučky 61 cm (v rôznych zdrojoch sa ponúkajú mierne odlišné hodnoty, no zvyčajne sa hovorí o veľkom ráze).
V Japonsku sa farebné rázy posudzujú s určitou váhou na urajiro - belavú srsť na stranách papule, lícach, spodnej strane čeľuste, hrudníka, tele, chvosta a na vnútornej strane končatín. V Amerike sa dlho chovali všetky sfarbenia s tmavou maskou a štruktúrou strakatosti, čo bolo jedným z hlavných rozkolov medzi typmi. Dôraz na čisto japonský vzhľad viedol k úprave štandardov a postupnému rozdeleniu plemien.
Povaha, inteligencia a výcvik
Akita inu je vyrovnaný, verný, učenlivý a chápavý pes s výrazným sebavedomím a samostatným myslením. Preto je nevyhnuté začať s výchovou a socializáciou už v prvom roku života. Pes vie plniť povely s vysokou presnosťou, ale môže byť pomalší v reakcii kvôli svojej robustnej konštrukcii a CNS. Vychádzanie s ľuďmi vyžaduje dôsledný a láskavý prístup; majiteľ musí určiť jasný reťazec vedenia a stanoviť pevný vzťah medzi členmi svorky. Preto je dôležité privádzať šteňa na miesta s ľuďmi a inými zvieratami, aby si zvyklo na rôzne prostredia a situácie. Socializácia je kľúčová - ak do prvého roku vychovávania chýba, môže nastať tvrdý odpor neskôr. Akita je dominantný pes a v psej svorke býva alfou, čo si vyžaduje správnu hands-on výchovu.
Využitie plemena je široké: canisterapeutické aktivity, canisterapeutická služba a záchranárske úlohy, ale stále najčastejšie slúži ako rodinný spoločník a strážny pes. Aj napriek svojej povesti tvrdohlavosti je Akita naučená zvládať povely a vykonávať ich s presnosťou, avšak vyžaduje trpezlivý a citlivý prístup. Dôraz na hierarchiu v ľudskej svorke zaisťuje harmóniu medzi psom a majiteľom a zabraňuje zbytočnému konfliktu o postavenie v rodine.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Akity sú jednou z najstarších chovaných ras na Zemi a ich zdravotné problémy sú v súčasnosti menej časté, ak sa dodržiava primeraná starostlivosť. Pĺznutie sa objavuje dvakrát ročne, čo si vyžaduje pravidelné kefovanie a čistenie uší. Srsť nevyžaduje špeciálnu úpravu, trimming nie je potrebný; spravidla stačí kefovanie a občasné kúpanie pred výstavou. Očakáva sa primeraná pohybová aktivita, ale akita nie je primárne športový pes - pri vážnych športových disciplínach ako agility či coursing býva jej záujem nízky. Výživa by mala zabezpečiť kvalitné proteíny, dostatok vitamínov a minerálov - u väčších plemien je dôležitá podpora kĺbov počas dospievania. Alergie často súvisia so zlým kŕmením; najbežnejším alergénom býva sója a pre Akitu je dôležité vyberať spoľahlivých dodávateľov krmív.
Pri starostlivosti o zdravie sú potrebné pravidelné veterinárne prehliadky a kontrola hmotnosti. Starostlivosť o srsť zahŕňa pravidelné čistenie a menej časté kúpanie. Oči a uši by sa mali udržiavať čisté, zuby a pazúry pravidelne kontrolované. Mäso a výživa by mala byť vyvážená; niektorí majitelia pristupujú k BARF diéte pod dohľadom veterinára. Cena šteniat sa líši podľa kvality a PP (potvrdenie pôvodu).
Starostlivosť o domov a praktické tipy
Akita nie je plemeno pre úplných začiatočníkov. Vyžaduje pevný a trpezlivý prístup, úzky kontakt s rodinou a jasnú hierarchiu. Pes potrebuje pravidelné prechádzky a zmysluplné aktivity, ktoré mu umožnia využiť vrodený lovecký inštinkt bez nadmerného preháňania. Aj napriek svojej nezvyčajnej veľkosti a spokojnej povahe s rodinou je akita dominantná, a preto je potrebná dôsledná socializácia s inými psami od útleho veku. Správnym vedením a pokračujúcou výchovou sa dá z Akity vychovať spoľahlivý a vernúci spoločník.
Praktické tabuľky a poznámky
| Typ | Hlavné znaky | Praktické poznámky |
|---|---|---|
| Akita Inu (japonská) | vernosť, odvaha, sebavedomie, kludná povaha | potrebuje jemný, dôsledný prístup; vhodný pre skúseného majiteľa |
| Americká Akita | dominancia, ostražitosť, vysoké sebavedomie | viac náročná na vedenie; vyžaduje výcvik na positive motiváciu |
| Všeobecne | veľké plemeno, srsť dvojitá | potrebuje dostatok priestoru a pravidelnú pohybovú aktivitu |
Zaujímavo: kultúrny význam a ikonické momenty
Hachiko, verný pes, sa spolu so svojím pánom stal symbolom oddanosti v Japonsku; jeho bronzová socha v Tokiu pripomína, že existuje aj niečo viac než len honba za materiálnymi vecami. Príbeh Hachika ilustruje silné spojenie psa s človekom a odkazuje na kultúrny význam plemena Akita Inu v období moderného sveta. História plemena tiež zahŕňa dažďo ťažké obdobia, ako sú vojny a nárasty proti psím zápasom, čo prispelo k súčasnému štandardu a rozdeleniu na dva odlišné typy.
Často kladené otázky a praktické rady
- Je Akita vhodná pre aktívnu rodinu? Áno, ale vyžaduje mieru pohybu, socializáciu a pevný vedúci režim.
- Aký je ideálny vek na začatie výcviku? Už v 6.-7. týždni života, kedy sa pomaly začína výchova a socializácia.
- Ako často treba česať srsť? Dve periódy počas roka, najmä počas pĺznutia; nie je potrebné trimovanie.
- Je vhodné mať Akitu v byte? Skôr nie, vzhľadom na veľkosť a potrebu pohybu; vhodnejší dom so záhradou a pravidelnými prechádzkami.
- Čo očakáva majiteľ pri výcviku? Potrebuje jasné vedenie, trpezlivosť a pozitívnu motiváciu, nie donucovacie metódy.
