Poľovné psy: Sprievodca plemenami a ich využitím

Poľovné psy sú neoceniteľnými pomocníkmi pri love, pričom každé plemeno má svoje špecifické vlastnosti a schopnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych plemenách poľovných psov, ich charakteristikách a využití.

Kategorizácia Plemien Poľovných Psov

Medzinárodná kynologická federácia (FCI) rozdeľuje plemená psov do desiatich skupín. Z týchto skupín sa poľovné plemená nachádzajú v skupinách III až VIII.

• Skupina III: Teriéry - Pôvodne chované na vyhubenie hlodavcov a stráženie hospodárskych dvorov. Vyznačujú sa vysokou inteligenciou a zodpovednosťou.
• Skupina IV: Jazvečíky - Pochádzajú z nemeckého krátkonohého chrta Dachsbracke. Sú odvážne, ostražité a obdarené skvelým čuchom.
• Skupina V: Špice a tzv. pôvodné plemená - Väčšina z nich má európske a škandinávske korene. Zvyčajne majú jemnú povahu a ťažko sa cvičia kvôli neochote spolupracovať.
• Skupina VI: Duriče a príbuzné plemená - Pochádzajú od bloodhounda. Sú obdarení dokonalým čuchom a majú sklony k úteku a túlaniu.
• Skupina VII: Vyžly - Všestranne talentovaní lovci, obdarení milou povahou, jemnosťou a priateľským prístupom k ľuďom.
• Skupina VIII: Retrívri, sliediče a vodné psy - Majú zložitú povahu, sú jemné, pokojné, temperamentné a energické.

Duriče a Príbuzné Plemená

Duriče sú psy špecializujúce sa na stopovanie poranenej zveri. Majú dobre vyvinutý čuch a dokážu skvele stopovať zver. Medzi typických zástupcov patria bavorský durič a alpský jazvečíkovitý durič. Rakúsky krátkosrstý durič (Österreichischer Glatthaariger Bracke) patrí medzi najstaršie duričské plemená strednej Európy.

Rakúsky Krátkosrstý Durič

Rakúsky krátkosrstý durič je všestranný poľovnícky pes, ktorý vyniká najmä v práci na stope a dohľadávaní ranenej zveri. Patrí do FCI skupiny 6 - duriče a príbuzné plemená, sekcia 1.2 - duriče strednej veľkosti.

História a Pôvod

Predkovia rakúskeho krátkosrstého duriča súvisia s európskymi duričskými plemenami, ktoré sa vyskytovali v oblasti Rakúsko-Uhorska už v stredoveku. Vyhynutý český durič bol predkom viacerých európskych duričov, známy pre svoju vytrvalosť a výborný čuch. V 19. storočí sa začalo s cielenejším chovom tohto plemena.

Vlastnosti a Charakter

• Skvelý lovecký pes - výborný čuch, vytrvalosť a schopnosť pracovať v rôznorodom teréne.
• Oddaný a lojálny - silne sa viaže na svojho majiteľa, je priateľský a spoločenský.
• Odolný a prispôsobivý - zvládne chladné aj teplejšie podmienky, je fyzicky veľmi odolný.
• Tichý a vyrovnaný - mimo lovu je pokojný a dobre ovládateľný, nie je agresívny ani nervózny.

Vzťah k Deťom a Zvieratám

Rakúsky krátkosrstý durič je priateľský a mierumilovný pes, ktorý dobre vychádza s deťmi. Pri správnej socializácii môže vychádzať s inými psami, najmä ak s nimi vyrastá. Bol vyšľachtený na lov, a preto môže mať tendenciu prenasledovať menšie zvieratá.

Výcvik

• Dôsledný a trpezlivý výcvik - potrebuje jasné pravidlá a dôsledné vedenie.
• Pozitívna motivácia - reaguje najlepšie na pochvaly a odmeny, tvrdé metódy môžu byť kontraproduktívne.
• Socializácia od šteniatka - aby bol dobre vychovaný a zvyknutý na rôzne prostredia.
• Výcvik poslušnosti a privolania - je nevyhnutný kvôli silnému loveckému pudu.

Zdravie a Starostlivosť

Rakúsky krátkosrstý durič je stredne veľký, dobre stavaný a elegantný pes, ktorý je prispôsobený na dlhodobú prácu v náročnom teréne. Medzi bežné zdravotné problémy patria:

• Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu
• Von Willebrandova choroba (VWD)
• Hypotyreóza
• Kožné alergie

Dôležité je zabezpečiť mu kvalitnú stravu a dostatok pohybu. Vhodné sú vysokokvalitné granule pre aktívne plemená s obsahom mäsa nad 50 % a vyváženým pomerom živín. Doplnky pre kĺby a svaly, ako glukozamín, chondroitín a omega-3 mastné kyseliny, pomáhajú udržať jeho pohybový aparát v dobrej kondícii.

Pre Koho Je Vhodný?

• Ste poľovník alebo máte skúsenosti s výcvikom duričov.
• Máte dostatok priestoru a času na aktivity a tréning.
• Hľadáte psa s výbornými loveckými schopnosťami.

Pre Koho Nie Je Vhodný?

• Hľadáte psa do bytu alebo na nenáročné prechádzky.
• Nemáte čas na pravidelný tréning a dostatok pohybu.

Ďalšie Plemená Poľovných Psov

Existuje mnoho ďalších plemien psov, ktoré sa využívajú na poľovnícke účely, pričom každé má svoje špecifické prednosti.

Rhodesian Ridgeback (RR)

Rhodesian Ridgeback bol vyšľachtený v Afrike ako lovecký a strážny pes. Je to vyvážený, silný a aktívny pes s atletickou postavou. Na Slovensku sa využíva hlavne ako spoločenský a rodinný pes.

Nemecké Stavače

Nemecké stavače sú rozšírené plemená kontinentálnych stavačov. Sú to všestranní poľovný psi, ktorí spájajú vlastnosti stavača, prinášača, farbiara aj duriča.

Weimarský Stavač

Weimarský stavač je strieborný krásavec pochádzajúci z Nemecka. Je to všestranný a náruživý zástupca kontinentálnych stavačov. Vyznačuje sa rýchlosťou, silou a vytrvalosťou.

Francúzske Poľovné Psy

Francúzsky poľovný pes predstavuje rozmanitú skupinu plemien, ktoré sa vyznačujú eleganciou, pracovitosťou a vynikajúcimi poľovnými schopnosťami. Medzi známe francúzske poľovné psy patrí Braque de l'Ariege, francúzsky durič a briard.

Braque de l'Ariege

Braque de l'Ariege je stredne veľký poľovný pes s elegantnou stavbou tela. Vyznačuje sa symetrickou stavbou tela, svalnatým telom a výraznou hlavou. Je to plemeno používané pri love, najmä na hydinu. Sú to psy s vynikajúcim čuchom a vyznačujú sa vytrvalosťou a odhodlaním sledovať a nájsť zver.

Francúzsky Durič (Chien Français)

FCI rozlišuje tri varianty francúzskych duričov: biely a čierny (Blanc et Noir), trojfarebný (Tricolore) a biely a oranžový (Blanc et Orange). Francúzsky biely a oranžový durič má bohatú históriu siahajúcu do 19. storočia. Plemeno bolo starostlivo vyšľachtené, aby vynikalo pri love vysokej zveri (najmä jeleňov a diviakov) v rôznorodých terénoch francúzskeho vidieka.

Briard (Brie Sheepdog)

Briardy alebo Brie Sheepdogs boli predtým považované za dlhosrstú odrodu Beauceronov. Obe plemená sú pastierske psy pochádzajúce z Francúzska, plné energie a lásky k svojmu ľudu.

Anglicko-Francúzsky Durič de Petite Venerie

Anglicko-francúzsky durič de Petite Venerie je plemeno loveckého psa, ktoré vzniklo krížením francúzskeho a anglického duriča. Je to dokonalý poľovný pes s jedinečným čuchom. Bezhranične miluje svoju rodinu, ktorej je úplne oddaný. Veľmi dobre znáša aj ďalšie psy a zvieratá.

Rozdelenie Plemien Psov Podľa Využitia

Každé plemeno bolo pôvodne vyšľachtené na určitý účel - od lovu cez pasenie až po spoločenský život. Tento pôvodný účel ovplyvňuje správanie psa, jeho inštinkty, potreby a vhodné využitie.

• Spoločenské psy: Sú vyšľachtené ako spoločníci človeka. Zvyčajne sú prítulné, milé a dobre sa adaptujú na život v rodine.
• Poľovnícke psy: Boli vyšľachtené na spoluprácu s človekom pri love. Sú inteligentní a energickí jedinci, ktorí potrebujú dostatok pohybu, mentálnej stimulácie a jasné vedenie.
• Pracovné a strážne psy: Chránia svojich majiteľov, domácnosti alebo stáda. Mnohé z nich sú zároveň výborní služobní a záchranárski psi.
• Pastierske psy: Tieto psy boli šľachtené na vedenie a ochranu stád.

Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že na malbách či kresbách s indiánskou tématikou sú vo spoločnosti ľudí vyobrazení ochočení vlci. Avšak chov vlkov a ich súžitie s ľuďmi má svoje špecifické špecifiká aj úskalia. Preto rozhodne chov vlkov nebol u indiánov bežnou praxou. Zviera, ktoré sprevádzalo indiánskych lovcov aj strážilo ich obydlia bol v skutočnosti pes. Pes, ktorý sa vzhľadovo síce vlkovi podobal, ale v porovnaní s ním mal inú povahu. Bol to pes plemena, ktoré dnes označujeme ako NAID-Native American Indian Dog. Boli to veľkí, silní psi nápadne podobní vlkom. Títo indiánski psiská dokonca ani neštekali, iba vyli. Krev amerických vlkov im však v žilách nekolovala. Predkovia indiánov si psy priviedli do Nového sveta z Ázie.

Fyzický popis psa (všeobecný, vzťahujúci sa k poľovným psom): Je mohutná nie však prehnane veľká, s dobre vyvinutými lícnymi svalmi. Pri pohľade z boku má byť dĺžka mozgovej časti a dĺžka papule približne rovnaká. Mozgová časť je široká, plochá. Papuľa silná, hlboká pri pohľade zhora primerane široká a smerom k nosu sa zužuje. Pysky sú priliehajúce alebo mierne prevísajúce. Nos môže mať akúkoľvek farbu a nemusí byť sfarbený jednotne. Zuby sú veľké biele. Skus silný, nožnicový. Akceptovateľný je taktiež rovný skus i chýbajúci alebo zlomený zub nakoľko sa jedná o pracovné plemeno. Stredne veľké skôr okrúhle, uprednostňujú sa double glas eyes - sklenené oči. Inak môžu mať akúkoľvek farbu a každé môže byť inej farby alebo i dve farby v jednom oku. Prevísajúce primerane veľké malé až stredne dlhé. Pri hlave majú mať zodpovedajúcu šírku a smerom k jemne zaoblenému vrcholu sa postupne zužujú, takže celkovo sú trojuholníkového tvaru. Správne posadené uši sú previsnuté s vnútorným okrajom ucha priliehajúcim k lícu. Svalnatý a dobrej dĺžky s plynulým prechodom do pliec. Ich dĺžka má byť 50-60% celkovej výšky psa v kohútiku. Hrudné končatiny majú silné, plocho osvalené plecia. Lopatky tvoriace kostrový základ pliec sú dlhé, široké a ich vrcholy smerujú dozadu - sú dozadu sklonené. Ramenná kosť je zhruba rovnako dlhá ako lopatka. Lakte priliehajú k telu, predlaktie rovné, zápästie krátke a silné. Chrbát rovný, široký a dobre osvalený. Hrudník široký siahajúci až k lakťom. Rebrá siahajú až ďaleko dozadu, pri stavcoch výrazne klenuté. Spodná línia je stúpajúca smerom ku slabinám. Slabiny sú jemne vtiahnuté. Panva silná, krátka, slabo vyklenutá. U fien je prípustné mať širšiu panvu. Zadná časť chrbta sa mierne zvažuje. Chvost tvorí plynulé pokračovanie hornej línie chrbta, pri koreni je široký a smerom ku špičke sa postupne zužuje. Ak je správne dlhý siaha ku kotníkom. Panvové končatiny sú silné riadne osvalené. Kolená úhľadné, kotníky nižšie k zemi, nárty pri pohľade z boku zošikmené, pri pohľade zadu rovnobežné. Silné, oválneho tvaru s mäsitými poštárikmi a dobre vyvinutou plávacou blanou a silnými pazúrmi. Vlčie pazúre môžu byť odstránené.

Pohyb: Plynulý, nenútený, prezrádzajúci aktívnosť.

Správanie a Inštinkty: Predstavuje súhrn funkčných okruhov vrodeného chovania psa. Medzi najdôležitejšie okruhy patrí: lovecké chovanie, obranné chovanie, sexuálne chovanie a sociálne chovanie.

1. Lovecké chovanie: Tento okruh bol domestifikáciou psa zasiahnutý snáď najviac. Nielenže pes je od útleho detstva ovplyvňovaný v svojom loveckom chovaní (nesmie naháňať zvieratá, nesmie si všímať domácu hydinu atď.), ale už samotný dedičný základ loveckého chovania je dlhodobým šľachtením zasiahnutý a tieto zmeny sú dedične upevnené. U niektorých plemien je lovecký pud silne utlmený, u niektorých je lovecké chovanie modifikované (napr. vystavovanie u oharov, štvanie bez priblíženia ku koristi u chrtov) alebo presmerované (špecializácia na pernatú zver). Lovecké chovanie smeruje k zaisteniu potravy pre jedinca i skupinu.
2. Obranné chovanie: Týka sa hlavne teritória. Úplná väčšina psov bez ohľadu na plemeno má silne zachovaný zmysel pre obranu teritória. Aj veľmi drobný pes sa preto spravidla pokúša brániť svoje teritórium aj proti podstatne väčšiemu votrelcovi.
3. Sexuálne chovanie: Smeruje k produkcii potomkov a tým k zachovaniu rodu. Patrí sem výber partnera, párenie a starostlivosť o mláďatá. Do všetkých týchto činností psovi výrazne zasahuje človek.
4. Sociálne chovanie: Sem patria všetky prejavy a aktivity, ktoré upevňujú a upravujú vzťahy a spoluprácu vnútri svorky. Umenie rozoznať a schopnosť posúdiť signály, ktoré pes dáva, je pre psovoda nesmierne dôležité. Aj v prípade, že pes slúži ako spoločník, sú k bezkonfliktnému spolužitiu nutné základné znalosti prejavov psa. Pokiaľ má pes vykonávať často veľmi náročné činnosti, ku ktorým smeruje výcvik, a kvalitne spolupracovať so psovodom, musí vzájomný vzťah psa a psovoda fungovať úplne perfektne.

Najdôležitejšie sociálne prejavy psa sú: teritoriálne správanie, udržiavanie individuálnej vzdialenosti, udržovanie maximálnej vzdialenosti, udržovanie hierarchického usporiadania, agresívne chovanie, imponovanie, protestné chovanie, podriadené chovanie, priateľský kontakt a neutrálny kontakt. Vlci v prirodzenom prostredí voľnej prírody, zvlášť v dobe rozmnožovania, si veľmi intenzívne bránia svoje teritórium. To môžeme rozdeliť na tri okruhy: domov I. stupňa (nora), domov II. Teritoriálne chovanie zostalo zachované aj u psa, avšak obmedzuje sa najmä na domov I. a II. stupňa. Teritoriálnu agresivitu uplatňuje pes ako voči príslušníkom svojho druhu, tak voči ľuďom. Obrana teritória („stráženie“) bolo pravdepodobne jedným z prvých spôsobov využitia psa. Intenzita týchto prejavov je závislá na plemene a výcviku. Vo svojom teritóriu prejavuje pes podstatne vyššie sebavedomie, než aké by prejavoval na území neutrálom. V tomto prípade je ochotný napadnúť i protivníka objektívne silnejšieho. Pokiaľ je týmto protivníkom pes, spravidla ustupuje, v okamihu, keď sa „votrelec“ ocitne za hranicou teritória, „obranca“ sa stiahne. Aj pes si značkuje širší revír, ktorý si však obvykle nebráni. Známe značkovanie močením a trusom má preto význam informatívny (“bol som tu“). Často je značkovanie močením a trusom u sebavedomých jedincov sprevádzané hrabaním (medzi prstami sú uložené pachové žľazy takže týmto spôsobom pes zanecháva ďalší výrazný pachový odtlačok). Každý jedinec si v rámci svorky bráni akési „súkromné teritórium“, jeho porušenie ostatnými členmi skupiny (vrátane človeka) je pociťované ako porušenie pravidiel. Čím vyššie postavenie má jedinec v svorke, tým väčšie udržuje obvykle individuálne vzdialenosť. Podľa udržovania individuálnej vzdialenosti napr. pri odpočinku môžeme usudzovať postavenie jednotlivých členov svorky. Výlučné (často vyvýšené a najpohodlnejšie) miesto zaujíma najvyššie postavený jedinec. Čím väčšie sú rozdiely medzi psami, tým väčší je fyzický odstup. Ak sú napr. dvaja psy v domácnosti takmer alebo úplne rovnocenní, môžu spolu zdieľať búdu alebo podlahu, ale i tak leží spravidla každý zvlášť. Pokiaľ si človek pripustí psa príliš k telu, napr. dovolí mu spať v posteli môže sa pripraviť o svoje postavenie super alfy. K prekonaniu hraníc individuálnej vzdialenosti slúžia rituály (výzva k hre, sexuálna výzva, zoznamovacie chovanie). Z povinnosti dodržiavať individuálnu vzdialenosť sú do určitého veku vynaté šteňatá. Je zaujímavé, že nedodržanie individuálnej vzdialenosti (narušenie súkromia) zo strany vyššie postaveného jedinca dáva v tomto prípade nižšie postavenému členovi svorky právo protest a agresia voči narušiteľovi, ktorá v tomto prípade nie je vyššie postaveným jedincom trestaná. Hierarchické usporiadanie (hodnostné poradie) je určené ako v klasickej psej svorke, tak v spoločenstve jedného či niekoľkých ľudí a jedného alebo viac psov alebo taktiež v dvojici psovod - pes. Psovod má uľahčené zaujať vyššie postavenie, pretože pes obvykle rešpektuje biologickú nadradenosť. Napriek tomu môže dôjsť k situácii, kedy sa pes postaví vyššie než človek, či už zaujíma pozíciu absolútneho vodcu alebo hodnostne „preskočí“ niektorého člena rodiny. V takomto prípade je vždy na vine človek. Pes zaujíma len také postavenie aké mu človek dovolí zaujať. Psovod môže veľmi výrazne ovplyvniť vzťah medzi svojimi psami. Spravodlivým jednaním, pri ktorom sa vyvaruje uprednostňovaniu jedného psa na úkor druhého, môže u približne rovnako sebavedomých jedincov dosiahnuť ich rovnocenného postavenia. Takí jedinci sa buďto vzájomne rešpektujú vo všetkých ohľadoch, alebo častejšie pri rôznych príležitostiach sa v privilegovanom postavení striedajú. Napríklad jeden pes uplatňuje prednostné právo na šport, druhý má výsadu zaujať postavenie bližšie u psovoda pri chôdzi u nohy a pod. Hodnostní odstup ako medzi psami, tak medzi psom a psovodom môže kolísať. Prvým a najčastejším príznakom zmenšenia hodnostného odstupu medzi psom a psovodom býva neposlušnosť psa. Takúto situáciu spôsobí spravidla psovod svojou neistotou alebo nedôslednosťou. Agresivita je dôležitá emócia pre zachovanie druhu. Agresivita spúšťa agresívne chovanie - útok. Netlmené agresívne chovanie sa vyskytuje pomerne zriedka a dochádza k nemu v extrémnych situáciách. V skupine nikdy nevypukne náhle, vždy mu predchádza obdobie drobných konfliktov, ktoré vystupňujú napätie a tesne pred útokom pes výrazne hrozí. Najdôležitejším signálom, ktorý predchádza vlastnému útoku, je uprený pohľad protivníkovi do tváre (pes protivníka „fixuje“ očami), vycerené zuby a zježená srsť, najmä na chrbte. Tlmená agresivita je podstatne častejšia než netlmené agresívne chovanie. Jej prejavy siahajú od bežných bitiek medzi psami na neutrálnom území, ktoré majú rozhodnúť o okamžitom vzájomnom postavení (krátke zákusy po ktorých nasleduje rýchle pustenie, snaha útočiť zhora, hlučnosť pri boji a minimum zranení), až po rituálne prejavy, ako je napríklad chytanie za nos. Tlmená agresivita nahradzuje skutočný boj tam, kde ho nie je nezbytné treba a je jedným z opatrení, ktoré šetria energiu a zdravie jedinca a pomáha k zachovaniu druhu. Imponovanie sa objavuje v okamihu, kedy sa stretávajú jedinci, ktorých sociálne postavenie je neisté. Imponujúci pes demonštruje svoju silu. Imponujúci pes stojí alebo obchádza druhého psa so zdvihnutým chvostom, hlavu drží hore, uši vztýčené a nasmerované dopredu. Díva sa pred seba do diaľky a starostlivo dbá, aby nehľadel na druhého psa. Môže mať rovnako zježenú srsť a môže tlmene vrčať. Imponujúce chovanie používa pes vtedy, pokiaľ sociálne postavenie druhého jedinca je blízko jeho vlastnému. Preto pes obvykle neimponuje šteňatám alebo výrazne menším psom. Takto niekedy dochádza ku groteskným situáciám, kedy napr. novofundlandský pes prehliada hystericky rozhnevaného trpasličieho pinča alebo ho ľahostajným pohybom tlapy prevalí na chrbát (ako by to urobil za rovnakej situácie šteňaťu). Protestní chovanie je užívané najmä nižšie postavenými jedincami buď ako odpoveď na nevhodné chovanie iného (vyššie postaveného) psa, alebo ho využívajú veľmi nízko postavení jedinci ako prvú predzvesť sociálnej expanzie. Protestujúci pes zaujíma pokornú pozíciu, ale hlavu stáča k obťažujúcemu nadriadenému otvára tlamu dokorán a ukazuje zuby. Nekrčí však pysky a nevrčí. Pokiaľ partner nevezme protest na vedomie, protestujúci pes sa bráni kúsaním. Pritom však spravidla kňučí alebo zakvíli. Protestné chovanie označujeme taktiež ako obrannú hrozbu, nie je však prejavom strachu. Jeho účelom nieje vyvolať konflikt, ale zamedziť nežiadúcemu chovaniu partnera. Účelom podriadeného pokorného správania je tlmenie agresivity. Obvykle ho používa podriadený jedinec voči nadradenému, ale aj sociálne vyššie postavený člen svorky tlmí pokorným chovaním protestnú agresivitu nižšie postaveného partnera. Do kolekcie podriadeného chovania patrí taktiež zmierlivé gestá. Najvýznamnejšie je zdvíhanie tlapky. Opäť ho môžu použiť ako podriadení, tak nadriadení jedinci (u nadriadených jedincov sa také gesto označuje ako ukľudňujúci). Pes pri tomto geste zdvíha tlapku a naťahuje ju k partnerovi. Nadradený psy majú obvykle snahu položiť tlapku podriadeným psom na bok. Ďalším gestom z repertoáru podriadeného chovania a z hľadiska psovoda dôležitým indikačným znakom je oblizovanie. Snaha obliznúť partnerovi (psovi alebo človeku) ústa, alebo tvár, je jednoznačne priateľské a podriadené gesto. Už samotné vysunutie jazyka z tlamy, aj keď je pes napríklad odvrátený, je dôležitý signál pri nadväzovaní kontaktu, zvlášť s dospelým psom. Veľmi výraznými a dôležitými súbormi v repertoáre podriadeného chovania je pasívny a aktívny podriadený. Pasívny podriadený je veľmi účinný mechanizmus tlmiaci agresivitu nadriadeného jedinca. Podľa závažnosti situácie a podľa stupňa sociálneho rozdielu medzi zúčastnenými je aj intenzita prejavu pasívneho podriadeného rôzna. Od prostého odvrátenia pohľadu a stiahnutie chvosta medzi nohy až po prevalenie na chrbát, nastavenie brucha spojené so strnulosťou a často aj pomočením (pomočenie je reminiscenciou na chovanie šteniat vyprázdňujúcich sa behom masáže brucha a análneho otvoru pri ošetrovaní matkou v útlom veku). Aktívni pod řízení (výzva ke hre) je vyjadrením túžby po čo najpriateľskejšom kontakte. Nieje odpoveďou na hrozbu, ale naopak je používané k vyvolaniu priateľských aktivít netečného partnera. Výrazy aktívneho podriadenia sú ako hlasové (poštekávanie alebo vzrušené pískanie, tak aj pomocou gestikulácie (znižovaním prednej časti tela s rozhodenými prednými končatinami, nakláňanie hlavy na stranu a horlivým mávaním chvostom). Výzvou ku hre môže byť hraný útok, pohyby z repertoáru loveckého chovania, blíženie apod. Pre tieto prejavy sú charakteristické prehnané a prudké pohyby, hlučnosť, vrtenie chvostom, prípadne celú zadnú časť tela. Rituál zdravenia a výzvy ku hre taktiež pomáha k prekonaniu hranice individuálnej vzdialenosti, bez toho aby došlo k protestu. Výrazy výzvy ku hre môže použiť aj nadriadený jedinec k provokovaniu hry alebo pri dvorení fenke. Priateľský kontakt je chovanie, u ktorého sú prejavy podriadenosti a nadriadenosti celkom potlačené. Utužuje vzťahy v svorke. Prejavuje sa tzv. komfortným chovaním, tj. starostlivosť o srsť partnera a oblizovaním najmä uší. Jedinec, ktorému je takáto pozornosť prejavovaná, ju obvykle zdanlivo ignoruje. Dochádza k nemu v situáciách, kedy sa stýkajú psy, ktorí nepatria do uceleného spoločenstva (svorky), ale poznajú sa. Napr. na cvičisku, v parku apod. Je charakterizovaný krátkym očuchávaním spravidla tváre a uší, neskôr aj genitálií. Iba sociálne neistí alebo pokorní jedinci vykazujú podriadené postoje. Hra je typickým prejavom najmä šteniat, dospelé psy sa však rovnako často hrajú. U šteniat má hra najmä význam ako príprava a tréning na bežné činnosti, zatiaľ čo dospelé psy majú záujem len o určité hry a za určitých okolností. Nebude sa hrať pes, ktorý nie je v dobrej psychickej kondícii (napr. je vystrašený, rozhnevaný) alebo je fyzicky indisponovaný (je unavený, má hlad). Pre hru je všeobecne príznačné experimentovanie, pes skúma vlastnosti predmetu alebo reakcie partnera, s ktorým sa hrá. Solitárne hry sú hry bez partnera, pes sa hrá s predmetom. U psov sú menej časté, ako skupinové zviera preferuje hru s partnerom. K nahrádzacím hrám sa pes uchýli v prípade, že partnera nemá a je sám a nudí sa. V prípade sociálnych hier musia byť prítomní minimálne dvaja jedinci. Výzva ku hre sa prejavuje širokou škálou gest od drobných hopkavých poskokov, vrtenie chvostu a skláňanie prednej časti tela k zemi až po hravý útok. Rovnako ako človek je aj pes schopný prežívať rôzne emócie (strach, hnev, zúrivosť, radosť, náklonnosť apod.). Emócie delíme na kladné (príjemné) a záporné (nepríjemné) a ďalej na krátkodobé a dlhotrvajúce. Krátkodobé trvajú niekoľko sekúnd až minút. Bývajú veľmi výrazne prejavované a ľahko premenlivé. Dlhšie trvajúce trvajú niekoľko hodín až dní, pomaly sa menia a ťažšie sa určujú. V prípade dlhotrvajúcej emócie je treba starostlivo zvážiť všetky okolnosti. Prejavy emócií sú rôznorodé. Strach môže pes v...

tags: #indiansky #polovny #pes