Záchranárske psy sú nenahraditeľnými pomocníkmi pri rôznych druhoch katastrof a pri pátraní po nezvestných osobách. Ich jedinečný čuch a schopnosť pracovať v náročných podmienkach často prekonávajú možnosti modernej techniky. Často sa stáva, že práve oni nájdu stratených ľudí tam, kde iné metódy zlyhali.
Pri pohľade na neuveriteľné záchrany ľudí zasypaných po zemetraseniach, ako napríklad v Turecku, si mnohí kladú otázku: čo pomohlo týmto ľuďom prežiť? Odpoveď je komplexná a často spočíva v súhre viacerých faktorov. Môže to byť náhoda, spôsob, akým boli ľudia zasypaní, absencia vážnych zranení, alebo fakt, že počuli záchranárov, no už nemali silu sa prihlásiť. Práve v takýchto kritických chvíľach dokážu psy neoceniteľne pomôcť.
Mirka Smrčová, dobrovoľná záchranárka a psovodka v Kynologickej záchrannej brigáde Košice, ktorá sa záchranárstvu venuje už 14 rokov, opisuje tieto situácie s hlbokým porozumením. Spolu so svojou vycvičenou sučkou Lornou sa venuje hľadaniu nezvestných osôb. "Pes podľa nej dokáže veľakrát viac ako technika a výhodou je, že hľadá aj za ťažkých podmienok a v náročnom teréne," uvádza.
Katastrofy ako zemetrasenia v Turecku a Sýrii, ktoré boli prirovnávané k apokalypse, ukazujú dôležitosť práce záchranárskych tímov so psami. Psovod musí pri takýchto misiách myslieť na mnoho vecí, pričom najdôležitejšou je jeho vlastná bezpečnosť. "Prvá vec, na ktorú musí vždy záchranár myslieť, je on sám, musí dbať na svoju bezpečnosť. Mŕtvy záchranár už nikomu nepomôže," zdôrazňuje Smrčová.
V náročných situáciách pracuje psovod so psom vždy s "dvojičkou", ktorá dohliada na jeho bezpečnosť, nosí mu potrebné veci a včas ho varuje pred možnými nebezpečenstvami, ako sú ďalšie otrasy. Táto spolupráca zabezpečuje, že v prípade núdze nezostane psovod na zrúcanisku sám.
Schopnosti záchranárskych psov
Správy z Turecka potvrdzujú, že zasypaní ľudia boli nájdení aj po viac ako 100 hodinách. Prežitie v takýchto podmienkach je často považované za zázrak, najmä vzhľadom na nízke teploty, riziko podchladenia a dehydratácie. "Je to asi túžba človeka, ktorý chce prežiť," vysvetľuje Smrčová. "Keď sa stane nejaká nehoda, hneď sa v človeku zapne mód, ktorý sa ho snaží udržať pri živote."
Psy dokážu v týchto situáciách zohrať kľúčovú úlohu. Aj keď sa verí v použitie termovízie, pod masívnou hromadou materiálu môže byť dosah techniky obmedzený. Pes však dokáže fantasticky nájsť zdroj pachu a označiť ho štekaním. "Pes dokáže fantasticky nájsť zdroj pachu, odkiaľ ide, a bude sa snažiť pri tom mieste držať, bude označovať zdroj pachu štekaním," potvrdzuje.
Dôkazom účinnosti psov sú práve prípady ako v Turecku, kde našli a zachránili množstvo ľudí, alebo lavínové psy, ktoré vyhľadávajú zasypaných pod snehom. "Ale nie všetky zasypané osoby majú lavínové vyhľadávače," dodáva Smrčová.
Výhody psa oproti technike
- Pes dokáže pracovať v náročnom teréne a za ťažkých podmienok.
- Jeho čuch je mimoriadne citlivý a dokáže zachytiť ľudský pach aj pod troskami.
- Pes dokáže rozlíšiť pach živej a mŕtvej osoby, čo šetrí drahocenný čas pri záchrannej akcii.
- Napríklad pri lavínových nešťastiach dokáže pes nájsť človeka pod snehom, aj keď záchranári disponujú modernou technikou.
Výzvy pri záchranných akciách
Hľadanie nezvestných osôb so psom však nie je bez prekážok. Terén môže byť extrémne náročný a krkolomný, čo ovplyvňuje šírenie pachu. "Veľmi náročný môže byť terén samotný, pretože v krkolomnom teréne sa pach inak šíri," vysvetľuje Smrčová. "Môže byť, že pes cíti zdroj pachu niekde na kopci, ale ak vbehne do rokliny, už ho necíti a musí sa vrátiť naspäť."
Poveternostné podmienky tiež zohrávajú významnú úlohu. Teplota, slnečné svetlo či mráz ovplyvňujú, ako sa pach šíri vo vzduchu. Práca v silných mrazoch na snehu je pre psa aj psovoda nepríjemná a sťažuje pátranie.
Paradoxne, niekedy pátranie sťažuje aj príliš veľa ľudí, ktorí chcú pomôcť. "Niekedy nám sťažuje pátranie aj veľa ľudí, ktorí chcú pomôcť, pretože tú oblasť zamoria svojím pachom, čo môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne," hovorí.
Hľadanie v noci
Hľadanie v noci predstavuje ďalšiu výzvu. Pre psa to nie je taký problém, pretože vníma pachy intenzívnejšie ako videním. Avšak pre psovoda je to komplikovanejšie z hľadiska viditeľnosti a bezpečnosti pohybu. "Nevýhoda hľadania v noci je skôr v tom, že na psovi cez deň vidieť reakciu, keď zastane, vetrí a v noci to nemusí psovod postrehnúť," uvádza Smrčová.
Komunikácia psa a psovoda
Pes dáva najavo, že našiel hľadanú osobu rôznymi spôsobmi. Jedným z najprirodzenejších je štekanie, ktoré slúži ako upozornenie pre psovoda. "Pes ako keby volá a oznamuje, že našiel som, poď sem, a volá psovoda, ktorý to počuje aj z veľkej diaľky," opisuje.
Druhým spôsobom je použitie "nálezky" - krátkej šnúrky na obojku, ktorú pes prinesie psovodovi ako aport. Tento signál jasne informuje, že osoba bola nájdená.
Rozlišovanie živých a mŕtvych
Kľúčovou schopnosťou záchranárskeho psa je jeho schopnosť rozlíšiť živého človeka od mŕtveho. "Od prvej chvíle to vie. Keď človek zomrie, v tele sa hneď spustí chemický proces, dochádza k rozkladu organizmu a pes to teda vie vyhodnotiť, o aký pach ide," vysvetľuje.
Táto schopnosť je mimoriadne dôležitá, pretože umožňuje záchranárom efektívne využiť čas. "Keby to označoval úplne rovnako, tak na ruine sa stráca čas vykopávaním neživej osoby, ktorý sa dá využiť na záchranu ďalších živých," dodáva.
Tréning a vlastnosti záchranárskeho psa
Príprava záchranárskeho psa je dlhodobý a náročný proces. Pes musí byť dobre socializovaný už od šteniatka a jeho výcvik nikdy nekončí. "Výcvik záchranárskeho psa sa nikdy nekončí," zdôrazňuje.
Plemeno psa nie je až tak dôležité ako jeho povaha a temperament. Pes musí mať rád ľudí, byť kontaktný a nesmie byť agresívny voči iným psom. "Mala by to byť veľmi dobrá povaha v zmysle, že má rád ľudí," hovorí Smrčová.
Dôležité sú aj fyzické predpoklady, aby pes zvládol náročné terény a dlhé hodiny práce. "Veľmi malé psíky môžu mať problém s fyzičkou, pretože je to namáhavé na kondíciu," uvádza.
Vážení majitelia záchranných psov, prestaňte s TÝMTO robiť
Skúšky overujú pripravenosť psa na pátracie akcie, či už podľa medzinárodných alebo národných poriadkov. Tieto skúšky pokrývajú rôzne oblasti, od plošného prehľadávania lesov a lúk až po prácu v ruinách a špeciálne techniky ako mantrailing.
Spolupráca a motivácia
Vzťah medzi psovodom a psom je kľúčový. Musí tam panovať maximálna dôvera a porozumenie. "Musí tam byť maximálna dôvera. Ja dôverujem v jeho schopnosti, on dôveruje mne," opisuje Smrčová.
Motiváciou pre psa je často odmena - či už je to hračka, pohladenie alebo slovná pochvala. Pes si spája nájdeného človeka s pozitívnou odmenou, čo ho motivuje k ďalšej práci. "Má spojené, že nájdený človek rovná sa odmena. To ho učíme od mala," dodáva.
Na pátracích akciách spolupracujú záchranárske tímy so psami s políciou, hasičmi, dobrovoľníkmi a často aj s rodinami nezvestných osôb. Komunikácia prebieha prostredníctvom vysielačiek, aby sa koordinovali jednotlivé sektory a hlásili sa nálezy alebo nebezpečenstvá.
Záchranársky pes je teda oveľa viac než len zviera; je to vysoko trénovaný profesionál, ktorý vďaka svojej jedinečnej schopnosti a oddanosti zachraňuje životy.
tags: #zachranrasky #pes #pri #hladani #nezvestnych