Veľký švajčiarsky salašnícky pes s krátkou srsťou a typickým trojfarebným sfarbením je nielen pozorným strážcom a vytrvalým pracovným psom, ale aj maznavým rodinným psom priateľským k deťom. Statného a pevného veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa nevyvedie len tak niečo z rovnováhy. Cudzí ľudia, hlučná skupina školákov, štekajúce psy, ani zapáchajúci traktor nemôžu narušiť jeho vyváženú myseľ. Aj keď tomuto pozornému strážcovi s prirodzeným ochranárskym inštinktom nič neunikne, len ťažko existuje niečo, čo by ho znervózňovalo. No, aj napriek tomu prejavuje ako klasický strážny pes voči svojim majiteľom silné ochranné správanie. Okamžite pozorne ohlási všetkých neznámych, ktorí sa priblížia k jeho teritóriu. Jeho rezervovanosť voči „votrelcom“ však rýchlo opadne, akonáhle ich spozná ako priateľov svojej rodiny. Tento spoločenský čistokrvný pes miluje svojich ľudí nadovšetko, a vždy vyhľadáva ich blízkosť.
Ale rovnako vrúcne ako miluje svoju rodinu, potrebuje aj druhovo vhodné zamestnanie. Chce sa hýbať a cítiť sa potrebný. Vždy bol vášnivým saňovým a ťažným psom, ktorý dodnes nadšene ťahá sane, vozíky alebo nosí domov nákupy svojho majiteľa. Vďaka svojej blízkosti k ľuďom, veľkej inteligencii a dychtivosti učiť sa rýchlo pochopí, čo sa od neho očakáva. Ak sa mu zdá byť úloha zbytočná alebo nezmyselná, tento inak poslušný pes, ukáže svoju tvrdohlavú stránku.
To, čím sa vyznačujú ďalšie tri plemená švajčiarskych salašníckych psov, je charakteristickým znakom aj pre veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa, a tým je atraktívna trojfarebnosť. Čierna základná farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost. Symetrická biela lysinka začína na čele a tiahne sa až k papuli. Hnedočervené sfarbenie na lícach, nohách a na boku hrude dotvára trikolórne sfarbenie srsti. Na rozdiel od svojho slávneho príbuzného, bernského salašníckeho psa, má veľký švajčiarsky salašnícky pes krátku srsť s hustou podsadou, čo ho spoľahlivo chráni pred chladom a vlhkosťou. Ďalším, ale menej zjavným, odlišujúcim znakom od bernského salašníckeho psa je jeho veľkosť. S kohútikovou výškou od 65 do 72 cm (samci) alebo 60 až 68 cm (sučky) je spravidla o dva centimetre vyšší ako jeho „brat z Bernu“.
Historické korene a pôvod plemena
Veľký švajčiarsky salašnícky pes sa vyvinul na prelome stolov v strednej Európe a bol pôvodne využívaný ako ťažný a strážny pes. Príbeh plemena začína v roku 1908, keď na výstave v Langenthale boli predstavení dva krátkosrstí bernskí salašnícki psi Prof. Albertovi Heimovi, ktorý v nich rozpoznal staré, takmer zaniknuté plemeno. V roku 1909 SKG uznalo plemeno ako samostatné a zapísalo ho do plemennej knihy. Klub veľkých švajčiarskych salašníckych psov bol založený v roku 1912 s cieľom rozvoja a čistokrvného chovu. Prvý štandard plemena bol uverejnený FCI v roku 1939. Vďaka svojej pokojnej a spoľahlivej povahe sa plemeno dnes chová aj v iných európskych krajinách ako rodinný pes.
História tiež ukazuje, že chov švajčiarskych salašníckych psov sa nekoncentroval len na Bern, Appenzell alebo Entlebuch, ale zahŕňal aj veľký švajčiarsky salašnícky pes, ktorý bol oceňovaný ako spoľahlivý ťažný pes a strážca. V období po druhej svetovej vojne sa zápisy v plemennej knihe stali pravidelnejšími, čo pomohlo udržať čistotu a stabilitu tohto plemena.
Vplyv histórie na súčasný vzhľad a funkciu
Hoci je plemeno relatívne staré, dnešný veľký švajčiarsky salašnícky pes si zachováva materiálové a temperamentu vlastnosti, ktoré ho robia vhodným ako rodinný pes aj ako výkonný ťažný a pracovný pes. Jeho trojfarebné sfarbenie a robustná konštrukcia odrážajú jeho historické využitie v chove a práci.
Vzhľad a atletická konštrukcia
Veľký švajčiarsky salašnícky pes je trojfarebný, zavalitý pes so silnou kostrou a dobre osvalený. Hlava je silná a pomerne veľká vzhľadom na veľkosť tela, lebka plochá a široká. Papiula je silná, dlhšia než hlboká, s rovnou líniou nosa a tmavými očami mandľového tvaru. Uši sú stredne veľké, trojuholníkové, nasadené vysoko a v pokoji priliehajú k lícam. Krk je svalnatý a zavalitý, telo dlhšie ako kohútiková výška, chrbát pevný a rovný, bedrá široké a osvalené. Hrudník je silný a široký, posuvne až k lakťom. Chvost je plynulým pokračovaním chvosta, v pokoji zavesený, počas pohybu nesený vysoko a mierne ohnutý nahor.
Srsť je tvrdá s hustou podsadou; krycia srsť je stredne dlhá až krátka a farba je trojfarebná: čierna základná farba s červenohnedým pálením a bielymi znakmi. Červenohnedá farba sa nachádza na lícach, nad očami, na vnútornej strane uší, po stránkach hrudníka, na všetkých končatinách a na spodnej strane chvosta. Bielymi znakmi sú hlava (lysinka a papuľa), hrdlo, hrudník, labky a špička chvosta. Medzi lysinkou a červenohnedými znakmi nad očami ostáva pruh čiernej srsti.
Povaha, výcvik a socializácia
Povaha tohto plemena je zvyčajne pokojná, sebavedomá a veľmi spoločenská. Je ostražitý a všímavý, pri stretu s cudzími ľuďmi môže pôsobiť nedôverčivo, no rodine miluje a chrání ju. Je vhodný pre rodiny s deťmi, nehodí sa však do preplnených mestských podmienok. Potrebuje veľký priestor a ľahko prispôsobí energiu rodiny, no vyžaduje aj primeranú duševnú a fyzickú aktivitu. Po vhodnom výcviku je možné využiť ho ako ťahací psa vo vozíku alebo na športy súvisiace s ťahaním.
Praktický prístup k výchove: výcvik a socializácia sú kľúčové. Môže sa učiť pomaly, no s konzistentným prístupom a pozitívnou stimuláciou (pochvala, pamlsky) sa dá zvládnuť už od šteňaťa. Hlavným cieľom je ovládateľnosť psa vo všetkých situáciách, najmä pri vedení na vodítku bez ťahania. Socializácia by mala začať už od šteniatka, aby sa pes naučil reagovať priateľsky na ľudí a iné zvieratá.
Stavba tela a zdravotné riziká
Ako veľké plemeno má plemeno sklony k dysplázii bedrových kĺbov, dysplázii lakťových kĺbov a k osteochondróze. Správny výber jedinca a kontrola rodičov počas chovu výrazne znižujú riziká. Kľúčová je primeraná výživa počas rastu, aby sa predišlo poruchám kostry. Dospelý pes váži zvyčajne 45-65 kg a výška v kohútiku sa pohybuje od 60 do 72 cm, pričom samci bývajú vyšší než samice.
Vo výžive je dôležité zamedziť preťažovaniu počas rastu šteniat, pretože nadmerný príjem bielkovín a nesprávny pomer vápnika a fosforu môžu viesť k problémom s rastom. Doporučuje sa krmivo s nižším obsahom bielkovín do 18 mesiacov. Všeobecne platí, že krmivo musí byť kvalitné a poskytovať všetky potrebné živiny v primeranom množstve. Dospelé psy by mali dostávať dve porcie denne a mať k dispozícii neustálu pitnú vodu.
Starostlivosť o srsť, zuby a pazúry
Krátka srsť tohto plemena absorbuje málo nečistôt; starostlivosť zahŕňa pravidelné kefovanie a občasné osprchovanie. Štetiny prispievajú k eliminácii špiny a udržaniu srsti v dobrom stave. Zuby by sa mali čistiť aspoň dvakrát až trikrát týždenne, aby sa odstránil zubný kameň a baktérie. Pazúry je potrebné strihať raz až dvakrát mesačne, aby sa predišlo zraneniam a neprirodzenému držaniu laby. Uši je potrebné kontrolovať raz týždenne a čistiť pH neutrálnym roztokom.
Pri šteňatách je dôležité dávať pozor na preťaženie kĺbov a vyhýbať sa dlhému výskytu na schodoch alebo noseniu ťažkých bremien. Ideálne je mať psa na prízemí s primeraným množstvom priestoru a pravidelnými aktivitami. S vhodným výcvikom sa plemeno naučí chodiť na vodítku a zostať pokojné aj pri rušnom prostredí.
Chov a výber chovateľa
Pri výbere chovateľa je dôležité hľadieť na serióznosť, členstvo v klube chovateľov a dodržiavanie predpisov daného združenia. Cena šteniatok sa dnes pohybuje okolo 1 200-1 500 eur. Dôležité sú aj zdravotné vyšetrenia rodičov pred krytím a dokumentácia výsledkov vyšetrení. Ako pri každom veľkom plemene, aj tu platí, že zdravie je v chove kľúčové a riziko ochorení kĺbov je potrebné minimalizovať prostredníctvom starostlivého výberu.
Čo sa týka bývania, veľký švajčiarski salašnícky pes potrebuje priestor, ktorý mu umožní pravidelné a rozumné aktivity. Nie je vhodný pre mestský život, ale do domu so záhradou a primeranou starostlivosťou o jeho potreby sa hodí. Pred kúpou štúdia sa oplatí stretnúť sa aj s rodičmi šteniat, aby sa potvrdil svoj temperament a vhodnosť pre rodinu. Socializácia je tiež kľúčová pre vytvorenie vyváženého a dobre vycvičeného psa.
Kde hľadať a čo očakávať
Ak máte záujem o plemeno, hľadajte u zodpovedných chovateľov alebo v útulkoch. Na Slovensku existujú chovateľské stanice a združenia, ktoré sa venujú salašníckym psom. Pri hľadaní sa zameriavajte na pôvod, zdravotný stav rodičov a podmienky, v ktorých šteniatka vyrastajú. Informácie o švajčiarskych salašníckych psoch môžete nájsť na stránkach ako www.skssp.eu.
Veľký švajčiarsky salašnícky pes - 10 najdôležitejších faktov
Praktické tipy pre nových majiteľov
- Vyberte si seriózneho chovateľa a overte si zdravotné vyšetrenia rodičov.
- Dbajte na pomalý a konzistentný výcvik spolu s pozitívnou stimuláciou.
- Zaistite psovi dostatok priestoru a každodennú fyzickú aj mentálnu aktivitu.
- Topujte vedomosti o výživových potrebách podľa veku, pohlavia a aktivity psa a konzultujte s veterinárom.
- Začnite s včasnou socializáciou a návštevou tried pre šteňatá, aby sa pes stal všestranným.
Porovnanie s ďalšími plemenami švajčiarskych salašníckych psov
Veľký švajčiarsky salašnícky pes je jedným zo štyroch plemien II. skupiny FCI. Ostatné tri sú Bernský salašnícky pes, Appenzellský salašnícky pes a Entlebušský salašnícky pes. Každé z týchto plemien má svoje charakteristiky a úlohy, ale všetky zdieľajú spoločné dedičstvo ako pracovné psy s rodinnou hodnotou.
Kľúčové fakty na záver
- Veľký švajčiarsky salašnícky pes je veľký, silný a pokojný, s trojfarebnou srsťou.
- Má príbuzných bernského, appenzellského a entlebušského salašníckeho psa; všetky majú spoločné korene a históriu vo vinohradníckych a horských oblastiach Švajčiarska.
- Je vhodný ako rodinný pes aj ako pracovný pes, vyžaduje však veľa priestoru, pravidelnú aktivitu a dôsledný výcvik.
tags: #gilliberto #karhunkierros #velky #svajciarsky #salasnicky #pes