Kostra je podporný a zjednocovací systém organizmu a spolu so svalovou sústavou tvorí pohybové ústrojenstvo psa. Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. Lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický.
V hornej a dolnej čeľusti psa sa nachádzajú zuby. Chrup dospelého psa sa skladá z 42 zubov, mliečny chrup obsahuje 28 zubov. Mliečny chrup je šedobiely a skladá sa z 6 rezákov, 2 špiciakov a 6 črenových zubov v každej čeľusti. K výmene mliečneho chrupu dochádza v polovici 4. mesiaca a nezriedka pes prezubuje až do začiatku 6. Chrup dospelého psa sa skladá zo 12 rezákov (I), 4 špiciaky (C), 16 črenových (P) a 10 stoličiek (M). Zuby sa v odbornej literatúre číslujú pre každú polovicu čeľuste zvlášť a označujú sa takto: Rezáky I1, I2 a I3, špiciak označuje písmenom C, črenové zuby písmenom P, stoličky písmenom M a číslicami od predného smerom k zadnému.
Ak je v papuli psa menej ako 42 zubov, hovoríme o chudozubosti (oligodoncia), ak ich má pes viac, ide o nadpočetnosť zubov (polidoncia, hyperdoncia). Pes, ktorý má správny počet zubov je označovaný za plnochrupého. Jednotlivé plemená sa odlišujú tiež postavením rezákov v hornej a dolnej čeľusti, ide o tzv. skus. Správny skus určuje štandard daného plemena. Ak horné rezáky prekrývajú dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov, hovoríme o nožnicovom skuse. Ak sa rezáky vzájomne dotýkajú kúsacími plochami, ide o kliešťový skus.
Nosnou časťou kostry je chrbtica. Tá sa skladá zo stavcov, ktorých je v tele psa 50 až 53 a to 7 krčných, 13 hrudných, 7 bedrových, 3 krížové (zrastené a tvoria tzv. krížovú kosť) a 20 až 23 stavcov chvosta. Stavec sa skladá z tela, stavcového oblúka a výbežkov. K hrudným stavcom sú kĺbmi pripojené klenuté rebrá tvoriace hrudný kôš uzatvorený hrudnou kosťou. Pes má 13 párov rebier, z toho 9 pravých a 4 nepravé. Pravé rebrá sú spojené chrupavkami s hrudnou kosťou a nepravé rebrá sú spojené navzájom tvoriac tak chrupavkovitý rebrový oblúk. Hrudný kôš chráni životne dôležité orgány ako srdce a pľúca. Stavce chvosta tvoria jeho os a sú veľmi pohyblivé. U niektorých plemien štandardy predpisujú skracovanie chvosta, čo je však u nás od januára 2004 legislatívne zakázané.
Hrudné končatiny tvoria šikmo uložené, trojuholníkové lopatky, ktoré sú spojené s ramennou kosťou pomocou ramenného kĺbu. Na túto kosť nadväzuje predlaktová kosť, ktorá sa skladá z dvoch k sebe priliehajúcich kostí a to vretennej a lakťovej kosti. Predlaktie spája so 7 zápästnými kosťami zápästný kĺb. Panvové končatiny spája s panvovou kosťou kĺb. Panvové končatiny tvorí stehenná kosť s jabĺčkom, holenná kosť, lýtková kosť, podpriehlavkové a priehlavkové kosti, kosti prstov a sezamské kosti. Svalová sústava umožňuje psovi pohyb a dodáva mu charakteristický vzhľad pružnej šelmy, ktorá je schopná vytrvalo bežať. Kostrové svalstvo tvorí 30 až 50 % hmotnosti tela psa.
Okrem tmavočervených kostrových svalov rozlišujeme hladké, bledoružové svalstvo tvoriace steny vnútorných orgánov a žľazových vývodov. Pohyb psa umožňujú najmä svaly končatín, chrbta a bedier. Menej dôležité je hrudné a brušné svalstvo, ktoré slúži najmä na dýchanie. Nervová sústava je základným regulačným systémom organizmu psa. Prijíma podnety pomocou zmyslových orgánov. Základ nervovej sústavy tvoria navzájom prepojené nervové bunky. Celý nervový systém je zložený z centrálneho nervového systému, periférnych nervov a vegetatívnej nervovej sústavy.
Centrálny nervový systém tvorí mozog a miecha. Tie sa skladajú zo šedej a bielej hmoty. Sivá hmota obsahuje veľkú koncentráciu nervových buniek, biela zasa nervových vlákien. Mozog a miecha obsahujú periférne nervy. Tie zabezpečujú pohyb psa a jeho citlivosť na vonkajšie podnety. Vegetatívna nervová sústava funguje nezávisle od centrálneho nervového systému.
Kožná a zmyslová sústava
Drsnosrsté psy majú podsadu. Srsť dobermana je jedn vlnená. Kožnú sústavu tvorí súbor ústrojenstiev chrániacich organizmus psa pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Skladá sa z kože a srsti. Koža sa skladá z troch vrstiev - endodermy (vnútorná vrstva, podkožie), škáry a epidermy (vonkajšia vrstva, pokožka). U psa je tenká a jemná, pokrýva celé telo. Pomocou nervových zakončení poskytuje organizmu informácie o vonkajšom prostredí. Epiderma je najvrchnejšou vrstvou kože. Jej vrchná vrstva rohovatie a odlupuje sa. Pod ňou sa nachádza škára tvorená zväzkami kalogénnych vlákien a cievami zabezpečujúcimi prekrvnenie orgánu. Nachádzajú sa v nej chlpové vačky, potné a mazové žľazy, cievy a nervové zakončenia. Endoderma tvoriaca spodnú vrstvu kože, umožňuje jej pohyb. Nachádzajú sa v nej tukové vrstvy slúžiace ako izolácia. Srsť psa sa líši v závislosti od plemena. Hladkosrstí psi majú hladkú srsť vyrastajúcu z kože šikmo, často bez podsady. Psy s takouto srsťou sú citlivejší na poveternostné podmienky. Hrubosrsté plemená majú dva druhy srsti - kryciu srsť a podsadu. Krycia srsť vyrastá z kože a poskytuje termoizoláciu, pričom chlpy sú zhruba podobné štruktúre ako kokosové vlákna. Dlhosrsté plemená majú veľmi dlhú srsť náročnú na údržbu. Kučeravé srste majú tiež svoje špecifiká. Okrem chlpov srsti z kože rastú aj hmatové chlpy, ktoré pomáhajú vnímaniu okolia. Tie sú súčasťou tzv. hmatových zakončení, ktoré spolu s podkožnými nervovými zakončeniami vytvárajú dôležitú senzorickú rovinu.
Tráviaca a vylučovacia sústava
Tráviaca sústava zabezpečuje výmenu pevných a tekutých látok. Začína sa ústnou dutinou, pokračuje hltanom, tráviacou trubicou zloženou z pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva a končí ritným otvorom. Močová sústava slúži na vylúčenie odpadu vznikajúceho pri látkovej výmene. Základným orgánom sú obličky - párový orgán tvaru fazule. Obličky filtrujú krv a nežiaduce látky vylučujú do moču, ktorý odchádza dvomi močovodmi do močového mechúra, kde sa hromadí a odchádza močovou rúrou z tela von.
Pohlavné ústrojenstvo
Delí sa na samčie a samičie. Hlavnými funkciami je tvorba pohlavných buniek a hormónov, oplodnenie a vývin plodu. Samčie pohlavné orgány sú vnútorné (semenníky, semenovod, pohlavné žľazy) a vonkajšie (penis, predkožka, miešok). Semenníky majú u psa guľovitý tvar a obsahujú semenoplodné kanáliky. Psy sa rodia so semenníkmi v brušnej dutine; zostupujú do mieška okolo 4.-5. týždňa a mali by byť úplne zostúpené do 8.-9. týždňa. Kryptorchizmus nastáva, keď zostúpi len jeden semenník; monorchidizmus znamená absenciu jedného semenníka. Nadsemenník obsahuje spermie dozrievajúce a získavajú pohyb. Cez semenovod sa spermie dostávajú do dutiny brušnej a ústia do močovej rúry. Penis psa je valcovitý, u veľkých plemien dosahuje až 25 cm, uložený v predkožke. Miešok chráni semenníky a semenovody a nachádza sa medzi nohami, s tmavo pigmentovanou kožou a chlpmi. Ejakulát psa sa skladá zo 3 frakcií: číra vodnatá, mliečne zakalená so spermami a hustá zátkovacia frakcia. Samičie pohlavné orgány tvoria vnútorné (vaječníky, vajíčkové bunky) a vonkajšie (vagina, vulva). Vajíčka sa vyvíjajú v follikuloch; ovulácia nastáva v období ruje; vajíčka prechádzajú vajcovodmi do maternice. Maternica suky má dva okraje a telo; ovační dutina a krčok maternice sú súčasťou štruktúry a vagína je prepojená s vulvou.
Nervová sústava a zmysly
Zmyslové ústrojenstvo je kľúčom k komunikácii s prostredím. Patrí sem zrak, sluch, čuch, chuť a hmat. Pes dokáže rozoznať farby a pravdepodobne vidí pastelové odtiene; čuchový systém je rozsiahli a veľmi citlivý, napr. čuchové pole nemeckého ovčiaka môže dosiahnuť 160 cm² v porovnaní s 5 cm² u človeka. U psa je čuch preferenčne dôležitý pre hľadanie potravy, orientáciu v teréne a identifikáciu vecí a osôb. Vzťah medzi čuchovou pamäťou a stopovaním je významný. Väčšina informácií o vonkajšom svete sa prenáša prostredníctvom receptorov, ktoré sú rozdelené do exteroreceptorov, interoreceptorov a proprioreceptorov. Centrálna nervová sústava pozostáva z mozgu a miechy; nervové dráhy spájajú jadrá a zabezpečujú pohyb a citlivosť. Mozog sa delí na zadný mozog, stredný mozog a predný mozog; miecha je dôležitá pre reflexy a motoriku. Refleksný oblúk zahŕňa receptor, aferentné dráhy, miešny rohy a eferentné dráhy k výkonným orgánom.
Koža a srsť predstavujú vonkajšiu bariéru a termoregulačný systém. Hrubosrsté a dlhosrsté plemená majú rozdielnu údržbu srsti, a tým aj diferenčné riziká počas zimy a leta. Okrem chlpov srsti sa na povrchu nachádzajú hmatové chlpy, ktoré spolu s nervovými zakončeniami umožňujú detailné vnímanie tela a prostredia.
Lymská uzlina a lymfóm
Lymfóm predstavuje proliferáciu a výskyt nádorových lymfocytov v lymfatických uzlinách a ďalších tkanivách. Ide o jeden z najčastejších malígnych nádorov u psov. Lymfatické uzliny sú párové a nachádzajú sa po celom tele; zväčšené uzliny môžu vzniknúť pri zápale aj pri infekciách a môžu byť tiež prvými, ktoré signalizujú lymfóm. Diagnóza často zahŕňa aspiráciu tenkou ihlou (FNA) alebo histologické vyšetrenie vzorky. Rôzne formy lymfómu sa líšia podľa anatomickej lokalizácie a bunkovej morfológie (malobunkový vs. veľkobunkový). Ultrasonografické vyšetrenie lymfatických uzlín pomáha pri diferenciálnej diagnostike: benígne uzliny bývajú obdľa izo‑ echogénne a elipsovité, zatiaľ čo lymfosarkóm často vykazuje okrúhly tvar, výraznú hypoechogenitu a homogenitu alebo heterogenitu štruktúry. Pri podozrení na lymfóm je potrebné cytologické alebo histologické potvrdenie a posúdenie štádia ochorenia. Liečba má zahrnúť chemoterapiu a v niektorých prípadoch aj chirurgický zákrok a imunomodulačnú terapiu, ktorá môže zlepšiť šance na zlepšenie života a predĺženie prežitia. Dôležitý je tiež vplyv správnej stravy a celkového zdravotného stavu na úspešnosť liečby.
Lymphatic System
Tabuľka: Základné fakty o lymfóme u psov
| Parametr | Popis |
|---|---|
| Bežné miesta postihnutia | uzliny, slezina, kostná dreň, menej často žalúdok, pečeň, mozog |
| Hlavné príznaky | zväčšené lymfatické uzliny, letargia, strata chuti do jedla, vracanie, hnačka, úbytok hmotnosti |
| Diagnostika | Aspirácia tenkoihlovej ihly (FNA), cytológia, histológia, ultrazvuk, staging |
| Liečba | chemoterapia; v niektorých prípadoch chirurgický zákrok a imunomodulácia |
| Prognóza | závisí od typu lymfómu a odpovede na liečbu; pri skorom zásahu lepšia |
Objavom inšpirácie pre tento článok bola zaujímavá kniha zameraná na psov a množstvo fascinujúcich informácií o ich anatómií a fyziológii. Dôležité: tento text slúži na informačné účely a nenahrádza veterinárnu konzultáciu.