Keď pes neposlúcha, chová sa agresívne voči svojim súrodencom, vykazuje prehnanú potrebu chrániť si „to svoje“ alebo ak nepustí nikoho do blízkosti svojej misky s krmivom, potom je toto správanie vysvetľované ako dominantné a je nutné ho podchytiť. Sú dominantní len alfasamci a máte problém s dominanciou aj v prípade, že pes proste „len“ neposlúcha? Život vo vlčej svorke Od prírody vodcom alebo podriadeným? Je alfa pes mýtom?
Pohľad na alfa ideu: čo hovoria štúdie o vlkoch a o psej spoločnosti
Psi sú blízkymi príbuznými vlkov a vlci v prírode žijú v svorke. Rovnako ako vlci aj psi spoznali, že život v svorke je jednoduchší a že skupina je oveľa silnejšia, ako keď jedinec vystupuje úplne sám. Spoločne sa môžu lepšie chrániť pred nebezpečím a skupinový lov býva tiež úspešnejší. Človek by čakal, že v takej skupine bude stanovená prísna hierarchia, pričom budú „mocenské boje“ takmer na dennom poriadku, ale opak je pravdou. Voľne žijúci vlci fungujú skôr na báze rodinného kruhu, pričom sa síce nechávajú viesť najskúsenejším a najstarším jedincom, avšak k agresívnym bojom o vládu, teda o pozíciu alfasamca, dochádza len zriedka. Nové štúdie týkajúce sa divoko žijúcich vlkov ukazujú, že jednoznačná alfa, ktorá vedie svorku vo všetkých situáciách, prakticky neexistuje. Hoci niektorí členovia svorky sa vymedzujú o niečo dominantnejšie voči ostatným, nesúvisí to s celkovou hierarchiou vo vnútri skupiny, skôr s danou situáciou, na ktorú je treba reagovať. Ak vlastní jeden vlk zo skupiny kosť, vystupuje v tom okamihu ako vodca, ktorý smie o kosti rozhodovať. Ostatní členovia svorky túto skutočnosť nespochybňujú, akceptujú ho pre danú chvíľu ako vodcu a stávajú sa jeho podriadenými. Tým sa však vlastník kosti nepasuje automaticky do role zvieraťa, ktoré vždy dostane jedlo ako prvé. Ak skolí iný člen svorky korisť, rozhoduje o jej osude on sám a nemusí ju prenechávať alfe. O tom, či je zviera dominantné alebo podriadené rozhoduje teda naozaj situácia a daný okamih. Ak by sa stalo, že niektorý z vlkov začne byť agresívny, bude týmto spôsobom vystupovať len voči jedincom, ktorí nepatria do jeho „rodiny“ a znamenajú ohrozenie pre jeho svorku, napríklad čo sa týka krmiva alebo teritória. Teda oproti pôvodnému presvedčeniu neinklinujú ani psi ani vlci k roli alfa jedinca, ktorý by musel svoju pozíciu neustále hájiť a dokazovať, že na ňu stačí. Hoci sú v oblasti tzv. alfy dostupné nové štúdie, teórie o presadzujúcom sa jedincovi sa tvrdošijne držia v povedomí ľudí.
Čo z týchto poznatkov vyplýva pre domáceho psa?
Ak je pes voči svojmu pánovi neposlušný, vysvetľuje sa táto skutočnosť práve snahou prevziať rolu vodcu svorky. Chce sa etablovať do role vodcu svorky, prevziať moc a to na úkor pána. Pokiaľ výchova psa neprináša žiadúce výsledky a pes si robí, čo chce, býva to často ospravedlňované práve alfa rolou. Ale čo vlastne znamená dominancia? Spoznám ju podľa určitej miery neposlušnosti voči majiteľovi? A musí byť pes voči mně skutočne v podriadenej roli, aby ma poslúchal?
Praktické poznatky: dominancia vs. výchova a čo robiť, ak pes neposlúcha
Už roky sú experti a trenéri psov jednotní v tom, že výchova zvieraťa má zmysel len v tom prípade, ak pes akceptuje pána ako „vodcu svorky“. Aby si túto pozíciu človek posilnil, mal by majiteľ využívať rôzne metódy, ktoré psa utvrdia v tom, že je voči pánovi v podriadenej pozícii. Ešte dnes existuje názor, že pes by mal dostať krmivo až v okamihu, keď sa nejedol jeho pán. Tiež by pes nikdy nemal vstupovať do dverí skôr než pán a príp. spanie na posteli s pánom alebo na jeho obľúbenom mieste je pre psov tiež tabu. Držať psa na zemi v podriadenom postoji býva popísané, no časom sa ukázalo, že táto metóda prináša mizivý úspech. Pokiaľ pes ťahá za vodítko, majiteľ to často ospravedlňuje tým, že pes je dominantný. V skutočnosti to však nerobí z dominancie, ale preto, lebo ten, kto vodítko vedie, toto správanie toleruje. Chodenie na vodítku teda nie je otázkou dominancie, ale výchovy. Naučte psa, že ťahaním za vodítko nič nedocieli, a to prostredníctvom konzistentného cvičenia: zostať stáť, keď pes ťahá, alebo prejsť pár krokov vzad a pokračovať až keď sa ťah uvoľní.
Pes sa nikdy nerodí ako agresívny. Prirodzene existujú plemená, ktoré majú vyššiu potrebu chrániť „svoj majetok“ a ľahšie reagujú na provokácie, no žiadny pes nie je napadnutý bez dôvodu. Agresivita často vyplýva zo strachu alebo nepohody majiteľa, ktorý vycítia u psa neistotu. Ak ste nervózni, keď k Vám ide cudzí človek, pes tú neistotu cíti tiež. Ukážte psovi, že máte situáciu pod kontrolou: vystupujte sebavedomo a ak je to možné, agresivitu psa ignorujte - nikdy na neho nekričte, skôr ho hladkajte a utešte, a odmeňte ho za kludne správanie, ak cudziniec prejde.
Psi sú od prírody egoisti, ktorí dbajú na svoj prospech. To dokazujú aj početné štúdie, teda túžba po ochránení jedla je vrodená snaha o sebazáchovu. Delenie sa o korisť v divočine je relatívne prirodzené, no pri spolužití s človekom by mal pes naučiť, že jedlo si pred človekom chrániť nemusí. Dobrou metódou je kŕmiť psa priamo z ruky, aby bola prítomnosť človeka vnímaná pozitívne. Ďalšou možnosťou je odobrať psovi misku a dať ju až vo chvíli, keď sa pes ukľudní a prijme prítomnosť človeka.
Praktické situácie: viac psov v domácnosti, háranie feny a ich zvládanie
Keď žije viac psov v jednej domácnosti, je dôležité pracovať s hierarchiou a správaním. Ak štvornohí kamaráti javia žiarlivosť na krmivo, hračky alebo pelech, treba hľadať riešenia, ktoré nepoškodia vzájomný vzťah. Pri dvoch alebo viacerých psov je potrebná dôslednosť pri zavádzaní nových pravidiel: nové pravidlá zavádzajte okamžite a nenechávajte voľný priestor na neistotu. Ak máte prvého psa dobre vychovaného, druhý pes sa od neho môže veľa naučiť, no nesmie mať pocit nerovnováhy. Vedenie v domácnosti by malo byť jasné: všetci psi by mali byť kŕmení naraz, ale vyššie postavený pes by mal byť kŕmený skôr.
Pri zoznamovaní dvoch psov je dôležitá pokojnú a priateľskú atmosféru, dostatok času a trpezlivosť. Netlačte na nich a ak potrebujete zasiahnuť, robte to citlivo. Ak sa psíkom háranie týka, háranie feny prináša špecifické výzvy: počas hárania je nutné fenku ochrániť a zabezpečiť, aby sa vyhlo nežiaducemu páreniu. Niektorí majitelia zvažujú kastráciu ako definitívne riešenie alebo dočasné alternatívy v závislosti od situácie. Dôležité je zohľadniť povahu a vek zvierat, pretože pes a fenka môžu mať odlišné potreby a reakcie na pravidlá v domácnosti.
Kapitoly praktických tipov pre zvládanie hárania a nových členov svorky
- Pri háraní feny zabezpečte pokojné prostredie, dodržujte hygienu a neumožnite nechcené kontaktovanie s inými psami.
- Pri uvádzaní novej feny alebo psa do domácnosti nechajte ich zoznamovať sa mimo súčasného domova, ak je to možné, a postupujte pomaly.
- Ak máte viac psov, vždy rešpektujte hierarchiu a nekŕmte všetkých súčasne v jednej miske - najprv ten, kto je v hierarchii vyššie.
- Pri konfliktnej situácii medzi psami sledujte správanie a hľadajte príčinu - nemusí to byť len dominancia, často sú to zvyky alebo teritoriálne nároky na zdroje.
Na záver: ak máte akékoľvek pochybnosti, konajte radšej hneď, aj keď sa Vám „len niečo nezdá“ než neskoro. Háranie je pre fenku fyzicky aj psychicky náročné obdobie a Váš prístup ovplyvňuje, ako toto obdobie zvládne. Čisté prostredie, pravidelná starostlivosť, jasné povely a dôsledné vedenie sú kľúčom k vzájomnému porozumeniu a pokoju v domácnosti.
Ako naučiť psa neťahať na vodíku, ale nasledovať | CANISLOG Slovakia
Praktické tabuľky a poznámky
| Fáza hárania | Typické správanie | Priemerna dĺžka |
|---|---|---|
| Proestrus | opuch vulvy, krvavý výtok, nervozita | 9-16 dní |
| Estrus | plodnosť, prítulnosť, párenie | 5-9 dní |
| Metestrus | odstúpenie od párenia, znížený výtok | 30-60 dní |
| Anestrus | hormonálny útlm, bez ovulácie | 100-150 dní |
Rady a upozornenia súvisia aj s konkrétnymi situáciami, ako napríklad pri viacnásobných pohlaviach alebo pri vyprázdňovaní problémov s konfliktmi medzi psami. Vždy je dôležité prispôsobiť prístup individuálnym potrebám psa a jeho rodiny, a ak potrebujete, obráťte sa na kvalifikovaného odborníka (veterinár alebo tréner psov).