Konzumácia výkalov, známa aj ako koprofágia, je pre mnohých majiteľov psov nepríjemným a znepokojujúcim správaním. Hoci sa nám to môže zdať nechutné, existuje niekoľko dôvodov, prečo sa psy k tomuto správaniu uchyľujú.
Zatiaľ čo požieranie výkalov je u králikov prirodzené, u psov to až tak neplatí. Králik patrí medzi bylinožravce a keďže nemá predžalúdky ako krava, trávenie rastlinnej potravy prebieha v slepom čreve pomocou mikroorganizmov. Králik požiera vlastné výkaly (čomu sa odborne povie cekotrofia), pretože sú zdrojom bielkovín, vitamínov a spätne ich resorbuje v tenkom čreve.
U psa ako mäsožravca je trávenie trochu odlišné, preto žranie výkalov by sa uňho nemalo vyskytovať. Najčastejšie sa môžeš s koprofágiou stretnúť u šteniatok. Tie pojedanie výkalov odpozorovali od svojej matky, ktorá požieraním šteňacích výkalov inštinktívne chráni svojich potomkov pred predátormi. Šteniatko by sa správnou výchovou a stravou malo tohto zlozvyku ľahko zbaviť. Nie vždy sa to podarí a niekedy aj dospelé psy môžu naďalej požierať svoje výkaly.
Nie vždy musí ísť o zlozvyk zakorenený od šteniatka. Psík môže požierať vlastné výkaly aj z nudy alebo zo stresu, keď ho necháš samého doma. Žranie výkalov je časté aj u psov, ktorí žijú v nevyhovujúcich podmienkach a nedostávajú jesť. Jediný ich príjem živín je teda z vlastných výkalov.
Iné však je, ak psík požiera svoj trus napriek tomu, že jesť dostáva pravidelne. Ak si vylúčil možnosť, že psík to robí z nudy alebo zo stresu, môže ísť o nutričný problém. To znamená, že psík vo svojom krmive nedostáva dostatok živín. Vo výkaloch cíti ešte niektoré potrebné látky a snaží sa ich zužitkovať. Preto sa snaž, aby aj pri barf jedálničku dostával tvoj psík pestrú stravu. Požívaj rôzne druhy mäsa, zeleniny, ovocia a príloh. Môžeš skúsiť zaradiť aj rôzne doplnky bohaté na vitamíny a minerálne látky.
Prečo pes žerie svoje vlastné výkaly? Jedenie výkalov je pevne zapojené do psej povahy. A hoci sa nám to zdá hnusné, je to dané geneticky. Pes ich zdedil po svojom predkovi vlkovi, ktorý požiera výkaly zanechané v blízkosti brlohu. Je to tak, aby nezanechal stopy, a po druhé, aby ich nezožral nikto ďalší zo svorky - pre prípad, že by sa vo výkaloch nachádzali parazity. Požieranie výkalov je teda zo strany vlka veľmi zodpovedným konaním! Domestikovaný pes to robiť nemusí, ale mnohé z pôvodného správania stále zostávajú.
Druhým dôležitým dôvodom koprofágie (požieranie exkrementov iných psov) je obdobie, počas ktorého sa sučka o šteniatka stará. Jedenie exkrementov šteniatok je súčasťou hygieny a odstraňuje aj atraktanty predátorov. Zaujímavé je, že sučka žerie výkaly šteniatok len dovtedy, kým sú kŕmené jej mliekom.
Šteniatka môžu mať iné motívy. Najčastejšie jedia výkaly, napodobňujúc svoju matku a z túžby hrať sa.
Jedenie výkalov je bežné aj u psov, ktorí boli podvyživení a vyhladovaní - jednoducho vo výkaloch vidia zdroj hodnotnej potravy.
V prvom rade skús psíka vždy napomenúť a vyhrešiť, že to nesmie robiť. Tiež je potrebné mu zabezpečiť vyváženú kŕmnu dávku a dostatok pohybu, aby sa nenudil.
Príčinou môže byť aj nuda, osamelosť, strach a stres. Psy, ktoré sú uzavreté na malom priestore alebo dvore, často trpia týmto zlozvykom.
Dlhé roky sa predpokladalo, že psy jedia výkaly preto, že im chýbajú vitamíny alebo minerály. Podľa štúdie Hart, B. L. (2018): “The Paradox of Canine Conspecific Coprophagy” (Veterinary Medicine and Science) bolo viac než 80 % psov koprofágov úplne zdravých - bez známok deficitu živín či enzýmov. V prehľade Hart & Hart (2021) sa uvádza, že koprofágia je evolučne prirodzené správanie, nie prejav výživovej chyby.
Niektorí chovatelia majú problém s tým, že ich psíkovia požierajú vlastné výkaly. Často nepomôže ani kvalitné krmivo či podávanie minerálnych látok a vitamínov. Je to pravdepodobne prejav, že ich organizmu chýbajú nejaké stavebné látky. Kde sa stala chyba? Táto téma vyvoláva množstvo dohadov. Najpravdepodobnejším dôvodom však bude nutričný deficit, ako je chýbajúce železo a minerál či vitamín. Príčinou môže byť nesprávna strava s nevyváženými nutričnými hodnotami, ale aj prítomnosť parazitov v tele psa.
Prečo psy jedia výkaly iných zvierat? Vedci už roky hľadajú súvislosť medzi jedením výkalov iných zvierat a nedostatkami v strave psov. S touto problematikou súvisí minimálne niekoľko hypotéz. Jedna z nich hovorí, že psy, ktoré jedia výkaly iných zvierat, majú vo svojej strave príliš veľa sacharidov, príliš málo vlákniny a nedostatok vitamínov B. Ďalší naznačuje, že psy jednoducho vidia výkaly iných zvierat ako zdroj hodnotnej potravy. Tretia teória hovorí, že výkaly môžu poskytnúť psom tráviace enzýmy a baktérie potrebné na správne trávenie.
Pes žerie mačacie výkaly. Väčšia filozofia u psov jediacich mačacie exkrementy neexistuje - psom sa to jednoducho páči. Mačky jedia potravu s vysokým obsahom bielkovín, a preto vylučujú výkaly aj s vysokým obsahom nestrávených bielkovín. Mačacie hovienka sú teda veľmi hodnotné a chutné - z pohľadu psa.
Žerie váš pes výkaly iných zvierat? Skontrolujte, či nie je chorý! Keď sa problém jedenia výkalov objaví náhle, stojí za to diagnostikovať psa na gastrointestinálne problémy. Náhly záujem o jedenie výkalov sa môže objaviť pri ochoreniach, ako je syndróm krátkeho čreva, exokrinná pankreatická insuficiencia, gastritída alebo ochorenie pečene.
Prechodný záujem o cudzie výkaly sa môže objaviť aj pri antibiotickej terapii - takto chce pes kolonizovať sterilné telo potrebnými baktériami.
Koprofágia u psov v dôsledku nudy - behaviorálny základ jedenia výkalov. Môže sa tiež stať, že pes v dôsledku porúch správania zožerie vlastné alebo cudzie exkrementy - aby zamedzil nude, upútal pozornosť majiteľa, alebo len ako reakciu na nesprávny nácvik čistoty. Je možné, že pes zje vlastné výkaly zo strachu z reakcie svojho majiteľa, ak bol disciplinárne potrestaný za kakanie v dome, keď bol šteňa.
Keď pes zje výkaly, je dôležité rýchlo zasiahnuť. Hovorí sa, že pes kaká, keď mu v strave chýbajú živiny. A to nie je názor nepodložený realitou. Nevyvážená strava a nedostatok vhodných živín v tele však nie sú jediným dôvodom, prečo váš pes žerie výkaly. Samozrejme, nemožno vylúčiť problémy so správaním. Konzumácia výkalov vašim domácim miláčikom skôr či neskôr prinesie negatívne zdravotné následky. Okrem toho môže zviera pri kontakte s členmi domácnosti prenášať baktérie a mikroorganizmy, ktoré u ľudí spôsobia ochorenie. To je nebezpečné najmä pre deti, ktoré sa s domácim zvieraťom rady maznajú alebo sa nechávajú olizovať na tvári.
Fekálne jedenie sa môže vyskytnúť u psov v akomkoľvek veku. Šteňatá, ktorých tráviaci systém práve dozrieva, môžu začať jesť vlastné výkaly, keď majú pocit, že im niečo chýba. Preto je taká dôležitá kvalitná strava, probiotiká a pravidelné odčervovanie.
Nekvalitná, monotónna a na živiny chudobná strava môže tiež spôsobiť, že dospelý pes bude jesť výkaly. Zvieratá sa riadia inštinktom a takto sa snažia doplniť nedostatok živín. Aké vitamíny teda psovi chýbajú, keď konzumuje výkaly? Z tohto dôvodu sa psom, ktorí jedia výkaly, odporúča podávať doplnky stravy, ktoré okrem iného obsahujú bromelaín (uľahčuje trávenie bielkovín), probiotiká a prebiotiká, baktérie mliečneho kvasenia.
Niekedy sa však stáva, že pes žerie výkaly aj napriek tomu, že jeho strava je kvalitná. K tomuto správaniu dochádza vtedy, keď telo zvieraťa neprodukuje dostatok tráviacich enzýmov, takže neabsorbuje skonzumované živiny. Koprofágia sa môže objaviť aj po liečbe antibiotikami. Telo ochudobnené o živiny dáva najavo, že mu niečo chýba. Antibiotiká bohužiaľ pomerne vážne poškodzujú bakteriálnu mikroflóru.
V prípade šteniat sa problém požierania výkalov najčastejšie vyskytuje vo fáze učenia sa čistote, a to z dvoch dôvodov. Prvým je, že mladý pes žerie hovienka, pretože chce uspokojiť svoju zvedavosť, preskúmať svoje okolie, zistiť všetko, čo sa okolo neho deje. Našťastie sa tento problém dá v mnohých prípadoch rýchlo odstrániť tým, že psa naučíte kakať vonku a po zistení potreby ho vyrušíte. Druhým dôvodom je rodičovská chyba, ktorá spočíva vo vkladaní psieho ňufáka do výkalov. Už mnoho rokov je to forma, ktorá odrádza zviera od toho, aby sa staralo o svoje potreby v dome. Takýmto konaním však môžeme spôsobiť viac škody ako úžitku, pretože pri ďalšom pokarhaní pes zje svoje výkaly, aby zakryl priestupok.
Dospelé psy niekedy z dôvodu správania jedia aj svoje výkaly. Je to bežný jav u sučiek počas obdobia pôrodu a dojčenia. Veľmi citlivo dbajú na hygienu - ošetrujú nielen svoje šteniatka, ale čistia aj ich bezprostredné okolie, a teda aj výkaly po svojich mláďatách. S koprofágiou sa môžete stretnúť aj u dospelého psa, ak ide o zviera adoptované z útulku alebo prijaté z ulice, ktoré má za sebou možno aj roky traumatických zážitkov. Nezabudnite, že psychické problémy, napr. dlhodobý silný stres, často spôsobujú poruchy trávenia.
Podstatou boja proti koprofágii je nájsť príčinu tohto správania. Môže sa však stať, že v prípade poruchy trávenia bude zlepšenie zdravotného stavu zvieraťa dlhodobým procesom.
Niektoré psy neodolajú - občas si „uchlipnú“ z kvetináča, iné si s chuťou doprajú „dezert“ priamo zo záhonu. Dlho sa verilo, že pes žerie hlinu preto, že mu chýbajú minerály ako železo či zinok. Dopĺňanie minerálov alebo vitamínov zriedkavo odstráni správanie, pretože v pozadí bývajú skôr behaviorálne alebo tráviace príčiny. Najčastejším dôvodom, prečo pes ochutná zem, je zvedavosť alebo stres. Mladé psy objavujú svet ústami - pôda im ponúka nekonečný svet pachov a textúr. Pre psa nie je pôda len špina - je to wellness, informačný kanál a raňajkový bufet v jednom.
Ak máte doma malého "záhradkára", ktorý si občas pochutí na konároch či spadnutom dreve, pravdepodobne robí len niečo, čo je pre neho úplne prirodzené. Žuvanie a nosenie obľúbených paličiek cez polovicu lesa je pre psa prirodzený spôsob, ako sa upokojiť a uvoľniť. Uvoľňuje endorfíny, odbúrava stres a pomáha zvládať nudu či napätie. Ak teda pes len obkusuje drevo, neprehĺta kúsky a inak sa správa normálne, nejde o problém - len o inštinktívnu formu relaxu. Avšak ani toto správanie nie je vždy bezpečné. U mladých psov môže žuvanie konárov súvisieť s výmenou zubov (zhruba medzi 3.-7. mesiacom života). U dospelých psov môže obhrýzanie dreva znamenať, že pes má málo pohybu alebo mentálnej stimulácie. Často ide o tzv. displacement behavior - teda správanie, ktorým pes odbúrava napätie, ak nemá inú možnosť ventilácie.
Niektoré psy si na dreve doslova pochutnávajú. Vlhké konáre im voňajú ako prírodný snack - plný miazgy, zvyškov rastlín a pachov, ktoré pre psí nos znamenajú hotový gurmánsky zážitok. Okrem mechanických poranení sa však pridávajú aj toxické riziká: Niektoré druhy dreva (napr. orech, čerešňa, breza či dub) obsahujú triesloviny a fenoly, ktoré môžu podráždiť tráviaci trakt alebo spôsobiť intoxikáciu. Staré, plesnivé drevo zas často ukrýva mykotoxíny, ako sú aflatoxíny - tie môžu poškodiť pečeň aj nervový systém.
➡️ Preto veterinári odporúčajú namiesto „prírodného dreva“ ponúkať bezpečné žuvacie alternatívy - gumové alebo nylonové hračky, či ekologické sticks z olivového alebo kávového dreva. Sú odolné, nelámu sa, neporania ústa - a psovi poskytnú rovnaký pocit spokojnosti z hry a žuvania.
Aj keď to vyzerá nevinne a pre psa úplne prirodzene, pes by nemal mať drevo vôbec v papuli. ⚠️ Pes prehltol kúsok dreva - hrozí upchatie čriev, perforácia alebo vnútorné krvácanie. ⚠️ Pes ničí nábytok, ploty alebo systematicky obhrýza drevo - ide o signál nudy, frustrácie či stresu. Nedovoľte mu žuť alebo sa hrať s drevom.
Psy, spoznávajú svet nosom a jazykom. To, čo pre nás vyzerá čudne, je pre nich len iný spôsob, ako „čítať“ pachy okolo seba. V takých prípadoch ide o úplne normálne správanie - pes len „čuchá jazykom“. Vo väčšine prípadov ide len o „upratovanie“ po nás.
Olizovanie totiž uvoľňuje endorfíny a psovi pomáha upokojiť sa. Časté olizovanie podlahy môže byť signálom, že psovi nie je dobre od žalúdka - napríklad pri gastritíde, refluxe alebo pankreatitíde. Štúdia deNapoli et al. V ojedinelých prípadoch môže byť nadmerné olizovanie súčasťou pica správania (nutkavé jedenie nejedlých látok) alebo prejavom neurologických porúch - napríklad demencie či epileptiformného správania.
🪨 Prečo pes žerie kamene? Pica je odborný termín pre opakované jedenie nejedlých látok - napríklad kameňov, plastov, ponožiek, textílií, hliny, plastových vrchnákov či dreva. Štúdia Yamada et al. (2019) ukázala, že pica patrí medzi najčastejšie problematické správanie u psov - najmä u mladých a kastrovaných jedincov. Spravidla s vekom slabne, ale len málokedy zmizne úplne bez pomoci. Podľa Masson et al. (2021) malo viac než 70 % psov, ktoré skončili na operácii pre prehltnutie cudzieho predmetu, preukázateľné behaviorálne poruchy - stres, impulzivitu či frustráciu. Napriek tomu sa oplatí nechať psa vyšetriť. Hltanie predmetov nie je len „zlozvyk“ - hrozí upchatie čriev, zadusenie, perforácia žalúdka alebo otrava, čo často končí chirurgickým zákrokom.
Zatiaľ čo my krčíme nos, náš pes práve hádže šípku do parfumu Canine No.5 alebo Dior Sausage. A robí to z úplne logických, evolučných dôvodov. Vo voľnej prírode sa vlky, kojoty či líšky váľajú v silne zapáchajúcich látkach - truse koristi, mršinách alebo zdochlinách - aby prekryli svoj pach. Druhá teória, ktorú opisujú Fox (1971), Horowitz (2017) a McGowan (2021), tvrdí, že váľanie v pachoch je aj formou pachovej komunikácie. Pes si „berie“ vôňu so sebou - aby ju mohol preniesť domov a zdieľať so svorkou. Niektorí psi sa v silných pachoch váľajú jednoducho preto, že im to robí dobre. Ide o senzorickú stimuláciu - pach, dotyk, pohyb. Správanie je výraznejšie u loveckých a pracovných plemien, ktoré si zachovali silný lovecký inštinkt.
Väčšina psov to robí občas - a bez následkov.
Pre niekoho prejav lásky, pre iného otravný zvyk. V skutočnosti je olizovanie jedným z najkomplexnejších psích správaní - má sociálny, komunikačný aj emocionálny význam. Už šteniatka olizujú papuľu svojej matky, keď ju prosia o pozornosť alebo jedlo. Olizovanie je aj súčasťou psieho jazyka - tzv. calming signals. Pes ním často upokojuje vás, seba alebo druhého psa. ➡️ Olizovanie preto môže byť len forma skúmania - váš pes zisťuje, kde ste boli, čo ste robili a možno aj čo ste jedli. Olizovanie pomáha psovi uvoľniť sa - pri tomto pohybe sa uvoľňujú endorfíny, ktoré prinášajú pocit pohody a bezpečia.
➡️ Sledujte, kedy a čo pes olizuje.
Požieranie výkalov, hliny či trávy môže pôsobiť zvláštne, nechutne - niekedy až zahanbujúco. No pre psa je to často len spôsob, ako spoznáva svet. Najdôležitejšie je nepanikáriť, ale pozorovať. Kedy sa to deje? V akom prostredí? Po akej aktivite? Nie vždy ide o problém - no ak správanie pribúda, mení sa, alebo ho sprevádzajú tráviace ťažkosti, apatia či stres, pes vám tým pravdepodobne niečo hovorí.
Psy jedia hovienka | Veterinársky kútik s Dr. Jerrym Kleinom
Riešenie problému
- Obohaťte svojmu psíkovi stravu. Vo výžive psa chýbajú najmä prírodné stopové prvky, minerály, esenciálne mastné kyseliny a vitamíny. Pes požiera svoje exkrementy a snaží sa tým tieto látky doplniť. To mu však často spôsobí črevné ťažkosti, pretože sa na vnútorných stenách čriev vytvára hnilobný a pre živiny zle priestupný povlak, ktorý psa oberá o dôležité vitamíny a látky prijaté zo stravy. Občasné kupovanie farebných vitamínových tyčiniek nič nevyrieši. Stravu by ste mali obohatiť o vnútornosti alebo kuracie mäso či strúhanú mrkvu. Pokiaľ si však nie ste vedomí žiadnej chyby v jeho kŕmení či výchove a váš psík sa nehodlá vzdať požierania svojich výkalov, navštívte čo najskôr veterinára. Dôvodom môže byť aj porucha funkcie pankreasu alebo silné začervenie.
- Upracte exkrementy hneď ako je to možné, tak, aby k nim pes nemal prístup.
- Majte psa pri venčení na vodítku, aby nemohol behať po okolí.
- Posypte exkrementy prípravkom, ktorý psa definitívne odradí od ich konzumácie.
- Venujte sa svojmu psovi - choďte na dlhšie prechádzky, veľa cvičte, hrajte sa spolu a unavte sa.
Korenie
Pokiaľ si váš psík na tento zlozvyk zvykol, bude sa ho zbavovať len veľmi pomaly. Noste so sebou na prechádzku silné korenie a vždy výkaly posypte. Ak ich ochutná, bude to pre neho nepríjemný zážitok, ktorý si bude s výkalmi spájať. Účinnejšie však bude, ak sa pes naučí reagovať na povely ako ,,fuj“ a ,,nesmieš“. Chváľte ho zakaždým, keď k vám pribehne a „parkovým“ pozostatkom dá pokoj. Záleží len na vás akým tónom k nemu budete pristupovať a ako ho to odnaučíte.
Ak problém s požieraním trusu pretrváva a na svojom psíkovi zbadáš aj iné zmeny správania, určite zájdi k svojmu veterinárovi.