Označenie „bojové plemeno“ je všeobecné označenie pre všetky plemená, ktoré boli vyhodnotené ako nebezpečné.
Mnohí odborníci však zastávajú názor, že pojem „bojové plemená psov“, sám o sebe nesie diskriminačné zafarbenie. Žiadny pes sa nenarodí ako bojový, ale je tak vychovaný človekom. Aj z jazvečíka môžete vychovať „bojového“ psa. Ale samozrejme pokúsenie jazvečíkom je vnímané ako menej nebezpečné než stisk čeľuste bojového psa.
Oficiálne takáto kategória neexistuje. Kategóriu bojových plemien psov nepozná žiadny kynologický ani legislatívny štandard. Toto označenie je považované sa subjektívne a často diskriminačné pre konkrétne psie rasy, ktoré sú na základe predsudkov, stereotypov a negatívnych skúseností považované za nebezpečné, agresívne či útočné a radené na zoznam bojových psích plemien.
Človek je tvor zvedavý a tvorivý. Zároveň rád škatuľkuje do rozličných boxov, skupín kategórii a tak ďalej a tak ďalej. Tento princíp nájdeme v podstate všade - akákoľvek vedecká disciplína má svoje tabuľky, grafy a škatuľky. Nejaké to členenie sa nevyhlo ani svetu kynológie. Pes najlepší priateľ človeka 10 000 rokov, ktorého sme tvorili menili a prispôsobovali svojim potrebám. Na tieto špeci potreby vzniklo niekoľko stoviek rôznorodých plemien a dnes si ozrejmíme tzv. Na ich zaradenie existuje veľmi známa medzinárodná kynologická klasifikácia FCI. Preto sa pýtam, existujú bojové plemená psov? Áno aj nie, v podstate. Ide o to, že pojem “bojový pes” nefiguruje v žiadnej skupine medzinárodnej kynologickej klasifikácie. Ide v podstate o umelo vytvorený pojem.
FCI - FÉDÉRATION CYNOLOGIQUE INTERNATIONALE (Medzinárodná kynologická federácia)je svetová organizácia pre psov, zastrešujúca 86 členov a zmluvných partnerov (1 člen pre každú krajinu). Každý štát vytvára svoje vlastné rodokmene (PP - preukaz pôvodu) a školí vlastných rozhodcov. FCI zaručuje, že rodokmene a rozhodcovia sú uznávané všetkymi členmi FCI. Uznáva 341 plemien, z ktorých každý patrí konkrétnej krajine. Hlavná kynologická organizácia konkrétnej krajiny spíše štandard vlastného plemena a FCI ho spolu s komisiou uzná / neuzná. Tieto štandardy sú v skutočnosti odkaz, o ktorý sa rozhodcovia opierajú pri posudzovaní na výstavách organizovaných v členských krajinách FCI. Je to pomoc chovateľom v snahe produkovať vysoko kvalitné psy.
FCI skupiny a ich charakteristika
Federation Cynologique Internationale (FCI) rozdeľuje plemená psov do 10 špecifických skupín na základe ich pôvodného účelu, charakteristík a vlastností. Toto rozdelenie umožňuje lepšiu orientáciu chovateľom, psíčkarom aj kynológom, keďže každá skupina združuje plemená so spoločnými znakmi.
Skupina 1: Ovčiarske, pastierske a dobytkárske psy
Tieto psy boli šľachtené na prácu s dobytkom a inými hospodárskymi zvieratami. Ich úlohou bolo viesť stáda, ochraňovať ich pred predátormi a pomáhať pri presunoch. Psy v tejto skupine sú výnimočne učenlivé, aktívne a lojálne. Vyžadujú pravidelnú fyzickú a duševnú stimuláciu.
Skupina 2: Pinče a bradáče, molossoidné a švajčiarske salašnícke psy
Táto skupina zahŕňa psy, ktoré boli vyšľachtené na stráženie, ochranu a prácu na farme. Tieto psy sú silné, odvážne a veľmi ochranárske. Potrebujú pevné vedenie a dôslednú výchovu.
Pinče sú psy s atletickou stavbou tela. Silne svalnatá postava, dlhé nohy a široký hrudník - to všetko zaručovalo rýchly výpad a veľkú vytrvalosť psov. Pinče sú psami s najčastejšie kupírovanými ušami a chvostami zo všetkých psích plemien. Krátkosrsté pinče sú veľmi odhodlané a samostatné psy. Je nevyhnutné rýchlo zaviesť výcvik a tréning, aby si neosvojili zlé návyky. Pinče sú ideálnymi strážcami domov, pozemkov a dvorov.
Bradáče, teda hrubosrsté pinče, sú podobné stavbou tela krátkosrstým pinčom. Najväčší rozdiel je v ich srsti - je drsná a tvrdá. Bradáče sú veľmi štekajúce a tvrdohlavé psy. Majú silný lovecký inštinkt, a preto sa ťažko znášajú s menšími zvieratami.
Molosoidné plemená sú psy s veľmi masívnou, ťažkou stavbou tela. Veľké rozmery tela, pevné a svalnaté nohy umožňovali stabilný a nezlomný krok a istý útok. Molosy sú silné, majú veľké hlavy a dlhé chvosty. Molosoidné plemená sú silné a sebavedomé psy, nebojácne vo svojich konaniach. Ich veľká sila vyžaduje veľa energie, a preto tieto psy, ak môžu, šetria svoju silu. Molosy nezaútočia samé od seba, potrebujú na to podnet alebo pobádanie. Pre svoju rodinu a známych ľudí sú priateľsky nastavené a veľmi verné. Inak je to u cudzích - v tomto prípade sa molosy pred ničím nezastavia. Molosoidné plemená pochádzajú od tibetského psa. Mal predpoklady pastierskeho psa, neskôr však - vzhľadom na svoj vzhľad - bol využívaný iba ako bojový pes. Tibetský pes bol cvičený na súboje s divou zverou, inými psami a dokonca na útok a zabíjanie ľudí (otrokov). Tento predok molosov putoval s ľuďmi od Tibetu do Európy, kde sa medzitým krížil s rôznymi miestnymi psami.
Švajčiarske salašnícke psy boli pôvodne šľachtené ako pracovné psy na farmách vo Švajčiarsku. Sú známe svojou silou, vytrvalosťou a vernosťou.
Skupina 3: Teriéry
Teriréry boli pôvodne šľachtené na lov malých zvierat, ako sú hlodavce a líšky. Teriéry sú známe svojou energiou, odhodlanosťou a nezávislosťou. Hoci môžu byť tvrdohlavé, sú veľmi lojálne a oddané svojim majiteľom.
Skupina 4: Jazvečíky
Jazvečíky boli vyšľachtené na lov jazvecov a iných zvierat žijúcich v norách. Jazvečíky sú odvážne, vytrvalé a lojálne psy.
Skupina 5: Špice a primitívne plemená
Plemená v tejto skupine pochádzajú z arktických a severských oblastí, kde slúžili na ťahanie saní, lov a ochranu. Tieto psy sú nezávislé, aktívne a odolné.
Skupina 6: Duriče a farbiare
Tieto plemená boli vyšľachtené na lov pomocou sledovania pachov, najmä na lov veľkej zveri, ako sú jelene. Duriče a farbiare sú známe svojou vytrvalosťou, inteligenciou a neúnavným sledovaním stôp. Tieto psy majú vynikajúci čuch a silný lovecký inštinkt.
Skupina 7: Stavače
Stavače boli vyšľachtené na vyhľadávanie a označovanie zveri, najmä vtákov. Stavače sú inteligentné, učenlivé a majú výborný čuch. Sú to veľmi poslušné a ľahko ovládateľné psy, ktoré sú výbornými spoločníkmi pri love, ale aj v rodinnom prostredí.
Skupina 8: Retrevery a vodné psy
Táto skupina zahŕňa plemená, ktoré boli vyšľachtené na prácu vo vode a na aportovanie ulovenej zveri. Retrievery a vodné psy sú známe svojou priateľskou povahou, inteligenciou a veľkou učenlivosťou. Sú to veľmi spoločenské psy, ktoré sa ľahko prispôsobujú rodinnému životu.
Skupina 9: Spoločenské a sprievodné psy
Tieto plemená boli vyšľachtené predovšetkým na spoločenské a sprievodné účely, aby poskytovali potešenie a spoločnosť svojim majiteľom. Spoločenské a sprievodné psy sú zvyčajne veľmi priateľské, lojálne a spoločenské. Majú tendenciu byť veľmi blízko svojim majiteľom a sú ideálnymi spoločníkmi pre ľudí všetkých vekových skupín.
Skupina 10: Chrty
Chrty sú plemená vyšľachtené na lov pomocou zraku a rýchlosti. Chrty sú známe svojou rýchlosťou, eleganciou a nezávislosťou. Tieto psy sú často tiché a pokojné, keď nie sú v pohybe, ale pri love alebo behu sa premenia na mimoriadne výkonné a rýchle stroje.
FCI skupiny predstavujú užitočný nástroj na pochopenie a klasifikáciu rôznych plemien psov. Tento systém pomáha majiteľom vybrať si psa, ktorý najlepšie vyhovuje ich životnému štýlu a potrebám.
Povaha a výchova bojových plemien
Označenie „bojové plemeno“ je často spojené s predsudkami a stereotypmi. Kombinácia veľkosti, často nie „priateľského“ vzhľadu a negatívneho prípadu môže o psovi vytvoriť ilúziu ako o útočníkovi či psovi agresorovi. Je faktom, že existujú psie plemená, ktoré sú menej spoločenské a nie sú to ideálne psy k deťom, no to neznamená, že ide o bojového či agresívneho psa.
Aj z jazvečíka môžete vychovať „bojového“ psa. Ale samozrejme pokúsenie jazvečíkom je vnímané ako menej nebezpečné než stisk čeľuste bojového psa.
Rovnako ako stafordšírsky teriér, tak aj napr. rotvajler patria svojou podstatou skôr medzi priateľské a mierumilovné jedince. V rukách skúseného jedinca pôsobí rotvajler skôr uvoľnene než útočne. Napriek tomu získalo toto plemeno zlú povesť kvôli útokom na ľudí a mimo iné aj na deti. V 19. storočí bol však rotvajler veľmi obľúbený, predovšetkým u šľachty. Jeho úlohou bolo hlavne strážiť a hnať dobytok. Od roku 1910 sa však tento pes využíva skôr pre policajné a vojenské účely.
Podobne ako ľudia s vysoko muskulárnym vzhľadom môžu aj silní psi byť vo vnútri veľmi citliví a mierni - hlavne ak sú v tomto jednaní podporovaní. Podobne je tomu aj pri výchove ľudí. Ak rodičia synovi neustále podsúvajú, že je „padavka“ len preto, že je citlivý a ukazuje skôr svoju jemnú stránku než tvrdé jadro, tak dieťa túto stránku začne skôr potláčať a nechá vystúpiť svoje tvrdšie ja. V tomto prípade tiež nemôžeme viniť dieťa, rovnako ako by sme nemali viniť psa.
U psa je treba trvať na tom, aby sa správal tak, ako je vo svorke dovolené. Vlci, žijúci vo svorke vie, že ak nebudú rešpektovať pravidlá, budú zo svorky vylúčení. Pre psa platí prakticky to isté. Jeho svorkou je v tu chvíľu rodina s dieťaťom.
Kúzelné slovíčka pri výchove psa znejú: láskyplne a dôsledne. V ideálnom prípade si vezmite domov psíka už v šteňacom veku. Čím skôr výchovu prevezmete, tým lepšie sú Vaše šance na to, že psík bude milým, príjemným spoločníkom. Vyhýbajte sa trestom, drilu a tvrdému zachádzaniu. Pretože výchova zakládajúca sa na trestoch vyvoláva vo zvierati trvalý pocit strachu, čo môže agresívne správanie len priživiť. Aj bojoví psi však potrebujú veľa lásky. To však neznamená, že ich máte rozmaznávať. Láskyplná výchova spočíva skôr v jasných pravidlách, precíznych poveloch a dôslednosti. Len tak sa u Vás bude pes cítiť bezpečne. Bezpečie je tým najlepším predpokladom pre to, aby zviera bolo dobre naladené, mierumilovné a poslušné.
Pri výchove bojového psa Vás podporia miestne psie školky. Tamojší odborníci si dokážu poradiť aj s potenciálne nebezpečnými psami a ukážu Vám, ako by ste so psom mali zachádzať. Ako vychovať napríklad Pitbulského teriéra, aby zostala zachovaná jeho prirodzená povaha strážneho psa a zároveň sa správal ako rodinný miláčik?
Mnohí sú si vedomí, že bojoví psi disponujú obrovskou silou a výdržou a sú to vodci. Potrebujú výbeh aj dlhé prechádzky, tiež intenzívnu zábavu. Ako veľmi užitočné sa ukazuje mimo iného aj trénovanie so psom vo voľnom priestore bez vodítka. Posilňuje to prepojenie a tiež možnosť kontroly. Celkovo to bude mať pozitívny efekt aj v prípade, že potom pes pôjde na vodítku. Rozhodne bude na psa mať dobrý vplyv, keď s ním budete pravidelne pracovať aj bez vodítka.
Pokiaľ zatiaľ nemáte so psami skúsenosti, potom by bolo lepšie nezačínať hneď s bojovým plemenom, ale zvoliť si iné zviera, napr. labradora alebo zlatého retrívera, prípadne kríženca z útulku. Majiteľ bez predošlých skúseností sa totiž môže potýkať s rizikom, že v prípade prvého neuposlúchnutia povelu alebo jeho nepochopenia bude jednať so zvieraťom príliš tvrdo. Veľmi skúsený chovateľ naopak situáciu pochopí a pokúsi sa psa priviesť k poslušnosti pomocou cielenej výchovy a láskyplného prístupu.
Veľmi dôležité puto je medzi (bojovým) psom a majiteľom. Platí, že si pes veľmi rýchlo musí zvyknúť na mnoho nových podnetov vrátane nových osôb v jeho okolí, nových zvierat apod. Psychicky zdravý jedinec znamená pre svoje okolie nebezpečie! Pre bojové psy toto v obmedzenej miere platí tiež, podľa jeho rozpoloženia.
Strážni psi vs. bojoví psi
Pod pojmom “strážny pes” sa rozumie (na rozdiel od psa bojového) jedinec so silne vyvinutým ochranárskym citom a teritoriálnym správaním. K strážnym psom patrí napr. turecký kangal. Jeho pôvodnou úlohou bolo chrániť veľké stáda oviec pred vlkmi. Keď kangal už nezvládal túto úlohu vykonávať, musel si nájsť inú činnosť, v ktorej by svoje schopnosti využil. Vníma „svojich“ ľudí ako členov svorky a chráni ich, ak im hrozí nebezpečie.
Aké plemená sú v niektorých krajinách zakázané
Ak sa spýtame vedcov, odborníkov alebo chovateľov, potom nie sú za jedno v tom, ktoré plemeno je najnebezpečnejšie na svete. Na základe častých útokov na ľudí sú mnohé bojové plemená psov v určitých krajinách zakázané. Nesmú tu teda byť chované ani predávané.
Americký buldog, ktorého chov je zakázaný v Dánsku či Singapure, pochádza z južnej Ameriky a pôvodne bol využívaný k lovu divokých prasiat.
Termín “Bandog” označoval v stredoveku veľkého psa, ktorý v noci chránil osobný majetok obyvateľov. Dnes označuje „Bandog“ kríženca amerického pitbulského teriéra a mastiffa. Je zakázaný vo všetkých krajinách, v ktorých sa nesmú chovať psi, ktorých krížením toto plemeno vzniklo.
Mastino Napoletano, alebo neapolitánsky mastiff, bol pôvodne nasadzovaný do krvavých gladiátorských zápasov, ktoré prebiehali v Koloseu v starom Ríme. Rímskymi légiami bol používaný aj ako vojnový pes. V dnešnej dobe je toto plemeno nasadzované hlavne tam, kde nájde svoje uplatnenie, teda napr. k ochrane domov. Mastiff nesmie byť chovaný doma v Singapure. V Rumunsku psa možno vlastniť, pokiaľ majiteľ získa špeciálnu výnimku (majiteľ sa musí preukázať špeciálnym certifikátom, v ktorom garantuje, že pes je psychicky v poriadku a neútočí).
Búrsky buldog, označovaný ako farmársky pes, pochádza z južnej Afriky, kde bol chovaný ako strážny pes. Túto funkciu plní vynikajúco a nie je agresívny, dokonca miluje deti.
Dogo Argentino, alebo argentínska doga bola vyšľachtená z cordobského bojového psa a ďalších bojových plemien, ako je nemecká doga. Plemeno bolo využívané k lovu veľkých divokých zvierat, ako sú žirafy alebo pumy.
Dogo Canario, známa ako kanárska doga, pochádza ako napovie názov, z Kanárskych ostrovov. V roku 2001 došlo k smrteľnému zraneniu v dôsledku kusnutia tohto psa. Majiteľ zvieraťa bol odsúdený ako vrah a skončil vo výkone trestu za mrežami.
V Španielsku je vyhláška, ktorá špeciálne upravuje a obmedzuje chov plemien, ako americký pitbulteriér, americký stafordšírsky teriér, bulteriér alebo argentínska doga. V Nórsku je od roku 2004 zakázaný chov československého vlčiaka. Jednou z najprísnejších krajín z hľadiska chovu určitých plemien je Dánsko, ktoré legislatívne zakazuje či obmedzuje chov plemien, ako argentínska doga, americký bulldog, kaukazský ovčiak, juhoruský ovčiak, stredoázijský ovčiak, kangal, brazílska fila, boerboel či americký stafordšírsky teriér. Chov argentínskej dogy, brazílskej fily, tosy inu a plemien typu bull je zakázaný aj v Spojenom kráľovstve, pretože patria do skupiny nebezpečných psov. V niektorých regiónoch Nemecka je pre zmenu zakázaný dovoz plemien typu bull.
Na Slovensku nie je pojem bojové plemeno nijak charakterizovaný a takisto nie je stanovený zákaz či špeciálna regulácia obmedzujúca chov. Žiadne psie plemeno a jeho chov u nás nie sú nežiaduce. Ministerstvo pôdohospodárstva SR však v rámci novely z roku 2013 sprísnilo držanie a chov konkrétnych psov.
Na čo dbať pri chove bojového plemena
Bojové plemená psov rozdeľujeme do 2 kategórií. Kategória 1 je charakterizovaná ako „s najväčšou pravdepodobnosťou nebezpečná“, kategória 2 potom ako „zdanlivo nebezpečná”. Pre psov oboch kategórií platí v niektorých krajinách zvýšená daň. Potencionálni záujemcovia tu musia predložiť výpis z registra trestov, ak si chcú adoptovať bojového psa z útulku. Musia tiež predložiť osvedčenie o spôsobilosti, ktoré získajú po absolvovaní príslušného kurzu. Pes musí úspešne prejsť testom osobnosti. Ďalším možným testom je test uvoľnenia košíka z ňufáku.
Útulky dbajú prísne na to, aby potenciálny majiteľ bojového psa bol schopný výchovu zvládnuť. Zároveň by malo byť preukázané, že sa pes správa príkladne a že nedošlo k útoku na iného psa alebo človeka - a pes tak príde do nového, pekného domova, kde dlhodobo zostane bez toho, aby sa musel vrátiť späť do útulku.
Motivácia k zadováženiu si psa „bojového plemena“ býva rôzna. U osôb, ktoré si zviera berú z útulku, za tým stojí väčšinou proste láska k zvieratám. Hoci sa stáva, že bojové plemená psov bývajú objednávané na internete od pochybných dodávateľov a v tomto prípade väzí motivácia budúceho majiteľa pravdepodobne v niečom inom.
Z pohľadu majiteľa je dôležitá motivácia, s akou si psa s reputáciou bojového plemena zaobstaráva. Ak má byť takýto pes príveskom, značkou či statusom, rozhodne sa dá očakávať, že pes bude pre takéhoto človeka synonymom sily, rešpektu a možno aj odstrašujúcim elementom.
Pri veľkých psoch s vyvinutými ochranárskymi inštinktami je ešte dôležitejšie, aby majiteľ dokázal byť psovi dostatočnou autoritou a zároveň mu pes dôveroval.
Pri týchto psoch ani náhodou neplatí, že si vyžadujú tvrdú ruku. Práve naopak, k výchove a socializácii je potrebné pristupovať aj u týchto plemien citlivo.
Mnohokrát sú jedince na zoznamoch nebezpečných plemien tie plemená, ktoré v minulosti boli šľachtené ako strážne psy, psy určené na lov zvierat, ochranu majetku pred votrelcami, medveďmi, vlkmi a podobne. Áno, faktom je, že mnohé tieto plemená boli historicky chované a cvičené aj za účelom boja v psích zápasoch. Aj dnes v 21. storočí sú v niektorých krajinách (Rusko /oblasť Kaukazu/, Japonsko, Latinská Amerika a ďalšie) psie zápasy stále legálne. Nie je sa teda prečo čudovať tomu, že v niektorých štátoch a regiónoch sveta je chov určitých plemien úplne zakázaný alebo prísne regulovaný legislatívou.
Povesť, negatívne interpretácie a nešťastné situácie sú často dôvodom, prečo začne byť dané psie plemeno považované za bojové. Ročne sa v každej krajine uskutočnia desiatky, stovky či možno tisícky útokov psov na človeka, pričom zaujímavá by bola štatistika, ktorá by rozoberala to, koľko z týchto útokov majú na svedomí práve psy s touto negatívnou povesťou. Je vysoko pravdepodobné, že väčšinu útokov majú na svedomí psie plemená, ktoré ako bojové charakterizované nie sú. Napriek tomu v prípade útoku sú väčšinou spoločensky aj mediálne exponované skôr útoky psov, ktoré sú vnímané ako bojové, agresívne alebo nebezpečné.
Správnou socializáciou, výchovou a trpezlivosťou dosiahnete naozaj veľa. A nezabúdajte, že keď nabudúce uvidíte titulok v novinách pes plemena …( dosaďte si akékoľvek vyššie zmienené, alebo desiatky nezmienených) napadol toho a toho, spýtajte sa seba - aké to boli okolnosti, kde bol majiteľ, ako ho vychoval, aká to bola situácia?
5 spôsobov, ako si vybudovať lepšie puto so psom
