Kedy začať s výcvikom psa a ako na to

Ste pripravení na výcvik psa alebo šteniatka? So správnou metódou výchovy a cvičenia psov to vôbec nie je náročné a zvládne to každý, i keď je to dlhodobý proces. Psy sú inteligentné stvorenia a väčšinou sa radi učia, takže stačí ak ich majitelia porozumejú základným princípom správania psov, tomu ako ich psy vnímajú a zvolia si správnu techniku tréningu psov.

V tejto téme sa budeme venovať práve základným princípom výchovy psov, ktoré môžete využiť či už chcete naučiť psíka len základné povely alebo sa pripravujete na náročnejší výcvik. Existuje mnoho rôznych spôsobov ako cvičiť psa. Moderné metódy výcviku psov už využívajú behaviorálne vedecké poznatky, ktoré nám umožnili pochopiť podstatu správania a procesu učenia zvierat vrátane psov.

V skratke môžeme popísať metódu pozitívneho podmieňovania ako podporovanie vhodného správania okamžitou odmenou v podobe pochvaly, maškrty, pozornosti, hračky alebo čohokoľvek čo má psík rád a naopak nepodporovanie zlého správania v podobe okamžitého odňatia maškrty, pozornosti či pochvaly. Dôležité pritom je, aby pochvala nasledovala okamžite (do 5 sekúnd) po dobre vykonanom povele alebo vhodnom správaní, aby si pes čo najrýchlejšie spojil tento vzorec dobrého správania s odmenou.

Princípy pozitívneho podmieňovania sa využívajú v rôznych moderných formách výcviku psov. Jednou z nich je používanie klikera (spínača, ktorý vydáva klikací zvuk) a ktorého úlohou je signalizovať psovi, že vykonal povel správne. Komunikácia medzi psom a jeho cvičiteľom je tak omnoho jednoduchšia a psík má okamžitú spätnú väzbu aj bez pamlskov.

Ďalšou formou pozitívneho podmieňovania je takzvaný shaping (tvarovanie), ktorý využíva postupné kroky, ktorými sa pes naučí určitý povel. Shaping využíva vo veľkej miere pamlsky na navádzanie psa, aby spravil určitý pohyb ako aj rôzne pomôcky, zatiaľ čo fyzickej manipulácii psa cvičiteľom sa táto metóda vyhýba. Všetky tieto metódy však využívajú rovnaký princíp pozitívneho podmieňovania opísaný vyššie.

Ako príklad metódy pozitívneho podmieňovania môžeme uviesť výcvik povelu “k nohe” ako súčasti základnej poslušnosti. Začneme pripnutím psa na vodítko a po zreteľnom vyslovení povelu “k nohe” psíka pritiahneme vodítkom k ľavej nohe a rukou ho upravíme do sedu (bez trhania alebo tlačenia, ktoré by pes pochopil ako trest). Ako náhle si pes sadne do správnej polohy, odmeníme ho pamlskom. Opakujeme niekoľko krát, aby si pes spojil povel s danou činnosťou a s tým, že za správne vykonanie dostane odmenu. Neskôr obmedzíme ťahanie vodítkom a upravovanie psa do sedu rukou, pričom psíka vždy odmeníme ak povel správne vykoná.

Väčšinou psík reaguje na výcvik dobre, pretože ho motivujú odmeny (pamlsky/maškrty) no ak pes povel nevykoná, buď sa nudí alebo nechápe povel. V prvom prípade ho opäť pritiahneme vodítkom, rukou upravíme do sedu, odmeníme, ukončíme výcvik a s tréningom pokračujeme neskôr.

S použitím tohto princípu môžeme psa naučiť rôzne povely, no aj ako by sa mal správať v rôznych situáciách. Pri odnaučení takýchto zlozvykov sa musí majiteľ vyhýbať vedomému či nevedomému odmeňovaniu zlého správania. Príkladom môže byť situácia, keď pes zavýja (napríklad v byte, v koterci či na dvore), čím si zvyčajne vyžaduje pozornosť jeho majiteľa. Typická reakcia majiteľa je, že príde k psovi a kričí na svojho zverenca aby prestal, no pes takto len dostane čo chce (majiteľovu pozornosť) a tým je takéto zlé správanie (zavýjanie) ešte viac podporené.

Výcvik je najefektívnejší ak ho pes vníma ako hru a preto by ste mali tréning poňať ako zábavu.

Tréningy by nemali trvať príliš dlho, aby psa nezačali nudiť.

vodítko/vôdzka (ideálne je jednoduché, nenavíjacie vodítko s dĺžkou cca.

Kedy je ten správny čas na výcvik?

Pojmy výchova a výcvik sa často zamieňajú. Šteňa je vychovávané prakticky ihneď od narodenia, a to svojou mamou i psou svorkou. Prvé týždne do tohto procesu nezasahuje ani skúsený chovateľ, ktorý ma priestory zabezpečené tak, aby nemusel riešiť škody či nehody. Po príchode psíka do nového domova je zodpovednosť za jeho výchovu okamžite v rukách majiteľa. Netreba na nič čakať - láskavou formou ho naučte, že dom nie je ihrisko ani toaleta. Šteňa si osvojuje nové návyky ľahšie a rýchlejšie, no ani nad starším psom „nelámte palicu“.

Naopak, s cieleným výcvikom šteňaťa sa ponáhľať nemusíte. Skúsení cvičitelia podľa stránky spokojnypes.sk dokonca odporúčajú nechať ho trochu dospieť. Existuje viacero činností, s ktorými je vhodné počkať kvôli ich fyzickej náročnosti. Je potrebné, aby sa najprv správne vyvinul pohybový aparát psa a potom môžete začať s cvikmi, ako je pravidelné skákanie, ťahanie na postroji alebo panáčkovanie.

Oproti prirodzenej výchove psíka, ktorá prebieha bez striktných pokynov a požiadaviek, sa pri výcviku od zvieraťa požaduje, aby zvládlo niektoré úkony na váš povel, a to aj za sťažených podmienok. Napríklad pri chôdzi na vôdzke nejde iba o ťahanie - vycvičený pes by vás nemal predbiehať či „nepočuť“ vo chvíli, keď sa pohybuje na voľno.

Čím skôr, tým lepšie? Toto heslo platí aj pre výcvik šteniatok. Mladí psi sú extrémne zvedaví a sú neustále otvorení novým skúsenostiam. Vďaka tomu psíkovi hravo, ale dôsledne vysvetlíme, čo od neho očakávame a aké správanie je nežiadúce. Laskavý a konzistentný tréning je základom kľudného a bezproblémového spolužitia psa a človeka. Pokiaľ psa cvičíme už od začiatku, tak pes pozná svoje miesto v rodine a naučí sa, čo smie. To má priaznivý vplyv nielen na spolužitie s rodinou, ale aj na zdravý vývoj psa. Pre psychickú pohodu šteniatok je dôležitý poriadok a jasné pravidlá. Nedbalý, neistý alebo nestály majiteľ, ktorý necháva šteniatkam príliš veľkú voľnosť, môže spôsobiť, že sa u psa objavia nežiadúce vlastnosti alebo bude dokonca nebezpečný. V dospelosti sa pes toto správanie ťažko odnaučuje.

Aj keď vám to ani nepríde, základy tréningu staviate od úplne prvého stretnutia so psíkom. Záleží len na vás, či necháte pri hre psa robiť psie kusy. Či pri príchode domov vkročíte do dverí ako prvý vy, alebo psík. Či ho v noci necháte spať s vami, alebo samého na pelechu. Či má prístup k jedlu voľne, alebo mu čas prísunu potravy upravujete vy.

Čo to ten jackpot vôbec môže byť? Ako samotný názov napovedá, jedná sa o hlavnú výhru. Keď pes vykoná správanie, ktoré si u neho naozaj prajeme, a urobí ho to tak skvele, že to fakt chce odmenu, zvolíme práve jackpot. Psíci veľmi dobre poznajú, ktorá odmena je tá menej obľúbená a ktorá tá TOP. Nech sa jedná o obľúbený mlaskavý maškrtu alebo skvele pískajúcu hračku. Pri správnom a plnohodnotnom pravidelnom trénovaní by mal pre psa existovať jackpot. Vôbec nie je podmienkou ho používať zakaždým. Ba naopak. Niekedy je jackpot vhodné použiť napríklad len raz za týždeň. Môže sa však stať, že sa trik podarí hneď na začiatku tréningu. To je len dobre, jackpot mu doprajeme a cvičenie môžeme ukončiť.

Veľkosť - maškrtu by nemala byť nijako veľká, ale ani malinká. Veľkosť musíte prispôsobiť danému vzrastu psa. Myslite však na to, že ich psík zje veľa a nemalo by mu byť po cvičení zle.

Chuť - každý psík má rád niečo iné. Jeden preferuje kuracie a druhý zase rybu. Malo by tu platiť pravidlo, aby bol maškrtu dostatočne lahodný.

Konzistencia - na cvičenie je všeobecne lepší mäkký a vláčny maškrtu. Po suchom piškóte by sa mohol zakašľať.

Na farbách záleží - viete, že budete cvičiť na lúke? Tak to určite nevoľte zelenú alebo červenú hračku. Psík ju totiž neuvidí.

Veľkosť nie je len tak - Tu platí pravidlo ako u maškrty.

Niečo navyše - momentálne sú veľmi populárne hračky s kožušinou. Psíkovi pripomínajú korisť a chce ju hneď uloviť.

Tápate, v čom maškrty pri výcviku nosiť? Na igelitové sáčky zabudnite.

atraktívne maškrty a vrecúško na ne.

problémy, ale stojí za to sa naň poriadne pripraviť.

majiteľovi, pokojne prejsť okolo iných zvierat, ľahnúť si.

kedy je najlepšie začať s výcvikom, aby priniesol očakávané výsledky.

šteniatko končí v rukách nových majiteľov.

že psy majú v dospelosti podstatne menej problémov so správaním.

Základné povely

Pes od nepamäti žije v svorke a prejavuje úctu voči prirodzenej autorite. A tou budete odteraz vy. U niektorých psov sa môže stať, že počúvajú iba jedného človeka, a nemusí to byť vyslovene hlava rodiny. Takéto naviazanie býva veľmi pevné a zviera dokáže prečítať reč tela svojho pána, jeho tón hlasu či malé gestá, čo však môže spôsobiť problém pri fungovaní s ostatnými členmi rodiny.

Ideálne je, aby psík rešpektoval všetkých rodinných príslušníkov a počúval na základné povely a gestá. Preto sa na úvod výcviku dohodnite na jednoznačných poveloch. „Ku mne“ neznamená to isté ako „poď sem“. Takisto nie sú vhodné príliš dlhé slovné spojenia - namiesto príkazu „Tu stoj a ani sa nepohni!“ použite jasný povel „Zostaň!“.

Na začiatok je dobré trénovať pozornosť vášho miláčika, teda aby reagoval na svoje meno. U šteňaťa v mnohých situáciách oceníte spomínaný pokyn „sadni“, ktorý by mal patriť medzi základné povely, ktoré si budete spolu skúšať. Dajte však pozor, väčšina psov má problém sadnúť si z úplného ľahu - tento úkon si vyžaduje o trochu dlhší výcvik.

Mnohí odborníci odporúčajú, aby sa pes ako prvé naučil pribehnúť na povel „ku mne“. Kým ešte nereaguje na meno, musíte jeho pozornosť upútať inak - napríklad píšťalkou alebo šušťavou hračkou. Vždy najprv vyslovte jeho meno a pridajte jasný a zreteľný pokyn.

Tréning privolávania môžete podporiť očným kontaktom alebo hrou, ktorá je zameraná práve na to, aby pes bežal čo najrýchlejšie k vám. Tieto hry obľubujú najmä šteniatka s kopou nadbytočnej energie a záľubou v maškrtách, ktoré im nezabudnite dať ihneď po uposlúchnutí povelu.

Pokiaľ plánujete chodiť so psíkom na prechádzky aj bez vôdzky, dôležitý je pre vás povel „k nohe“. Môžete sa o to začať pokúšať už okolo štvrtého mesiaca života šteňaťa. To by malo kráčať pravým ramenom pri ľavej nohe svojho pána, najskôr s vôdzkou, neskôr aj bez.

Pri tréningu „zostaň“ počkajte, kým sa psík usadí a následne vyslovte povel. Zároveň ustúpte zopár krokov ďalej dozadu a udržujte očný kontakt. Pravidelným tréningom sa môžete dopracovať k výcviku, pri ktorom zviera zostane na mieste aj vo chvíli, keď vás nevidí a z miesta sa pohne až na privolanie. Tento povel môžete trénovať tiež pri kŕmení.

Prázdny žalúdok = väčšia motivácia Záverom vám ešte poradíme, aby ste trénovali pred kŕmením, psa potom budú maškrty oveľa viac motivovať k spolupráci. Je to jednoduché a osvedčené. Tiež môžete odmeňovania využiť na podanie časti dennej kŕmnej dávky, aby váš maznáčik z nadmiery maškŕt zbytočne nepriberal na váhe.

Krok za krokom Pri trénovanie nových povelov a zručností si dajte na čase. Až v okamihu, kedy váš pes cvik naozaj dokonale zvládne, môžete ísť o krok ďalej ... Začnite od jednoduchších cvikov, ako je sadni a ľahni. Pamätajte však na to, že najdôležitejšie zo všetkého je, aby si pes osvojil privolanie!

Kratšiu dobu, ale častejšie Hlavné pravidlo znie: Dbajte na to, aby všetky tréningové lekcie boli krátke. Skončite ešte vo chvíli, keď psa cvičenie baví, tým udržíte jeho motiváciu. Navyše aj z časového hľadiska je jednoduchšie začleniť do denného plánu niekoľko kratších cvičení.

Pes nikdy nerobí chyby. Pokiaľ pes robí niečo, čo sa nám nepáči, je to preto, že sme ho to MY zle naučili. Hľadajme teda chyby vždy na svojej strane.

Prvé krôčiky vo výcviku šteňaťa Majme na pamäti, že šteniatko je psie bábätko. Bola to jedna z najväčších chýb, ktoré som sa dopustila s Akim, a síce, že som ho začala učiť už ako malého veľa trikov a povelov. Pre šteňa je najdôležitejšie naučiť sa zapadnúť do nášho sveta, objavovať nové a nepoznáme veci, alebo sa naučiť komunikovať s ľuďmi.

Medzi úplne prvé činnosti, ktoré psíka naučíme, by malo patriť naučenie na meno a hygienu.

Základné povely ako sadni, ľahni je najlepšie začať psíka učiť okolo veku 3.-4. mesiacov. Výcvik psa je vlastne taká psia škola a zrovna u šteniatok by malo platiť príslovie "škola hrou". Psík by sa mal pri týchto začiatkoch najmä naučiť, že každá práca, hra a tréning s vami je úplne najlepšia.

Je pár pravidiel, na ktoré by sme tiež mali pri výcviku šteniatka pamätať:

  1. So šteniatkom cvičte len niekoľko málo minút. Nevydrží sa sústrediť tak dlho, ako dospelý pes.
  2. Nikdy šteňa netrestajte ani po ňom nekričte. Šteňa príde na svet ako čistá dušička. Nič nepozná ani nevie a na nás je, aby sme mu to všetko vysvetlili.
  3. Používajte veľa hračiek, maškŕt a nadšený hlas. Urobte z tréningu zábavu.

Čistotnosť Nie jeden majiteľ je zúfalý zo všetkých tých kaluží a nehôd, ktoré jeho nové šteniatko urobí. Ako naučiť psíka, aby sa venčil vonku?

Berte svoje šteniatko von čo najčastejšie. Určite po každom hraní, kŕmení i spánku. Ak vidíte, že sa šteňa chystá vyvenčiť v byte, alebo už dokonca začalo, vezmite ho rýchlo ale pokojne a bez zmätkov von, kde ho nakoniec pochválite. Doma nehody netrestajte, šteňa si nie je vedomé svojej chyby. Zabudnite na akékoľvek namáčanie ňufáku do kaluže a podobne, šteňa sa vás bude akurát báť. Sledujte svoje šteňa, často sú nám už vo veku niekoľkých týždňov schopní dať najavo, že sa potrebujú vyvenčiť. Môže to byť ňuchanie k podlahe, splašené pobehovanie, alebo dokonca kňučanie pri dverách.

Privolanie Najdôležitejší povel, ktorý by pes mal vedieť, je bezpochyby privolanie a preto je fajn na ňom začať pracovať čo najskôr. So šteňatami to býva obrovská zábava. Majú totiž tendenciu za nami všade chodiť a všade nás nasledovať, a preto je fajn práve to využiť.

Pustite svoje šteniatko na voľno na bezpečnom mieste. S najväčšou pravdepodobnosťou sa bude držať stále pri vás. Akonáhle sa ale od vás len trošku vzdiali, zavolajte ho menom a akonáhle pribehne, veľmi ho pochváľte. Toto môžete opakovať počas prechádzky, doma i na záhrade. Takéto učenie sa dá tiež podporiť rôznymi vychytávkami. Napríklad, keď vidíte, že psík ide veľmi ďaleko od vás, otočte sa a začnite utekať na druhú stranu. Nebudete sa stačiť diviť, ako bude rýchlo bežať za vami!

Je toho ešte veľa, čo budete musieť svojho psíka naučiť. Trúfam si povedať, že výcvik psa je celoživotné vzdelávanie a nikdy nekončí. Keď si priveziete domov šteniatko alebo odrasteného psíka z útulku, akonáhle sa u vás zabýva a trochu si zvykne na nové prostredie, je potrebné začať s postupným výcvikom. Iba vycvičený a poslušný pes vám bude spoľahlivým parťákom, ktorého so sebou môžete vziať do lesa aj do spoločnosti. Cvičiť psa vyžaduje disciplínu a trpezlivosť zo strany ľudí. Keď sa výcvik nedarí, chyba zväčša nie je v psíkovi, ale v nás, akokoľvek ťažké je si to pripustiť. Dávajte svojmu psovi jasné pokyny. Pes musí rozumieť tomu, čo po ňom chcete. Vyberte si, aké povely mu budete dávať a nezamieňajte ich. Odmieňajte a chváľte. Pokiaľ sa psovi podarí zvládnuť pokyn, pochváľte ho a odmeňte. Cvičiť psíka by mal vždy len jeden člen domácnosti, ktorý bude mať pozíciu „vodcu“ svorky. Cvičte vždy len niekoľko minút v kuse (napr. Pozor na prehnané tresty. Pokiaľ pes bude predvádzať doslova „psie kusy“, môžete mu vynadať iba vo chvíli, keď ho prichytíte. Keď napríklad urobí mláčku doma a vy ho budete chcieť napomínať až po hodine, stráca to zmysel. Cvičiť začnite doma. Domáce prostredie, ktoré psík pozná, je vhodné pre započatie výcviku. Cvičte psa postupne. Začínajte s jednoduchými pokynmi a cvikmi, pokiaľ ich psík zvládne, postupujte ďalej. Buďte trpezliví. Vhodné je psa socializovať. Neváhajte využiť výcvikové obojky. Platí, že zhruba do 4 mesiacov by sme nemali šteňa príliš zaťažovať. Psík rastie, vyvíja sa a nadmerná záťaž by mu mohla spôsobiť komplikácie.

Skúsení kynológovia hovoria, že pokiaľ pes nepribehne na zavolanie, nie je možné pokračovať v ďalšom výcviku. Povel „ku mne“ začnite preto cvičiť už v útlom veku šteniatka. Najskôr psíka oslovte, získajte jeho pozornosť a následne pridajte pokyn. Urobte najskôr len zopár krokov od psíka, oslovte ho a pridajte pokyn. Keď za vami príde, odmeňte ho, aby vedel, že všetko urobil správne. Vzdialenosť predlžujte. Keď k vám psík na zavolanie príde, nikdy ho nekarhajte za niečo, čo urobil pred tým. Nespojí si totiž tieto súvislosti. Psa ihneď po privolaní nepútajte, ale najskôr ho odmeňte a pohladkajte.

Asi od 4. mesiaca by sme mali začať s výcvikom dôležitého povelu - chôdze pri nohe. Tá sa trénuje najskôr na vodítku a potom bez vodítka. Pes by mal ísť ideálne na voľnom vodítku a nemal by ťahať. Pozor, vždy trénujeme chôdzu pri ľavej nohe! Ako na to? Najskôr si psíka zavolajte k sebe. Pridajte povel k nohe a nasmerujte ho tak, že ho zozadu okolo nôh pritiahnete k svojej ľavej nohe. Vykročte a znovu psa zavolajte a pridajte povel „k nohe“. Tento proces niekoľkokrát opakujte a vždy psíka pochváľte a odmeňte, pokiaľ poslúchne. Psíka potom môžete pripnúť na vôdzku a začať trénovať chôdzu pri nohe. Opakujeme povel „k nohe“ a pomocou vôdzky korigujeme jeho chôdzu. V ideálnom prípade by mal psík následne po čase prestať potrebovať vôdzku a poslušne kráčať pri našej nohe.

K celkom základným povelom, na ktoré by mal pes reagovať, patrí „sadni“. Psa oslovte, pridajte povel „sadni“. Pokiaľ stojí, môžete mierne zatlačiť na jeho zadok v mieste nad chvostom a ukázať mu tým, čo máte týmto povelom na mysli. Pochváľte ho a odmeňte. Potom zasa opakujte. Naučiť psa povel sadni, nie je zložité.

Okrem povelu "sadni" by malo šteňa zvládnuť aj povel „ľahni“. Ten je už náročnejší, no rozhodne patrí k základnému výcviku, ktorý môžete zvládnuť. Tento povel nadväzuje na pokyn „sadni“, takže by ste s jeho učením mali začať až v dobe, keď má psík zvládnutý predchádzajúci povel. Psovi najskôr povedzte, aby si sadol, vyslovte povel „ľahni“ a v tej chvíli natiahnite psíkovi predné nohy tak, aby si skutočne ľahol - keď psík zostane ležať aj bez vašej pomoci, nasleduje pochvala.

K základnému výcviku psa patrí aj povel „zostaň“. V praxi ho mnohokrát využijete a budete zaň radi, takže sa určite oplatí venovať mu čas. Psa najskôr usaďte povelom „sadni“ a potom pridajte pokyn „zostaň“. Odíďte niekoľko krokov od psíka. Pokiaľ čaká, privolajte ho k sebe a poriadne ho pochváľte a odmeňte. Postupne vzdialenosť aj čas privolania predlžujte. V pokročilejšej fáze výcviku odíďte napríklad za roh a potom sa vráťte.

Problémové správanie Pokiaľ váš pes neustále ničí nábytok, pri venčení ťahá, po vašom odchode z domu zavýja a neustále po všetkých skáče, nezúfajte. Každý psíčkar sa pri výchove a výcviku štvornohých miláčikov stretne s niečím, čo sa dá označiť za problémové správanie. To sa často spája s nedostatočnou socializáciou v ranom veku alebo pobom zvierata v útulku či množiarni. Hľadať chybu v psovi však nie je na mieste - ten sa správa tak, ako sa narodil, teda ako zviera. Pokiaľ sa pustíte do výchovy a výcviku po hlave, nezrozumiteľne a nedôsledne, môžete ho namiesto naučenia základných povelov iba poriadne zmiasť. Kedysi sa dokonca tréning psa zakladal na neustálom karhaní a trestaní, prípadne pes nosil na krku elektrický obojok.

Budovanie nezdravej dominancie vo vzťahu psa a majiteľa však málokedy prináša čakaný výsledok, priam naopak. Miesto poslušného psa máte odrazu doma zviera s poruchami správania, vzdorom až agresivitou.

Pes pre svoj zdravý vývoj potrebuje výcvik, no spojený s láskavosťou, trpezlivosťou a budovaním vzájomnej dôvery.

Tipy a triky Pokiaľ sa práve púšťate do prvých spoločných tréningov s vaším najlepším priateľom, nechajte sa inšpirovať skúsenosťami dlhoročných psíčkarov a profesionálnych kynológov. Tí v súčasnosti odporúčajú metódu pozitívneho odmeňovania, teda že vášho psa za vhodné správanie okamžite odmeníte pochvalou, maškrtou alebo hračkou.

V prípade, že psík povel nezvládne splniť alebo vás očividne neposlúcha, logicky nedostane hračku, maškrtu ani pochvalu. Nie je však trestaný negatívnou reakciou. Pes veľmi rýchlo príde na to, že ak zareaguje na váš pokyn správne, poľahky sa dostane k svojej odmene.

Táto metóda prináša výborné výsledky, pretože je pre psa veľmi zábavná, spolieha sa na jeho prirodzený intelekt a zároveň ho učí aktívnej spolupráci so svojím majiteľom. Zviera si tak osvojuje dôležité vzorce správania, z ktorých bude čerpať v dospelosti.

Je jasné, že maškrty budú istú dobu nevyhnutnou súčasťou vašej domácnosti. Aj pri psích sladkostiach platí, že kvalita je viac než kvantita. Spoliehajte sa na overené značky a výrobcov, ktorí na obaloch svojich výrobkoch jasne udávajú, pre akého psíka je maškrta určená a čo sa v nej nachádza.

Niektoré psie dobroty zvieratám pomáhajú sdentálnou hygienou. Žuvanie znižuje tvorbu zubného kameňa, zbavuje psa povlaku na zuboch a posilňuje mu zuby i čeľusť. Zároveň ho chráni pred tvorbou baktérií, ktoré sú zodpovedné za nepríjemný zápach z papule.

Správne zvolené maškrty môžu predstavovať dobrý zdroj probiotík a vlákniny, podporujúcej trávenie, pomáhajú psom udržiavať si srsť zdravú a lesklú a starajú sa aj o ich zdravé kĺby.

Medzi overené pomôcky na efektívny výcvik tiež patrí:

  • Obojok. Ten musí byť dostatočne široký, aby sa pes neškrtil.

Výcvik psa je v vzájomnom spolužití to najdôležitejšie. Aby váš vzťah fungoval, musíte dodržiavať niekoľko pravidiel. Len tak môžete byť obaja šťastní. Pre jednoduchšie porozumenie sme pre vás pripravili 6 zaručených tipov, ako psa vychovať správne, a dozviete sa, aké 4 najčastejšie chyby opakujú psíčkari pri výcviku svojich miláčikov.

Kondícia u psov nie je len o jedle, pohybe alebo výchove, ale tiež o starostlivosti. Srsť je nutné pravidlene kartáčovať, musia sa čistiť a kontrolovať labky, uši a zuby. Musíme strihať pazúry. Pokiaľ chcete návštevy u veterinára Vašemu psovi uľahčiť, je dobré si natrénovať toto: večer na gauči psovi prechádzať po bruchu, dotýkať sa jeho uší, niekoľko minút držať labku a skúsiť otvoriť jeho papuľu. Časom bude psovi táto starostlivosť pripadať prirodzená a dokonca sa na ňu bude tešiť.

Behom všetkého toho tréningu, zabúdame na tú najdôležitejšiu vec a to je spánok. Doprajte svojmu šteniatku dostatok spánku, aby si mohol odpočinúť po tých všetkých nových objavoch. Ak sa po prechádzke vráti do košíku a chce si odpočinúť, tak ho nechajte. Nerobte príliš dlhé tréningy. Nemusíte Vaše šteniatko udržiavať v pozore celý deň. Konieckoncov to nemôžete každodenne ani s dospelým psom. Nechajte ho hrať si samého alebo choďte na „objavovací výlet“. Určite sa unaví aj ten najväčší divoch.

Čím viac sa šteňa behom prvých mesiacov naučí, tým menej ho potom niečo vydesí alebo vyvedie z miery. Na malé šteniatko je toho veľa: výkonný vysavač, práčka, televízia, hlasné deti, rýchle jazdné bicykle, hlučné motocykle, ľudia so slnečnými okuliarmi, ľudia na invalidných vozíkoch, hlučná pouličná doprava a zvláštne eskalátory. Každý deň mu ukážte niečo nového. Pri každodenných prechádzkach mu môžete ukázať cudzie miesta, rôzne zvuky, ľudí alebo zvieratá. Na začiatku zakaždým len na pár minút. Napríklad, keď sa prvýkrát stretnete s cudzím psom alebo idete do obchodného domu, vždy sa snažte odísť skôr, než pes začne byť nekľudný.

Uvedomte si, že naučiť šteňa všetko dôležité pre život znamená veľa práce, trpezlivosti, stálosti a v neposlednom rade znalostí. Aby sa predišlo behom prvých mesiacov chybám, mali by hlavne začiatočníci byť informovaní o starostlivosti a výchove roztomilých šteniatok. Návšteva škôlky pre šteniatka vedená skúseným trénerom môže byť v tomto prípade veľmi užitočná. Nielen, že sa psík naučí základným pravidlom, ale vy sa naučíte, ako tieto pravidlá využiť v každodennom živote. So šteňaťom si medzi sebou hravo vytvoríte dôveru - tá najdôležitejšia podmienka pre spoločné spolužitie.

Cvičte svojho psa. Len tak získate parťáka a kamaráta, s ktorým budete môcť lietať po lese a potom sa s ním zasa prechádzať v meste. Hovorí sa, že pes je odrazom a vizitkou svojho pána. Poznáte svojho psa? Máme na mysli, či ho skutočne poznáte. Jeho povahu, nálady, vlastnosti, charakter, slabé a silné stránky? Pre úspešný výcvik by ste svojho psa mali dobre poznať. Pozorujte ho, buďte s ním často, hrajte sa a sledujte jeho reakcie. Budujte svoj vzťah. Pomáhajte svojmu psovi rozvíjať silné stránky. Pozitívne ho motivujte - pamlskami, aportom, alebo inou hrou. Zo svojho neposlušného psa nevycvičíte parťáka, ktorý bezchybne reaguje na povely, za týždeň alebo za mesiac. Cvičte psa pravidelne v kratších časových blokoch. Buďte trpezliví a dôslední. Výcvik vždy ukončite pozitívne - úspechom psa. Buďte zábavní a pozitívni. Motivujte psa. Vy ste ten, kto určuje pravidlá a kto je učiteľ. Prispôsobte výcvik psa jeho veku a schopnostiam.

Profesionálni kynológovia hovoria, že keď nemáte „privolanie psa“, nemáte nič. Čo to znamená? Že pes musí reagovať na privolanie, inak nemôžete pokračovať s ďalším výcvikom. Preto trénujte najskôr povel „ku mne“. Začnite už u šteniatok. Psa oslovte menom a privolajte ho povelom „ku mne“ - ten sa líši od povelu „k nohe“, keď si pes sadne vedľa vašej nohy. Psa prílákajte zaujímavým podnetom, napríklad pamlskom, piškótou, loptičkou alebo obľúbenou hračkou. Trénujte najskôr v známom prostredí, napríklad na záhrade alebo doma. Až neskôr pridávajte rušné miesta, ako sú parky, alebo les, kde je omnoho viac podnetov a pes tak môže mať inú zábavu. Motivujte psa pozitívne. Prostredie, kde psa cvičíte je dôležité. Kratšie výcvikové bloky sú efektívnejšie, než dlhé únavné cvičenie. Neskôr pridajte aj výcvik základných povelov v neznámom prostredí.

Ak sa zaoberáte otázkou, ako často so svojim štvornohým priateľom trénovať základné povely alebo nacvičovať veselé kúsky, potom čítajte ďalej. Ideálne je cvičiť dvakrát denne desať až pätnásť minút. Takáto dĺžka tréningu psa neunaví, ale dostatočne udrží jeho záujem, aby bol schopný sa sústrediť. Viac toho byť nemusí. Oveľa dôležitejšie je, aby pes naučené zručnosti preniesol do bežného fungovania. Preto kedykoľvek si spomeniete, nechajte ho spontánne vykonať nejaký povel alebo trik. Môže to byť obyčajné "sadni" alebo "ľahni", "daj pac" alebo napríklad váľanie sudov - jednoducho úkon, ktorý pes vie. Vášho chlpáča to pobaví a keď k tomu navyše dostane ako odmenu nejaký maškrtu, bude nadšený a motivovaný k ďalšiemu výcviku. Navyše sa udržiava vo forme jeho schopnosť "pamätať si". Samozrejme mu zakaždým nemusíte dávať chutnú odmenu, stačí ho slovne pochváliť a ukázať mu, akú máte z jeho šikovnosti radosť.

"Shaping" je druh postupu učenia. Z anglického prekladu to znamená tvarovanie. Podstatou tohto tréningu je, že psík na daný trik príde sám pomocou svojho myslenia. Príklad: Obiehanie kužeľa - pred psa postavíte kužeľ a ak sa naň pozrie, príde odmena. Následne svoje nároky zvyšujete. Pri dotyku (očuchaní) - odmeňujete. Pohyb od vás smerom ku kužeľu - odmeňujete.

"Luring" je druhý spôsob postupu tréningu. Z anglického prekladu to znamená lákanie na odmenu. Pri tomto učení využívate najčastejšie maškrty. Psíkovi ukážete celý trik, ktorý po ňom chcete. Príklad: Obiehanie kužeľa - vezmete si do ruky maškrty a postavíte pred seba kužeľ. Psíkovi ukážete maškrtu, ktorú máte v ruke, a postupne ju posúvate smerom okolo kužeľa. Psík pomalým krokom nasleduje vašu ruku.

Klikr je pozitívna pomôcka, ktorá nám uľahčí prácu so psom. Jeho zvuk je rýchly a výrazný, tým pádom pochváli správanie psa presne v daný moment kedy si to zaslúži. Najprv však musíme psa na tento zvuk naučiť a spojiť ho s príjemnou vecou - odmenou. Tento typ tréningu je ideálny napríklad na učenie pozícií alebo prácu s targetom. Psíka odmeníte v správny moment a on si rýchlejšie spojí čo po ňom vlastne chcete.

Každý pes preferuje iný typ cvičenia. Tréning by mal preto byť prispôsobený podľa jeho potrieb. Tiež nie každý cvik ide naučiť oboma možnosťami. Psík by mal zvládať oba dva spôsoby. Pri tréningu teda spôsoby striedajte.

Dlhé výcvikové sekvencie môžu psa preťažiť a viesť k nechuti pracovať. Namiesto toho preferujte krátke, ale častejšie tréningy, ktoré vďaka tomu budú zaujímavejšie.

Negatívne posilnenie môže viesť k strachu alebo agresii a často má opačný účinok, než je žiaduci. Uprednostňujte pozitívnu motiváciu, to je cesta, ako trénovať psa správne. Keď pes počuje 30x slovo NIE, stratí chuť cvičiť a bude sa báť, že urobí zase niečo zle.

Niekedy je však potrebné trochu pohroziť prstíkom. Zmena povelov alebo gest môže psa zmiasť. Uistite sa, že každý, kto sa podieľa na výcviku, používa rovnakú zostavu pokynov. Každý cvik musí mať svoj slovný povel a gesto, ktoré žiadny iný nemá.

Odměny sú dôležité, ich nadmerné používanie môže však viesť k nadváhe alebo k zníženiu ich efektivity.

UČÍM ŠTĚNĚ ZÁKLADNÍ POVELY | Výcvik psa

Výcvik psa je nevyhnutná súčasť nášho spolužitia so psom. Bez výcviku by pes pravdepodobne robil všetko úplne inak, než by sa nám páčilo. Je to spôsob, ako ho naučiť ľudskému správaniu a pomôcť mu začleniť sa do ľudského sveta.

Aj keď sa budem v článku zameriavať predovšetkým na začiatky výcviku so šteňaťom, dovoľte mi najprv vyvrátiť mýtus "starého psa novým kúskom nenaučíš". Psa je možné začať cvičiť naozaj v akomkoľvek veku. Ja a môj prvý pes Akim sme toho živým dôkazom. Keď som ho "dostala", nevedela som o výcviku psa vôbec nič. Všetko som ho učila metódou pokus-omyl a napáchala s ním nespočetne chýb. Rozumieť sme si začali až okolo jeho 2 rokov, keď som sa rozhodla ho kompletne preučiť všetko, čo vedel a začať od začiatku. A on išiel do toho. Psy sú tu pre nás, boli vyšľachtené, aby pomáhali človeku. Pracovala som už s desiatky starších psov, ktorí s tréningom začínali a ich majitelia boli vždy presvedčení, že práve ich psík na to nemá. A vždy sa plietli!

Šteniatko učí povely

Dôslednosť.

Odmenu. Môžu to byť maškrty, hryzátka, hračky na lízanie alebo maznanie.

Viac, musíte si zabezpečiť správnu motiváciu k plneniu úloh. Školenie neprinesie očakávaný efekt.

Prístup k miske s potravou a zaviesť zviera, aby ju hľadala.

Miesto tréningu. V prvej fáze bude najlepšie fungovať priestor, kde pes žije - tam sa cíti bezpečne.

Samozrejme, psy majú rôzne povahy.

Zlé skúsenosti.

Majiteľom a odvezené do útulku.

Dokáže sám poradiť s problémom.

Pes a jeho majiteľ pri tréningu

tags: #do #kedy #sa #da #pes #cvicit