Labradorský retríver je jedno z najpopulárnejších plemien psov na svete a nie je to žiadna náhoda. Labrador bol vyšľachtený ako pracovný pes, ktorý je zároveň skvelým spoločníkom a členom rodiny. Pôvodne slúžil labrador ako pomocník rybárov a lovcov na kanadskom pobreží Atlantiku, kde bolo jeho úlohou ťahať a prinášať rybárske siete/laná, prinášať z vody ryby uvoľnené zo sietí, no ich retríverske schopnosti sa využívali aj na lov divých kačíc. Dnešné labradory sú priateľské a aktívne psy, ktoré po svojich predkoch zdedili pracovitosť.
Labrador retriever je jedno z najobľúbenejších plemien na svete, známe svojou láskavou povahou, inteligenciou a nevyčerpateľnou energiou. Labrador je jedno z najpopulárnejších plemien na svete, známe svojou láskavou povahou, inteligenciou a nevyčerpateľnou energiou.
Pôvod plemena
Pôvod plemena labrador retriever môžeme hľadať u tradičných vodných psov z kanadského ostrova Newfoundland. Prvé zmienky o týchto vodných psoch sa datujú na začiatok 18. storočia (nazývali sa psy St. John’s, podľa názvu hlavného mesta ostrova). Fyzické a psychické danosti tohto plemena, ktoré tak dobre poznáme dnes, pramenia z pôvodného využitia plemena: V pôvodnom domovskom prostredí boli ich pracoviskom rybárske člny do ktorých prinášali ryby uvoľnené zo sietí. Uprednostňované boli psy s prirodzeným retrieverským (prinášacím) inštinktom a hustou srsťou, odolnou voči studeným vodám severného Atlantiku. Krátka, hustá, vode-odolná srsť bola u vodných psov preferovaná, pretože v kanadskej zime sa u mokrých dlhosrstých psov vytvárali na srsti ľadové cencúle. Na popularite plemeno získalo začiatkom 19. storočia, kedy si ho všimli anglickí šľachtici a priviezli si labradorov so sebou do Anglicka, kde sa veľmi rýchlo stalo populárnym najmä medzi nadšencami športových a loveckých psov. V priebehu 19. storočia sa labradory z ostrova Newfoundland vytratili najmä kvôli vládnym obmedzeniam psov, no ich rozvoj na britských ostrovoch pokračoval a tak bolo plemeno zachránené.
Labradorský retríver má hlboké korene na kanadskom ostrove Newfoundland, kde miestni rybári využívali psov na pomoc pri love rýb. Tento predchodca labradora, nazývaný St. John's Dog, bol stredne veľký, silný a mal hustú nepremokavú srsť. Na začiatku 19. storočia si anglickí aristokrati všimli úžasné pracovné vlastnosti týchto psov. Vojvoda z Malmesbury, gróf z Home a vojvoda z Buccleuchu začali dovážať St. John's Dogs do Anglicka, kde sa z nich postupne vyvinul dnešný labrador. ✔ Vojvoda z Buccleuchu (1830 - 1850) - začal systematický chov a zachoval pracovné vlastnosti psa✔ Vojvoda z Malmesbury (1880 - 1890) - prvý použil názov „Labrador“, čím odlíšil plemeno od ostatných retrieverov✔ Sir Arthur Holland-Hibbert (začiatok 20. storočia) - pokračoval v šľachtení.
Podobne ako novofunlandský pes a landseer, pochádza aj labradorský retríver z východného pobrežia Kanady, aj keď nie z polostrova Labrador Peninsula, ale z okolia Newfoundlandu. Pri rybolove sa využíval pri práci dnešný predchodca labradorského retrívera - St. John´s Water Dog (vodný pes svätého Jána). Keďže na ostrove panovali drsné podmienky, išlo o pevného, kompaktného a životaschopného psa vyznačujúceho sa anatomickou zvláštnosťou - blanami na labách. Vďaka nim vedel tento pes lepšie plávať, k čomu mu dopomáhala aj hustá, vode odolná srsť. Začiatkom 19. storočia sa z Kanady a pobrežia Newfoundlandu dostal St. John´s Water Dog do Anglicka, kde z nich vojvoda Earl z Malmesbury (1778-1841) vyšľachtil plemeno vhodné na poľovné účely. K pôvodnému plemenu prišľachtil pointre. Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1903. O 13 rokov neskôr bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval aj prvý štandard.
Vzhľad a štandard plemena
Labradorský retríver je stredne veľký, svalnatý pes s kompaktnou stavbou tela a harmonickými proporciami. Jeho typickými znakmi sú široká hlava, silný krk, hlboký hrudník a pevné končatiny, ktoré mu dodávajú atletický vzhľad. Jedným z jeho poznávacích znakov je aj „vydrí chvost“, ktorý mu pomáha pri plávaní.
Labrador je dobre stavaný, aktívny pes so širokou lebkou, hlbokým hrudníkom a širokou, silnou zadnou časťou tela. Má ostro rezanú, širokú lebku s dobre definovaným stopom a širokým nosom. Hnedé oči majú tvar listu, vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu. Nemá veľké ani ťažké uši. Má ich posadené viac dozadu, zvesené, priliehajúce k hlave. Má mohutný krk. Zadok má na úrovni hornej línie tela. Stredne dlhý, silný chvost je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou, ktorá mu dodáva guľatý vzhľad. Hruď má dostatočne širokú a hlbokú. Predné aj zadné končatiny majú byť dostatočne vyvinuté, mohutné. Pohyb je voľný.
Farba srsti môže byť trojí: čistě černá, alebo žltá v rôznych odtieňoch (od smetanovej po líščí červeň), ktorá sa objavuje najčastejšie, či čokoládovo hnedá (od játrovej, mliečnej čokolády, po veľmi cenenú temne sladko hnedú). Hnedé zbarvenie je na výstavách u nás k vidění skôr ojedinele, v zahraničí nie je hnedé zbarvenie vzácne ako u nás. Malá biela skvrnka na hrudi je u všetkých variantov zbarvenia prípustná.
Štandard uvádza výšku fen 54 - 56 cm a psov 56 - 57 cm v kohútiku.
Povaha
Labradorský retríver je dokonale vyvážená kombinácia priateľskosti, inteligencie a pracovného nadšenia. Je to pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje ľudí a je vždy pripravený spolupracovať.
Labradory majú zaslúžene povesť psov s priateľskou a jemnou povahou. Za každých okolností chcú potešiť svojho pána a rodinu a zároveň dobre vychádzajú s cudzími ľuďmi a inými zvieratami. Labrador zdedil do vienka aj pracovitosť, inteligenciu a túžbu učiť sa nové veci, čo z neho robí ľahko cvičiteľného psa.
Labrador je známy svojou bezhraničnou láskou k ľuďom. Nielenže sa skvele hodí do rodiny, ale je aj prirodzene priateľský k deťom, cudzincom a iným zvieratám. Labrador sa pravidelne umiestňuje v TOP 10 najinteligentnejších psích plemien. Jeho schopnosť pochopiť nové povely je výnimočná - často mu stačí 5 - 10 opakovaní, aby si osvojil nový trik či úlohu.
Labrador je plný energie - hoci miluje oddych pri svojich ľuďoch, potrebuje pravidelnú fyzickú aj mentálnu stimuláciu. Obľubuje hry ako aportovanie, plávanie a hľadanie predmetov.
Labrador je veľmi citovo naviazaný na svojich ľudí. Ak je dlhodobo sám alebo nemá dostatok pozornosti, môže trpieť separačnou úzkosťou. Ak hľadáte psa na ochranu majetku, labrador nebude tou správnou voľbou. Nechceným návštevníkom väčšina labradorov ochotne ukáže, kde máte skryté rodinné striebro.
Labrador má vyrovnanú, priateľskú a učenlivú povahu. Nie je agresívny, dobre sa znáša aj s cudzími ľuďmi, oplýva trpezlivosťou k malým deťom. Má sklony k pohodlnosti, preto sa príliš nehodí na činnosti zamerané na výkon. Za to je veľmi empatický, starostlivý a pre svoju rodinu by sa rozkrájal.
Jeho schopnosť pochopiť nové povely je výnimočná - často mu stačí 5 - 10 opakovaní, aby si osvojil nový trik či úlohu.
Labrador až do vysokého veku zostáva rovnako priateľský a milý, ale jeho kondícia a pohyblivosť stále klesá.
Vášeň a radosť ako plemenný znak.
Inteligencia a poľovnícka zdatnosť.
Pre koho je vhodný?
Labradorský retríver je pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje spoluprácu a s nadšením plní zadané úlohy. Ak však nemá jasné hranice, jeho energia a inteligencia sa môžu ľahko obrátiť proti majiteľovi.
Pre svoju kamarádsku, pokojnú, prítulnú a vyrovnanú povahu sú vyhľadávaným plemenom ako pre pomoc hendikepovaným (vodiacie, signálne a všeobecne asistenčné psy), tak aj pre canisterapiu, teda pre návštevy domovov pre prestárlých, detských domovov a ďalších. Zahliadnuť ich môžete tiež ako „štvornohých záchranárov“, pretože vďaka ich citlivému čuchu a ďalším potrebným vlastnostiam pre túto prácu, bezpečne v ruinách vyhľadávajú a označujú zavalených ľudí. A práve vďaka vynikajúcemu čuchu je používaný na letiskách a v pohraničných pásmach na vyhľadávanie drog a streliva.
Ako všetky retrívry aj Labrador je najšťastnejší ak má niečo, hocičo v tlame čo by mohol prenášať z miesta na miesto a hrýzť.
Labradory nielenže deti milujú, tieto psy si doslova užívajú detské hry a detskú pochabosť. Avšak ako všetky psy, aj labradory musia byť skoro socializované a naučené ako sa majú správať k deťom a samozrejme deti sa musia naučiť ako sa správať k psovi. Mali by sa naučiť ako k psovi pristupovať (nikdy nie keď spí alebo žerie), dotýkať sa ich a nikdy ich nenechať psa ťahať za chvost, alebo mu inak ubližovať.
Ak Vám niekto hovorí o rodinnom, priateľskom a úprimnom psovi, ktorý nadovšetko miluje svoju rodinu, deti a vlastne sa teší zo všetkého živého, čo prejde okolo neho, pravdepodobne ako prvý pes Vás napadne práve labradorský retríver. Každý, kto má doma toto spoločenské plemeno, sa asi po príchode domov rýchlo o niečo oprie, aby ho nezrazil pes priamo na zem. Toľko radosti (a slín), čo dokáže majiteľovi ukázať labrador po jeho návrate domov, sa nevidí len tak na každom kroku! Pravdepodobne práve vďaka týmto vlastnostiam, patrí labrador k najobľúbenejším psím plemenám v svetovom rebríčku už dlhé roky a zatiaľ to ani nevyzerá tak, že by sa jeho popularita mala znížiť!
K seniorom sa skôr hodia tie plemená, ktoré sú oveľa pokojnejšie a menej aktívne. Dôvodom je, že väčšina seniorov - samozrejme, vieme, že existujú aj výnimky - potrebuje svoj pokoj a kratšie prechádzky. Pokojné a menej aktívne plemená tak budú dokonalým spoločníkom na dlhé večery v teple domova.
Vhodný ako terapeutický pes.
Vhodný ako asistenčný pes.
Rodinný aj pracovný pes.
Starostlivosť a výchova
Výcvik by mal začať už od šteňaťa, pretože prvé mesiace sú kľúčové pre formovanie jeho povahy. Už vo veku 8 - 10 týždňov sa dokáže naučiť základné povely ako „sadni“, „ľahni“, „ku mne“. Najefektívnejšou metódou je pozitívne posilňovanie. Labradori sú motivovaní jedlom, takže pamlsky sú skvelým nástrojom pri učení. Je však dôležité, aby bol pes odmeňovaný aj pochvalou alebo hrou, aby si nevytvoril závislosť výhradne na maškrtách.
Socializácia je rovnako dôležitá ako výcvik. Ak sa Labrador od šteniatka nestretáva s rôznymi ľuďmi a situáciami, môže byť príliš impulzívny alebo neovládateľný pri kontakte s cudzími ľuďmi a psami.
Pozor na ohryzovanie.
Starostlivosť a výchova šteniatka.
Starostlivosť a výchova dospelého psa.
Vzťah k zvieratám a deťom.
Labrador potrebuje byť v blízkom kontakte so svojou rodinou a preto to ani nie je ideálny pes na dvor, či do koterca. Ak zostane dlhšiu dobu sám, môže si svoju energiu a frustráciu vybíjať hrabaním, hryzením a ničením akýchkoľvek predmetov.
Hlavnou zložkou starostlivosti o labradora je zabezpečenie dostatočného pohybu a aktivít pre tohto energiou nabitého psa. Denne potrebujú labradory aspoň hodinu intenzívneho pohybu. Ako vhodná aktivita môže poslúžiť čokoľvek: prechádzky, beh, aportovanie konárov a loptičiek, výcvik poslušnosti, agility, frisbee a iné športy.
U labradorov je dôležité aj udržiavanie čistoty uší, keďže sú náchylnejšie na ušné infekcie. Pokiaľ ide o srsť, labradory majú krátku, hrubú vrchnú srsť a hustú podsadu, ktorá ich chráni pred chladom a vodou. Pripravte sa na to, že labradory plznú a nie málo, takže ich je potrebné vyčesávať najmä počas obdobia sezónnej výmeny srsti.
Šteňa sa nezaobíde bez častého kontaktu s človekom, spústy hier a správnej socializácie. Nájdenie vhodného psieho kamaráta, vodenie medzi ľudí, zvieratá a do rôzneho prostredia je veľmi dôležité.
Retrívr je pes, ktorý potrebuje výchovu a výcvik vedený v klidu, bez akýchkoľvek trestov a donucovacích prostriedkov. Jistú svojehlavosť väčšinou spôsobuje chybný, nedostatočný alebo jednotvárny výcvik.
Labrador je ľahko cvičitelný a ľahko ovládateľný pes, ale výcvik, teda cielené zamestnanie, potrebuje. Občas sa nájde aj dominantný labrador, ktorý je sebavedomý, pomerne samostatný a tiež paličatý. Taký jedinec nutne potrebuje riadnu výchovu s hlavným dôrazom na ujasnenie hierarchie v rodine a je vhodnejší pre skúsenejšieho kynológa. Každopádne potrebuje veľa kázne a veľkou motiváciou sú pre neho pamlsky.
Feny labradorov sú obvykle klidnejšie, mírnější, poslušnější a bez sklonu k dominanci.
Vrh G - štěňata Labradorského Retrívra - 15 dnů
Výživa a kŕmenie
Labrador retriever má výrazný sklon k nadváhe, preto je dôležité venovať pozornosť výberu správneho krmiva vzhľadom na aktivitu, ktorú pes vykonáva. Kŕmna dávka sa môže líšiť v závislosti od veku, hmotnosti a využitia psa. U dospelého labradora je vhodné rozložiť kŕmnu dávku na dve porcie - ráno a večer. Snažte sa kŕmenie podávať približne v rovnakom čase, aby si pes zvykol na pravidelný režim.
Šteniatko: Od prvého dňa, keď privediete psíka domov od chovateľa, je kŕmenie vo vašich rukách. V prvých dňoch sa môže stať, že psík nebude mať chuť do jedla alebo bude mať hnačku. To je bežná reakcia na zmenu prostredia, pachov a biologických faktorov. Tento jav zvyčajne ustúpi po 2-3 dňoch. Kŕmte ho granulami, ktoré vám chovateľ poskytol v štartovacom balíčku a na ktoré je šteniatko zvyknuté. Akákoľvek náhla zmena v strave môže mať zlý vplyv na jeho tráviaci systém a mikroflóru. Prechod na iné krmivo by mal byť postupný.
Labrador retriever zbožňuje jedlo a má obzvlášť veľký sklon k obezite ak ich denná dávka krmiva nezodpovedá energii vynaloženej pohybom. Špeciálne si je potrebné dať pozor na vhodnú výživu labradorov medzi 4. a 7. mesiacom života.
Pretože je veľký jedlík, má snahu žobrať pri stole o jedlo. Občasné ústupky sú horšie, než keby ste psa pri stole kŕmili pravidelne. Zjedia poväčšine všetko, čo je im voľne prístupné, preto je nutné ho včas naučiť, že jedlo ležiace na stole nie je jeho. Apetit labradora môže byť pre majiteľa nepríjemný v mnohých situáciách, ako je napríklad vysypanie koša a prehrabanie odpadkov, zbieranie starých kostí, jedla a ďalších “voňavých” vecí z trávnika či okolo popolníc….
Najčastejšie ochorenia
Labradorské retrívery sú vo všeobecnosti zdravé a silné psy, no tak ako všetky plemená, aj tieto psy sú náchylnejšie na určité ochorenia. Nie každého labradora tieto ochorenia postihnú, no je dôležité o nich vedieť, pokiaľ sa tomuto plemenu chcete venovať.
1. Ochorenia pohybového aparátu:
- Dysplazia bedrových kĺbov (DBK): Je dedičné ochorenie pri ktorom zadné končatiny dobre nezapadajú do kĺbových lôžok čo spôsobuje voľnosť kĺbového spoja a vedie k postupnej degeneratívnej artritíde bedrových kĺbov a k ich nehybnosti. Na dyspláziu bedrových kĺbov sú labradory náchylné a preto by ste si pri výbere šteniatka mali preveriť, aký stupeň DBK (0 - 4) mali rodičia šteniatka. Žiaden z rodičov by nemal mať stupeň DBK vyšší ako 1.
- Dysplazia lakťových kĺbov (DLK): Ide o rovnaké ochorenie ako vyššie spomínaná DBK, no postihuje lakťové kĺby. Je to ortopedické ochorenie kĺbov spôsobené nesprávnym rastom kĺbovej chrupavky. Zvyčajne sa vyskytuje v lakťových kĺboch, no bola pozorovaná aj v ramenách. Spôsobuje bolestivé stuhnutie postihnutého kĺbu, v najhorších prípadoch vedie až k znehybneniu kĺbu (pes nedokáže ohnúť nohu). Disektívna osteochondróza môže byť pozorovaná už v 4. - 9. mesiaci veku psa.
2. Obezita a spriaznené ochorenia:
- Toto plemeno má výrazný sklon k nadváhe, preto je dôležité venovať pozornosť výberu správneho krmiva vzhľadom na aktivitu, ktorú pes vykonáva.
3. Očné ochorenia:
- Šedý zákal (katarakta): Tak ako u ľudí aj šedý zákal u psov znamená svetlé škvrny v oku pripomínajúce zákal. Môžu sa rozvinúť v akomkoľvek veku psa a často neovplyvňujú zrak, no v niektorých prípadoch znamenajú obmedzenie videnia. Aj tomuto ochoreniu sa dá predísť dobrým výberom rodičov šteniatok.
4. Srdcové ochorenia:
- Dilatačná kardiomyopatia (DCM): Je dedičné ochorenie srdca, pri ktorom je tvar trojcípej chlopne oddeľujúcej pravú predsieň a komoru srdca zdeformovaný a spôsobuje nedostatočnú funkciu srdca. Niektoré psy s týmto ochorením dokážu žiť, iné hynú. Ochorenie môže odhaliť ultrazvuk.
5. Iné:
- Torzia žalúdka: Sa vyskytuje najmä pri väčších plemenách psov so širokým hrudníkom. Ide o akútny, život - ohrozujúci stav, pri ktorom sa psovi pretočí žalúdok. Dochádza k nemu najmä ak pes zožerie naraz väčšie množstvo jedla, vody a následne sa prudko pohybuje. Žalúdok sa nafúkne, pretiahne a pretočí sa okolo svojej osi. Dochádza k priškrteniu pažeráka a okolitých ciev, čo má za následok ešte väčšiu tvorbu plynov a odumieranie vnútorných orgánov v dôsledku nedokrvenia.
Ako každé plemeno, aj labrador má svoje slabé miesta. Nie každý labrador sa síce stretne s niektorým z nižšie uvedených ochorení, no je dôležité byť si vedomý možných rizík. Pri kúpe šteniatka si nezabudnite overiť zdravie a testovanie rodičov.
RTG vyšetrenie kyčlí na DKK (dysplaziu loketního kloubu) po ukončení růstu, výsledek nesmí být horší než 2/2 (C/C), jedinci s výsledkem 0/2, 1/2 nebo 2/2 navíc mohou být pářeni pouze s jedinci s výsledkem nejhůře 1/1.
RTG vyšetření na DLK (dysplazii loketního kloubu) je povinné, avšak jeho výsledek se pouze eviduje, není rozhodující pro zařazení do chovu.
