Prinášame Vám zaujímavý článok o elektrickom obojku, ktorý napísal pán Jiří Čertík. Je čas, aby som napísal svoju skúsenosť s elektrickým obojkom. Prečítal som si totiž niekoľko vášnivých diskusií už pred tým, ako som si ho obstal a aj po tom, čo som ho vyskúšal a zdá sa mi, že to hlavné, čo diskutujúcim chýba najviac sú praktické skúsenosti s jeho použitím. Skúsim vniesť do diskusie trochu racionality. Obrázok so všetkými súčasťami zakúpeného prístroja: obojok s malou krabičkou, v ktorej je príjimač a dve ploché batérie, z krabičky trčia dve elektródy (v popredí sú ich ďalšie varianty na dlhosrsté psy), vpravo je diaľkové ovládanie s voľbou intenzity impulzov (3) a tlačíkami na zvukový signál a elektrický impulz. Obojok sa pripína na krk psa, elektródami do srsti. Pokusne je potrebné nastaviť vhodnú dĺžku obojku tak, aby elektródy priliehali až ku koži pod srsťou, ale neškrtili. Diaľkový ovládač je najlepšie zavesiť na krk majiteľa, aby bol okamžite po ruke. Po krátkom stlačení tlačidla na ovládači prejde medzi elektródami obojka impulz so silou, nastaviteľnou na ovládači. Tento model ovládača má 10 stupňov intenzity. Prvý necítim ani na vlhkej koži, druhý trochu bolí a tretí už bolí dosť a pri desiatke už nadskočím.
Zo všetkých kníh o psoch, ktoré som prečítal, jasne vyplynulo, že každý za autorov zažil situáciu, v ktorej neváhal použiť doslova čokoľvek, len aby psa upozornil, že musí pána poslúchnuť. Aj sám plamenný odporca elektrických obojkov Rudolf Desenský (5) sa priznáva, že po psovi pokojne hodí aj tehlu a zraní ho, radšej než ho našiel zastreleného poľovníkom. A slávny etológ Konrad Lorenz (6), ktorý psy miloval a choval celý život, neváhal po neposlušnom psovi streliť vzduchovkou. My máme Rakšu - desaťmesačnú fenku československého vlčiaka (4). Po niekoľkých diskusiách s rôznymi majiteľmi psov tohto plemena som aj ja došiel k záveru, že klasická metóda s výhradne pozitívnou výchovou (pochvaly, pamlsky, hračky) je síce výborná, ale má svoje limity. Usúdil som, že keď chcem mať za spoločníka takého slobodomilujúceho skoro-vlka, tak ho skrátka nechcem odsúdiť k trvalému životu v koterci či na vôdzke. Po privolaní ale musí poslúchnuť na prvý pokus a to zakaždým a v každej situácii.
O môj prvý kontakt s obojkom som Rakši nasadil, keď mala päť mesiacov a nosila ho na prechádzky vypnutý celé dva mesiace, aby ho prestala vnímať. 30. 1. 2010, Rakša tu má 6 mesiacov a chudák fotograf jej jazyku neunikne. K prvému použitiu som sa odhodlal, keď mala sedem mesiacov. V tej dobe som ju bez problémov privolal a veľmi dobre chápala, čo od nej chcem. Stačilo teda predvídať, Rakšu sledovať a včas privolať. Keď som párkrát premárnil správny moment, tak sa Rakša na moje privolanie len pozrela, zaváhala a pokračovala za lákadlom. Výsledok bol nečakane rýchly. Došlo len na tri hryznutia na diaľku v prvých dňoch a po 14 dňoch na ďalšie dve. Evidentne skúšala, či na svoju novonadobudnutú schopnosť nezabudnem. Teraz už nosenie elektrického obojku občas vynechávam, aj keď ho zatiaľ nechcem vysadiť úplne z obavy, čo príde behom psej puberty.
Hlavný problém som mal s vlastným sebaovládaním. Ako som mal spočiatku strach, aby som jej neúbližil tým "nebezpečným" nástrojom, tak som bol nervózny, čo ona samozrejme spoznala a do žiadnych výtržností sa nepúšťala. Druhý problém je závažnejší. Psom pociťovaná intenzita výboje, teda veľkosť bolesti, je veľmi premenlivá. Vedľa premenlivej tesnosti doliehania elektród na kožu (obzvlášť u husto osrstených vlčiakov), sú veľké rozdiely v okamžitej vlhkosti vzduchu a srsti. Sami na sebe si to môžete vyskúšať - minimálny spomínaný vplyv vlhkosti. Určite bude záležať aj na stavbe konkrétneho psa. Navica, intezita výboja klesá so stupňom vybita bateriek v obojku. Tak ako hromada ľudských vynálezov je aj tento nebezpečný, ale je na nás, ako ho použijeme.
Normálny človek, ktorý aj len na chvíľku žije so svojim psom, sa určite najskôr zamyslí, ako taký prístroj použiť. Je asi dobré mať pri prvom pokuse s obojkom psa na vodítku, než zistíte, ako reaguje na impulzy. Internet je dnes plný správ o psoch zničených týmto obojkom. Ja by som odporcov elektrických obojkov - na základe ich prejavu v internetových diskusiách - rozdelil do dvoch skupín. Prvá o obojku nič nevie, ale bojí sa slova elektrina. Tých je najviac. Ja som presvedčený, že správne "hrýzť na diaľku" sa môže naučiť každý a že výsledok stojí za to. Rakša už trvalo behá na voľno bez náhubku a privolávam ju len vtedy, keď mám pocit, že by z nej ľudia, ktorých stretneme, mohli mať strach. 20. 10. Stále platí, že obojok som už viackrát nemusel použiť. Ani počas puberty, ktorá ju v 2,5 rokoch postihla. Dnes šesťročná Rakša chodí so mnou bez vodítka aj bez akéhokoľvek obojka. Všade: týždne na hrebeňoch hôr v horúcich teplách aj v zimnej víchrici, každý deň v lese alebo u dedinského obchodu. Táto skúsenosť ma utvrdila, že gestom alebo šeptom viem komunikovať s psom a že táto výhoda je obrovská.
Na týchto miestach sa zamýšľam nad širšou témou: musíme vždy spoliehať len na pozitivitu vo výchove? Slovo "nevôľa" tu nepoužívam ako eufemizmus bolesti pre psa. Dlhé dohováranie, kričanie, zatváranie do koterca, nevšímavosť, odopieranie spoločnosti, cvičiskové trénovanie "sadni - ľahni", nekonečné vláčenie stopovačky atď. fyzickú bolesť nespôsobí. Hryznutie do krku je navyše vec, ktorej každý potomok vlka veľmi dobre rozumie a dlho si ju pamätá.
2. ... zdá sa, že ten elektronický obojok bol dobrý ťah. Dnes som už po druhýkrát dosiahol privolanie od maximálne príťažlivej veci - kuriatka. A to po včerajšom celodennom hladovaní! Naša Rakša impulzy registruje až od intenzity 5 z 10. A reaguje až na opakovaný impulz (pri ďalšom stisku ovládača). Neviem posúdiť, či je to spôsobené jej menšou citlivosťou na bolesť, ale je fakt, že u veterinára si zatiaľ nikdy nevšimla, že jej pichajú injekciu či berú krv. Tiež je zaujímavé, že v návode sám výrobca doporučuje začať skúšať reakcie psa na intenzite 5. Slabšia psia reakcia na impulz vyzerá ako zahnanie sa hlavou po komárovi, silnejšie ako bolestivé zašteknutie či kvíknutie. Pokiaľ ste niekedy videli psa, ako reaguje na elektrický ohradník okolo konskej pastvy tak viete, o čom hovorím.
Zvukový signál obojka som úmyselne nikdy nepoužil. Československý vlčiak. Vďaka úmyselnému pribratiu vlčích génov je to dnes pravdepodobne najmenej degenerované psie plemeno. Súčasne mám pocit, že sa vďaka vlčej inteligencii učí rýchlejšie, než ostatné psy. Bývajú to aktívne a komunikatívne psy so silnou väzbou na ľudskú svorku. Ale aj s vlčou opatrnosťou, vytrvalosťou a loveckým pudom. O výcvikových alebo elektrických obojkoch pre psov ste už určite počuli. Názory ohľadom týchto pomocníkov sa však líšia.
Ľudia sa predovšetkým boja, že výcvikový obojok psíkovi ublíži, prípadne, že ho nebudú vedieť správne použiť. Všetky tieto vyššie spomenuté výcvikové pomôcky sú pre psíka pri správnom používaní bezpečné, avšak určite je nevyhnutné, aby človek, ktorému sa dostane do rúk táto pomôcka prvýkrát, vyhľadal skúseného kynológa. Ak ste sa rozhodli zadovážiť si túto výcvikovú pomôcku, musíte si vybrať správny typ obojku, podľa veľkosti psíka a vašich cieľov či očakávaní. Princíp, na akom tieto výcvikové obojky fungujú, je naozaj jednoduchý. Môžeme ich využívať denne vo všetkých odvetviach kynológie. Povedala by som, že sú to nenahraditeľní pomocníci. Okrem korekčného impulzu a akustického signálu, niektoré typy obojkov vibrujú a to konkrétne d-control professional. Vibráciu využíva mnoho majiteľov hluchých psíkov. Výcvikové obojky môžeme použiť pri základnej poslušnosti ale aj vo vyššej služobnej, poľovnej či športovej kynológií. Samozrejme, že výcvikový obojok nenasadíme malému šteniatku, s ktorým sa prvé mesiace hráme, motivujeme ho s pamlskami alebo s jeho obľúbenou hračkou. Všetko má svoju postupnosť a skôr, než siahneme po tejto pomôcke, musíme psovi vysvetliť, čo od neho očakávame.
Pri mladých psoch treba ich najskôr naučiť jednotlivé cviky cez pozitívnu motiváciu. Väčšina psov totiž príde do veku puberty, kedy začnú ignorovať povely. Privolanie je jedným z najdôležitejších a najťažších cvikov. Ako príklad, by som uviedla jeden z najčastejších problémov, ktorým je privolanie. Zo všetkých cvikov je to najdôležitejší a veru aj najťažší cvik. Pri pubertálnom štýle býva pes často nezávislý a ťažšie reaguje na povely.
Nakoniec k praktickému využitiu: ak sú majitelia bez skúseností, môžu s výcvikovým obojkom dosiahnuť rýchle výsledky. Výcvikové obojky sú vítanou pomôckou tisícov profesionálnych kynológov a majiteľov, ktorí chcú dávať svojmu psovi viac slobody pri kontrole. Samozrejme, nie každý pes potrebuje obojok. Existujú aj alternatívy ako GPS zariadenia, ktoré DOGTRACE ponúka s pohotovostným využitím pri sledovaní psa a v niektorých modeloch aj s výcvikovým modulom.
Medzi modelmi sú napríklad Dog Trace D-control 400 a 600. Dog Trace D-control 400 má dosah 250 metrov, ťaží z vodotesného prijímača s LCD displejom a možnosťou cvičenia dvoch psov naraz. D-control 600 ponúka dosah 600 metrov a rovnaké parametre s vyššou úrovňou intenzity. Ďalšou možnosťou je Petrainer PET998D s dosahom 300 metrov a funkciami korekcie elektrostatického impulzu, vibrácie a zvuk. Petrainer 620 ponúka vodotesnosť, 300 metrový dosah a možnosť ovládať dva prijímače súčasne.
Testujeme tiež širšiu škálu značiek: Aetertek AT-215C (pre dva psy), Reedog MX-1200 Sport (1 200 m dosah), Canicalm IKI Pulse (štekanie so zvukom a vibračná korekcia) a SportDog SD-1225E (do 1 200 m, až 6 psov naraz). Tieto modely ukazujú, že výcvikové obojky môžu byť robustnou súčasťou tréningu, ak sú správne používané a ak vyberáme model podľa veľkosti psa a potrieb tréningu.
Okrem technických parametrov je dôležité aj uvažovanie nad tým, či pes potrebuje obojok vôbec. Obojok nie je prvá voľba ani trestné opatrenie, ale nástroj, ktorý môže pomôcť pri získavaní želaných návykov, keď je správne použitý a doplnený pochvalou a pozitívnou motiváciou. Každý pes je jedinečný a pristupujeme k výchove s rešpektom k jeho temperament a skúsenostiam. Všetky modely ponúkajú rôzny dosah a funkcie, a preto je dobré zvoliť si podľa plemena, veľkosti a spôsobu, akým chceme psa vycvičiť. Výber by mal byť založený na overených skúsenostiach a na tom, čo psa najviac motivuje k spolupráci.
Na záver, ak hľadáte efektívnu pomôcku pre výcvik, elektronické obojky môžu výrazne uľahčiť proces. Nie sú to nástroje na donucovanie, ale na zlepšenie komunikácie a časovej súdržnosti medzi pánom a psom. V prípade pokročilejšieho výcviku alebo potreby monitorovania psa aj mimo dohľad, sa oplatí zvážiť kombináciu s GPS systémom a odbornou konzultáciou kynológa.