Dalmatínsky pes: Priateľský spoločník s jedinečným temperamentom

Nezameniteľné sfarbenie robí z dalmatínskeho psa atraktívneho spoločníka na vychádzkach v meste i v prírode. Možno povedať, že práve jeho jedinečná kresba srsti, ho úplne odklonila od pôvodného využitia predovšetkým ako poľovného duriča a predurčila mu budúcnosť športového spoločenského plemena. Dalmatínsky pes je živý, temperamentný, extrovertný, ale vždy vyrovnaný pes, so stále pomerne silným poľovným pudom. Je to takmer ideálny pes do rodinného prostredia, kde sa stále niečo deje a kde je stále niekto ochotný k hrám a cvičeniu. Plemeno je preto vhodné pre agilných ľudí, ktorí mu doprajú športové aktivity, či zmysluplné zamestnanie.

Z mena by sme mohli pôvod dalmatínskeho psa jednoducho odvodiť od starej Dalmácie. Pravdou je, že sa s dalmatínom stretávame už na plátnach starých majstrov a to v roli duriča srnčej a jelenej zvere, ako i obľúbeného sprievodcu šľachtických kočiarov. Práve táto rola húževnatého elegantne sfarbeného sprievodného bežca, ho postupne úplne odklonila od pôvodného poľovného využitia. Dalmatínsky pes je pravdepodobne príbuzný so stavačmi, má podobnú stavbu tela i povahu. O jeho prešľachtenie sa postarali britskí chovatelia, kam sa dostal pravdepodobne z oblasti balkánskeho polostrova. Kolujú i názory, že jeho domovinou môže byť i India, kde sa taktiež vyskytoval a bol preto dlho označovaný ako „bengálsky durič“.

Dalmatínsky pes je veľmi živý rodinný pes, ktorý je doma kľudný, ale vonku sa prejaví jeho forma. Sú ozajstnými vytrvalcami. Niekoľkohodinové behanie pri bicykli alebo beh s pánom je pre nich veľkým potešením. Tiež je pre nich vhodné plávanie, preťahovanie, hranie sa alebo dlhé prechádzky v lese alebo na poli, kde sa môže pes voľne pohybovať. Tento inteligentný čiernobiely balík energie je nutné stimulovať duševne aj fyzicky a je veľmi motivovaný k učeniu nových kúskov. Dalmatín má rád spoločnosť svojej rodiny alebo iných zvierat. Je považovaný za veľmi prispôsobivého a príjemného spoločníka - za predpokladu, že je psychicky aj fyzicky spokojný. Je veľmi citlivý a nemá rád napätie v rodine. Tiež pri výcviku sa prejaví jeho citlivé založenie, preto lepšie reaguje na pochvalu ako na nadmernú prísnosť. Pod prílišným tlakom môže byť sebavedomý dalmatín tvrdohlavý a začne konať nezávisle - čo vo väčšine prípadov nie je zmysel výcviku. V dobrých rukách, ktoré psa vedú dôsledne, ale láskavo a ak má dostatok pohybu a činnosti stane sa priateľským, otvoreným rodinným psom.

Temperament a povaha

Dalmatínsky pes je živý, extrovertný a inteligentný, od prírody priateľský a vľúdny k deťom. Rád pravidelne cvičí a vyznačuje sa značnou húževnatosťou. Vyžaduje množstvo pohybu, ktorým potrebuje odčerpať svoju nahromadenú energiu. Pri pohybe je veľmi húževnatý, aktívny a neúnavný. Keď pominieme rodinu chrtov, je dalmatín najrýchlejším a najvytrvalejším bežcom medzi psami. Je veľmi agilný a hľadá fyzické aj duševné výzvy. Pre toto nápadné plemeno sú dôležité dve veci: Po prvé, jeho blízky vzťah k rodine a po druhé veľa pohybu.

Návštevy ihneď hlási, ale agresívne alebo bojazlivé správanie je tejto rase úplne cudzie. Pre deti má trpezlivosť a rád sa s nimi hrá, ale nechce byť ich „hračka“. Dalmatínci sú spokojní vtedy, keď majú dobre oplotený dvor, kde môžu behať. Najlepšie im však bude s aktívnym majiteľom - ak trénujete napríklad na maratón, dalmatinec bude pre vás skvelým bežeckým partnerom!

Vzhľad a charakteristické znaky

Ušľachtilý, svalnatý, atletického vzhľadu a symetrických línií. Budí dojem poľovného stavača. Hlava má ploché dlhé temeno a stredne dlhé, vysoko nasadené uši. Oči sú mierumilovného, inteligentného výrazu, pri tmavých škvrnách sú hnedé, pri hnedých škvrnách jantárové. Chvost je stredne dlhý, voľne zvesený, pri koreni hrubý a postupne sa zužuje. Ideálne má byť chvost čo najviac škvrnitý.

Poznávacie znamenie dalmatínca je jeho biela srsť s čiernymi/hnedými škvrnami. Je to unikátny znak medzi plemenami psov a má pôvod v génovej mutácii. Jedinečné tmavé škvrny, ktoré sú symetricky rozložené po celom tele, jasne vyčnievajú z inak čisto bielej krátkej srsti. Okrúhle škvrny s ideálnym priemerom 2 - 3 cm by mali mať jednotnú čiernu alebo pečeňovo hnedú farbu. Dalmatín sa rodí čisto biely. Ich typické bodky sa začínajú prvýkrát objavovať po 10 až 14 dňoch. Po prvom roku sú už vyfarbené všetky bodky. Ak sa šteňa už narodí s veľkou čiernou škvrnou tzv. platňou, ide o vadu štandardu a šteňa je vylúčené z chovu. V závislosti na farbe škvŕn sa u dalmatíncov mení aj farba očí. Jedinci s čiernými škvrnami majú tmavohnedé oči. Psy s pečeňovo hnedými škvrnami majú mať jantárové oči.

Srsť dalmatína je tvrdá, rovná, krátka, hustá a lesklá. Farba srsti u šteniat je biela a len s minimom škvŕn, ktoré s postupujúcim vekom pribúdajú. Sú jasne a pravidelne ohraničené a splývať môžu len minimálne. Nesmú tvoriť nevzhľadné veľké zoskupené fľaky. Škvrny môžu byť čierne, alebo hnedé. Stredný až väčší pes s nezameniteľnými tmavými škvrnami.

Srsť dalmatínca je krátka a veľmi hustá, ale bez podsady. Vďaka krátkej srsti vynikne jeho atletická postava, v pohybe elegantná. Štíhle telo má silný chrbát a svalnaté ramená. Krk je dlhý a silný bez záhybov. Zaoblené uši sú vysoko zavesené na skôr úzkej lebke. Chvost sa smerom ku špičke zužuje, je mierne zatočený. Voľne spustený dosahuje po päty.

Zdravie a starostlivosť

Dnes je toto plemeno obľúbené ako spoločník a rodinný pes. Chov tohto konkrétneho plemena vyžaduje dlhodobú víziu, hlavne preto, že dalmatín musí bojovať s niektorými zdravotnými problémami. U dalmatíncov je v porovnaní s inými plemenami viac nepočujúcich šteniatok. Vedci si všimli, že hluchota je spojená s bielou srsťou. Preto sa u dalmatíncov zvyšuje hluchota proporčne k pomeru bielej srsti. Napriek častému výskytu nebol zatiaľ vyvinutý žiadny test pre zistenie predispozíciu k hluchote. Dôvodom je zložitá dedičnosť hluchoty s niekoľkými genetickými aspektmi. Takže nepočujúce šteňatá sa môžu narodiť fyzicky zdravým rodičom, zatiaľ čo dvaja nepočujúci psy môžu mať zdravé potomstvo. Ak chcete mať istotu, že Vaše šteniatko nebude hluché, je možné pri kúpe si vyžiadať vyšetrenie sluchu.

Ďalším zdravotným problémom, ktorý postihuje len dalmatíncov, je narušený metabolizmus kyseliny močovej kvôli genetickej poruche metabolizmu. To je, dôvod prečo sa dalmatíncom rýchlejšie vyvíjajú močové kamene. Preto sa začína hovoriť o dalmatínskom syndróme alebo dalmantínskej chybe. Hoci všetci čistokrvní dalmatínci majú vysokú hladinu kyseliny močovej v krvi, nevzniknú u všetkých zvierat močové kamene. Bohužiaľ nie je v moci chovateľov toto ochorenie vykoreniť, ale majiteľ môže znížiť riziko vzniku ochorenia pomocou potravy. Vylúčením purínu zo stravy môžeme znížiť hladinu kyseliny močovej v krvi, čím znížime aj riziko vzniku močových kameňov. Purín sa vyskytuje napr. v hovädzom mäse, vnútornosti, rýb a kvasníc.

Pretože sa u dalmatíncov často vyskytujú alergie je nutné, kŕmiť je zvláštnym kŕmením. Konvenčné suché krmivo s nízkym obsahom bielkovín okolo 15-tich percent môže sláviť úspech, však takáto štandardizovaná psia strava nespĺňa osobitné potreby dalmatíncov. O presnom výživovom pláne je vhodné sa poradiť s veterinárom alebo chovateľom. Nezáleží, či budete kŕmiť suchou stravou, mokrým krmivom alebo čerstvou potravou. Je dôležité, aby dalmatín veľa pil a mal neustále k dispozícii dostatočné množstvo vody. U psov, ktorí častejšie pijú je menšie riziko vzniku močových kameňov. Dobrá prax je plniť misku jedlom len raz denne (najlepšie popoludní).

Okrem starostlivosti o srsť je nutné pravidelne kontrolovať a čistiť oči, uši, zuby a pazúry. Čím budete skúsenejší pri vykonávaní týchto krátkych kontrol, tým bude aj pes uvoľnenejší.

Fyzické charakteristiky

Dalmatín patrí medzi stredné až veľké plemená. Samci majú v kohútiku od 56 do 62 cm. Sučky sú menšie, v kohútiku 54 až 60 cm a sú aj ľahšie. Kým pes váži 27 až 32 kg, hmotnosť dospelej sučky by mala byť medzi 24 a 29 kg.

tags: #dalmatinsky #pes #temperament #priatelsky