Smrť domáceho maznáčika je pre jeho majiteľa vždy veľkou ranou. Ak ide navyše o mačku alebo psa, prežívanie straty je často ešte väčšie, pretože práve s týmito zvieratami sme v najväčšom kontakte - a boli s nami najdlhšie. Keď pes zomrie, nič nie je rovnaké. Bez ohľadu na vek zvieraťa, ľudia si naň veľmi zvyknú a zvyknú si na jeho prítomnosť. Pes nás nikdy neodsudzuje, nedokáže sa dlho uraziť a nadovšetko si cení našu prítomnosť. Jeho vernosť a bezpodmienečná láska dokáže denne lámať srdce a dojímať, nehovoriac o tom, keď ju náhle nahradí prázdnota po psom priateľovi.
Je v poriadku v prípade úmrtia psíka alebo iného domáceho maznáčika požiadať o pomoc, či už medzi svojimi blízkymi, alebo sa obrátiť na odborníka. Je v poriadku trúchliť. Je v poriadku, ak poviete, že už žiadneho ďalšieho maznáčika nechcete. Rovnako máte právo svoju svorku opäť rozšíriť o ďalšieho člena. Neznamená to, že ste na svojho maznáčika zabudli, alebo že sa ho snažíte nahradiť. Lásku môžete tiež smerovať tým, ktorým sa jej zatiaľ v živote veľmi nedostalo.
Tento článok je venovaný všetkým psičkárom, ktorí úmrtie domáceho maznáčika práve riešia, alebo len chcú vedieť, aké existujú spôsoby posledného rozlúčenia. Je totiž oveľa jednoduchšie zvážiť všetky možnosti s čistou hlavou, ako keď už sa so smutnou situáciou stretávate a jediné, na čo myslíte, je obrovský smútok a strata. Vyhnete sa tak situácii, kedy vám veterinár navrhne spôsob pochovania vášho maznáčika a vy ho odsúhlasíte bez toho, aby ste poznali všetky možnosti.
Príznaky blížiacej sa smrti psa
Uvedomenie si, že váš pes sa blíži ku koncu svojho života, je emocionálne náročná skúsenosť. Je dôležité si uvedomiť, že ide o veľmi citlivú tému a správanie psíka pred smrťou alebo jednotlivé symptómy umierajúceho psa sa môžu prípad od prípadu líšiť. Každý psík môže vykazovať odlišné znaky.
Hlavné príznaky umierania psa:
- Zmeny v dýchaní: V okamihu, keď sa psík dostáva v procese umierania ku koncu, možno pozorovať pomalé, plytké a sťažené dýchanie. Pes zvyčajne leží v pokoji a nejaví záujem o pohyb. V tejto fáze dýcha zvyčajne len nosom a robí zhruba len 10 nádychov za minútu oproti štandardným 20 až 30 nádychom za minútu. Postrehnúť môžete aj občasné mohutné nádychy a výdychy.
- Znížená mobilita: S pribúdajúcim vekom sa pohyb jedinca spomaľuje. Pohyb psíka vo včasnej či konečnej fáze je už značne limitovaný a mobilita je rapídne znížená. V tomto procese psík väčšinou leží, spravidla na jednom boku. Svaly, šľachy a nervové zakončenia nereagujú optimálne. Objaviť sa môžu kŕče, cukanie vo svaloch alebo strata reflexov a otupenie zmyslov (čuch, chuť). Psík nie je schopný chodiť a nedokáže koordinovať ani pohyby krku.
- Sociálna izolácia a letargia: Niektoré psy v poslednej fáze vyhľadávajú samotu. Sociálne sa izolujú od ľudí i ostatných zvierat a hľadajú pokoj. Viac spia, sú apatické a hľadajú len miesto na ležanie pre odpočinok.
- Strata chuti do jedla: Veľmi typické je nechutenstvo - pes nejaví záujem o príjem potravy a nezvláda ani porcie, ktoré preňho boli doteraz optimálne. Znížený apetít je typický aj pre starobu u psov, no v poslednej fáze je chuť do jedla úplne minimálna, následkom čoho je úbytok hmotnosti.
- Zvracanie a znížený príjem tekutín: Prítomné môže byť u psa zvracanie (žlté alebo zelené zvratky vodnatej konzistencie sú signálom zlyhávania vnútorných orgánov - žlčník, pečeň, obličky). Takisto sa zníži príjem tekutín, ktorý už je závažným signálom. Pri umieraní psík nedokáže potravu a tekutiny ani prehltnúť.
- Inkontinencia: Nekontrolovateľný únik moču a stolice je u psíka nechcený, no neschopnosť ovládať močový mechúr a zvierače je dôvodom, prečo k tomuto javu dochádza. Únik moču môže byť len pozvoľný. Stolica môže mať hnačkovitú konzistenciu a je nepravidelná. Moč má silnejší zápach, žltšiu farbu, psík je dehydrovaný a metabolizmus už nepracuje tak, ako pri zdravom psíkovi.
- Prejavy bolesti: Ak psík prejavuje viditeľnú nespokojnosť, pôsobí nervózne a roztržito, zdráha sa kontaktu s blízkymi ľuďmi, pri kontakte šteká alebo kňučí, pravdepodobne má bolesti. Okrem toho, že neprijíma potravu, vodu, môže veľmi nahlas dýchať. Výnimočné nie je ani dávenie.
- Zápach: Skutočne je možné, že podľa netypického zápachu tela zistíte, že váš pes zomiera. Hoci by sa mohlo zdať, že psík smrdí, pretože často leží a spí, dôvodom zápachu je zlyhávanie vnútorných orgánov - žlčník, obličky či nadobličky. Nedochádza k riadnemu vylučovaniu a v tele sa hromadia toxíny.
Je dôležité vylúčiť možné zdravotné komplikácie, ktorých príznaky by sa mohli zhodovať s indikáciami umierania psa. Nechutenstvom, apatickosťou, malátnosťou či zvracaním sa môže prejavovať celý rad chorôb. Taktiež môže byť problémom zápcha alebo hnačka u psa. V neposlednom rade psíka môžu trápiť vnútorné parazity alebo infekčné ochorenie. Častým dôvodom nepohody u psa môže byť taktiež konzumácia nevhodných potravín.
Možnosti poslednej rozlúčky
Keď nastane nevyhnutný koniec, majitelia sa často ocitnú pred dilemou, ako sa s milovaným psom dôstojne rozlúčiť. Existuje niekoľko možností, ako postupovať pri úhyne psa.
Pochovanie psa na záhrade
Pokiaľ psík zomrel doma, väčšina majiteľov sa rozhodne pre pochovanie zvieraťa na dvore alebo záhrade. Miesto jeho posledného odpočinku tak zostáva aj naďalej spojené s jeho rodinou. Pre pochovávanie zvierat však platí pár veterinárnych a hygienických pravidiel.
Podľa požiadaviek Štátnej veterinárnej správy je možné na svojom pozemku pochovávať iba spoločenské zvieratá (napr. psy, mačky, hlodavce alebo fretky). Veterinárny zákon neumožňuje pochovanie zvierat, u ktorých bolo podozrenie alebo potvrdenie na nebezpečné nákazy alebo otravy. Pochovávať nesmiete žiadne hospodárske zvieratá (napríklad ovce, ošípané alebo kozy).
Pri pochovávaní psa na pozemku, ktorý vám patrí, je potrebné dodržať ustanovenia stanovené vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR. V prvom rade musí byť pozemok zabezpečený pred vniknutím iných osôb alebo zvierat. Musí byť riadne oplotený. Samotná jama musí mať hĺbku minimálne 1 - 1,5 metra. Zviera musí byť ošetrené dezinfekčným prostriedkom a zabalené v rozložiteľnom obale, ideálne plátenné vrece alebo textilná plachta. V jame nesmie byť prítomná spodná voda. Museli ste sa vyrovnať s odchodom vášho domáceho miláčika? Ako ste riešili pochovanie psa? Využili ste kafilériu pre psov? Máte skúsenosť s kremáciou zvieraťa alebo jeho pochovávaním na zvieracom cintoríne?
Psa by ste mali pochovať do jamy, ktorej hĺbka je aspoň 1 - 1,5 metra. V jame sa nesmie objaviť spodná voda. Pochovať by ste mali zviera minimálne 500 metrov od zdroja vody, 5 metrov od stavieb a 2 metre od pozemku suseda. V prípade, že zviera prekonalo pred smrťou infekčné - vírusové ochorenie, odporúčaná je kremácia. Psa by ste mali pochovávať zabaleného v textílii (biela lekárska plachta, tkané vrece), prípadne v drevenej rakve. Hrobové miesto je vhodné označiť. Pochovať psa by ste mali do 24 hodín od smrti.
Kafiléria pre psov
Ak psík zomrel vo veterinárnej ordinácii alebo doma, ale nechcete či nemáte možnosť ho pochovať na vlastnom pozemku, môžete ho odniesť k poskytovateľovi asanačných služieb. Asanačný ústav alebo kafiléria slúži na bezpečnú likvidáciu uhynutých zvierat.
Pokiaľ psík uhynie u veterinára a nedohovoríte sa na inom riešení, mŕtve telo (tiež nazývaný ako kádáver) veterinár odovzdá asanačnému ústavu, ktorý ho spáli. V peci sa nachádzajú aj ďalšie zvieratá. Ide o najčastejšie riešenie, keď zviera uhynie u veterinára.
Legislatíva ukladá za povinnosť zlikvidovať zviera v kafilérii - asanačnom zariadení. Cena kafilérie pre psov sa pohybuje okolo sumy 50 - 70 eur a viac. Ak neviete o kontakte na žiadnu kafilériu vo vašom okolí, kontaktovať môžete veterinára, ktorý vám poradí a prípadne zabezpečí odvoz mŕtveho psa. Asanačnné služby alebo kafilérie dokonca v niektorých prípadoch umožňujú zabezpečiť aj odvoz mŕtveho psa. Takýto výjazd sa pohybuje okolo 50 eur. V iných prípadoch je nutné zviera do kafilérie priniesť. Obrátiť sa môžete i na správu obce alebo mesta.
Hlavným dôvodom, prečo kafiléria pre psov nie je u majiteľov obľúbená, je podľa nich nedôstojnosť. Kafilérky si totiž mnohí pletú s krematóriom. V kafilérii sú však všetky uhynuté zvieratá likvidované hromadne. S vaším mŕtvym domácim miláčikom sú spracovávané aj iné mŕtve psy, mačky, zvieratá z poľnohospodárstva alebo ZOO. Navyše nejde o spaľovanie v pravom slova zmysle, ako sa mnohí domnievajú. Uhynuté zvieratá sú spracovávané za pomoci tepelnej tlakovej sterilizácie. Týmto spôsobom sa zo zvierat vyrába mäsokostná múčka a živočíšny tuk.
Po správnosti je potrebné, aby ste mali doklad o tom, že telo uhynutého zvieraťa bolo riadne zlikvidované. Takéto potvrdenie zvyčajne vystavujú len kafilérie.
Krematórium pre psov
Ďalším vyhľadávaným variantom je využitie služieb zvieracieho krematória. Tie sú princípom veľmi podobné tým ľudským. Môžete mať vlastný obrad, vybrať rakvu, a ponechať si popol vášho maznáčika. Krematória ponúka aj možnosť odvozu tela mŕtveho zvieraťa.
Pred kremáciou treba doložiť, že zviera bolo očkované, nie je infekčné a nikoho nezranilo. V kremačnej peci je vždy iba jedno zvieratko, čo veľa majiteľov považuje za dôstojnejší variant. Urnu si majiteľ môže nechať doma alebo zakopať na záhrade. Tu už na žiadne problémy s vyhláškou nenarazia. V prípade pochovania do zeme je možné zaobstarať rozložiteľnú urnu, ktorá nezaťažuje životné prostredie.
Krematóriá pre zvieratá sú na Slovensku veľmi málo rozšírené a aj preto táto možnosť nie je majiteľmi psov tak často využívaná. Problémom je regionálna dostupnosť zvieracích krematórií, pretože v niektorých lokalitách táto služba jednoducho chýba. Doba spaľovania - kremácie zvieraťa trvá odlišne dlho podľa veľkosti. Aj pri malých plemenách však prebieha minimálne 1 hodinu. U väčších jedincov pokojne 4 až 8 hodín. Cena spopolnenia psa sa líši v závislosti od daného kremačného zariadenia a zvyčajne sa cena určuje na základe hmotnosti zvieraťa. Znakom dôstojnosti je, že v krematóriu je zviera vždy spaľované samostatne. Samotný popol je ešte pomletý na prach a vložený do urny podľa výberu. Aj v tomto segmente existujú rôzne veľkosti, farby, tvary urien, urny pre psov s fotkami či nápismi.
Zvieracie cintoríny
Možnosťou je tiež pohreb na zvieracích cintorínoch. Tu je väčšinou potrebné veterinárne osvedčenie a čestné vyhlásenie. Všetky úkony sú vykonávané podľa stanovených veterinárnych a hygienických regulácií.
Pochovanie na zvieracom cintoríne je bežné predovšetkým v regiónoch a lokalitách, kde sú zvieracie cintoríny oficiálne prevádzkované správcom. Podobne ako v prípade zvieracích krematórií aj zvieracích cintorínov je na Slovensku pomerne málo. Reč je totiž o oficiálnych zvieracích cintorínoch a nie nelegálnych pohrebiskách, kde majitelia svojich zosnulých miláčikov pochovávajú.
Pochovanie psa na zvieracom cintoríne prebieha po dohode so správcom cintorína. Niektoré cintoríny zabezpečia odvoz uhynutého zvieratka a jeho pochovanie bez alebo za prítomnosti majiteľa. Výnimkou dnes nie sú špeciálne truhly pre psov, náhrobné kamene, výzdoba alebo doplnkový tovar. Ceny za prenájom pohrebného miesta a starostlivosť oň sa líšia v závislosti od konkrétneho cintorína, kde bude vaše zvieratko pochované. Rozhoduje tiež rozloha hrobového miesta.
Eutanázia psa
Eutanázia, často označovaná ako „uspanie“, je aktom lásky a milosrdenstva, keď sa kvalita života psa výrazne zhoršila a nádej na zlepšenie je malá alebo žiadna. Je to hlboko osobné a srdcervúce rozhodnutie, ktorému môžu majitelia domácich zvierat čeliť.
Rozhodnutie o eutanázii môže byť mučivé. Často ho vedie hlboká láska k zvieraťu, túžba ukončiť jeho utrpenie a pochopenie jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Môže byť užitočné otvorene sa porozprávať so svojím veterinárnym lekárom o kvalite života vášho psa.
Keď padne rozhodnutie, môžete sa rozhodnúť byť prítomní pri procese eutanázie. Je to hlboko osobná voľba a neexistuje správne alebo nesprávne rozhodnutie. Niektorí ľudia nachádzajú útechu v tom, že sú so svojím zvieraťom a poskytujú mu známu a milujúcu prítomnosť v jeho posledných chvíľach. Ak je to pre vás príliš ťažké, je to tiež v poriadku.
Bezbolestná a humánna smrť. Aj taká je definícia eutanázie, resp. utratenia psa. Rozhodovanie sa pre tento krok znamená, že váš psík je na tom zle, trápi sa, má bolesti alebo si život a spoločnosť milovaných ľudí už vôbec nedokáže užívať. Predtým, ako sa rozhodnete veterinára požiadať o podanie smrtiacej injekcie, si odpovedzte na niekoľko otázok. Existujú tiež prípady, keď je eutanázia jedinou možnosťou. Odďaľovanie úmrtia psa za cenu utrpenia nie je správne a preto je humánne uspanie optimálnou voľbou.
Utratenie psa svojpomocne je nesprávne a eutanáziu by ste vždy mali konzultovať so svojím veterinárom. Iba on sám dokáže zhodnotiť zdravotný stav psíka a poradiť vám. Viacerí majitelia v konečnej fáze nechcú psíka stresovať transportom na veterinárnu kliniku, kde by mu podali uspávaciu injekciu.
Grief over Pet Loss: How to Cope and What Needs to Change
Ako zvládnuť nasledujúce dni
Nemožno poprieť, že prvé dni a týždne sú najťažšie. Funguje tu presne ten istý mechanizmus ako v prípade straty blízkych. Smútok za psom, ktorý bol dlhé roky vaším najlepším priateľom, je nielen normálny, ale aj veľmi potrebný. Počas týchto dní je dobré mať pri sebe členov rodiny alebo blízkych priateľov. Smútok môže byť zničujúci, ale oveľa ľahšie sa s ním vyrovnávate, keď ste obklopení ľuďmi, ktorým dôverujete. Porozprávajte sa so svojimi blízkymi o svojej strate, podeľte sa o svoje obľúbené fotografie alebo zábavné príbehy zo života vášho psa. Takto sa zbavíte množstva emócií a ľahšie sa vyrovnáte so stratou.
Príslovie "čas zahojí všetky rany" má veľa pravdy a väčšina ľudí je po niekoľkých mesiacoch pripravená vziať si domov ďalšieho psa. Je dobré vyrovnať sa so stratou prvého domáceho maznáčika, áno, pokiaľ máte pocit, že ste na to skutočne pripravení. Pamätajte, že nový pes nikdy nenahradí vášho prvého psa. Nehľadajte v ňom podobnosti a rovnaké reflexy. Nový pes si zaslúži "čistý štít", pokiaľ ide o vašu lásku a budovanie ďalšieho špeciálneho vzťahu.
Následky eutanázie sú emocionálne náročným obdobím. Môžete prežívať rôzne pocity vrátane úľavy (že utrpenie vášho domáceho zvieraťa sa skončilo), pocitu viny, osamelosti a hlbokého smútku. Všetky tieto pocity sú súčasťou procesu smútenia a je dôležité dovoliť si ich prežiť.
Posledná úloha, ktorá na vás bude čakať, je odhlásenie psíka na mestskom úrade. Po správnosti je potrebné, aby ste mali doklad o tom, že telo uhynutého zvieraťa bolo riadne zlikvidované. Od 1. septembra 2019 vznikla majiteľom psov zákonná povinnosť ich čipovania. Pes je teda súčasťou databázy - registra. Po uhynutí je potrebné psa z databázy vyradiť. Tento úkon vykoná váš veterinár.
Vážte si radostné chvíle, ktoré ste spolu prežili, a uchovajte si ich blízko pri srdci. Fyzická prítomnosť vášho domáceho miláčika je možno konečná, ale láska, ktorú vám vniesol do života, lekcie, ktoré vám dal, a šťastie, ktoré s vami zdieľal, sú večné. Vedzte, že na svojej ceste smútku nie ste sami. Ozvite sa, podeľte sa o svoje príbehy a načerpajte silu z poznania, že touto cestou straty prešlo mnoho ďalších ľudí.
