Bernský salašnícky pes je veľký, silný a veľmi priateľský druh psa, ktorý svojím vzhľadom pripomína plyšového medveďa. Jeho pokojná povaha a trpezlivosť z neho robia výborného spoločníka pre rodiny s deťmi, no vyžaduje dôsledný výcvik a pravidelnú starostlivosť o srsť. Plemeno pochádza zo Švajčiarska, najmä zo regiónu okolia mesta Bern, a jeho história siaha až do 19. storočia, keď sa začalo intenzívnejšie formovať do dnešného vzhľadu a povahy.
Pôvod a história plemena
Bernský salašnícky pes vznikol v Švajčiarsku, v údolí Dürrbachtal, a pôvodne sa mu hovorilo Dürrbächler alebo Dürrbachhund. Ako príbuzní appenzellský, entlebušský a veľký švajčiarsky salašnícky pes boli chovaní na stráženie stád, domov a statkov. Na prelome 19. a 20. storočia sa chov zintenzívnil a v roku 1907 založili Swiss Dürrbach Club; o tri roky neskôr schválili prvý štandard a plemeno premenovali na bernský salašnícky pes. Historicky s ním úzko súviseli aj pastierstvo a ťahanie ťažných vozíkov pre potreby salašnícov a syrárov. Uznávanie plemena sa zakladalo na kombinácii dobrého charakteru a praktických pracovných schopností, ktoré s pribúdajúcimi rokmi dopĺňali aj estetické a exteriérové charakteristiky.
Historicky bolo plemeno vnímané ako všestranný pracovný pes, ktorý sa prispôsoboval potrebám farmárskych sídiel, neskôr aj ako ťažný a záchranársky pes. Postupne, vplyvom industrializácie a zmenou potrieb spoločnosti, jeho pôvodná práca ubudla, no samotné plemeno si upevnilo pozíciu ako rodinný a spoľahlivý spoločník. Významný podiel na formovaní vzhľadu a povahy mal profesor Albert Heim, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri uznaní a názve plemena a tiež pri zostavení prvého štandardu. Popularita Bernského salašníckeho psa rástla najmä v 20. storočí, keď sa z neho stal obľúbený rodinný pes aj mimo Švajčiarska.
Vzhľad a charakter
Bernský salašnícky pes je veľký, silný a statný s dlhšou srsťou, ktorá ho chráni pred chladom. Typická trojfarebná (tricolor) farba zahŕňa čierny základ, tmavohnedé znaky nad očami, na lícach, končatinách a hrudi, a biele znaky na hlave, hrudi, labkách a špičke chvosta. Výška v kohútiku u samcov dosahuje približne 64-70 cm a u samíc 58-66 cm; hmotnosť sa pohybuje okolo 45-60 kg. Charakterné sú aj výrazné biele znaky na hrudi a biela lysina na hlave, ktorá by mala byť oddelená od hnedočervených pigmentov nad očami a na lícach.
Podľa často opisovanej povahy ide o plemeno dobrosrdečné, lojálne a prítulné, ktoré je však zároveň ostražité a odvážne. Súčasne je veľmi dobrým kamarátom detí a rodiny, no vzhľadom na svoju veľkosť vyžaduje dôsledný výcvik a jasné pravidlá. Niektoré jedince môžu byť v určitých situáciách tvrdohlavé a majú vysoké sebavedomie, čo si vyžaduje trpezlivú a pozitívnu motiváciu pri výchove. Pri správnej socializácii môže bernský pes slúžiť aj ako canisterapeutický alebo záchranársky pes a radi spolupracuje s ľuďmi aj s inými zvieratami.
Výchova a výcvik
Pretože ide o veľké plemeno, je nevyhnutné začať s dôsledným výcvikom už od šteňaťa. Ideálnym prostredím je psia škola, kde sa učí komunikovať s inými psami a ľuďmi a získa základy správania, napríklad že skákanie, hrubé hry alebo boj nie sú prípustné. Výchova vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť, ale nie hrubosť. Bernský salašnícky pes potrebuje aj pravidelnú mentálnu stimuláciu a fyzickú aktivitu; vhodné sú aktivity ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky alebo terapeutický pes. Pri starostlivosti o srsť je potrebné vyčesávanie približne 2-3× do týždňa, v období pĺznutia aj denne, aby sa predišlo zamotávaniu a dredom. V období leta pes horšie znáša vysoké teploty a vyhľadáva chládok a tieň.
Starostlivosť a výživa
Starostlivosť o dlhú srsť Bernského salašníckeho psa je náročná, pravidelné česanie je nevyhnutné; srsť by mala byť česaná minimálne 2-3× týždenne a v období pĺznutia aj denne. Okrem toho je potrebné pravidelne kontrolovať oči, uši, pazúry a zuby. Kľúčom k zdraviu je kvalitná výživa a primeraná váha; krmivo by malo pokrývať energetické a nutričné potreby psa, pričom vhodné sú granule pre veľké plemená alebo kŕmenie na báze BARF, v závislosti od možností a preferencií majiteľa. Šteniatka majú špecifické výživové potreby a je vhodné, aby ich krmilo s pribúdajúcim vekom; pri zmene stravy treba postupovať pomaly, aby si žalúdok zvykol. Pes potrebuje dostatok pohybu a priestoru; vhodné je bývanie v dome so záhradou alebo dvom, nie v panelárovom byte.
V spojení so starostlivosťou o stravu treba dbať na vhodný pomer bielkovín a vitamínov, aby sa predišlo obezite a problémom s obličkami. V prípade BARF stravy je potrebné dohliadať na vyvážený prísun minerálnych látok a vitamínov, prípadne sa poradiť s odborníkom na psovú výživu alebo veterinárom. Pri starostlivosti o kĺby veľkých psov je odporúčané dopĺňanie výživových doplnkov a vyvážená strava so zodpovedajúcim obsahom mäsa, ovocia a zeleniny.
Zdravie a dĺžka života
Bernský salašnícky pes patrí medzi plemená so skrátenou dĺžkou života; priemerná dĺžka života je približne 8-12 rokov, pričom najčastejšie choroby zahŕňajú dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov, ochorenia obličiek a zhubné nádory. V období života môže dôjsť k rôznym chorobám ako degeneratívna myelopatia, torzia žalúdka, progresívna retinálna atrofia, Von Willebrandova choroba alebo epilepsia. Preto je dôležité pravidelné veterinárne prehliadky a monitorovanie akýchkoľvek zmien v správaní či zdraví psa. Obezita je tiež rizikom, ktoré môže skrátiť život, preto je potrebné dbať na správnu váhu a pravidelný pohyb.
Podmienky bývania a starostlivosť o prostredie
Pokiaľ ide o bývanie, bernský salašnícky pes nie je vhodný do malej bytovej domácnosti. Preferuje väčší priestor a potrebuje pravidelnú aktivitu na čerstvom vzduchu. V lete potrebuje chládok, tienisté miesta a primerané Deň teploty; v zimných mesiacoch treba zaistiť teplú búdu a vhodné podmienky. Búda by mala byť dostatočne veľká, s odnímateľnou strechou a zabezpečenou bokmi proti prievanom; podlaha býva drevená a koterec väčšinou otvorený z prednej strany. Pes potrebuje spoločnosť človeka a pravidelný kontakt so svojou rodinou, aby sa cítil v pohode a bol dobre vycvičený. Nie je to gaučový pes; potrebuje priestor a pravidelný pohyb.
Doplnkové poznatky a tipy pre chov
Pri výbere chovateľa je vhodné venovať čas osobným návštevám, aby ste získali komplexný dojem o chove a o samotných psoch. Dôležité je, aby boli psy očkované a prešli zdravotnými vyšetreniami; spoľahliví chovatelia často ponúkajú poradenstvo ohľadom výživy, starostlivosti a výcviku. Šteniatka si vyžadujú špecifické výživové potreby a prispôsobenie stravy podľa veku a vyťaženia, pričom odborníci môžu zostaviť výživový plán na prvé týždne po získaní šteňaťa. V prípade otázok sa vždy odporúča konzultovať s veterinárom alebo skúseným chovateľom, najmä ak ide o BARF alebo špecifické krmivá bez obilnín. Bernský salašnícky pes je výnimočným spoločníkom, ktorý pri správnej starostlivosti a láske zaručuje stabilný a láskavý vzťah v rodine.
Škola Zvierat - Bernský salašnícky pes
Charakteristika plemena (stručne)
- Veľké až obrovské plemeno, kohútiková výška okolo 64-70 cm u samcov a 58-66 cm u samíc.
- Hmotnosť približne 45-60 kg; trojfarebná srsť s čiernym základom, bielymi znakmi a hnedočervenými akcentmi.
- Výnimočne priateľský, rodinne založený a trpezlivý s deťmi, ale potrebuje dôslednú výchovu.
- Potrebuje veľký priestor a vonkajšie aktivity, nie je vhodný do malého bytu.
- Ťažká starostlivosť o srsť - vyžaduje pravidelné česanie a starostlivosť o oči, uši a zuby.
Typické choroby a riziká
- Dysplázia bedrových a lakťových kĺbov
- Ochorenia obličiek a zhubné nádory
- Torzia žalúdka a ďalšie gastrointestinálne problémy
- Oslabená imunitná a zraková tolerancia uvedená v niektorých prípadoch
tags: #bernsky #salasnicky #pes