Susedov pes od rána plačlivo vyštekáva, kňučí, vyje a škriabe na dvere hneď, ako jeho majiteľ opustí byt. Jedná sa o pomerne častý problém - najmä u psov chovaných v byte. Toto problémové správanie sa nazýva separačná úzkosť/anxieta alebo aj strach z odlúčenia. Jeho príčiny sú známe, takisto aj možné riešenia tohto problému.
Strach je normálnou reakciou mozgu na podnety, ktoré sú nepríjemné, nebezpečné alebo sa neznáme. Bezpodmienečná odvaha by zvieratám neumožnila prežiť v ich prirodzenom prostredí. Psy, rovnako ako ľudia, majú rôzne povahy. Niektorí sú odvážni a nestresujú ich mnohé situácie, zatiaľ čo niektorí majitelia si myslia, že "môj pes sa bojí všetkého".
Príčiny strachu a úzkosti u psov
Odkiaľ pramení strach psov? Niekedy sa stane, že psovod povie: "Doteraz sa takto nesprával." Často však môže správanie psa podmieniť jedna traumatická situácia. Príkladom je môj osobný pes, ktorý sa dlhé roky nebál ohňostrojov. Na Silvestra sa mu spalo najlepšie a blesky a výstrely ho vôbec nezaujímali. Až kým mu niekto na ulici nehodil petardu takmer pod labky. To ho tak vystrašilo, že sme sa s týmto strachom dlho nevedeli vyrovnať.
Niekedy sa problém začína už v štádiu šteniatka. Je známe, že odobratie šteňaťa matke, keď má menej ako osem týždňov, môže mať veľmi negatívny vplyv na jeho neskorší emocionálny vývoj. Okrem toho pes v novom domove absolvuje celú sériu očkovaní. V záujme zdravia vášho domáceho miláčika ho oddeľte od ostatných psov. Nič nemôže byť ďalej od pravdy. Batoľa by malo byť v kontakte so zdravými a vyrovnanými zástupcami svojho druhu.
Šteňa by malo byť uvedené do kontaktu s vonkajším svetom počas prvých 14 týždňov svojho života - spoznať rôznych ľudí, miesta, psy aj iné zvieratá. Táto socializácia má byť jemná a postupná. Šteniatka, ktorým sa socializácia nedostane, budú mať najskôr s pobytom vonku problém. Môžu sa báť takmer úplne všetkého, pretože to nepoznajú a premeškali šteňacie obdobie objavovania, počas ktorého sa všetko zvláda lepšie.
Aj sebavedomý a pokojný pes sa po presťahovaní môže najprv báť chodiť von. To je normálne. Nie je to tak vždy, ale stať sa to môže. A s tým treba počítať. Neznáme zvuky, pachy, miesta, ľudia. Aj tu je dôležitá trpezlivosť.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa váš pes môže báť chodiť von, sú hlasné zvuky. Psí sluch je oveľa citlivejší ako ten náš. Možno si zo začiatku nemusíte byť ani vedomí konkrétneho zvuku, ktorý psíkov blok spôsobil.
Pokiaľ sa váš pes bojí vstúpiť do niektorých miestností alebo áut, zvážte, či s nimi nemá negatívne asociácie. Možno pre neho jazda autom znamená len návštevu veterinára?
Strach mnohých psov pramení aj z násilia, ktoré zažívajú od ľudí. Niektorým psom trvá dlho, kým znovu získajú dôveru a istotu, že im zo strany psovoda nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Viete, ako mu pomôcť? Dôvodov, prečo je váš psík citlivejší na okolité vzruchy a trpí úzkosťou, môže byť viacero. Najčastejšie ide o zlé zážitky, ktoré si prináša napríklad z pobytu v útulku či z obdobia, kedy bol šteňaťom. Niekedy môže ísť o vrodenú predispozíciu, kedy má pes už pri narodení v sebe „zakódované“ určité vlastnosti, ktoré ho predurčujú na horšie vyrovnávanie sa so stresom.
Prejavy strachu a úzkosti
Prejavy tejto psychickej poruchy sú rôzne - okrem vyššie spomínaných sa môžme stretávať s deštruktívnym správaním psa (rozkúsané topánky alebo zničený gauč), čo vedie nahnevaných majiteľov k potrestaniu psa. Tým sa však dostávajú do začarovaného kruhu, ktorý nič nerieši. Môže naopak pôsobiť kontraproduktívne. Pes sa postupne dostáva do stále horšieho psychického stavu a problémy s ním začnú mať stupňujúcu sa tendenciu.
U psa sa môžu objaviť nasledovné prejavy úzkosti:
- Štekanie. Žalostné a nadmerné hlasové prejavy môžu byť vyvolané uzavretým priestorom, nedostatkom pohybu, frustráciou, strachom alebo separačnou úzkosťou.
- Zrýchlené dýchanie. Je prirodzené v situácii, keď sa psík potrebuje ochladiť alebo sa namáhal. V stave pokoja môže byť príznakom úzkosti.
- Schovávanie sa. Pokiaľ je váš najlepší kamoš bežne mimoriadne spoločenský, no odrazu sa krčí kdesi v kúte, treba sa zamerať na odhalenie príčiny jeho úzkosti.
- Chvenie sa. Nekontrolovateľný tras sa u psov často objavuje pri búrke, u zverolekára a kaderníka, v neznámom prostredí alebo počas silvestrovských ohňostrojov.
- Naháňanie sa za chvostom. Pokiaľ nemáte doma šteniatko, takto by dospelý pes bežne reagovať nemal. Môže ísť o príznak, že sa nenachádza v psychickej pohode.
- Hyperaktivita. Vystresované zviera sa nedokáže sústrediť, necíti sa vo svojom domove bezpečne a pobehje sem a tam. Prehnane reaguje na štandardné situácie, ktoré by ho inak nechávali v kľude.
- Ničenie vecí a špinenie v dome. Bohužiaľ, aj tieto prejavy patria k signálom, že váš pes trpí úzkosťou. Nezabúdajte, že práve žuvanie rôznych predmetov psa upokojuje a stres navyše negatívne vplýva na jeho tráviacu sústavu.
- Nechutenstvo alebo prejedanie sa v dôsledku stresu.
- Zdravotné problémy (alergie, lupiny, dermatitída, zápach z papule). Tak ako u človeka, aj tu stojí za oslabením imunitného systému a vznikom rôznych ochorení úzkosť a nepokoj.
- Funenie. Stres spôsobuje nadmernú spotrebu kyslíka, čo sa u psa prejaví práve funením.
- Strnulosť, upätý pohľad na jeden bod. Pes sa pripravuje sa na útek alebo obranu.
- Hryzenie vôdzky. Predovšetkým v prípade, že to váš pes bežne nerobí.
U adoptovaných psíkov by ste si mali byť vopred vedomí toho, že nepoznáte celú ich históriu. Pes sa môže báť chodiť medzi ľudí, báť sa detí, mužov, ostatných psov, dokonca sa môže báť chodiť do prírody - na lúku, do lesa. A to často z dôvodu, že si s týmito situáciami spája nepríjemný zážitok z minulosti. Zmeny správania môžete pozorovať ale aj u maznáčika, ktorého máte od šteniatka a vždy ste s ním dobre zaobchádzali. Niektorým psom môže pobyt mimo ich domov vyvolávať strach a obavy.
Každý pes prejavuje svoj strach inak. Jeden bude odmietať ísť von bez ohľadu na vaše nadšenie a povzbudzovanie, druhý sa von odváža, ale bude sa väčšinu cesty krčiť a mať stiahnutý chvost.
Separačná úzkosť
Separačná úzkosť u psíka sa prejaví vždy, keď majiteľ psa nie je v jeho blízkosti. Medzi typické prejavy patrí silný štekot, vytie a kňučanie, nervozita a pobehovanie z miesta na miesto. Veľmi často pri tom pes ničí oblečenie, nábytok a vybavenie domácnosti s cieľom dostať sa za každú cenu zase k svojmu pánovi. Tento stav je mimoriadne nepríjemný nielen pre psychické zdravie psa, ale aj pre vás a vaše okolie, vrátane susedov.
Už pred odchodom z domu na psovi môžete pozorovať známky nepokoja - pozná Vaše rituály ako napr. obliekanie, obúvanie sa a presne vie čo bude nasledovať - jeho stres začína narastať. Po odchode a zatvorení dverí pes začne kňučat, štekať, zavýjať - snaží sa Vás privolať späť. Psovi už nič nepomáha, aby sa dostal do kontaktu s Vami - jeho stres naberá na intenzite- za obeť padnú Vaše topánky, či bunda, gauč, posteľ…
Následkom stresu príde k močeniu, prípadne defekácii počas Vašej neprítomnosti. Vysvetlili sme si, čo stojí za deštruktívnym a susedov obťažujúcim konaním. Niečo, čo máme so psami spoločné - keď sa dostatočne raz za čas fyzicky neunavíme, nahromadený stres sa neventiluje prirodzenou formou a hľadá náhradné formy. Veľakrát nevhodné, deštruktívne.
Čo robiť a ako postupovať
Za svojho psa máme zodpovednosť, kontrolujeme jeho aktivity. Preto by sme mali prekonať vlastnú pohodlnosť a poskytnúť mu pred odchodom z domu dlhšiu prechádzku spojenú s hrou, napr. aportovaním. Keď sa staneme pre nášho psa jediným zdrojom zábavy a pozitívnych pocitov, nemôžeme sa čudovať, že sa dostáva do stresu vždy, keď nás stráca.
Preto je potrebné začať trénovať väčšiu samostatnosť psa doma počas Vašej prítomnosti. Môžete si pomôcť napr. kreatívnymi hračkami. Sú to špeciálne hračky pre psy, do ktorých môžte dať Vašim štvornohým miláčikom rôzne dobroty.
Pokiaľ pes stále vyžaduje Vašu pozornosť, naučte sa v danom momente ho ignorovať. Napr. za Vami pribehne s hračkou, alebo len tak zastaví vedľa Vás a vy ho automaticky pohladíte. Skúste toto chovanie ignorovať a naopak odmeniť psa svojou pozornosťou, keď si ju on od Vás nevynucuje. Napr. keď si pokojne ľahne ďalej od Vás, počkajte aspoň 5 minút, zavolajte ho a pohrajte sa s ním.
Začnite trénovať so psom povel „miesto“ - jeho pelech presuňte aspoň 2 metre od Vás. Kdekoľvek v byte sa to len dá, nenechajte psa aby Vás prenasledoval. Zatvorte za sebou dvere, aj keď odchádzate z miestnosti len na malú chvíľu. Môžete si pomôcť povelom „zostaň“ alebo „miesto“, aby pes neškriabal na dvere. Kňučanie ignorujte.
Po úspešnom nácviku predchádzajúcich techník prikročíme k nácviku samotného odchodu z domu. Pokiaľ máte možnosť, zatvorte psa počas Vašich ranných rituálov (ako je napr. ranná hygiena, obliekanie, obúvanie a pod.) do inej miestnosti. Nechajte psovi pri dverách pohodené tričko s pachom člena domácnosti, na ktorého je najviac naviazaný. Jeho pach mu pomôže rýchlejšie sa upokojiť. Je tu možnosť, že na začiatku tohoto nácviku tričko padne za obeť . Odstráňte z dosahu psa predmety, ktorých poškodenie by Vás mrzelo.
Skúste trénovať odchod z bytu najprv počas voľného času. Odídete na 2 minúty a vrátite sa. Skúsite 5 minút, 15 minút atď… Neskôr skúste rôzne obmieňať dlhé a krátke intervaly. Pozor! Počas príchodu sa so psom nevítajte. Čím výraznejšie prejavíte radosť z opätovného stretnutia, tým ťažšie bude pre psa na druhý deň vydržať Vašu neprítomnosť. (odkedy zavriete dvere, bude sa tešiť na Váš príchod). Aj keď Vám to bude trhať srdce, vydržte, kým sa pes neupokojí, a až potom mu venujte pozornosť. Myslite na to, že to robíte hlavne pre jeho dobro. Život v každodennom strese neprospieva Vášmu psovi fyzicky ani psychicky.
Desenzibilizácia a postupné vystavovanie
Desenzibilizácia. Tento pojem pochádza z psychológie a značí postupné zbavovanie strachu. Ako to funguje? Ak sa pes bojí ísť na záhradu, namiesto toho, aby ste ho násilím nútili a strach v ňom prehlbovali, postupujte pomaly. Začnite malými krokmi. Otvorte psovi dvere na záhradu. Pokiaľ sa sám rozhodne urobiť aspoň pár krokov, je to dobrý začiatok. Ak nie, zatvorte ich a skúste to neskôr.
Psa venčite zo začiatku len na pár minút. Ukážte psovi, že sa vonku nie je čoho báť. Psy si veľmi ľahko vytvoria spojenie medzi nepríjemnou situáciou a miestom, človekom a pod. Pokiaľ je váš pes na prechádzke nervózny, porozmýšľajte nad negatívnymi zážitkami, ktoré sa mohli prihodiť. Desenzibilizácia funguje dobre aj v tomto prípade. Začínajte pomaly, choďte len na koniec ulice a späť. Nenúťte psa do hodinových prechádzok, pokiaľ sa vonku necíti dobre.
Pozitívne posilňovanie a odmeny
Majte so sebou vrecúško s pochúťkami. Základom je totiž posilňovanie želaného správania. Počas prechádzok odmeňte psa za pokojné správanie, hrajte sa s ním alebo ho naučte plniť povely. Vytvorte pozitívnu asociáciu s otvoreným priestorom. Neodmietajte mu ani pochúťky, keď pokojne prejde okolo iného psa alebo človeka. Časom môžete začať požadovať viac.
Na druhej strane nedovoľte, aby sa cudzí ľudia bez dovolenia vnucovali vášmu psovi a hladkali ho. Takýto neočakávaný kontakt nielenže posilní strach vášho štvornohého miláčika. Nemožnosť úniku môže vyvolať agresiu. Pre psa je to jediná forma obrany a inštinktívneho správania.
Spájajte mu pobyt vonku s príjemnými zážitkami, chváľte ho, hrajte sa s ním. Pes, ktorý ide po vašom boku, musí cítiť, že situáciu máte pod kontrolou a že je s vami v bezpečí.
Po úspešnom absolvovaní vyšetrení nezabudnite psa náležite pochváliť.
Zvládanie stresu a upokojenie
Niektorým ľuďom v strese pomáha žuť žuvačku, aby sa ho zbavili. Psy majú vynikajúci čuch, u niektorých plemien to môže byť zmysel prevyšujúci zrak - predstavte si že nosom dokážete vidieť. Čuch a potreba hrýzť aby sa zviera zbavilo stresu má za následok Vaše zničené topánky alebo gauč.
Používanie upokojujúcich doplnkov stravy môže byť veľmi užitočné aj v prípade miernych záchvatov paniky. Zďaleka najdôležitejšie, čo môžete urobiť, je rozpoznať situácie, s ktorými váš pes skutočne zápasí, a hľadať spôsoby, ako im predchádzať, alebo ak to nejde, minimalizovať ich vplyv.
Vhodným riešením môže byť aj priviazanie žltej stužky na obojok alebo vodítko psa. Hnutie "Projekt žltý pes" získava na popularite po celom svete. Tento projekt je okrem iného zameraný na opatrovateľov psov, ktorí sú v rehabilitácii alebo majú len adaptačné problémy.
Je tu možnosť, že na začiatku tohoto nácviku tričko padne za obeť . Odstráňte z dosahu psa predmety, ktorých poškodenie by Vás mrzelo.
Ak chcete tento čas skrátiť, a tým ho rýchlejšie zbaviť stresu, zvážte masáž TTouch alebo použitie vesty proti úzkosti.
Z čoho pozostáva relaxačná masáž TTouch, ktorá bola vyvinutá pred 25 rokmi v Spojených štátoch? Tvorcovia tejto metódy, špecialisti Tellington TTouch, zabezpečujú, že ich masáž ovplyvňuje mnohé aspekty života psa - zlepšuje náladu, zvyšuje úroveň pozornosti, uvoľňuje a znižuje hladinu stresu. Zaujímavosťou je, že masáž TTouch sa vykonáva na celom tele psa vrátane tzv. citlivých zón, ako sú labky a chvost.
Zo Spojených štátov prišla do Poľska aj vesta proti úzkosti, ktorá do určitej miery využíva vlastnosti masáže TTouch a akupresúry. Špecializovaná vesta pre psov funguje podobne ako prikrývka so záťažou pre ľudí. Neustály tlak na konkrétne body na tele psa upokojuje a umožňuje mu rýchlejšie sa zbaviť stresu. Špeciálne vyvinutá hmatová stimulácia môže znížiť stres a dokonca výrazne pomôcť odstrániť úzkosť. Vestu proti úzkosti môžete použiť v mnohých situáciách, napríklad keď sa váš pes bojí cestovať alebo má strach z búrky, ohňostroja či iných zvukov.
Hudba a zvuky
Je známe, že hudba má pozitívny vplyv na náladu psov, najmä reggae a jemný rock. Zistite, aký typ hudby má váš pes najradšej, a použite ju na jeho rozptýlenie vždy, keď vykazuje známky úzkosti.
Pomocou technológie, presnejšie nahrávok rôznych zvukov. Nech vás takáto zvuková relácia sprevádza pri každodennej hre alebo tréningu. Spočiatku však musia byť zvuky, ktoré psa stresujú, sotva počuteľné. Neponáhľajte sa so zvyšovaním hlasitosti. Nezabudnite, že psa môžete oboznámiť s celým radom zvukov, ako je napríklad buchot petárd, už v šteňacom veku. Nechajte ich tvoriť pozadie pre vaše hry.
Ovplyvňuje hudba správanie psov
Čo nerobiť
Keď nájdete doma pohromu, psa netrestajte. Snažte sa vydržať v pokoji, zavrite psa do vedľajšej miestnosti a škody odstráňte. U niektorých psov je takáto technika nevyhnutná, aby nevideli, že svojim správaním vzbudili Vašu pozornosť.
Niektorí majitelia občas argumentujú, že trest je na mieste, pretože po ich príchode do zdemolovaného bytu sa pes tvári previnilo, alebo prejavuje strach. Keď pes v strese ničí Vaše veci, ako sme si už vysvetlili vyššie, nerobí to zo škodoradosti alebo s úmyslom pomstiť sa Vám za Váš odchod - správa sa vyslovene pudovo a nepremyslene. Previnilé alebo bojácne správanie po príchode majiteľa býva kvôli hnevu, kriku či trestu ktorý nasleduje za zničené vecí. Hrozí, že Váš pes sa Vás zo svojho pohľadu bezdôvodne naučí obávať vždy, keď sa vrátite domov a tvárite sa nahnevane. Vie, že nič dobré nebude nasledovať.
Úzkostného psíka nikdy netrestajte - ani za neporiadok, ani za iné nevhodné prejavy jeho správania. Okrem toho, že za svoje konanie nemôže, vo chvíli, keď zbadá svojho milovaného majiteľa, nie je pripravený prijímať trest. Jeho psychický stav by sa tak mohol ešte zhoršiť.
Nenúťte psa do hodinových prechádzok, pokiaľ sa vonku necíti dobre.
Počas príchodu sa so psom nevítajte. Čím výraznejšie prejavíte radosť z opätovného stretnutia, tým ťažšie bude pre psa na druhý deň vydržať Vašu neprítomnosť.
Neodmietajte mu ani pochúťky, keď pokojne prejde okolo iného psa alebo človeka. Časom môžete začať požadovať viac.
Na druhej strane nedovoľte, aby sa cudzí ľudia bez dovolenia vnucovali vášmu psovi a hladkali ho. Takýto neočakávaný kontakt nielenže posilní strach vášho štvornohého miláčika.
Vyvarujte sa nervózneho okřikování aj chlácholená. Snažte sa byť psovi vzorom a správať sa úplne prirodzene, pokojne, nenútene a uvoľnene. Keď budete vystrašení alebo budete psa utešovať, na psa negatívne pocity prenesiete a váš štvornohý kamarát získa dojem, že je dôvod sa niečoho báť.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Podľa mojich skúseností sa u niektorých klientov podarilo tento problém pri dôslednom postupe odstrániť aj behom jedného týždňa. V ťažších prípadoch celý proces môže trvať aj cca 2 mesiace. Pokiaľ, aj napriek pravidelnému výcviku, nebudete v tejto oblasti zaznamenávať progres, poraďte sa so svojim veterinárom.
Pokiaľ váš pes často zažíva záchvaty paniky, bolo by najlepšie dohodnúť si stretnutie s veterinárom, aby ste zistili, či ide o nejaké klinické problémy, a potom požiadať o odporúčanie k skúsenému akreditovanému behavioristovi, ktorý vám pomôže vypracovať rozsah zmien správania na riešenie týchto problémov.
Ak sa váš pes bojí iných psov, bolo by dobré zoznámiť ho so skupinou vyrovnaných zvierat. Váš pes sa môže báť rôznych zvukov, hoci niektoré z nich vám vôbec nemusia pripadať hrozivé.
Pokiaľ je to len trochu možné, skúste stresovým situáciám v živote vášho psa predchádzať. Nenechávajte ho príliš dlho samého a vytvorte mu podmienky, v ktorých sa bude cítiť príjemne a sebavedomo. Pokiaľ sa problém stáva neúnosným, obráťte sa na zverolekára. Pomôcť vám môžu aj odborníci v podobe „psieho kouča“ alebo na psom cvičisku.
