Srí Lanka od roku 2019 prechádza ekonomickou krízou, kvôli ktorej štvrtina populácie žije pod hranicou chudoby a zvyšné obyvateľstvo ledva vyžíva zo dňa na deň. Blogy o histórii Srí Lanky vás prevedú od prvých spísaných dejín ostrova v 10. storočí p. n. l., k príchodu európskych veľmocí v 16. storočí. Bažíme po hĺbkovom poznaní a prepájame históriu so súčasným dianím. Pozn. BUBO: Tento historický blog je prvým zo série História Srí Lanky. Na úvod si predstavíme kráľov a ich kráľovstvá, keďže vďaka ich krvopotnej práci a legendárnym činom dokázali politici a intelektuáli rozdúchať plamene národného vnímania v 19. a 20. storočí.
Rané obdobie a vznik legiend
Rané obdobie (1 000 až 300 rokov p. n. l.) na Srí Lanke je hádankou pre akademikov. Preskočili celú dobu bronzovú i medenú a začali s výstavbou chrámov, palácov či priehrad. Civilizácie zanechali stopy po spracovaní železa, červenej a čiernej hliny. Najlepším príkladom je cintorín Ibbankatuva, kde boli objavené hlinené nádoby s popolom zosnulých. Predtým, ako sa ponoríme do analýzy legiend a príbehov, si ale musíme predstaviť Mahavamsu. Ak vám názov nič nehovorí, nelámte si hlavu, málokto o nej počul. Mahavamsa je historickou chronológiou Srí Lanky v posvätnom jazyku Dharmy - páli. Zbierka bola podľa všetkého spísaná v 5. alebo 6. storočí n. l. a jej autorom je pravdepodobne budhistický mních Mahanama. Je teda napísaná stáročia po dobe kamennej. Atthakatha ako doklad obsahoval chronológiu dejín a stručné poznámky o individuálnych panovníkoch.
Dipavamsa, ktorý zhotovili autori v 4. storočí n. l., je ďalšou kronikou s podobnou tematikou. Tieto kroniky, aj keď neoblomnou súčasťou dejín, sú skreslenou verziou spísanou budhistickými mníchmi. Bolo potrebné pre mníchov vytvoriť akúsi pripomienku obyvateľom či samotnému panovníkovi, že aj oni sú dôležitými jednotlivcami hodní finančnej podpory. Dipavamsu preto nazveme „mierne silnou šálkou kávy", kdežto Mahavamsu môžeme suverénne označiť ako silný odvar budhistickej propagandy. Každý jeden príbeh, ktorý si predstavíme v tomto blogu, sa nachádza v Dipavamse ako zopár riadkov, ale v Mahavamsa je každý z nich predĺžený na niekoľko kapitol. Dipavamsa je omega, a Mahavamsa je alfa veličených a prifarbených budhistických symbolizmov.
Prví králi a symbolika leva
A dnes? Prvá legenda, bez ktorej vám žiaden Srílančan nedokáže vysvetliť svoje korene, je príchod prvého kráľa Vijaya a ich prepojenie s „levou krvou“. Vijayovi predkovia pochádzali zrejme z Bengálska na severovýchode. Jeho pokrvná rodina a miesto, z ktorého musel kráľovstvo opustiť, sa nachádzalo v Gudžaráte, oblasti na severozápade Indie. Niektoré skoré pomenovania využívané lokálnymi kmeňmi naznačujú spojenie so severozápadnou Indiou a oblasťou rieky Indus. Nedávne objavy na Srí Lanke odhaľujú archeológovia, že existovala spoločnosť aktívna už cca 2 300 rokov pred naším letopočtom. Védovia vnímali prírodu a démonov (yakše) ako ich bohov a sudcov ich šťastia a prospechu.
Legenda Leví krv je len jedna z mnohých a zrejme sa objavila až po roku 1841. Nacionalisti sa už od 19. storočia do dnešného dňa opierajú o falšovaný dodatok k príbehu prvého srílanského kráľa Vijayu, ktorý zakotvil na ostrove medzi obdobím 543 p. n. l. - 486 p. n. l. Kráľovská komisia dala kvôli tvrdeniam Pereru zhotoviť skice vlajok, ktoré odmietol a dal namiesto toho privátne spracovať umelcovi D. R. Vlajka, ktorú dnes uvidíte, je najviditeľnejším symbolom budhistickej väčšiny na ostrove. Okrem heraldického leva sa na vlajke objavili v roku 1972 aj listy stromu Bodhi, ktoré pripomínajú menšinám, že nie sú na ostrove vítané.
Dôležitý z hľadiska identity je aj ďalší panovník Pandukabhaya (437 - 367 p. n. l.). Jeho príbeh je podobný mnohým príbehom z Indie a predstavuje myšlienku založenia prvého veľkého mesta či osady na ostrove. V 5. storočí p. n. l. sa objavila široká škála titulov vládcov - raja, gamini alebo aya. Prvé reálne zjednotenie pod singulárnym vládcom neprischlo ani legendárnemu Tissovi, ktorý rozšíril budhizmus. Zásluhu má skôr panovník Duttugaminu, ktorý vládol v 2. storočí p. n. l. a ktorý zohral významnú úlohu v budovaní národného povedomia a armády.
Legendy, politika a identita v 19. a 20. storočí
Mahavamsa opisuje aj príbeh Eláru, tamilského panovníka, ktorý vládol nad časťou ostrova a viedol vojnu s inými panovníkmi. Podľa textu Elára vrátil chrám do poriadku po incidente, čo je vnímané ako znak moci a schopnosti starostlivosti o svoje obyvateľstvo. Elara nie je demonizovaný; skôr ide o príklad teritoriálneho zjednotenia a relatívne pragmatického prístupu k moci. V Mahavamsa sa kladie veľký dôraz na to, že vojna medzi panovníkmi bola primárne o teritóriu, nie o náboženskom konflikte.
Vplyv tamilskej administratívy a zahraničných vlád ohlasuje ťažko historicky. Tamilci sa objavovali nielen ako dobyvatelia, ale aj ako spojenci či žoldnieri, čo ovplyvňovalo vnútrozemie Srí Lanky. Kandskí králi, napríklad Rajasinghe II., boli ovplyvnení Európou a ich vládnutie sprevádzajú aj symbolické zmeny na vlajkách a uniformách. Neskôr, počas britskej nadvlády, sa na ostrove presadzovali koloniálne odevy, ktoré staršie vzory vytláčali. Nacionalisti v 20. storočí vytvorili „národnú" rovnošatu pre sinhálske ženy a mužov a nosenie sárongu sa stalo kontroverznou témou.
Všetky tieto príbehy a interpretácie, hoci sú čiastočne skreslené alebo idealizované, pomáhajú dnes chápať, prečo symboly ako lev a strom Bodhi rezonujú v srílanskej spoločnosti a prečo sú dôležité pre vládne či občianske predstavitele. Moderné Srí Lanké často odvolávajú na postavy ako Gamini, Tissa a Duttugamini ako na ikonické nosiče nacionálneho povedomia.
Záver kľúčových myšlienok
Mahavamsa a Dipavamsa predstavujú základné historické a kultúrne texty, ktoré formujú pohľad na minulosť Srí Lanky. Ich autorstvo mníchmi a ich zameranie na budhistickú identitu ovplyvňujú interpretácie, ktoré sa rozširujú ešte aj do súčasnosti. Pre lepšie pochopenie srílanskej histórie je potrebné posúdiť aj ďalšie fakty o migráciách, o vzťahoch s Tamilidmi a o tom, ako sa doba menila pod vplyvom vonkajších kultúr a politík. A teda, aj keď legenda o leví krvi naplní určitú potrebu národnej identity, skutočnosť je komplexnejšia a zahŕňa viacero vrstiev mýtu i historických faktov.
Ďalšie poznámky a pripomienky
Na západe sa vo vzdelávacích inštitúciách málokedy stretávame s príbehmi o sinhálskych kráľoch, no tieto príbehy zostávajú kľúčovou súčasťou formovania identity a kultúrnej pamäti ostrova. Historické texty a archeologické nálezy spoločne vytvárajú obraz o tom, ako sa spoločnosť vyvíjala a aké motívy ju viedli k tvorbe symbolov, ktoré dodnes žijú v kolektívnej pamäti.