Rozdiely medzi psom a vlkom sa dajú rozdeliť na dve skupiny - rozdiely v správaní (etológia) a fyzické rozdiely. Rozoznať väčšinu psých plemien od vlka nie je ťažké, ale existujú plemená, ktoré sú mu veľmi podobné - napríklad nemecký ovčiak, husky, malamut alebo laika. Aj vlčiaci zdedili po vlkovi vlastnosť mimochodu v kluse, ich stopa pripomína stopu vlka viac ako u bežných plemien psov. Pri chôdzi vlk vždy kladie zadnú labu presne do stopy laby prednej. Všetky jeho stopy sú v jednej línii - vlk čiaruje. Naproti tomu pes väčšinou kladie zadné laby medzi stopy predných. Vlk sa snaží maximálne šetriť energiou - jeho stopa je rovná s minimom zákrut, zatiaľ čo pes často odbieha od priameho smeru. Najviac je to poznať pri behu - vlk ladne pláva vzduchom, zatiaľ čo pes pôsobí ťažkopádne. Pes má tiež iný štýl pohybu, ktorý je veľmi závislý od jeho telesnej stavby. Vlk zanecháva masívnejší odtlačok ako pes, aj pri rovnakej hmotnosti.
Najlepším spôsobom, ako odlíšiť vlka a psa, sú charakteristiky lebky. Tieto rozdiely prvýkrát opísal N. A. Iljin. Jedným z najvýraznejších rozdielov je veľkosť vnútorného uhla, teda uhla medzi líniou určenou horným a spodným okrajom očnej jamky a líniou určenou horným okrajom lebky. U vlkov je tento uhol 40-45 stupňov, zatiaľ čo u psov je to 53-60 stupňov. Ďalší rozdiel je vo veľkosti a tvare vydutých častí lebky, v ktorých sú umiestnené sluchové orgány a ktoré sa nachádzajú na spodine lebečnej za jamkou čeľustného kĺbu.
Rozdiely v správaní zahŕňajú aj párenie. Vlci sa pária iba raz do roka, zatiaľ čo väčšina psov dvakrát. Psi majú tiež väčší počet šteniat v jednom vrhu. Vlk má chvost voľne zvesený nadol, zatiaľ čo psy väčšinou nosia chvost zdvihnutý. Psí chvost býva často zakrútený. Psy nemajú chvostovú pachovú žľazu.
Detailné porovnanie stôp a pohybu
Predné končatiny vlka sú päťprsté, ale palec je vysoko, takže na stope sú viditeľné len 4 prsty s mohutnými podlhovastými prstovými mozoľami, na ktorých nasadajú silné pazúry. Zadné končatiny sú len štvorprsté, majú podobný tvar ako predné labky, sú však kratšie a užšie. Otlačky brušiek dvojice predných prstov sú proti psím otlačkom predsunuté špičky krajných prstov. Oba prostredné prsty sú uložené blízko seba a ich špičky sú stočené k sebe. Dlaňový mozoľ má typický trojlaločnatý tvar a je posadený celkom vzadu, takže vzniká značné voľné miesto medzi všetkými piatimi mozoľmi. Predná stopa vlka meria zvyčajne 9,5-11,0 cm na dĺžku a 8,5-10,0 cm na šírku. Zadná stopa meria do dĺžky 7,5-8,0 cm a je široká 5,5-7,0 cm.
U psa sú odtlačky prstov odlišné. Pri vlkovi os spodnej hranice odtlačkov 2. a 3. prsta nepretína odtlačky brušiek 1. a 4. prsta, ale ide cez pazúry. U psa ide cez brušká. Pri porovnávaní stôp je dôležité vziať do úvahy aj šírku kroku. Psy, ktoré majú proporcionálne širšie hrudníky ako vlci, majú aj širší krok, najmä plemená s rovnako veľkými stopami ako vlci.
Správanie a stopy pri love a pohybe
Náročné je odlíšiť aj vlka od túlavého psa. Psy sa na rozdiel od vlkov pri pohybe často rozídu a nejdú v jednej stope, pokiaľ nie sú unavené alebo v hlbokom snehu. Psy tiež nezanechávajú čiaru a často odbočujú do strán, v podstate kľučkujú. Vlk to robí iba vtedy, ak poľuje a prenasleduje zver.
Pri sledovaní stôp je dôležité rozlíšiť aj správanie pri pohybe. Ak sa svorka vlkov presúva na iné stanovište a neloví, ťažko zistíte, z koľko členov pozostáva, pretože kladú končatiny do jednej línie, akoby terénom prechádzala len jediná šelma.
Čo naznačuje trus a vek zveri
Vlk umiestňuje trus v šúľkoch, ktoré sú tvrdej konzistencie, sivej až bielej farby, môžu byť zvápenatené. Obsahujú nestrávené zvyšky koristi, väčšinou srsť a úlomky kostí. Na porovnanie, trus psa býva pospájaný mäkšou masou nevyužitej potravy, býva tmavší, bez srsti zveri, často s rastlinnými zvyškami. Vlk umiestňuje trus na nápadné, neraz vyvýšené miesto, alebo na križovatky chodníkov a cestičiek zveri. Pri určovaní veku zveri zo stôp je to pri dospelom vlkovi zložitejšie, lebo jednoročný aj päťročný jedinec zanecháva približne rovnaký odtlačok. Ani pohlavie šeliem zo stôp sa nedá spoľahlivo určiť, hoci väčšia stopa a dlhší krok naznačujú samca.
Československý vlčiak - pre koho a ako vyzera
Československý vlčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1. Pod vedením Ing. Karela Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pri službe v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami. Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat. V roku 1989 FCI uznala československého vlčiaka ako plemeno. Dospieva až v dvoch rokoch a sučky farbia podobne ako divoké sučky, len raz do roka. Československý vlčiak býva veľký pes, výška v kohútiku minimálne 65 cm prepsy a 60 cm pre suky. Telo má obdĺžnikového rámca s pomerom výška:dĺžka 9:10. Srsť je hustá s rovnými chlpmi, farba strieborno-žltosivá so svetlou maskou. Z pohľadu povahy je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne; je veľmi naviazaný na rodinu. Zvláštne je, že vznikol krížením vlka so psom, čo vedie k štruktúram chovania odlišným od mnohých plemien.
Starostlivosť, výcvik a vhodnosť do rodiny
Je ťažšie vycviiteľný a vyžaduje pevného majiteľa s autoritou. Výcvik by nemal spočívať na drile ako u niektorých nemeckých ovčiakov; vlčiak potrebuje motiváciu, často potravu. Šteniatka by mali zostať s matkou minimálne osem týždňov. Chovateľská stanica má mať čisté prostredie a šteniatka vyrastajúce v priateľskom prostredí. Plemeno je vhodné pre skúsených kynológov, ktorí zvládnu pracovať s výraznou samostatnosťou psa a jeho svorkovým štruktúrami.
Vlk nemecký ovčiak mix hybridný pes Br
Výchova, výživa a zdravie
Výchova československého vlčiaka vyžaduje dôsledný prístup a pochopenie jeho vlčieho pôvodu. Správna výživa a dostatok pohybu sú kľúčové. Krmivo by malo obsahovať všetky potrebné živiny a diely výživy zodpovedajúce veku a aktivitám psa.
Stretnú sa aj zdravotné špecifiká a predispozície, ktoré zo starostlivosti vyplývajú - výber vhodného plemena do domácnosti závisí od skúseností majiteľa a od toho, či potrebuje pes spoločenskú alebo pracovnú úlohu. Pri výbere psa do rodiny je dôležité kalkulovať s veľkosťou, aktivitou a toleranciou k detským aktivitám.
Rozsah a história plemena
Československý vlčiak vznikol ako projekt na spájanie vlka s nemeckým ovčiakom; cieľom bolo vytvoriť psa vzhľadovo vlka, s odolnosťou a vytrvalosťou, ktorý by zvládol nároky pohraničnej stráže. Zásluhu na tom nesú Hartl a František Rosík; plemeno bolo uznané v 80-tych rokoch a oficiálne štandardy vyšli v deväťdesiatych rokoch.
Toto plemeno je ideálne pre väčšie otvorené priestory a pravidelné prechádzky; vyžaduje však skúseného majiteľa, ktorý dokáže vytvoriť harmonickú svorku a motivovať psa správnym spôsobom. Je významné, že vlkovu stopu, orientáciu v teréne a vytrvalosť zdedí do výberového súboru, zatiaľ čo jeho povaha ostáva ako u psa - samostatná, ale lojálna a vytrvalá.
tags: #ceskoslovensky #vlciak #stopa