V jednom tichom mestečku žili dvaja veľmi rozdielni susedia - pes menom Max a mačka menom Mica. Max bol veľký a silný pes, ktorý miloval behať po záhrade a hrať sa s loptou. Mica, naopak, bola malá, rýchla mačka, ktorá sa rada vyhrievala na slnku a lovila motýle. Jedného krásneho jarného dňa sa Tomáško vybral spolu s rodičmi do neďalekého parku. Bol deň ako stvorený na prechádzku, hranie sa na preliezkach či sledovanie malého jazierka plného rybičiek a kačičiek.
Za starom divom príbeh pokračuje: „Kde bolo, tam bolo, na jednom dvore v jarnú noc sa narodili mamke tri malé mačiatka. Gazda však nevedel, čo si s toľkými mačkami počne, a tak keď mačiatka trocha povyrástli, zaviezol ich do lesa a pod bukom ich nechal napospas osudu. Mačiatka sa ukryli do lístia a rozprávali sa, čo teraz bude.“
„Bol raz jeden čierny vtáčik, ktorý mal perie tmavé ako nočná obloha, len jeho chvost svietil červenou farbou. Tento malý vtáčik si postavil hniezdo na zvláštnom mieste - pod strechou terasy domu, kde bývala jedna dobrá rodina. Z kúskov slamy, trávy, lístia a blata si vyčaril teplé a útulné hniezdo. Každé ráno štebotal svojím jemným spevom a vítal rodinu do nového dňa.“
„V jednej dedinke žil kocúrik Tomáš, ktorý večer rád pozoroval mesiac. Každú noc sedával na streche a rozprával sa s ním. Raz v noci však mesiac zmizol z oblohy. Nebol ani za oblakmi, ani vo vode - nikde. Packo bol krásny huňatý kocúrik a kamarát všetkých zvieratiek. Býval v domčeku so svojimi majiteľmi, ktorí mu dávali samé dobroty. Cez deň sa prechádzal po strechách, stromoch alebo sa len tak potuloval.“
„Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna mačka. A tej mačke sa jednej letnej noci narodili tri malé mačiatka. Jedno dostalo meno Miško, to bolo hnedé s bielym chvostíkom, druhému dala mama meno Belo, ten bol celý biely, a posledný bol Fliačik.“
„Za kvetinovým údolím na zelenom ranči žila mačka Mica. Chlpatá čokoládovo hnedá a večne špinavá od blata a hliny. Väčšinou sú mačičky stále umyté a čistotné. Mica ale bola iná. Chcela byť psom. Snažila sa štekať, naháňať ovce na pastvu a v noci strážiť ranč, a preto bola neustále špinavá.“
„Ostatné zvieratá sa jej snažili dohovoriť, že je krásna mačička, nech sa nesnaží byť psom. Ale márne. Mačka Mica mala svoju hlavu. Chcela byť psom a hotovo.“
„Bolo, nebolo, v hlbokom lese žil myšiak menom Miky. Svoj útulný, malý príbytok mal vo vnútri starého duba, kde mal všetko, po čom myšie srdce túžilo - mäkkú postieľku z machu a zásobu dobrôt. Miky ale nebol rád sám, a tak sa rozhodol pozvať na návštevu svojho veselého bratranca Rikyho.“
„Bola raz jedna čarovná krajinka, kde žili zvieratká, ktoré nielenže vedeli rozprávať, ale i pracovať. Sloníky pracovali v obchodíkoch, sovičky učili zvieratká v školách a psíkovia pracovali ako zdatní policajti. 22. 04. Animované filmy so zvieracími hrdinami sú obľúbené u detí aj dospelých.“
„Pes-superhrdina, ktorý verí, že má superschopnosti, no zistí, že skutočná odvaha spočíva v srdci. Romantická disneyovka o uličnom psíkovi a vznešenej fene, ktorí prekonajú rozdiely a objavia skutočné priateľstvo. Partia statočných psích záchranárov vyráža zachrániť mesto Adventure City!“
„Podľa knihy Terryho Pratchetta - mazaný kocúr Mauric sa živí podvodmi s potkanmi, no čoskoro zistí, že život nie je len o trikoch. Francúzska animácia o mačke, ktorá vedie dvojitý život - cez deň je domácim miláčikom, v noci komplicom zlodeja. Líný oranžový kocúr, ktorý miluje lasagne a nenávidí pondelky.“
„Zaneprázdnený otec sa po nehode premení na kocúra a učí sa, čo znamená rodina. 🎥 Oliver a spol. Malé mačiatko Oliver sa spriatelí s partiou mestských psov. Akčná rodinná komédia o tajnej „vojne“ medzi mačkami a psami. Krátky, no mimoriadne silný film od Pixaru o priateľstve medzi opustenou mačkou a psom.“
„Ideálne pre rodinný filmový večer s vaším štvornohým miláčikom. The idea is that at individual scales the additional load is ignorable...“
„Volám sa Buddy a som pes. Mám najlepšieho pána na svete, je to chlapec, ktorého volajú Michal. Žijem si spokojne. Mám teplú búdu, veľký dvor, veľa hračiek, veľa jedla a lásku môjho milovaného chlapca. Hádže mi loptičky, preťahujeme sa lanom, alebo sa naháňame. Keď sú však všetci preč, ja strážim. Nikoho sem nepúšťam. Dobre, možno si občas zdriemnem, hlavne poobede, no vždy spím len na jedno oko. Tým druhým dávam pozor.“
„Dnes som si ako obyčajne ľahol do pelechu a chystal sa oddýchnuť si. Mňau. Mňau. Vyskočil som z pelechu a rozbehol sa k plotu. Naťahoval som krk čo najvyššie, aby som videl, čo sa to tam u susedov deje. A vtom som to zbadal! Mačka! Mačky sú pre nás psov nepriateľom číslo jedna. Že my psy vyzeráme vždy ako tie najhoršie! No opak je pravdou! Aj táto tam! Celé dopoludnie sa mi premávala okolo plota. Mňaukala. A provokovala ma. A ja som len štekal a štekal. Keby som mohol, tak ten plot preskočím. No nemôžem. Je veľký a pevný. Robili ho minulý rok. Stál som teda pri plote a štekal. Aj poobede, keď prišiel Michal a jeho rodičia. Nechcel som sa hrať. Nechcel som jesť. Michal bol na mňa nahnevaný. Prišiel večer. A ja som stále na ňu štekal. Lebo ma stále provokovala. Už boli na mňa nahnevaní aj rodičia. A isto aj susedia. Ale nech. Nemali si ju sem dotrepať. Čo tu budeme dvaja? Môže tu byť len jeden pán ulice. A to som ja. Isto mi sem bude chodiť. Ona prelezie plot raz dva. Možno mi dokonca vypije mlieko. Striehol som na ňu a striehol. Celý ďalší deň, celý týždeň. Celý mesiac. Zase ju počujem. Bežím k bránke a… mne sa asi sníva! Nevidím jednu mačku, ale vidím šesť mačiek. Jednu veľkú, moju starú známu, a päť malých. Je so mnou koniec!“
„Príbeh psíka a mačky, ktorí žijú spolu v jednom dome. V príbehoch sa obaja učia, ako si navzájom pomáhať, ako byť dobrými priateľmi a ako riešiť rôzne situácie, ktoré im život prináša. Príbehy sú napísané jednoduchým a zrozumiteľným jazykom, sprevádzajú ich autorove ilustrácie, ktoré pomáhajú deťom lepšie pochopiť dej a predstaviť si jednotlivé postavy. V niektorých príbehoch vystupuje sám spisovateľ Josef Čapek, ktorého navštevujú pes a mačka, aby sa s ním porozprávali o vážnych veciach a pomohli mu vytvoriť príbehy.
„Pes a mačka (Bájka) Neďaleko lesa, v malom domčeku, žili spoločne pes a mačka. Mačka bola veľmi lenivá a prefíkaná a psík zasa veľmi šikovný a pracovitý. Jedného dňa sa mačka dopočula, že medveď vypísal odmenu tomu, kto mu uloví v dome myš. Dostala výborný nápad! Vybrala sa spolu so psíkom k medveďovi a ten im ukázal myšací príbytok. „Počuj, psík, ty rád strážiš. Sadni si pred myšaciu dieru a keď myš vybehne, uchmatni ju!“ navrhla mačka. Poslušný psík súhlasil a urobil, ako mu mačka kázala. Ona si išla zatiaľ pospať. Psík sedel pred myšacou dierou celý deň a skoro celú noc. Unavený poslušne čakal, strážil a až nadránom sa myš rozhodla, že opustí svoj príbytok. „Mám ťa!“ natešene vyskočil psík a bežal zobudiť mačku. „Výborne, kamarát!“ tešila sa rozospatá mačka. Potom sladkým hlasom povedala: „Si veľmi unavený, choď si oddýchnuť a keď sa zobudíš, odovzdáš medveďovi chytenú myš.“ Psík razom zaspal od únavy a mačka sa rýchlo rozbehla k medveďovi, ktorý jej dal sľúbenú odmenu. „Ďakujem, mačička, si veľmi šikovná!“ tešil sa medveď a chamtivá mačka pyšne odchádzala s plným vozíkom dobrôt, ktoré si zásluhou psíka sama vychutnávala na okraji lesa. Odvtedy spolužitie mačky a psa nie je možné.“
„Bol raz jeden chudobný rybár. V rybárčení sa mu ani trochu nedarilo, a tak žil veľmi skromne. Ničoho nemal nazvyš. Ale napriek tomu, že sám trel biedu, choval verného psa a mačku a dbal na to, aby nikdy neostali o hlade. Obe zvieratá mali svojho pána nesmierne rady a pomáhali mu, ako len vedeli. Pes a mačka boli v tých časoch ešte dobrými priateľmi, vôbec sa medzi sebou nehašterili. Iba na jednej veci sa nemohli ani za svet dohodnúť - ktorý z nich je rybárovi lepším spoločníkom. Raz sa stalo, že rybár nechytil v jazere ani jedinú rybu. Deň sa už chýlil ku koncu a jeho tvár zahalili chmúry. „Čože len dám dnes do úst?“ vzdychol si ťažko. „Čo tam po mne, ale čo moje úbohé zvieratá?“ Akoby zázrakom sa mu v tej chvíli pošťastilo a v sieti mu začľupotal kapor. Síce iba jeden, no zato taký obrovský, že rybár podobnú rybu ešte nevidel. Vzal ho teda do rúk, že sa mu lepšie prizrie - a čo nevidí? Kapor prelieval slzy. Rybár mal dobré srdce a úbohého kapra sa mu uľútilo, nuž ho hodil naspäť do jazera. Potom sa s presýtením pobral domov. Na druhý deň ráno, keď sa rybár opäť chystal k jazeru, zrazu zbadal, že pri jeho člne stojí osamelá postava. Bol to malý chlapec. Rybárovi sa uklonil a povedal mu: „Ďakujem ti, šľachetný rybár, že si mi včera pomohol.“ „Kedyže som ti ja pomohol, chlapče? Nikdy predtým som ťa tu nevidel. Musel si si ma s niekým pomýliť,“ odvetil mu zmätený rybár. „Nie je to žiaden omyl. Spomínaš si na kapra, ktorého si včera pustil späť do vody? To som bol ja,“ začal vysvetľovať chlapec. „Som totiž synom samotného Dračieho kráľa, ktorý vládne v týchto vodách.“
Dog Cartoon Home Alone: Best Cartoon for Dogs to Watch, in Colors Dogs Love🐶 Relaxing Music for Dogs
Príbehy, ktoré učia o spolužití a vzájomnej pomoci
Príbehy sú napísané jednoduchým a zrozumiteľným jazykom, sprevádzajú ich ilustrácie a pomáhajú deťom lepšie pochopiť dej a predstaviť si jednotlivé postavy. V niektorých príbehoch vystupuje sám spisovateľ Josef Čapek, ktorého navštevujú pes a mačka, aby sa s ním porozprávali o vážnych veciach a pomohli mu vytvoriť príbehy. Medzi najznámejšie príbehy patrí „Ako psíček a mačička robili tortu“, kde sa hlavní hrdinovia snažia vyrobiť tortu zo všetkého, čo majú radi, alebo „Ako umývali podlahu“, kde sa učia, ako správne upratovať.
Klasika, ktorú som z nostalgie kúpila štvorročnej dcérke a má obrovský úspech. Milé, vtipné aj poučné príbehy psíka a mačičky sa dajú čítať dookola a zaujali ju aj ilustrácie. Tato knizka bola v detstve moja najoblubenejsia. Kupila som si ju tiez uz ako dospela a verim, ze ju budem onedlho citat aj svojim detom. Nutná klasika :) príbehy poznám z detstva, mamka nám ich čítala pravidelne. Overená klasika s ktorou sa nedá nič pokaziť. Myslím, že toto je typ knihy, ktorú by si každý mal prečítať aspoň raz za život. Poučenie pre malých, ale dôvtip psíka a mačičky pobaví aj starších. Odporúčam. Stará láska nehrdzavie, aj čo sa kníh týka...a tak si Psíka a mačičku u nás užíva ďalšia generacia. Myslím, že hodnotenie ani nie je treba :)
„Pes a mačka sú známe postavy rozprávkového sveta. Veľmi sa teším tomuto vydaniu knihy, vyzerá takmer totožne ako to, na ktoré sme všetci zvyknutí. stará, dobrá klasika. Knihu som kupovala pre svoju 4-ročnú dcéru, rada som si i ja pri čítaní zaspomínala na staré dobré príbehy. Knižku sme už prečítali niekoľkokrát. Snažím sa kupovať dcére takéto knihy z môjho detstva lebo si myslím že sú to knihy s myšlienkou a pripomeniem si aj svoje detstvo. Velmi dobry preklad, knizku som kupovala ako darcek a urcite odporucam. Doma mam este v starom preklade a som rada, ze teraz su tieto pribehy detom este blizsie. Zrozumitelnejsie prelozene a aj sa jednoduchsie cita...tak prirodzene. Urcite odporucam vsetkym (nielen) detickam. Spolu s bratom Karolom a sestrou Helenou sa narodil v rodine MUDr. Antonína Čapka a jeho manželky Boženy. Oženil sa s dcérou známeho vinohradského advokáta Jarmilou Pospíšilovou. V roku 1923 sa im narodila dcéra Alena, ktorá sa neskôr vydala za MUDr. V rodine ho volali Peča. Vychodil obecnú a meštiansku školu a neskôr patril medzi významné osobnosti umeleckého sveta.“