Československý vlčiak: história, vývoj a charakteristika plemena

V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov.

Na Slovensku zohrával kľúčovú úlohu major František Rosík, kynológ Bratislavskej brigády pohraničnej stráže, ktorého zásluhou sa po roku 1968 - keď bol experiment v Čechách zastavený - podarilo v chovateľskej stanici v Malackách udržať chovateľskú základňu a zabezpečiť kontinuitu šľachtenia. Prvé krížence sa narodili v chovateľskej stanici Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom BERTA odchovala v Šamoríne niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.

Prvé generácie a ďalšie línie

V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka.

Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. Federálny výbor chovateľských zväzov ČSSR uznal československého vlčiaka za národné plemeno v roku 1982. O sedem rokov neskôr, v júni 1989, odporučila komisia FCI na schválenie záverečné znenie štandardu plemena a FCI ho zaradila do 1. skupiny plemien. Koncom roku 1998 vypracovala komisia KCHČSV SR podklady k žiadosti o konečné uznanie plemena; na generálnom zasadnutí v Mexiku 1. júna 1999 bol predložený návrh schválený, čím sa potvrdila životaschopnosť plemena.

Čo je Československý vlčiak?

Československý vlčiak je pes, ktorého exteriér nápadne pripomína karpatského vlka, no zároveň zdedil pozitívne prvky oboch zakladajúcich plemien - karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Má telo obdĺžnikového rámca so správnym pomerom výšky a dĺžky 9:10, s pevnými končatinami a srsťou hustou s rovnými chlpy. Výška v kohútiku dosahuje minimálne 65 cm pre psy a 60 cm pre suky; dlhé bedrové a hrudné končatiny umožňujú výrazný, energický klus. Vyznačuje sa žltosivým až strieborným sfarbením so svetlou maskou a charakteristickou hustou srsťou. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie. Oči sú úzke a šikmé, jantárové, uši trojuholníkové a veľmi pohyblivé.

ČSV je temperamentné, veľmi aktívne plemeno s vynikajúcimi zmyslami a orientáciou v teréne. Srsť je adaptívna a vlkovej krvi v sebe nesie aj mimoriadnu odolnosť a vytrvalosť v extrémnych podmienkach. Na druhej strane je ťažšie vychovateľný než napríklad nemecký ovčiak; plemeno nerobí nič zbytočne a rovnako ako vlk nerobí veci proti svojej vôli. Toto plemeno si vyžaduje silné puto so svojím majiteľom a vhodné je skôr pre skúsených psovodov. Socializácia začína už v šteňacom veku a plemeno potrebuje pravidelnú psychickú stimuláciu a dostatok pohybu, najmä na vidieku.

Vychovanie, chov a potreby

ČSV vyžaduje citlivý, ale dôsledný prístup k výcviku. Nie je vhodné ho drilovať ako nemeckého ovčiaka a bez motivácie potravou nemusí reagovať na povely. Jeho lovecké inštinkty si vyžadujú venčenie na vodítku a ideálne dlhé stopovacie vodítko na voľný beh. Socializácia musí byť pravidelná, aby psa zapojila do rodinnej svorky a zvyknúť ho na nových ľudí a zvieratá. Zabezpečenie fyzickej a psychickej stimulácie je kľúčové pre spokojný a vyrovnaný výcvik.

ČSV je vzhľadom na svoj pôvod a povahu náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a pravidelnú starostlivosť o srsť, zuby, pazúry a uši. Zdravie plemena je zvyčajne pevné; fenky zvyčajne nekvôli hára len raz ročne, čo je menej časté než u mnohých iných plemien. Pri výbere krmiva je dôležité zohľadniť veľkosť a rýchly rast šteňaťa; odporúčaná je kĺbová výživa a kŕmenie dvakrát denne, aby sa predišlo tráviacim problémom a zabezpečil správny vstrebávanie živín. Vlčie inštinkty a potreba pobytu na čerstvom vzduchu robia z ČSV ideálneho spoločníka pre aktívnych ľudí s prístupom na vidiek.

Historické medzník a súčasnosť

Projekt kríženia vlka a nemeckého ovčiaka sa stal základom pre vznik plemena a jeho neskoršie uznanie. Na Slovensku sa vybudovala značná chovateľská základňa, ktorá umožnila založenie klubu a postupné uznanie plemena v rámci FCI. Klub chovateľov československého vlčiaka (KCHČSV) bol založený 20. marca 1982, pričom hlavný cieľ spočíval v ďalšom šľachtení a zapísaní plemena do hlavnej plemennej knihy. FCI uznala plemeno v roku 1989, čím bolo ČSV oficiálne zahrnuté do 1. skupiny FCI pod číslom 332. Po rozdelení ČSFR na Českú a Slovenskú republiku pokračovali práce na udržaní a ďalšom rozvoji chovu na Slovensku a v Čechách, pričom Slováci zohrávali kľúčovú úlohu pri uznaní plemena ako národného.

Záverečné poznámky o plemene

ČSV je dnes jedným zo slovenských národných plemien, pričom exteriér a výnimočné vlastnosti pripomínajú karpatského vlka. Plemeno sa stále vyvíja a formuje, pričom kladie dôraz na cvičiteľnosť a schopnosť prispôsobiť sa rôznym klimatickým podmienkam. Jeho povaha a potreby ho robia ideálnym spoločníkom pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do výcviku a socializácie.

Táto kniha a texty predstavujú začiatky kynológie, chovu a výcviku služobných psov na Slovensku a históriu vzniku Československého vlčiaka, pričom opisujú dôvody a zámery vzniku, postupné kríženie vlka karpatského a nemeckého ovčiaka až po vyšľachtenie a uznanie plemena FCI.

Tabuľka - hlavné fakty o plemene (zhodnotené z textu)

tags: #ceskoslovensky #vlciak #knihy