Prečo tento pes fascinuje: vznikol ako výsledok vedeckého experimentu a neskôr sa z neho vyvinulo plemeno, ktoré spája odvahu vlka s spoľahlivosťou nemeckého ovčiaka. História a chov sú úzko previazané s bezpečnosťou hraníc a potrebou služobného psa odolného voči extrémnym poveternostným podmienkam. Tento článok zhŕňa faktické údaje z pokusov, vývoja štandardu a súčasné požiadavky na výcvik a starostlivosť.
História a pôvod
Vo vtedajšej ČSSR vznikol pokus o kríženie nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom, ktorý v roku 1955 viedol Ing. Karel Hartl. Pokus bol motivovaný potrebou lepšieho služobného psa pre pohraničnú stráž a lepšiu odolnosť voči poveternostným podmienkam. Prvé úspešné spojenie vzniklo pri párení vlčice Brita a psa Cézar z Březového hája, z ktorého sa narodilo 5 šteniat (1 pes a 4 suky). Pod vedením Hartla a neskôr Františka Rosíka sa vyvíjali chovné línie, ktoré postupne viedli k uznaniu plemena.
V roku 1981 vznikol klub chovateľov československého vlčiaka a v roku 1982 bol tento národný projekt uznaný Federálnym výborom chovateľských zväzov. FCI uznala plemeno až v roku 1989. Hlavná myšlienka bola vytvoriť psa so vzhľadom a výdržou vlka, ale s kontrolovanou povahou a spoľahlivou výcvikovosťou psa.
Vzhľad a fyzické znaky
Československý vlčiak je väčšieho vzrastu; pes dosahuje minimálnu výšku v kohútiku 65 cm a sučky približne 60 cm. Má obdĺžnikového rámca s pomerom výška:dĺžka 9:10 a dlhé bedrové aj hrudné končatiny. Srsť je hustá, s rovnými chlpmi, farby od žltosivých po striebistosivé so svetlou maskou; prípadne tmavosivá. V zime dominuje hustá podsada, ktorá spolu s vrchnou krycou srsťou vytvára celé osrstenie tela. Hlava je typicky vlčia, so klenutým čelom a jemným stopom; oči sú úzke a šikmo uložené, väčšinou jantárovej farby; uši trojuholníkové, stojace a pohyblivé. Chvost býva vysoko nasadený, v pokoji môže byť aj nižšie nesený.
Pes má pevné končatiny a lištu, ktorá mu umožňuje elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Nutné je, aby srsť pokrývala aj brucho a vnútornú časť stehien, čo potvrdzuje jeho robustný a zároveň elegantný vzhľad.
Povaha, správanie a sociálne väzby
Vďaka vlčej krvi je veľmi orientovaný na terén a vyžaduje si mimoriadnu fyzickú aj psychickú stimuláciu. Jeho charakter kombinuje plachosť s ostražitosťou a silný inštinkt k ochrane rodiny a svorky. Je nenáročný na čistotu, no zároveň mimoriadne citlivý a potrebuje pevné puto so svojím majiteľom. Je to pes, ktorý nepotrebuje dril ako u niektorých iných plemien, no potrebuje motiváciu a primeranú sociálnu skúsenosť, aby bol spoločensky vhodný.
Výchova a výcvik sú náročné a vyžadujú autoritu majiteľa, čas a dôslednosť. Pes nerobí nič zbytočne a často sa vyhýba činnostiam, ktoré by mu pripomínali negatívne skúsenosti. Je dôležité, aby šteniatko už od útleho veku získalo skúsenosti so spoločnosťou a novým prostredím, ľuďmi aj zvieratami. Správny vodca svorky je kľúčom k pozitívnemu výsledku výcviku.
Podmienky chovu a vhodný životný štýl
Československý vlčiak potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu. Najlepšie mu vyhovuje bývanie na vidieku s dostatkom priestoru na beh a objavovanie terénu. Ak bývate v meste, musíte mať veľký časový výpad na pravidelné prechádzky a aktivity. Odporúča sa mať druhého psa, ktorý by dopĺňal spoločnosť a pomáhal pri socializácii.
Ich výcvik a socializáciu treba začať čo najskôr. Pes býva veľmi naviazaný na rodinu a svorku, v ktorej potrebuje jasné vedenie a pravidelné interakcie. Vzhľadom na ich temperament a inteligenciu sa odporúča, aby majiteľ disponoval skúsenosťami a pevným vedením. V prípade zlého zaobchádzania môže reagovať silou a prebrať kontrolu nad „svorkou“.
Starostlivosť, výživa a zdravotný stav
starostlivosť o srsť je iba čiastočne náročná; pravidelné česanie počas obdobia presrsteovania pomáha zvládať výmenu srsti, ktorá nastáva dvakrát ročne. Pes potrebuje pravidelnú kontrolu zubov, pazúrov a uší. Často je potrebné dbať na výživu: vyvážená strava s obsahom všetkých živín je kľúčová, vek a úroveň aktivity ovplyvňujú množstvo a druh krmiva. Mnohé psy prijímajú surové mäsá, no dôležité je rozloženie dávky na dve časti, aby sa predišlo tráviacim problémom. U plemena sa objavuje vyššia predispozícia k dysplázii bedrového kĺbu, preto sú vyšetrenia u šteniat bežnou súčasťou chovu.
Výchova a starostlivosť sú neoddeliteľné od výživy: správne krmivo, pravidelná očkovania a odčervovanie sú súčasťou režimu. Fenky hárajú raz ročne, čo je zaujímavosťou oproti mnohým iným plemenám, ktoré hária dvakrát ročne. Dôležité je aj pravidelné socializovanie a zodpovedný prístup k životnému štýlu psa.
Chov a uznanie plemena
Prvé kríženia a vznik plemena boli vedené s cieľom získať služobného psa s mimoriadnou odolnosťou. Národné kluby a chovateľské organizácie zohrali kľúčovú úlohu pri uznaní plemena. Klub vznikol oficiálne v roku 1981, a plemeno bolo uznané ako národné plemeno ČSSR o rok neskôr. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989. Človek stojaci za vzniknutím plemena a za jeho uznaním zohral podstatnú úlohu Ing. Hartl a mjr. František Rosík.
Praktický obraz plemena dnes
Československý vlčiak predstavuje pes, ktorý je vhodný pre skúsených majiteľov s časom a energiou na výcvik a socializáciu. Je to veľký, vlčieho vzhľadu psa s výnimočnou vytrvalosťou a výborným čuchom a orientáciou v teréne. Jeho povaha vyžaduje pevného vodcu a dlhodobú angažovanosť v aktivite, športoch a spoločných aktivitách. Bez riadneho vedenia môže byť jeho vlčie duchovno ťažko zvládnuteľné.
Pri správnom prístupe môže Československý vlčiak byť verným rodinným spoločníkom a spoľahlivým služobným psom, ktorý si vyžaduje sústavný tréning a jasné hranice v rodine. V fuzii medzi vlčím enegrickým duchom a psou spoľahlivosťou nachádzame jedinečné vlastnosti, ktoré robia z tohto plemena fascinujúci exemplár pre skúsených chovateľov.
tags: #ceskoslovensky #vlciak #cierny