Štekanie je pre psa prirodzenou formou komunikácie. V bežnom živote nám a svojmu okoliu tak pes oznamuje, čo je pre neho dôležité a reaguje na vonkajšie podnety. Každý majiteľ psa by mal určitú "normálnu" úroveň štekotu od svojho psa očakávať a tolerovať. Niekedy sú ale hlasové prejavy psa príliš časté alebo štekanie vlastne takmer neustáva. Život so psom sa v takom prípade stáva veľmi náročným ako pre majiteľa, tak aj pre jeho okolie.
Štekanie je vedľa vytia, kňučania, vrčania, pišťania, kvílenia, alebo fuňania jedným z možných spôsobov komunikácie. Môže byť prejavom radosti alebo tiež varovným signálom. V minulosti boli psy trénovaní, aby štekali, mohli tak upozorniť na blížiacich sa nechcených návštevníkov. V súčasnej dobe toto správanie prestalo byť žiadúce. Neustály psí štekot môže byť pre ostatných členov rodiny, rovnako ako pre susedov, obťažujúci.
Psy málokedy štekajú bezdôvodne. Štekanie je u psov to isté, ako reč u ľudí. Môže byť prejavom radosti, ale tiež varovným signálom, napríklad pri ohrození, alebo upozornením, že sa blíži niekto cudzí, a zároveň ho zastrašiť. Môže tiež signalizovať vzrušenie, frustráciu, alebo nudu. Pes šteká, keď sa cíti osamotený, opustený, zanedbávaný. Pes šteká na iných psov najmä vtedy, keď nemôže komunikovať žiadnym iným spôsobom. Pes štekajúci v dome v dobe neprítomnosti majiteľa býva pre susedov problematický.
Cieľom nie je odnaučiť psa štekať úplne, najmä nie ak nás má štekanie upozorniť na nebezpečenstvo, nechcené osoby na našom pozemku, alebo ak je to spôsob akým s nami psy komunikujú. Predtým ako začnete, musíte určiť príčinu štekania. Psy štekajú z najrôznejších príčin a pri každom druhu štekania musíme postupovať inak.
Niektoré psy inštinktívne upozorňujú majiteľov na prichádzajúcich do domu alebo iné podnety, ktoré vnímajú ako ohrozenie. Ak teda pes začne štekať na dvere/bránu pri zazvonení zvončeka, prikážeme mu ísť na miesto ďalej od dverí (no stále s výhľadom na dvere) a vyslovíme povel “ticho”. Ako náhle pes prestane štekať, odmeníme ho maškrtou alebo pochvalou a až potom dvere otvoríme. Psík takto bude motivovaný prestať štekať, pretože je zvedavý a neuvidí kto je za dverami skôr ako prestane štekať.
Často sa stáva, že majitelia návyk nechceného štekania svojim správaním iba posilňujú. Tieto situácie nastávajú keď majiteľ na psa kričí, aby prestal so štekaním, a pes to vníma tak, že sa k štekaniu iba pridal. Prípadne sa majitelia snažia psa pri štekaní umlčať miernou rečou a pohladením. Ak na štekajúceho psa kričíte, v jeho očiach sa práve nadšene pridávate k spoločnému „svorkovému štekaniu“. Výsledkom nie je ticho, ale ešte väčší hluk a emócie vystrelené do stropu.
Majitelia si väčšinou neuvedomujú, že už len oslovenie psa v reakcii na nechcené štekanie na prilákanie pozornosti je pre ich zverenca formou odmeny a problém sa tak len zhoršuje. Čokoľvek, čo je pre psa príjemné, bude vnímať ako odmenu. V takýchto prípadoch je potrebné psa úplne ignorovať (v začiatkoch, to môže byť náročné, najmä ak je už pes zvyknutý získať čo chce štekaním). Skôr či neskôr však pes prestane štekať a vtedy ho musíte pochváliť a dať mu odmenu (jedlo, prechádzku, pozornosť). Pes si dá jeho neštekanie do súvislosti s odmenou a postupne si vybuduje vzorec správania bez štekania.
Ak je pes osamelý keď ostane sám doma, alebo nemá pri sebe svojho pána, môže na to reagovať neustálim štekaním, čo môže mať za následok i sťažnosť na štekanie psa od susedov. Táto forma štekania je podobná zavíjaniu ako prejavu úzkosti z odlúčenia a odnaučenie oboch týchto zlozvykov má rovnaký princíp. Cieľom je zmierniť pocit osamelosti spoločnými aktivitami, vybitím energie a zabavením psa hračkami vo vašej neprítomnosti.
Všetci dobre poznáme typické správanie psov behajúcich okolo plota a štekajúcich až im ide hrdlo roztrhnúť. Je to spôsobené z časti prirodzeným teritoriálnym inštinktom psov a sčasti tým ako sa u psov vytvárajú vzorce správania. Ak pes zbadá okoloidúceho (potenciálneho narušiteľa), začne štekať a okoloidúci o chvíľu zmizne, čo je pre psa okamžitá odmena, ktorou sa toto správanie len upevňuje.
Ako teda odnaučiť psa štekať na ľudí? Predpokladom odstránenia tohto správania je dobré zvládnutie povelu “ticho” a veľa trpezlivosti. Pri prechode okoloidúcich na ktorých začne pes štekať, prikážete psovi ostať na mieste s dobrým výhľadom na okoloidúceho a vydáte pokojným hlasom povel “ticho”. Ak pes prestane štekať, okamžite ho odmeníte pamlskom. Čas počas ktorého je pes ticho postupne predlžujte až sa dostanete na čas potrebný na to, aby sa okoloidúci stratil z dohľadu a až potom psa odmeňte.
Zlozvyk štekania na okoloidúcich môže byť posilňovaný aj tým ak je psia búda/koterec blízko pri plote, takže pes vníma okoloidúcich ešte viac ako narušiteľov ich osobného priestoru.
Čo urobiť, aby pes neštekal?
Ak šteká psík bezdôvodne, sú potrebné akčné kroky, ktoré by ho to mali odnaučiť. Cieľom nie je odnaučiť psa štekať úplne, najmä nie ak nás má štekanie upozorniť na nebezpečenstvo, nechcené osoby na našom pozemku, alebo ak je to spôsob akým s nami psy komunikujú. Predtým ako začnete, musíte určiť príčinu štekania. Psy štekajú z najrôznejších príčin a pri každom druhu štekania musíme postupovať inak.
Prvým krokom pri odnaučení nadmerného štekania je tréning povelu “štekaj“ a “ticho“. Tieto dva povely sú kľúčové, aby pes pochopil, kedy vnímame jeho štekanie ako potrebné a kedy nie.
Začneme s nácvikom štekania na povel “štekaj”, tak že psa po zaštekaní okamžite odmeníme pamlskom alebo pochvalou. Po zvládnutí povelu “štekaj” môžeme zapracovať do tréningu i povel “ticho” tak, že psovi navodíme situáciu pri ktorej zvyčajne šteká (miska so žrádlom, zdvihnutie vôdzky, ..). Ak pes začne štekať, pokojným no razantným hlasom vyslovíme “Ticho” a ako náhle pes prestane štekať, odmeníme ho maškrtou a pochvalou. Povel Ticho môže v začiatkoch výcviku doprevádzať signál ukazováka pred ústami (prípadne iné gesto), keďže psy vnímajú lepšie vizuálne povely.
Dobré zvládnutie povelov “štekaj” a “ticho” môže trvať dni no niekedy aj týždne, takže buďte trpezliví. Tento tréning sa však vyplatí, pretože povel ticho budete používať pri ďalšom výcviku v rôznych situáciách a je dôležité aby psík pochopil čo od neho týmto povelom chceme.
Manažment prostredia a prevencia
Skôr než psa naučíte prvé „ticho“, musíte eliminovať príležitosti, ktoré problémové správanie vyvolávajú. Je to ako s diétou - ak nechcete jesť sladké, nekúpite si krabicu koláčov na stôl. Všetko začína manažmentom prostredia. Ak máte psa na dvore, ktorý „visí“ na plote a rieši každý pohyb na ulici, je v neustálom vizuálnom napätí. Skúste kritické miesta oplotenia znepriehľadniť tieniacou sieťou alebo drevenou výplňou. Keď pes prestane „loviť“ očami, jeho mozog prestane vysielať signál k útoku. Podobne to funguje aj v byte - odsuňte pelech z predsiene, kde pes počuje každý krok na chodbe, do pokojnejšieho kúta.
Nácvik povelu „Ticho“
Keď už máte prostredie pod kontrolou, prichádza na rad nácvik povelu „Ticho“. Zabudnite však na dril. Správna cesta vedie cez precízne načasovanie. Sledujte svojho psa pri okne. V tej istej sekunde musí prísť „úplatok“ - tá najlepšia maškrta, akú doma máte. Musíte psovi predať myšlienku, že ticho je zaujímavá práca, ktorá sa mu sakramentsky oplatí. Postupne žiadajte viac. Najprv odmeňte sekundu, neskôr päť.
Mentálna a fyzická únava
Mnoho majiteľov robí tú istú chybu: snažia sa psa unaviť nekonečným hádzaním loptičky. Výsledkom je však pes s kondíciou maratónca a hladinou adrenalínu v nebesiach. Tu nastupuje mentálna únava. Práca nosom, alebo tzv. nosework, je pre psa najprirodzenejšia a najnáročnejšia aktivita. 15 minút hľadania maškŕt v čuchacom koberci spotrebuje viac energie ako hodinový beh pri bicykli. Rovnako dôležitý je fyziologický „vypínač“ stresu - žuvanie a olizovanie. Mechanické spracovávanie sušenej kože alebo lízanie plnenej hračky stimuluje uvoľňovanie endorfínov a preukázateľne znižuje stresový hormón kortizol.
Profesionálne triky a metódy
Existujú triky, ktoré profesionálni tréneri a behavioristi používajú „v zákulisí“.
- Aromaterapia a upokojenie: Veterina nie je len o liekoch. Difuzér s kvalitným levanduľovým olejom alebo špeciálne psie feromóny (DAP) v miestnosti, kde pes najviac šteká, dokážu výrazne znížiť hladinu excitácie. Pes, ktorý je fyziologicky pokojnejší, má vyšší prah dráždivosti.
- Strategické kŕmenie (Time-blocking): Ak viete, že kritický čas štekania je vtedy, keď sa susedia vracajú z práce (napr. medzi 16:00 a 17:00), presuňte kŕmenie na tento čas. Použite plniacu hračku (Kong) alebo lízaciu podložku.
- Zmena trasy a stereotypu: Psy často štekajú, lebo sú „prestimulovaní“ z tej istej nudnej trasy. Skúste tzv. decompression walk - dlhé vodítko, les, minimum vnemov a len čuchanie.
- Hra na schovávačku so zvukmi: Ak pes šteká na zvonček, urobte z neho spúšťač hry. Zazvoní zvonček? Okamžite hoďte hrsť pamlskov do trávy alebo na koberec. Pes namiesto štartu k dverám skloní hlavu a začne čuchať.
- Pravidlo „Tri a dosť“: Toto je skutočný game changer. Nechajte psa trikrát zaštekať (ohlásil vám „nebezpečenstvo“), potom príďte k nemu, pozrite sa smerom, kam šteká, povedzte: „Ďakujem, vidím,“ a odveďte ho preč za maškrtu.
Ako naučiť psa tichý povel / Pokoj na povel K9 / Výcvik psov Baltimore
Na záver je dôležité pripomenúť si jednu vec: cieľom tohto celého snaženia nie je pes, ktorý nikdy nezašteká. Štekanie je jeho reč a my mu ju nechceme vziať. Naším cieľom je pes, ktorý vie štekot ukončiť, keď mu potvrdíte, že situáciu máte pod kontrolou. Budovanie ticha v domácnosti si vyžaduje čas, dôslednosť a predovšetkým vašu pokojnú prítomnosť. Ak sa vám stane, že pes opäť vybuchne pri dverách, neberte to ako zlyhanie. Je to len signál, že musíte urobiť krok späť - upraviť prostredie alebo viac unaviť jeho hlavu.
Príčiny štekania
Za tým, prečo váš psík stále šteká, sa môže ukrývať niekoľko príčin a je užitočné zistiť, ktorá stojí za jeho správaním, ak sa štekania chcete úspešne a natrvalo zbaviť. Pamätajte, že aj keď vás jeho štekanie možno otravuje, pes sa vám ním snaží niečo povedať. Všímajte si, v ktorých situáciách či časoch sa vyskytuje.
- Upútanie pozornosti: Jedným z najbežnejších dôvodov, prečo psy štekajú, je to, že niečo chcú alebo potrebujú. Môžu byť hladní, chcú maškrty, potrebujú ísť von alebo sa s vami chcú hrať.
- Nuda: Niektoré plemená psov potrebujú neustálu stimuláciu, fyzickú aj psychickú. Ak sa začnú nudiť, môžu štekať, aby si získali Vašu pozornosť.
- Stres / úzkosť: Pes, ktorý prežíva separačnú úzkosť, môže zo stresu nutkavo štekať. To môže spôsobiť, že Váš pes bude v depresii a môže tak spôsobovať vo Vašej domácnosti problémy.
- Strach: Štekanie zo strachu, známe aj ako obranné štekanie, môže spôsobiť, že pes bude vrčať na cudzích ľudí alebo iné psy. Neznáme situácie môžu spôsobiť, že štekajú na vnímanú hrozbu, aby vystrašili druhú stranu.
- Bolesť: Psy, ktoré majú bolesti, môžu nadmerne štekať, aby oznámili, že potrebujú pomoc.
- Ochrana teritória: Agresívnejšie plemená psov budú štekať na obranu svojho územia. Niektoré zvieratá s úzkostnými sklonmi štekajú, aby sa upokojili.
Niektoré plemená môžu byť náchylnejšie na štekanie ako iné, ale svojho psa môžete ľahko naučiť ako sa tomuto správaniu vyhnúť. Vďaka správnemu vedeniu, tréningu a trpezlivosti môžete každého psa naučiť prestať štekať, keď zostane sám.
Čo nerobiť
- Kričať na psa, aby bol ticho, jeho štekanie nezníži.
- Používať špeciálne obojky proti štekaniu ako trvalé riešenie.
- Nezabúdať, že aj maškrty sa počítajú do denného energetického príjmu a nadmerná spotreba maškŕt môže byť príčinou nadváhy psa.
Dôležitosť trpezlivosti a dôslednosti
Zmena nenastane zo dňa na deň. Tak ako pri každom výcviku, aj tu je potrebná trpezlivosť a dôslednosť. Najdôležitejšia je trpezlivosť! Zlé návyky a úzkosť nezmiznú zo dňa na deň a Vy by ste mali vždy zostať pozitívni a povzbudzovať svojho psa, aby bol vnímavejší na výcvik.