Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho história, temperament a potreby sú výnimočné, čo robí z tohto plemena skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie. Vlčiak potrebuje skúseného, aktívneho chovateľa, ktorý mu bude prirodzenou autoritou a vodcom svorky. U tohto plemena je veľmi dôležitý konzistentné výcvik a včasná socializácie.
Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadom pripomínajúce vlka. Pevne stavané telo má obdĺžnikový rámec. Už podľa vzhľadu je rozpoznateľný pes od suky. Súmerná hlava tvorí tupý klin, stop je mierne vyjadrený. Úzke, šikmé oči majú jantárovú farbu. Trojuholníkové uši sú stojaté a sú veľmi pohyblivé. Krk plynule prechádza v trup. Končatiny sú pevné a umožňujú psovi ľahký, priestranný klus. Veľké laby majú silné, tmavé pazúry a výrazné vankúšiky. Chvost je vysoko nasadený a v pokoji býva nesený spustený dole. Žltosivá až striebrošedá srsť je tvorená vrchnou, krycou srsťou a je doplnená kratšia, hustou podsadou. Československý vlčiak má výšku v kohútiku nad 60 cm a v dospelosti dosahuje váhy nad 20 kg.
História a pôvod plemena
Plemeno československý vlčiak vzniklo z pokusov o kríženie nemeckých ovčiakov s vlkmi. Československý vlčiak má teda bližšie k pôvodu všetkých psov než iné plemená psov. Vďaka svojmu vzhľadu a správaniu podobnému vlčiakovi rozhodne patrí do rúk skúseného chovateľa. V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Ing. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. Môžeme preto konštatovať, že bez Ing. Československý vlčiak je veľmi temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Veľký dôraz sa kladie na jeho cvičitelnosť. Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný v porovnaní s nemeckým ovčiakom. Toto plemeno má svojskú osobnosť a nie je naklonené vykonávať činnosti, ktoré považuje za zbytočné. Nevhodné je ho cvičiť prísnym drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka. Ak vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o vykonanie povelu.
Povaha a temperament
Československý vlčiak je veľmi viazaný na svoju "svorku" a na nového majiteľa si zvyká veľmi obtiažne. Toto plemeno má silné cítenie a potrebuje žiť v tesnej blízkosti svojho pána. Samotu a odlúčenie znáša veľmi zle a hlasným vytím sa domáha návratu svojho majiteľa. Kto si zaobstará psa tohto plemena, čoskoro zistí, že československý vlčiak skoro nešteká, ale o to viac vyje. Ďalším typickým znakom sú silné lovecké pudy. Vlčiaci sú veľmi nároční na včasnú socializáciu. Už od útleho šteňacieho veku je nutné psa zoznamovať s rôznymi ľuďmi, zvieratami a životnými situáciami. Vlčáci sú veľmi vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. V žiadnom prípade sa chov vlčiaka neodporúča neskúsenému chovateľovi. Pes musí jasne cítiť, kto je v rodine pánom a potom bude svojho majiteľa bezhranične rešpektovať.
Vlčiak je svojhlavý a neurobí nič, čo považuje za zbytočné. Jeho srsť nenesie výrazný psí zápach, kožuch je odolný proti nečistotám. Československý vlčiak je krížencom karpatského vlka a nemeckého ovčiaka, pôvodne určený na stráženie hraníc a prácu v armáde. No jeho silná väzba k psovodovi nevyhovovala požiadavkám na služobného psa. Psovodi sa často menili a pes to znášal veľmi ťažko. Vynikal však svojou inteligenciou, vytrvalosťou, čuchom, zrakom a inými vlastnosťami, aj zlými, ktoré iné psy nemajú. Dnes slúži ako spoločník, menej, ale nie zriedka, ako záchranársky pes alebo pracovný. Dožíva sa 12 a viac rokov, váži okolo 30 - 40kg a v kohútiku sa pohybuje výška od 60 do 70cm. Nápadne sa podobá vlkovi. Často si ho ľudia mýlia s huskym alebo malamutom, zvláštnym nemeckým ovčiakom, ale najčastejšie s vlkom. Pripomína aj menej známe plemeno Saarloosov vlčiak, ktorý je rovnako krížencom vlka a nemeckého ovčiaka. Svojim ladným pohybom, elegantným telom, vlkošedou farbou, jantárovými šikmými očami je určite neprehliadnuteľný, no môže v niekom vyvolať aj strach. Je temperamentný, vytrvalý klusák, vysoko inteligentný a učenlivý, vyžaduje úplne odlišný prístup ako iné plemená psov. Tvrdá ruka a dril, ktorý sa tak často využíva pri nemeckých ovčiakoch, u neho nefunguje. Je neobyčajne verný pánovi a jeho svorka (rodina) je pre neho všetkým. Pre svojho pána bude cvičiť a skladať skúšky, aj keď sa o ňom hovorí, že je to pes na nič. Musí mať však kontakt so svojím pánom a to čo najužší, inak chátra. Nie je náročný na životné podmienky, je mu dobre aj v panelákovom dome, aj v domčeku so záhradou, no hlavný je kontakt s pánom. Vyžaduje denne niekoľkohodinové prechádzky a zamestnanie, tráviť čas s pánom, nie len polihovať na dvore. Jeho slabou stránkou je lov zvery, problémy s privolaním, zavíjanie, neznášanlivosť osamotenia, je majster únikov a svoju vysokú inteligenciu využíva vo svoj prospech, čomu sa jeho pán nemusí veľmi potešiť... Je vhodný k aktívnemu človeku, ktorý mu poskytne denne veľa svojho času, lásky a trpezlivosti zároveň celý jeho život.
Starostlivosť a životné podmienky
Tento pes nie je vhodný na chov v meste a ideálnym prostredím pre neho bude život na vidieku. Vlčiak je veľmi odolný voči rozmarom počasia a môže byť držaný celoročne vonku. Je však nevyhnutné, aby mal pravidelný kontakt s členmi svojej "svorky." Je to veľmi aktívny a vytrvalý pes, ktorý denne potrebuje veľa pohybu vo voľnej prírode a k tomu nejaké zamestnanie. Dobrou voľbou bude zapojiť psa do niektorého zo psích športov. Československý vlčiak je vďaka svojej vytrvalosti vhodný pre športové výcvik, caniscross, bikejöring, skijöring, dog-trekking alebo triatlon.
Pre svoju hustú srsť a odolnosť voči vonkajším podmienkam, ktoré zdedil československý vlčiak po vlkovi, je vhodné ho chovať na záhrade. Pri zabezpečení dostatočného pohybu, denne aspoň 2 hodiny, je možné ho chovať aj v interiéry. Dôležitejšie je však, aby bol pes pri oboch druhoch umiestnenia, v čo najväčšej blízkosti a čo najviac pri svojom pánovi. Na svojho pána je veľmi naviazaný, a netreba na to zabúdať ani pri výcviku. V prípade, že pes nebude vybehaný alebo nebude vykonávať zmysluplnú činnosť, môže sa cítiť frustrovane. Chov československého vlčiaka je skôr časovo náročný. Diví vlci v prírode denne prejdú niekoľko stoviek kilometrov, stačí im kratší čas na oddych ako zdomácneným psom.
Pri zabezpečení dostatočného pohybu, denne aspoň 2 hodiny, je možné ho chovať aj v interiéri. Vlčiak potrebuje pravidelný kontakt s členmi svojej "svorky". Je to veľmi aktívny a vytrvalý pes, ktorý denne potrebuje veľa pohybu vo voľnej prírode a k tomu nejaké zamestnanie. Vlčiakom sa darí, keď sú zapojení do každodenných rodinných aktivít, a nemajú radi, keď sú dlhší čas sami. Veľký dvor je pre vlčiakov ideálny, pretože im umožňuje pohybovať sa a skúmať.
Starostlivosť o srsť
Starostlivosť o srsť vlčiaka je veľmi nenáročná a spočíva len v občasnom dôkladnom vyčesávaní. V období pĺznutia je nutné česať psa častejšie. Vďaka svojej samočistiacej schopnosti nevyžaduje srsť vlčiaka takmer žiadne kúpanie. Raz týždenne by mala byť vykonaná kontrola očí a uší, aby sa včas odhalili prípadné zápaly. Ďalej sa odporúča pravidelná ústna hygiena a podľa potreby skrátenie prerastených pazúrikov.
Ďalšia nepríjemnosť z oblasti chovu môže nastať najmä na jar a jeseň, v období pĺznutia. Títo psi pĺznu vo veľkých chumáčoch podobne ako husky. Je potrebné preto každodenné česanie. V tomto období je možné psom podávať vhodné vitamíny alebo oleje, ktoré urýchlia výmenu srsti. Mimo obdobia pĺznutia stačí psa prečesať raz za týždeň. V prípade, že je mokrý a kvapká z neho voda, je dôležité ho poriadne osušiť uterákom, aby sa srsť nezaparila. Pri starostlivosti o srsť je vhodné vždy skontrolovať aj pokožku a prítomnosť ektoparazitov (vonkajších parazitov), napr. blchy alebo kliešte. Pri barfovaní je možné zostaviť kŕmnu dávku pre individuálne potreby každého psa. Okrem toho je tento spôsob kŕmenia najprirodzenejší pre československého vlčiaka.
Výmena srsti je výzvou. Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne. Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak. Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti. Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov. Schopnosť prižmúriť oči nad nedostatkom čistoty vo Vašej domácnosti je v tejto fáze určite užitočná. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt.
Výživa
U veľkých plemien je veľmi dôležitý správny výber krmiva. Veľké psy rastú veľmi rýchlo a je nutné zabezpečiť dostatok živín pre ich správny rast a vývin. Veľmi vhodné je granulované krmivo, ktoré svojím zložením zodpovedá aktuálnym potrebám psa, jeho veku a úrovni aktivity. Československý vlčiak však nezaprie svoje vlčí predkov a nepohrdne ani surovým mäsom. Každý pes je iný a je úlohou majiteľa, zohľadniť aktuálnej potreby zvieraťa a zabezpečiť správnu výživu svojho psieho miláčika.
Čo sa týka výživy, je československý vlčiak náročný. Československý vlčiak nemá veľké nároky na krmivo, a preto zvyčajne dobre znáša akékoľvek dobré psie krmivo - či už suché alebo mokré, doma varenú alebo surovú stravu (metóda BARF). Dôležité je, aby krmivo obsahovalo všetky živiny, ktoré Váš pes potrebuje. To, čo Váš pes potrebuje, závisí od jeho veku, hmotnosti, veľkosti, úrovne aktivity a ďalších životných okolností.
Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín.
Zdravie
Československý vlčiak zdedil po svojich vlčích predkoch veľmi pevné zdravie. Je to veľmi odolný a húževnatý pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Z genetických chorôb sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu, dysplázia lakťa alebo degeneratívne myelopathie. U niektorých jedincov sa objavujú tráviace problémy. Zvláštnosti plemena je, že oproti iným psím rasám, hárajú suky československého vlčiaka len raz ročne.
Napriek geneticky dobrému zdraviu sa ani vlčiakom nevyhýbajú niektoré fyzické problémy. Občas sa vyskytujú problémy s rastom a vývojom bedrových a lakťových kĺbov alebo dokonca celková zakrpatenosť. Tieto diagnózy sú pravdepodobné, ale nie sú pravdepodobnejšie ako iné problémy u ktoréhokoľvek iného psa. U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie.
Pravidelné ročné prehliadky u veterinárneho lekára sú nevyhnutné na zabezpečenie optimálneho zdravia vášho vlčiaka, rovnako ako v prípade všetkých psov.
Výchova a výcvik
Výchova československého vlčiaka si vyžaduje veľa času, dôslednosti a trpezlivosti. Je to inteligentné a citlivé plemeno, ktoré potrebuje prirodzenú autoritu a jasné vedenie. Tvrdá ruka a dril, ktorý sa tak často využíva pri nemeckých ovčiakoch, u neho nefunguje. Vlčiak je veľmi viazaný na svoju "svorku" a potrebuje žiť v tesnej blízkosti svojho pána. Samotu znáša veľmi zle.
Výchova a výcvik idú ruka v ruke so vzťahom pes - psovod. Musí byť medzi nimi priateľstvo, ale aj dôslednosť zo strany psovoda a jeho prirodzená autorita. Pes je zvyknutý na postupnosť v hierarchii a keď má presne určené miesto vo svorke (v rodine je to posledné miesto, aj za babičkou a aj za bábätkom), bude šťastnejší. Vždy by sme mali byť jeho vodcom my a ukazovať mu, čo smie a čo nie, čo sa bude teraz robiť a podobne. Ak nemáme jasno, môže si pomyslieť, že ako vodca sme na nič a bude sa snažiť prevziať „velenie“.
Pri výcviku musíme byť dôslední a nič nezanedbať. Ale nemýľme si dôslednosť a tvrdosť. Hlavne v prípade vlčiakov sa to nevypláca. Dôslednosť znamená, že po vydaní povelu musí nasledovať výkon a je jedno, či povel vydal majiteľ psa alebo jeho manželka. Pes poslúchnuť musí. Povel musí byť vyslovený jasne, zrozumiteľne a vždy rovnako. Po vyslovení trvajme na prevedení, inak si pes pomyslí, že ak ho raz nevykoná, my sa vzdáme a on má pokoj.
Prehnanou tvrdosťou, drilom a nebodaj bitkou NIČ nedosiahnete, len toľko, že sa váš pes bude báť, čo môže viesť k agresii, resp. plachosti. Založte svoj vzťah na priateľstve a férovosti. Nezabúdajte za odvedenú prácu odmeňovať a keď už si situácia vyžaduje trest, zvoľte taký, ktorý je primeraný veku a situácii. Vyťahanie za kožu, ako by to urobila matka šteňatu, trhnutie vodítkom, zvýšeným hlasom vyslovené „fuj“,... Trest nemá byť bolesť, ale nepríjemný vnem a následne žiaduca zmena chovania psa, ak je správna, nasleduje odmena a teda udobrenie.
Vlčiaci sú veľmi nároční na včasnú socializáciu. Už od útleho šteňacieho veku je nutné psa zoznamovať s rôznymi ľuďmi, zvieratami a životnými situáciami. Vlčáci sú veľmi vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti. Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky. Hoci je od prírody dobromyseľný a na človeka by bezdôvodne nezaútočil, je to veľmi sebavedomý a silný pes, ktorý sa v prípade zlého zaobchádzania vzbúri a sám prevezme kontrolu nad „svorkou“.
Kto má u Vás hlavné slovo? Aby ste takýmto situáciám predišli, je dôležité, aby ste svojmu psovi od útleho veku ukázali, že ste vhodným vodcom svorky. Autorita, sebadôvera, skúsenosti, ale aj trpezlivosť a schopnosť psa primerane pochváliť sú nepostrádateľné vlastnosti, ktorými by ste mali disponovať. Je dôležité, aby ste psovi už od šteniatka pridelili úlohu “najnižšie postaveného” v rodine a umožnili mu získať dobré skúsenosti s touto pozíciou vo všetkých oblastiach života. Svojho citlivého a ľahko ustráchaného štvornohého priateľa začnite čo najskôr opatrne privykať na nové prostredie, ľudí, zvuky alebo iné zvieratá. Každý deň mu ukážte niečo nové. Aj keď je to len dieťa na kolobežke alebo traktor na poli. A dajte mu pocit, že sa s Vami ako vodcom svorky môže cítiť bezpečne a že nie je potrebné zasahovať.
Československý vlčiak je skvelou voľbou do domov so záhradou a pre ľudí, ktorí majú dostatok času na dlhé prechádzky. Ak sa nepodcení výcvik a výchova, väčšina zdanlivo negatívnych vlastností sa u vlčiaka ani nemusí prejaviť.
tags: #ceskoslovensky #vlciak #ako #nanho