Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa službu v pohraničnej stráži ČSSR. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie tiež problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.
Pôvod a prvé línie chovu
Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového háje. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie.
Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchorech. Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka.
Vývoj a organizácia chovu
V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal a klub vznikol až v roku 1981, kedy sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe.
O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborom chovatelských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka a dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psi) / 60 cm (feny). Charakteristické sú dlhé bedrové a hrudné končatiny, srsť žltosivá až strieborná so svetlou maskou a možnou tmavosivou farbou.
Charakteristika a povaha plemena
Prirodzené dedičné vlastnosti vlka sa v chovaní československého vlčiaka prejavujú ako odolnosť voči chladu a výrazná čuchová a orientačná výbava. Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne, veľmi naviazaný na rodinu alebo svorku. Vlkodav má tendenciu trpieť separačnou úzkosťou, no správnou socializáciou a výchovou možno tieto riziká znížiť.
Jeho učenlivosť a inteligencia sú vysoké, vyžaduje však dôslednú socializáciu na človeka a dobrý vzťah s psovodom. Nie je vhodné ho cvičiť drilom ako u niektorých iných plemien, pretože bez motivácie (napr. potravy) nemá dôvod cvik vykonať. V priestoroch domácnosti sa vyznačuje veľkou energiuou a potrebou dlhých aktivít na čerstvom vzduchu, najlepšie na konvenčných aj voľnočasových pohyboch v teréne alebo v okolí záhrady.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Československý vlčiak je náročný na výcvik a socializáciu, no zároveň má relatívne dobré relatívne zdravie. Významnou výzvou môže byť výmena srsti dvakrát ročne, pričom srst je hustá a v období pĺznutia je potrebné často upratovať. Z hľadiska výživy nie sú zvlášť vysoké nároky na krmivo; dobré psy krmivo, mokré alebo suché, či BARF, s vyváženým obsahom živín podľa veku, hmotnosti a aktivity psa stačí.
Najčastejšie zdravotné problémy súvisia s dyspláziou bedrového a lakťového kĺbu, avšak pri zodpovednej starostlivosti a vyšetreniach šteniat sú riziká minimalizované. Robustnosť a odolnosť voči poveternostným vplyvom srsťou sú výhodou, no plemeno vyžaduje pravidelné odčervovanie, očkovanie a údržbu srsti. Vchovový režim: Socializácia, zmysly, pravidelné vychádzky a fyzická aktivita napomáhajú udržať vyrovnaného a spokojného psa.
Chov a uznanie plemena
V roku 1982 vznikol Klub chovateľov československého vlčiaka (KCHČSV) a o rok neskôr bol plemeno uznané ako národné plemeno. FCI prijala štandard v roku 1989, pričom plemeno patrí do skupiny 1 s číslom 332. Prvé uznanie na Slovensku a Českej republike bolo výsledkom spolupráce chovateľov a kynológov oboch krajín, s podporou Federálneho výboru chovateľských zväzov ČSSR a následne cez zmluvu medzi Česko-moravskou kynologickou úniou a Slovenskou kynologickou jednotou z 4.07.1993.
V súčasnosti plemeno predstavuje symbol spolupráce a historického experimentu, ktorým bol vlk vs. pes použitý na výber vlastností vhodných pre služobné úlohy. Československý vlčiak sa dodnes teší pozornosti chovateľov a majiteľov, ktorí hľadajú náročného, no veľmi verným spoločníka s výraznou vlčou siluetou a loyalitou.
Praktické otázky pre záujemcov
- Máte skúsenosti s chovom psa a dostatok času na intenzívny výcvik a socializáciu?
- Máte vhodný priestor a plot, kde môže pes aktívne spolupracovať a pohybovať sa?
- Ste pripravený na dlhé prechádzky, sezónnu výmenu srsti a náklady na výživu a veterinu?
- Chcete mať rodinného psa s luvou na deti, no zároveň vyžadujeho dôslednú výchovu a vedenie?
Škola Zvierat - Československý Vlčiak
Tabuľka: Základné údaje plemena
| Parametre | Hodnoty |
|---|---|
| Oficiálny názov | Československý vlčiak |
| Kohútik (výška) | Samce 65 cm a viac; Feny 60 cm a viac |
| Hmotnosť | Samce minimálne 26 kg; Feny minimálne 20 kg |
| Srsť | Hustá, odolná voči poveternostným vplyvom; žltosivá až strieborná s jemnou maskou |
| Ušný typ | Trojiuholníkové stojace uši |
| Povaha | Inteligentný, nezávislý, lojálny, potrebuje intenzívnu socializáciu |
tags: #ceskoslovensky #ovciarsky #pes